Pôrod je jedným z najvýznamnejších momentov v živote ženy. Hoci sa v filmoch často zobrazuje ako rýchly a dramatický proces, realita býva odlišná. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na správanie matky pri pôrode, jeho fázy, dôležité aspekty starostlivosti a bežné mýty, ktoré je potrebné vyvrátiť.
Úvod
Pôrodný proces je komplexný a individuálny zážitok. Je dôležité byť pripravená, informovaná a predovšetkým pokojná. Príchod bábätka obvykle ohlasujú kontrakcie, ktoré spočiatku pripomínajú tlak v podbrušku alebo nutkanie ísť na toaletu. Postupne sa stávajú častejšími a silnejšími.
Fázy Pôrodu
Pôrod sa delí na niekoľko fáz, každá s vlastnými charakteristikami a potrebami.
Prvá Doba Pôrodná
Prvá doba pôrodná je najdlhšou fázou pôrodu, počas ktorej dochádza k skracovaniu a otváraniu krčka maternice a rozširovaniu pôrodnej bránky. Táto fáza končí, keď pôrodná bránka splynie s pošvou, čím sa uvoľní cesta pre dieťa.
Kontrakcie: V tejto fáze žena pociťuje kontrakcie, ktoré sú spočiatku slabé a nepravidelné, no postupne sa stávajú silnejšími a častejšími. Kontrakcie pomáhajú krčku maternice otvárať sa.
Prečítajte si tiež: Kompresné pančuchy a obdobie po pôrode
Odtečenie plodovej vody: Počas prvej doby pôrodnej zvyčajne dochádza k odtečeniu plodovej vody, buď samovoľne, alebo ju pretrhne pôrodník pri vaginálnom vyšetrení.
Epidurálna analgézia: V tejto fáze je možné požiadať o epidurálnu analgéziu, ktorá tíši bolesť a uvoľňuje svaly panvového dna. Použitie epidurálu sa odporúča najmä pri astme, epilepsii, chorobách srdca, diabete, závislosti na nikotíne, alkohole alebo drogách, pri preeklampsii a v prípadoch rizikových pôrodov.
Druhá Doba Pôrodná
V druhej fáze pôrodu sa kontrakcie opakujú po 2-3 minútach, sú silnejšie a trvajú 60-90 sekúnd. Pôrodník kontroluje, či dieťa zostupuje pôrodnými cestami správne otočené.
Tlačenie: Keď je všetko v poriadku, matka môže začať tlačiť v rytme vlastných kontrakcií.
Nástrih hrádze: Akonáhle je hlavička dieťaťa v panvovom východe, pôrodník zhodnotí, či je potrebné nastrihnúť hrádzu.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o stehy po pôrode?
Vypudenie dieťaťa: Po hlavičke a plieckach nasleduje najnáročnejšia časť pôrodu a následne je dieťa vypudené z tela matky.
Tretia a Štvrtá Doba Pôrodná
Tretia a štvrtá doba pôrodná sú oddychové.
Vylúčenie placenty: Asi 5 minút po narodení dieťaťa vyjdu plodové obaly a placenta. Matka môže cítiť slabšie kontrakcie.
Preventívne sledovanie: Štvrtá doba pôrodná je preventívna. Lekársky personál sleduje matku približne 2 hodiny po pôrode kvôli riziku silnejšieho popôrodného krvácania.
Kontrakcie a Poslíčky
Za kontrakcie môžete považovať aj poslíčky alebo nepravé kontrakcie, pri ktorých sa maternica pripravuje na pôrod, ale ešte nerodíte. Od kontrakcií ich rozoznáte tak, že sa bolesť nestupňuje. Ďalšie nepríjemné sťahy svalov môžete cítiť pri tvrdnutí bruška, ktoré môže byť spôsobené napríklad zdvihnutím niečoho ťažkého. Ak sa ale opakuje častejšie, povedzte o tom svojmu gynekológovi. Pokiaľ vám bruško stvrdne viac než 20krát za deň, hlavne po 34. týždni tehotenstva, navštívte svojho lekára hneď.
