Reč je základným kameňom komunikácie a sociálnej interakcie. Jej vývoj u detí je fascinujúci proces, ktorý prebieha postupne a individuálnym tempom. Pre rodičov je dôležité mať prehľad o míľnikoch vývoja reči, aby vedeli včas identifikovať prípadné oneskorenia a zabezpečiť dieťaťu potrebnú podporu.
Míľniky vo Vývoji Reči u Dvojročného Dieťaťa
Pri správnom vývoji reči sa prvé slová objavujú vo veku 10-15 mesiacov. Okolo 12. mesiaca dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním.
Vo veku 18 mesiacov na otázku „Kde je jablko?“ vie dieťa identifikovať jablko na obrázku a dokonca aj porozumie tomu, na čo sa pýtame. Do 18 mesiacov sa slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.
Dvojročné dieťa má slovnú zásobu v počte minimálne 50 slov a tieto slová začína spájať do viet. Do 2 rokov dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.
Okolo 3 rokov sa reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.
Prečítajte si tiež: Upokojenie s cumlíkom Physio Soft
Čo Ak Dieťa Nerozpráva?
Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy.
Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.
Medzi možné príčiny patria:
- Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
- Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
- Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
- ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
- Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny (napr. rodič) oneskorený vývin reči alebo poruchu učenia, existuje vyššia pravdepodobnosť, že sa objaví aj u dieťaťa.
- Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
- Nedostatočná stimulácia: V dnešnom svete musíme venovať pozornosť aj skutočnosti, že v mnohých prípadoch je nahradené spoločné spievanie a riekanky televíziou, telefónom a tabletom.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?
Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.
Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo. Ak ani po niekoľkých mesiacoch takýchto pokusov dieťa nezačne hovoriť, vyhľadajte odborníka.
Prečítajte si tiež: Používanie cumlíka v tvare bradavky
Odborníci, Ktorí Vám Môžu Pomôcť
Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte:
- Pediatra: Posúdi celkový zdravotný stav dieťaťa a vylúči prípadné medicínske príčiny oneskorenia reči.
- Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
- Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
- Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
- Logopéda: Špecializuje sa na diagnostiku a terapiu porúch reči a komunikácie. Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa okolo 1.roku neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom), nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet), neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď., neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. ), je prevažne ticho, málo si džavoce, nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem! Okolo 2.roku nemá komunikačný zámer, nepoužíva gestá, nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč, má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby) má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások, evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne, neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných. Okolo 3. roku nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety, má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %), má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá, používa ,,echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne, nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď, tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané) má v reči neplynulosti (napr.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.
Ako Podporiť Vývoj Reči u Dvojročného Dieťaťa
Prvé slová dieťaťa sú pre rodičov magickým okamihom, no vývin reči nezačína až pri prvom „mama“ či „tata“. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety. Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.
- Veľa sa s dieťaťom rozprávajte: Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať. Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.
- Používajte jednoduché slová a vety: Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa. To znamená, že ak je dieťa v počiatočných vývinových štádiách a vie sa vyjadrovať len pomocou zvukov a gest, poskytujte mu len jednoduché slová. Ak je dieťa na úrovni jednoslovných viet, vy hovorte v dvojslovných spojeniach.
- Pomenúvajte predmety a osoby: Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje počuť o ľuďoch a predmetoch viac ako sú ich mená. nové slová vysvetľovali. Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným -hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Napríklad, ak učíte dieťa slovo pes, povedzte mu, že je to zviera, že je chlpaté a že robí „hav-hav“. Alebo ak chcete dieťa naučiť slovo pohár, povedzte mu, že z neho pijeme, že sa môže rozbiť a že do neho nalievame džús. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách. Ukážte dieťaťu psa v knižke a na ulici. Nechajte dieťa ohmatať pohár, ukážte mu rôzne poháre.
- Čítajte si s dieťaťom: S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. Už aj knižky so stranami z tenkého papiera. deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Konečne sa môžu zapojiť.
- Spievajte a hrajte sa: Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
- Obmedzte čas strávený pred obrazovkou: Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
- Nasledujte záujem dieťaťa: Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
- Opakujte a vytvárajte rutiny: Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20 krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet. Vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií je vytváranie rutín. Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohonásobne opakovať, má pre dieťa niekoľko výhod. Rutina má predpokladateľný sled udalostí a dieťa vie časom predpokladať nasledujúci krok.
- Neprerušujte a neopravujte: Veľa rodičov rado opakuje po svojich deťoch maznavú alebo nesprávnu výslovnosť alebo nesprávne slovné spojenia. Je to také milé! Ak to však robíte neustále, posilňujete u dieťaťa nesprávne návyky. Ešte jedno dôležité upozornenie: vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr.„to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo (napr. Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne. Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciách, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning. Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané. Aké sú najčastejšie príčiny toho, že dieťa začína rozprávať neskôr? To, že inak zdravé dieťa začína rozprávať neskôr, je znakom oneskoreného vývinu reči alebo vývinovej jazykovej poruchy. Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti z horšieho socioekonomického prostredia alebo nedostatočne stimulujúceho prostredia, deti s častými zápalmi stredného ucha alebo deti, ktorých rodičia alebo súrodenci mali problém s rečou alebo s poruchami učenia. Ak vývin u týchto detí nenapreduje v žiaducom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry. U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké. Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.
