Poruchy reči a správania u detí predškolského veku: Ako ich rozpoznať a účinne riešiť

Obdobie predškolského veku je kritické pre rozvoj dieťaťa, vrátane jeho rečových a sociálnych schopností. Problémy s rečou alebo správaním v tomto veku môžu ovplyvniť nielen jeho súčasné fungovanie, ale aj jeho budúci vývin. V tomto článku sa pozrieme na časté poruchy reči u detí predškolského veku, ako aj na poruchy správania, vrátane ADHD, a na to, ako ich rozpoznať a riešiť.

Poruchy reči u detí predškolského veku

Porucha reči u predškolákov znamená, že dieťa v tomto veku nerozpráva tak, ako by malo vzhľadom na svoj vek. Môže mať problémy s porozumením, výslovnosťou hlások, tvorením slov a viet alebo má obmedzenú slovnú zásobu. Medzi najčastejšie poruchy reči patria:

Dyslália: Rečová vada, ktorá sa týka chybnej výslovnosti. Ide o poruchu artikulácie, pri ktorej dieťa nedokáže správne vyslovovať jednu alebo viacero hlások. Je to jedna z najbežnejších porúch reči u detí v predškolskom veku. Dyslália sa môže prejavovať:
- Vynechávaním hlásky: Dieťa vynecháva určitú hlásku v slove.
- Nahrádzaním hlásky: Dieťa nahrádza jednu hlásku inou.
- Skresľovaním hlásky: Dieťa vyslovuje hlásku nesprávnym spôsobom, takže znie inak, ako by mala.
Oneskorený vývin reči: Znamená, že dieťa začalo rozprávať neskôr ako jeho rovesníci a pomalšie sa učí nové slová a vety.
Zajakavosť (koktavosť): Porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľnými opakovaniami hlások, slabík alebo slov, predlžovaním hlások alebo neistými pauzami v reči. U predškolákov môže mať rôzne formy a intenzitu. Niekedy sa objavuje len v určitých situáciách.

Príčiny porúch reči

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k vzniku porúch reči u detí:

Genetická predispozícia: Ak sa v rodine vyskytli rečové poruchy napr. u rodičov, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objavia aj u dieťaťa.
Problémy počas tehotenstva a pôrodu: Ťažký pôrod mohol ovplyvniť vývin mozgu a tým aj reči.
Problémy so sluchom: Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže správne napodobňovať zvuky a slová.

Ako podporiť rozvoj reči u dieťaťa

Hladný jazýček: Dieťa vyplazuje jazyk čo najďalej a potom ho zasunie späť.
Aký je? (Prídavné mená): Keď dieťa pomenuje predmet, pridajte otázku: "Aká je tá loptička?" Navádzajte ho k použitiu prídavných mien.
Slová z tej istej rozprávky: Z vybranej rozprávky.
Hádanky: Hádajte si navzájom jednoduché hádanky, ktoré opisujú predmety alebo zvieratá. Napríklad: "Mám kolesá a jazdím po ceste. "Na čo myslím?"
Na čo myslím?: Myslíte na nejaký predmet a dieťa háda otázkami. (Je to červené?)

Poruchy správania u detí predškolského veku

Pod súhrnný názov poruchy správania sa zaraďuje skupina odchýlok od normálneho, primeraného správania. V súčasnosti nie je jednotná definícia na vymedzenie porúch správania. U detí predškolského veku ide skôr o neuvedomelé narušovanie normy, niekedy o neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Poruchy správania, viažuce sa niekedy na emocionálne poruchy alebo maladjustáciu, majú širokú variabilitu foriem. Niekedy sa iba málo alebo vôbec neviažu na konkrétne dianie. Môže ísť napr. o opakovanú agresiu, pohybový nepokoj a pod.

ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou)

ADHD je porucha správania, kvôli ktorej sa niektoré deti môžu zdať ťažšie zvládnuteľné, nekontrolovateľné. Jedným slovom „hyperaktívne“. Rodičia sú pri nich v koncoch, pretože ich výchovné snaženie často zlyháva. Sú netrpezlivé a nervózne. Ľahko sa nahnevajú. Sú stále v pohybe, pretože pohyb je pre ne upokojujúci. Vyhýbajú sa úlohám - nie preto, že sú lenivé a nezodpovedné, ale preto, že ich myseľ je plná iných možností…

Prečítajte si tiež: Komplexná analýza LSD a detí

Skratka ADHD (angl. Attention Deficit Hyperactivity Disorder) pochádza z terminológie Americkej psychiatrickej asociácie a označuje syndróm poruchy pozornosti spojený s hyperaktivitou (nazývaný aj hyperkinetický syndróm). Týmto syndrómom trpia deti, ktoré sú nepozorné a zároveň nadmerne aktívne a impulzívne. Porucha sa častejšie vyskytuje u chlapcov.

Dr. Edward Hallowell, psychiater a zakladateľ Hallowell centra pre kognitívne a emočné zdravie v New Yorku, svetovo uznávaný odborník na ADD, ADHD a rodinnú výchovu, hovorí: „ADHD vidím ako zvláštnosť, nie ako postihnutie. Predstavte si, aké by to bolo, mať kolotoč v hlave, ktorý sa nikdy neprestane otáčať. Emocionálne výbuchy, extrémy… Všetko je príliš intenzívne. U detí s ADHD akoby mozog fungoval rýchlejšie a živšie ako u „bežných“ detí. Potrebujú viac času, aby skrotili svoje emócie, aby sa naučili regulovať svoje správanie. Impulzívne konajú i hovoria, čo si myslia. Často hovoria veci, ktoré môžu neskôr oľutovať. Akoby mali nohu stále na plyne a nevedeli stlačiť brzdu.

Mnohí nezainteresovaní ľudia pripisujú prejavy ADHD u detí aj zlej alebo nedostatočnej výchove. Je však isté, že hoci samotná výchova za to nemôže, môže do istej miery skomplikovať postoj dieťaťa k sebe samému i spoločnosti, a tiež to, ako k nemu jeho rodičia pristupujú. Aj preto je dôležité, aby rodičia detí s podozrením na túto, ale aj iné poruchy správania či učenia navštevovali centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), kde odborníci dieťa diagnostikujú a presne určia jeho ťažkosti. Rodičom fundovane poradia, ako s ním pracovať, ako ho pripravovať na vyučovanie, čoho sa vyvarovať ap.

Zatiaľ čo pre deti s ADD (poruchou pozornosti) je typickejšia akási zasnenosť, pomalosť, pre deti s ADHD je okrem zníženej pozornosti typická aj hyperaktivita. Telesný nepokoj a impulzívnosť sa prejavuje aj v ťažkostiach s učením. Plniť pokyny, správne a včas reagovať, dokončiť úlohu…, sú pre tieto deti často požiadavky „nad ich sily“. Práve preto, že sa rýchlo rozptýlia, ťažko zamerajú pozornosť na to, čo sa od nich v danej chvíli žiada. Aj preto nepodávajú vyrovnaný výkon - doma, s pomocou rodiča, môžu zadanú úlohu či učivo zvládnuť, no v škole „pohoria“. Zlá známka ich snahu ešte viac demotivuje.

Diagnostika a liečba ADHD

Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.

Prečítajte si tiež: Riešenie Problémov s Deťmi v MŠ

Liečba ADHD by mala byť komplexná a zahŕňať:

Farmakologická liečba: Pravidelné podávanie psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Psychoterapia: Moderné psychoterapeutické metódy, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
Rečová terapia: Logopédia.
Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.

Agresivita u detí

Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je otvorenou alebo symbolickou formou spôsobiť niekomu alebo niečomu krivdu, škodu alebo bolesť.