Prečítajte si tiež: Odkaz H. Kollárovej
Termín Pôrodu a Predčasný Pôrod
Nezľaknite sa toho, že sa dieťatku chce na svet 5 dní pred termínom. Termín niekedy nie je úplne spoľahlivý a máloktorá žena v ňom naozaj porodí. Lekári berú za štandardný termín pôrodu akýkoľvek čas medzi 39.-42. týždňom tehotenstva. O predčasnom pôrode hovoríme až vtedy, keď sa dieťatko narodí pred dokončeným 37. týždňom tehotenstva. Po 42. týždni tehotenstva lekári zvyčajne vyvolávajú pôrod umelo. Prenášanie dieťatku neprospieva a drobnejšie mamičky by potom s pôrodom väčšieho bábätka mohli mať problém.
Cisársky Rez
Ak sa dieťatku nechce von prirodzenou cestou alebo dôjde ku komplikáciám, je nutný pôrod cisárskym rezom, ktorý je rýchly a vďaka anestetikám bezbolestný. Niekedy môže byť po konzultácií s lekárom plánovaný dopredu. Hojenie po pôrode je potom ale dlhšie a bolestivejšie, predsa len máte na bruchu nemalú jazvu. Štúdie tiež ukazujú, že deti narodené cisárskym rezom zvyknú mať slabšiu imunitu, než deti narodené prirodzenou cestou, pretože neprechádzajú rodidlami, kde prijdu do styku s prirodzenými kultúrami laktobacilov, ktoré sú základom našej neskoršej obranyschopnosti. Také deti je obzvlášť dôležité kŕmiť materským mliekom aspoň prvých 6 mesiacov. Paradoxne avšak práve deti narodené tzv. sekciou zvyknú byť podľa štúdií po 3. Ak dojčenie nie je možné, spýtajte sa pediatra na náhradnú mliečnu výživu HiPP s prebiotickými kultúrami mliečneho kvasenia a galaktooligosacharidy.
Aromaterapia Počas Pôrodu
Aromaterapia je liečba za pomoci rastlinných silíc, ktoré sa označujú tiež ako éterické oleje, esenciálne oleje alebo aromatické oleje. Tieto rastlinné silice sú obsiahnuté v rôznych častiach rastlín, predovšetkým v kvetoch, plodoch, ale aj listoch, kôre a koreňoch. Pri dodržiavaní určitých základných postupov je aromaterapia bezpečná a ľahko dostupná aj v domácom prostredí.
Metódy aplikácie:
- Inhalácia: Používajú sa rôzne inhalátory, aromalampy či obyčajná vreckovka.
- Perkutánna aplikácia: Prenikanie silíc pokožkou, ide predovšetkým o masáž, kúpeľ či obklady.
- Perorálna aplikácia: Vnútorné užívanie silíc, nutná konzultácia a dohľad oborníka.
Silice je možné pridávať aj do krémov, mliek, šampónov a sprchových gélov či pleťových alebo ústnych vôd, ktoré tiež môžete využiť pri pôrode.
Aromaterapeutická masáž: Olej je vstrebávaný pokožkou a súčasne pôsobí prostredníctvom dýchacích orgánov. Ruka pôsobí na energetické dráhy (meridiány) a uvoľňuje tak telesné aj duševné bloky. V priebehu 10 minút sa dá prítomnosť oleja dokázať v krvi, po 1 až 2 hodinách sa dostáva do hlbších tkanív, lymfy, svalstva až k cieľovým orgánom.
Dávkovanie: V priebehu tehotenstva a dojčenia od 0,5% do max. 1,5%, pretože novorodenec je citlivý a prílišná intenzita vône by ho mohla dráždiť. Pri psychických problémoch max. 15 kvapiek EO na 50 ml základného oleja. Pri telesných problémoch max.