- Používajte komunikačné stratégie: Predstavujú niekoľko postupov - stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa, nech je na akejkoľvek vývinovej úrovni. Možno mnohé z nich už intuitívne používate. Pridajte k svojmu repertoáru ešte niekoľko stratégií a odmenou vám bude úsmev, nové slovo alebo aj dlhá veta z úst vášho dieťaťa.
- Priblížte sa k dieťaťu: Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
- Čakanie: Ďalšia stratégia, čakanie, nie je ľahká, lebo dospelí intuitívne vypĺňajú prázdne miesta. Chcú dieťaťu pomôcť, a preto mu kladú otázky, nabádajú ho na odpoveď a keď dieťa nereaguje, tak odpovedajú namiesto neho. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.
- Napovedanie: Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. 1. 2. 3. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Dôležité je nenútiť dieťa rozprávať. Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran. Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde.
- Opisujte a komentujte: Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.
- Používajte správne otázky: Tieto stratégie pomôžu vášmu dieťaťu dlhšie zotrvať v spoločnej konverzácii. Sú určené hlavne pre deti na vyšších vývinových stupňoch, ktoré sa do konverzácie vedia zapojiť. Avšak používanie efektívnych otázok je vhodné aj pre deti na nižších vývinových stupňoch, ktoré nevedia odpovedať slovom alebo vetou. od dieťaťa odpoveď (či už na úrovni slov, gest, zvukov alebo pohybov). • otázkam, ktoré dieťa testujú, napr. Čo je to? Ako sa to povie? Aká je to farba? • otázkam, ktoré si samy odpovedajú, napr. • otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, napr. • bombardujúcim otázkam, napr. Čo je to? Čo je to? • častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno/nie napr. Postavíme vežu? Ideme spať? Chceš sa hrať? Chceš čajík? Skôr ako položíte dieťaťu otázku, popremýšľajte o nej. Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok, ako aj možnosť použiť už osvojené rečové schopnosti. Dobré otázky sú otázky, ktoré pomôžu dieťaťu pokračovať v rozhovore. • otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania, napr. Čo ďalej? • otázky ponúkajúce výber, napr. • otázky podporujúce myslenie dieťaťa, napr. Čo sa stalo? • otázky interpretujúce zvedavosť, napr. Čo? Kto? Kde? Prečo? • otázky týkajúce sa pocitov a názorov, napr. Čo si myslíš? • otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa, otázky, ktoré nemajú jednu správnu odpoveď, napr. Čo chceš robiť? S čím sa zahráme?
- Stimulujte motoriku: Jemná motorika sa významným spôsobom podieľa na kvalite detskej reči. U nerozprávajúcich detí sa ju snažíme podporiť všemožnými spôsobmi, napríklad hračkami s malými časťami rôznych tvarov. Precvičujú sa tak pršteky dieťaťa v rôznych polohách a hoci zo začiatku ešte stavebnicu samo stavať nebude vedieť, každým dňom sa bude zlepšovať. Hľadajte stavebnice s veselými farbami, aby dieťa prirodzene lákali a zároveň také, aby spoje medzi časťami stavebnice neboli náročné na silu - napríklad magnetické. Po úchope prštekmi nasleduje tréning rotácie celej dlane a zápästia. Najľahší a najzábavnejší spôsob ako dieťaťu uľahčiť nácvik tohto zložitého pohybu, je motivovať ho k skrutkovaniu hračiek. Šikovnosť jemnej motoriky závisí od sily a obratnosti jednotlivých častí tela. Pri detských rúčkach budujeme silu a zručnosť najlepšie modelovaním a hmatovými zmyslovými zážitkami. Zaobstarajte dieťaťu čo najmäkšiu plastelínu a motivujte ho, aby ju stláčalo, formovalo guľôčky, kocky, aby vykrajovalo rôzne tvary pomocou plastových vykrajovačiek (nikdy nie kovových, mohlo by sa poraniť) a aby vaľkalo plastelínu na tenké cesto. Ak máte doma kinetický piesok, dovoľte svojmu dieťaťu hrať sa s ním. S príchodom jari môžete svoje dieťatko motivovať aj k jazde na kolobežke alebo odrážadle. Je to vynikajúci spôsob ako trénovať rovnováhu, držanie tela a silu brušných a chrbtových svalov, ktoré sa podieľajú aj na dýchaní a rozprávaní. Pri malých deťoch platí, že čím viac pohybu, tým lepšie. Detský mozog je naprogramovaný tak, že doslova očakáva pohybové vnemy a keď ich nedostáva alebo ich dostáva málo, trpia tým všetky mozgové centrá vrátane rečových.
Čo Ak Dieťa Hovorí Viac Jazykmi?
Pri bilingválnych deťoch je dôležité, aby mali možnosť učiť sa oba jazyky rovnomerne. K miešaniu jazykov dochádza. Napr. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. vyhnite používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Rovnocenne však rozumejú obom. pravdepodobne je na vyjadrovanie ťažšia. slovenčinu. jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať správny cumlík?