Záchvaty zúrivosti

Niektoré výbuchy zlosti sú u predškolákov varovným znakom toho, že niečo nie je v poriadku a dieťa môže trpieť vážnymi problémami v správaní či v emocionálnej rovine. Záchvaty zúrivosti malých detí zažil určite nejeden rodič. Dôvodov je mnoho, od toho, že mama naservírovala Peťkovi obed v zelenom tanieriku namiesto žltého, cez hádku prečo nemôže ísť trojročná Emka na ihrisko vo februári bosá, až po hádzanie sa o zem, pretože Saška si síce vybrala punčovú zmrzlinku, ale teraz chce čokoládovú. Rodičia vedia, kedy je ich drobec unavený, preťažený, zväčša poznajú dôvod silného výbuchu negatívnych emócií.

Americkí vedci vo svojej štúdii v roku 2007 porovnali hysterické záchvaty zdravých detí s deťmi, ktoré mali diagnostikované ochorenia ako depresia, ADHD, hyperaktivita či deštruktívne správanie. Faktom je, že každé dieťa dokáže vytvoriť skutočne dramatickú scénu so slzami, krikom, plačom, hádzaním sa o zem. Zdravé deti však nebývajú tak agresívne a ich záchvat netrvá príliš dlho, v porovnaní s rovesníkmi s ochorením. Autor štúdie Andrew C. Belden, z Národného inštitútu mentálneho zdravia vysvetľuje, že u zdravých detí môžeme vidieť extrémne správanie najmä vtedy, keď sú veľmi unavené, choré alebo hladné.

Kedy spozornieť? Päť varovných znakov

Spomínaného výskumu sa zúčastnilo 270 detí vo veku od troch do šiestich rokov. Informácie o výbuchoch zlosti získavali vedci od rodičov. Výsledkom je päť varovných signálov, že dieťa trpí závažným mentálnym ochorením a rodičia by mali jeho stav konzultovať s odborníkmi:

Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba ADHD

Agresivita voči osobe, ktorá sa o drobca stará alebo voči predmetom, prípadne obom. Ak takéto násilné správanie zaregistrovali rodičia vo viac než polovici prípadov výbuchov zlosti v posledných 10 až 20 výbuchoch, môže to byť znamením deštruktívneho správania.
Sebapoškodzovanie. Napríklad deti s depresiami mali, v porovnaní so zdravými rovesníkmi, sklony k tomu, aby sa hrýzli, škriabali do krvi, búchali si hlavu o stenu, alebo kopali do rôznych predmetov s úmyslom zraniť sa. Autori štúdie boli prekvapení, že takéto seba zraňujúce správanie bolo evidentné už u tak malých detí.
Časté výbuchy zlosti. Vážnym psychickým problémom trpia predškoláci s desiatimi až dvadsiatimi výbuchmi zúrivosti za mesiac doma, prípadne tí, ktorí majú päť a viac takýchto scén za deň počas niekoľkých dní mimo domova.
Dlhé výbuchy zlosti. Vedci odporúčajú spozornieť pri hystériách trvajúcich vyše 25 minút.
Neschopnosť následne sa upokojiť. Tieto deti potrebujú vždy vonkajšiu silu, aby získali opäť stabilitu. Buď ich musia rodičia vytrhnúť zo situácie alebo ich podplatiť koláčikom či hračkou, inak to bude stále pokračovať.

Ďalšie poruchy správania

Neposlušnosť:
Vzdorovité správanie: Najčastejšie dieťa vzdoruje okolo tretieho roku a v puberte. Pri nesprávnej výchove sa môže fyziologická vzdorovitosť zmeniť v trvalú vlastnosť človeka.
Neurózy: Pri neuróze si môžeme všimnúť rôzne neurotické návyky ako ohrýzanie nechtov, cmúľanie prstov.
Klamanie: Dieťa predškolského veku má ešte vnímanie nepresné, predstavy nejasné, nezodpovedajú skutočnosti.

Duševné problémy u detí

Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

Príznaky duševných porúch u detí

Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu.
Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty.
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia.

Príčiny duševných porúch u detí

Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou.
Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy.
Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.

Pomoc pre deti s duševnými problémami

Psychoterapia: Je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky: Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.

tags: #problemove #dieta #3 #roky