Obklady: EO zamiešať do tvarohu (napr. na prsia pri problémoch s dojčením) alebo nakvapkať na vlhký kus látky, ktorý je buď teplý, alebo chladný, podľa toho, aký účinok chcete dosiahnuť. EO nakvapkať na kocky ľadu zabalené do látky z prírodného materiálu.
Esenciálne oleje a ich účinky:
- KADIDLO: Posilňuje maternicu a sťahy maternice, harmonizuje dýchací proces pri pôrode, pri strachu z pôrodu dodá potrebnú podporu, prerušuje väzbu na minulé pôrody.
- MAJORÁNKA SLADKÁ: Veľmi účinne uvoľňuje kŕče, v masážnom oleji na bolesti chrbta pri pôrode, pri pocite osamelosti a izolovaní ženy pri pôrode, na hlboké traumy ženy z predchádzajúcich pôrodov.
- ROZMARÍN: Celkovo stimuluje, vynikajúci na psychickú únavu, mamičke dodáva sebadôveru a odvahu na pôrod, zmierňuje pôrodné bolesti, posiľňuje a povzbudzuje krvný obeh, vhodná pri nízkom TK pri pôrode.
Dýchanie Pri Pôrode
Každý pôrod je jedinečný, vrátane pôžitkov a správania sa samotnej ženy, aj dýchania. Pokiaľ dych negatívne neovplyvňuje priebeh pôrodu, ako z pohľadu matky, tak aj dieťaťa, nie je potrebné matku nijak smerovať či ovplyvňovať. Ide hlavne o zachovanie pokojného dýchania po čo najdlhšiu dobu. Vo fáze, kedy už sťahy diktujú spôsob dýchania, je vhodné, aby došlo k jeho upokojeniu aspoň počas páuz medzi nimi. To prispeje k potrebnému dodaniu kyslíka matke a prípadne aj dieťaťu. Pri sťahoch sa má rodiaca žena nechať naďalej viesť inštinktom a dýchať tak, ako jej dych pomáha zvládnuť kontrakcie, a to vrátane vokalizácie.
Je škoda, že je vokalizácia počas pôrodu stále potláčaná, buď zo strany samotnej ženy, ale aj zo strany personálu. A vo väčšine prípadov nejde o krik. Krik neznamená vždy bezmocnosť alebo to, že žena potrebuje pomoc. Pre niektoré ženy je krik pri pôrode mnohokrát najúčinnejšou metódou, ako zvládnuť priebeh kontrakcie a prípadne celý proces pôrodu, ale po sťahu sú tieto ženy úplne pokojné, bez známok paniky či stresu a často svojich najbližších ukľudňujú a ubezpečujú o svojej vyrovnanosti a dobrom zvládaní pôrodu. A pokiaľ práve vokalizácia či priamo krik napomôže tomu, aby sa rodiaca žena nebála kontrakcií, nebojovala s nimi a nechala ich len prebehnúť bez vedľajších prejavov predovšetkým sťaženia fyzického (svalového) aj emocionálneho, tak nech ich pokojne používa. Pre ňu a sprevádzajúce či prítomné osoby pri pôrode to bude mať vždy pozitívny efekt, teda že lepšie, a dokonca dobre a bez problémov daná žena porodí.
Len pre obdobie paniky, ktoré nastáva pri plnom rozbehnutí pôrodu (pôrodné cesty otvorené na 5 cm) a predovšetkým na konci 1. Doby pôrodnej v tzv. prechodnej fáze sú nápomocné jednoduché techniky dychu, ale nie sú, ako som už spomenula, potrebné u všetkých žien. Len tam, kde žena nezvláda dychovo odpočívať medzi sťahmi. U týchto žien je potrebný priamy očný kontakt a súbežné, spoločné dýchanie. Praktické prevedenie dýchania je efektívnejšie a prospešnejšie, pretože sa žena nemusí zaoberať inštrukciami a dych len prevádza podľa praktickej nápovedy.
Keď začnú byť kontrakcie intenzívnejšie, môžu mnohé ženy zistiť, že musí pri ich vyvrcholení dýchať mäkkšie. Možno im pri tom pomôže predstava, že majú na dlani pierko, ktoré pri výdychu jemne odfukujú. Ďalšou predstavou môže byť, že dych je loďka, ktorú odfúkavajú na vlnách nevoľnosti, pokým bolesť nepoľaví. Ide o spôsob dýchania, ktorý je možné použiť, pokiaľ hrdlo maternice nie je ešte úplne otvorené a je dôležité kontrolovať prirodzený impulz na tlačenie.
Na záver len pár doplňujúcich slov k vyššie zmieňovanej vokalizácii. Zvuk Úúúú môžeme použiť na relaxáciu základne chrbtice a krížovej oblasti. Samohláska Óóó relaxuje brušnú oblasť a bránicu. Oblasť srdcová, hrudná a pľúcna rezonuje pri zvuku Ááá. Hrtan a krk sú relaxované samohláskou Ééé.
Prirodzený Pôrod
Koncepcia prirodzeného pôrodu je výsledkom kritiky modelu lekársky vedeného pôrodu. Termín „prirodzený pôrod“ spopularizoval v osemdesiatych rokoch minulého storočia britský pôrodník francúzskeho pôvodu Michel Odent svojou knihou Znovuzrodený pôrod. Základný princíp tejto filozofie vychádza zo schopnosti matky porodiť svoje dieťa sama, bez potreby direktívneho vedenia a medikácie. Prirodzený pôrod je pôrod, ktorý sa začína a prebieha spontánne bez vonkajších zásahov. Žena podľa svojich inštinktov sama určuje jeho priebeh. Zdravotnícky personál sa snaží žene pomôcť, uľahčiť pôrod, podporiť ju a povzbudiť. Nie je tu na to, aby jej diktoval, čo má robiť, ako sa má položiť, kedy má tlačiť, že má byť ticho a podobne. Personál sa pri prirodzenom pôrode snaží zasahovať minimálne a nerušiť intímne prostredie pôrodu, rešpektuje intuitívne správanie rodičky. Vyhovuje prianiam a požiadavkám rodičky, čo podporuje pozitívne emócie a prispieva k pôrodu bez stresu a strachu.
Výskum ukázal, že ak je žena zdravá, pôrod pravdepodobne prebehne normálne a bez komplikácií. Jediné, čo je počas pôrodu skutočne nevyhnutné, je dôkladné pozorovanie, aby bolo možné odhaliť prípadnú komplikáciu a včas zasiahnuť. Skúsená pôrodná asistentka alebo lekár dokážu pozorovaním zistiť, či je matka aj dieťa v poriadku, alebo či je potrebné dôkladnejšie sledovanie alebo liečba.
Zásady prirodzeného pôrodu:
- Je rodičke umožnený voľný pohyb počas prvej aj druhej doby pôrodnej.
- Žena si sama vyberá polohu počas vypudzovacej fázy pôrodu.
- Aktívne rodičke pomáha jej partner.
- Neuskutočňuje sa holenie rodidiel ani klystír.
- Sa nástrih hrádze (epiziotómia) nerobí rutinne.
- Sa nepoužívajú prostriedky na urýchlenie pôrodu.
- Sa nepoužívajú tzv.
Prirodzený pôrod si volia ženy zvyknuté na aktívny prístup k starostlivosti o svoje zdravie, ktoré odmietajú rolu odovzdaných pacientok. Veria, že prirodzené pôrodné mechanizmy vrátane bolesti majú zmysel, cítia sa za pôrod zodpovedné a chcú ho naplno prežiť. Žena, ktorá uvažuje o prirodzenom pôrode, by mala vedieť, že prirodzené pôrody nie sú určené pre všetky ženy a že ich možno odporučiť len ženám, ktoré sú celkovo zdravé a u ktorých ani u ich detí nie sú predpokladané žiadne pôrodné komplikácie. Nie je vhodný pre ženy, ktoré sú pasívne, úzkostlivé, nesamostatné alebo psychicky labilné, presvedčené, že pôrod samy nezvládnu.
Výhody klasického pôrodníctva sú nepopierateľné v prípade, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku komplikáciám. V takých prípadoch lekári zachraňujú životy. Moderná medicína má však svoje úskalia.
Kontakt Koža na Kožu (Skin-to-Skin)
Kontakt koža na kožu najprv umožní bábätku oddychovať a potom ho stimuluje k začatiu procesov, ktoré vedú buď po pôrode alebo aj neskôr k hľadaniu prsníka a k samoprisatiu. K prisatiu vedú bábätko dva faktory - kontakt a čuch. Kontakt koža na kožu je možné uskutočniť aj bezprostredne po pôrode plánovaným či akútnym cisárskym rezom, pričom vtedy významným spôsobom prispieva k stabilizácii bábätka. Prípadné vyšetrenia či úkony, ktoré nemožno zo skutočných príčin odložiť na neskôr, je vhodné vykonať počas kontaktu koža na kožu. Je dobré poznať jednotlivé fázy kontaktu koža na kožu po pôrode, medzi ktoré môžu patriť prudké pohyby bábätka ("skákanie") v snahe priblížiť sa k prsníku a odrážanie sa nožičkami, aby sa zaistila bezpečnosť bábätka. Kontakt koža na kožu by mal v ideálne prípade prejsť fázami odpočinku bábätka bezprostredne po pôrode, hľadaním prsníka, výdatným dojčením a prejsť až do spánku.
Po tom, čo bábätko zažije kontakt koža na kožu s matkou, nadojčí sa a vyspí sa, je čas poskytnúť priestor aj otcovi bábätka, aby mohol približne na pol hodinu stráviť čas v kontakte koža na kožu s bábätkom aj on. Biologické mechanizmy pre nájdenie prsníka a samoprisatie rozsiahlo skúmal začiatkom 90. rokov 20. storočia William Sears zahrnul pred viac ako 25 rokmi kontakt koža na kožu pod pojmom "birth bonding" do jedného zo svojich siedmich bodov vzťahovej výchovy. Odvtedy sa na opis nástroja na popôrodnú adaptáciu dieťaťa používal prevažne termín kontakt koža na kožu (skin to skin contact) a samoprisatie (breastcrawl - plazenie k prsníku) ako spôsob, akým štandardne prebieha začatie dojčenia. Kontakt koža na kožu sa týka donosených aj nedonosených bábätiek. Kontakt koža na kožu v podobe materskej starostlivosti klokankovaním sa často považuje za akýsi bonus pre rodičov, ktorí navštívia svoje predčasne narodené bábätko. Existuje predstava, že bábätká najprv musia splniť určité podmienky, byť zdravé a stabilné, aby mohli byť klokankované.
Duševné Zdravie Matky Po Pôrode
Duša ženy po pôrode je rovnako krehká, ako krehké je čerstvo narodené bábätko. Pôrodom na svet prichádza nielen dieťa, ale rodí sa aj nová rola pre ženu, rola matky. Hoci je táto rola prirodzená, trvá istý čas, kým si žena nájde svoju cestu v tejto novej etape života. Práve pocit bezpečia vytvára priestor na zdieľanie všetkých myšlienok a pocitov, ktoré sa na začiatku materstva môžu vyskytnúť a nemusí s nimi človek vždy počítať. V tejto sekcii budeme hovoriť o najčastejších duševných stavoch, ktoré nová rola prináša- baby blues, popôrodná depresia a popôrodná úzkosť.
Bonding a Vzťahová Väzba
Vedeli ste, že formovanie vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom začína omnoho skôr, ako v prvých týždňoch či mesiacoch života dieťaťa? Puto medzi nimi sa tvorí už počas deviatich mesiacov tehotenstva. Dokonca, v niektorých zdrojoch týkajúcich sa vzťahovej väzby, sa udáva, že už samotné rozmýšľanie a zvažovanie rodičov o splodení dieťaťa (resp. ak bolo otehotnenie neplánované) a pocity s tým spojené, utvárajú predpoklad pre vývin toho-ktorého typu vzťahovej väzby. Obdobie bezprostredne po pôrode, a teda vtedy, keď novorodenec „opúšťa“ fyzickú jednotu, ktorú doposiaľ tvoril s matkou, je kľúčové z hľadiska formovania vzťahovej väzby.
Bonding - puto tvoriace sa medzi matkou a dieťaťom, je nielen veľmi cennou a emotívnou skúsenosťou pre matku, ale jeho podstata spočíva práve vo včasnom vytváraní vzťahu matka-dieťa. Prvá fáza bondingu sa spravidla deje formou „telo na telo“, kedy sa bábätko kladie, za pokojných podmienok a prítmia, na matkinu hruď bezprostredne po narodení. Ďalšie fázy sa ideálne odohrávajú ešte počas hospitalizácie matky v nemocnici a pokračujú v domácom prostredí. Počas bodningu dieťa postupne nadväzuje očný kontakt a vníma matkino jemné a citlivé prihováranie sa. Ide zároveň o prvú formu komunikácie dieťaťa s jednou z najdôležitejších osôb v jeho živote.
Bonding predstavuje mnoho výhod, ako pre bábätko, tak aj pre matku. Po úspešnom vykonaní prvej fázy bondingu a následnom pokračovaní v ďalšom dotyku s dieťaťom sa preukázalo, že takto pripútané deti sú pokojnejšie, odolnejšie, menej plačú, samé sa prisajú a lepšie sa adaptujú na prostredie. U matiek to môže viesť k upokojeniu po pôrode, k lepšiemu vyrovnaniu sa s popôrodnými bolesťami a lepšiemu zvládaniu regenerácie, tiež pôsobí ako protektívny faktor pred rozvojom popôrodnej depresie a uľahčuje prijatie roly matky a zmien s tým spojených.
Uvedomujeme si, že nie každý pôrod prebehne bez komplikácií a priamy kontakt matky s dieťaťom bezprostredne po jeho narodení nie je vždy možný. To však znamená, že hoci prvá fáza nie je úspešná, je vždy na prvom mieste zdravie dieťaťa a matky, ako základ pre tvorbu vzťahovej väzby. Ak sa matka cíti pripravená a rovnako cíti podporu od okolia a personálu pôrodnice, je možné začať s bondingom hneď, ako to bude možné. Ak z akýchkoľvek dôvodov neprebehne kontakt „koža na kožu“ medzi matkou a dieťaťom hneď po narodení, môže takýto kontakt „zastúpiť“ otec v kombinácii s kŕmením dieťaťa z fľaše. Téma bondingu je veľmi široká a nesmierne dôležitá. V našich končinách sa však stále nerešpektuje táto základná podmienka pre tvorbu zdravého vzťahu.
Prostredie Pôrodnice
V niektorých pôrodniciach umožňujú aj alternatívne metódy vedenia pôrodu. Úroveň služieb a prístup personálu sa však v rôznych pôrodniciach veľmi odlišuje. Zatiaľ čo niekde želaniam budúcich rodičov vychádzajú v ústrety, inde sa toho veľa nezmenilo a pôrod vedie lekár bez vášho aktívneho prístupu. Je užitočné dopredu si zistiť, čo daná pôrodnica poskytuje, a podľa toho vyberať.
Najdôležitejšia je pohoda. Dnes si stále viac pôrodníkov a pôrodných asistentiek uvedomuje vplyv psychiky na priebeh pôrodu. Aby sa budúca mamička mohla uvoľniť, potrebuje príjemné a priateľské prostredie. Jedným zo základných predpokladov alternatívneho vedenia pôrodu je práve pozitívne pôsobenie prostredia na pocity a dojmy rodičky. Z toho dôvodu sa odporúča návšteva pôrodnej sály ešte počas tehotenstva, aby žena, ktorá začína rodiť, vstupovala na známe miesta. Zariadenia interiérov, harmónia prostredia a srdečné správanie personálu musí v rodičoch vytvárať od prvého stretnutia pocit dôvery a profesionality. Samostatné pôrodné boxy zaisťujú diskrétne prostredia a intimitu.
Boxy by mali čo najmenej pripomínať nemocničné prostredie. Upokojujúce je teplé farebné ladenie malieb a textílií, obrázky navodzujúce pokojnú a optimistickú atmosféru. Veľmi dôležité je vybavenie pôrodného boxu pomocnými relaxačnými pomôckami slúžiacimi rodičkám na celkové uvoľnenie a na uvoľnenie panvového dna. Sú to lopty, žinenky, stoličky, poddajné mäkké sedačky alebo vaky, rebriny, vaňa alebo sprcha. Intímne osvetlenie s tlmenou relaxačnou hudbou alebo využitie arómoterapie pôsobí takisto veľmi pozitívne.
Polohy Pri Pôrode
Individuálna poloha pri pôrode je základ fyziologického porodenia dieťaťa. Pri každom prirodzenom pôrode pozorujeme, že žena chodí, stojí, sadá si do drepu, kľačí, leží alebo pohybuje svojím telom tak, aby si našla čo najpohodlnejšiu a najvhodnejšiu polohu. Najlepšia pozícia na pôrod je tá, ku ktorej ženy samy dospejú. Ešte donedávna nepripadala pri pôrode do úvahy iná poloha, než v ľahu na chrbte. Veľa pôrodníc už, našťastie, umožňuje budúcim mamičkám aj iné polohy, ktoré možno využívať počas prvej aj druhej doby pôrodnej.
Polohy pri pôrode:
- Poloha na chrbte: Názory na túto polohu sú rozporuplné. Najprv to bola jediná možná poloha pri pôrode bez toho, aby sa bralo do úvahy, že za určitých okolností môže pôrod negatívne ovplyvniť. Napríklad dochádza k stlačeniu veľkých ciev tehotnou maternicou, čo vedie k zhoršeniu zásobovania plodu kyslíkom, telo nepracuje v súlade s gravitáciou, kontrakcie sú vnímané ako častejšie, bolestivejšie a iné. Na druhej strane, ak si ju žena zvolí sama a dieťatku sa v nej darí dobre, postup pôrodu nie je ani touto polohou ovplyvnený. Treba s ňou však počítať, ak sú nutné lekárske zásahy, ktoré sa nemôžu vykonávať v inej polohe.
- Poloha v polosede: Dá sa v nej zotrvať počas celého pôrodu. Umožňuje využitie gravitácie, zväčšuje rozmery panvového vchodu a zlepšuje okysličenie bábätka. Je to aj odpočinková poloha, a ak je sprostredkovaná alebo pri nej asistuje blízka osoba, prináša aj emocionálnu podporu. Nie je vhodná, ak bábätko vykazuje známky stresu (znížená frekvencia srdca), ak má žena vysoký krvný tlak alebo pociťuje zvýšenú bolestivosť v krížoch a kostrči, ktoré sú pri tejto polohe zaťaženejšie a stlačenejšie.
- Bočné polohy: Sú to polohy odpočinkové a gravitačne neutrálne, vhodné pri oboch dobách pôrodných. Môžu vyčerpanej žene ušetriť energiu, vedú k správnemu vstupu hlavičky do panvy. Využíva sa ten bok, kde je chrbátik bábätka. Počas prvej doby pôrodnej sa môže medzi kolená vložiť napr. vankúš alebo owerball. Počas druhej doby pôrodnej si žena (alebo pomocná osoba) pridržuje nohu pod kolenom a priťahuje k bruchu.
- Kolmé polohy: Vďaka gravitácii umožňujú využiť tlak hlavy (alebo zadočka) bábätka na spodnú časť maternice, ktorá sa účinnejšie otvára. Zlepšuje kvalitu sťahov a zostup bábätka počas druhej doby pôrodnej.
- Rovný sed: Ďalšia z odpočinkových polôh. Žena má podoprené ramená, chodidlami sa opiera o podložku, kolená sú nižšie než bedrá. Opäť: nie je vhodná, ak bábätko vykazuje známky stresu.
- Drep: Využíva sa predovšetkým počas druhej doby pôrodnej. Žena sa opiera chrbtom o partnera. Táto poloha rozširuje panvový východ, vyžaduje menej námahy a sily, pomáha uvoľniť panvové dno. Pri tlačení žena lepšie zapojí brušný lis a bábätko je efektívnejšie tlačené dole do pôrodných ciest. Predpokladom na jej zaujatie je dobrá poloha dieťaťa a správne spustená hlavička. Hlavička by mala byť hmatateľná maximálne 2 cm od okraja pošvy. Pri dlhšom zotrvaní v tejto polohe môže dôjsť k stlačeniu ciev a nervov pod kolenami, po nejakom čase je táto pozícia namáhavá. Preto by žena mala po 1-2 sťahoch polohu zmeniť, napríklad na stoj alebo kľak.
- Podporný drep: Žena je čelom k pomáhajúcej osobe a klesá s oporou medzi jej stehnami, alebo môže využiť podporné pomôcky, ako je ribstol, záves alebo lano. Môže to byť však namáhavé pre partnera. Ak nemá žena dostatočnú stabilitu (únava, epidurálna analgéza, problémy kĺbov), mala by sa tejto polohy zriecť a využiť ju len na krátky čas.
- Pôrodná stolička: Opäť sa využíva pri druhej dobe pôrodnej. Pri tlačení žena sedí na pôrodnej stoličke, partner stojí alebo sedí za ňou, pôrodná asistentka kľačí medzi kolenami. Podľa potreby a fázy pôrodu môže žena zo stoličky vstávať, prechádzať sa, kľačať a znovu sa na stoličku vracať. Nie je vhodné dlhé sedenie na pôrodnej stoličke, pretože môže dôjsť k opuchu vonkajších rodidiel a k zvýšeniu rizika poranenia.
- Polohy v predklone s oporou: Tieto polohy výrazne znižujú bolestivosť chrbta a vedú k lepšej rotácii bábätka pri jeho prechode panvou. Zväčšujú panvový vchod, využívajú výhody gravitácie a poskytujú jednoduchší prístup na masáž chrbta. Dajú sa praktizovať postojačky, kedy sa žena opiera o partnera alebo využije ribstol. Ďalej v sede na stoličke, na lopte, vtedy sa opiera o lôžko alebo loptu, v pokľaku, opretá o loptu alebo vankúš.
- Poloha na všetkých štyroch: Dá sa používať počas celého pôrodu. Znižuje opuch bránky, čo je otvor, ktorý sa postupne zväčšuje a ktorým sa následne dostáva bábätko von z maternice do pôrodného kanála. V tejto polohe sa však môžu unaviť paže. To sa dá zmierniť opretím hornej časti tela a hlavy o kopu vankúšov, sedadlo, operadlo stoličky alebo o loptu.
Toto bola len ponuka možných polôh, variantov sa nájde určite viac.