Hyperkinetická porucha pozornosti (ADHD) je neurologický stav, ktorý ovplyvňuje deti a dospelých, pričom sa často prejavuje už v predškolskom veku. Tento článok sa zameriava na skríning ADHD v materských školách, výzvy, ktorým čelia deti s ADHD a ich rodiny, a na možnosti podpory, vrátane správneho stravovania.
Problémy detí s ADHD v materskej škole
Ťažkosti spojené s ADHD sa často začínajú prejavovať už v materskej škole. Deti s ADHD majú ťažkosti s nadväzovaním vzťahov s rovesníkmi, zapájaním sa do hier a zvládaním bežných činností, ako je obliekanie a jedenie. Môžu mať hysterické záchvaty, schovávať sa pod stôl a odmietať aktivity v skupine.
Diagnostika ADHD
Diagnostika ADHD je komplexný proces, ktorý zahŕňa pozorovanie správania dieťaťa, fyzické vyšetrenie a psychologické testovanie. Včasná a presná diagnostika je kľúčová pre zabezpečenie vhodnej podpory a intervencie. Ak učiteľ alebo rodič podozrieva ADHD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.
Skríning v materskej škole
Skríning ADHD v materskej škole môže pomôcť identifikovať deti, ktoré vykazujú príznaky ADHD. Učitelia a vychovávatelia, ktorí sú v každodennom kontakte s deťmi, môžu pozorovať ich správanie a upozorniť rodičov na prípadné problémy.
Výzvy, ktorým čelia rodiny detí s ADHD
Rodiny detí s ADHD čelia mnohým výzvam. Často sa stretávajú s nepochopením a odmietaním zo strany okolia. Deti s ADHD sa môžu cítiť izolované a vylúčené zo spoločnosti. Rovesníci sa s nimi nechcú hrať a rodičia iných detí sa snažia odviesť svoje deti preč.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Nepriateľské prostredie
Prostredie v materskej škole môže byť pre deti s ADHD nepriateľské. Učitelia a vychovávatelia nemusia mať dostatočné vedomosti a skúsenosti s prácou s deťmi s ADHD. Rodičia detí s ADHD sa často cítia bezradní a bezmocní, pretože systém im neposkytuje dostatočnú podporu a pomoc.
Možnosti podpory pre deti s ADHD
Existuje mnoho možností podpory pre deti s ADHD. Úspešná intervencia detí s ADHD si vyžaduje úzku spoluprácu rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
Farmakologická liečba
Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Za seba: snažím sa využiť nefarmakologické možnosti, ale o liekoch rozhoduje špecialista po zvážení prínosu a rizík.
Psychoterapia
Psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), je účinná metóda liečby ADHD. KBT sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu a pomáha deťom nadobúdať nové zručnosti. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Výchovné metódy
Výchovné metódy zahŕňajú trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Alternatívne terapie
Alternatívne terapie, ako je arteterapia, muzikoterapia a rečová terapia, môžu tiež pomôcť deťom s ADHD.
- Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: Logopédia.
- Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Neurofeedback
Ak sa neurofeedback robí pravidelne, môže priniesť zmeny (výsledky sú individuálne a vyžaduje si to konzistentnosť). V praxi funguje odmeňovanie za žiadaný stav - mozog sa učí nové vzorce a časom sa ustália. Niekto potrebuje 25 tréningov, iný 50, závažnejšie stavy trvajú dlhšie. Existujú aj kurzy pre rodičov a domáce tréningy so supervíziou odborníka.
Neuromotorická nezrelosť
Po diagnostike (cca 3 hodiny) dieťa otestujú, zistia, ktoré novorodenecké reflexy pretrvávajú, a nastavia plán. Raz mesačne sa cviky upravujú podľa pokroku. Ak niektoré reflexy zostávajú aktívne, nervová sústava môže fungovať „hrubšie“ - hovorí sa o neuromotorickej nezrelosti. Potrebné je psychologické vyšetrenie, niekde aj mapa mozgu (QEEG).
Úprava stravy
Správne nastavenie stravovania môže mať pozitívny vplyv na deti s ADHD. V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
Odporúčania pre stravovanie
- Konzumácia potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny.
- Vyhýbanie sa potravinám a nápojom s vysokým obsahom cukru a kofeínu.
- Obmedziť cukor a jedlá s vysokým glykemickým indexom.
Život s dieťaťom s ADHD: Praktické rady pre rodičov
Deti s ADHD potrebujú viac pozornosti a pochopenia. Je to náročné aj finančne/časovo.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Podpora učenia a rozvoja
- Pestovanie návyku učenia: Učenie by malo byť súčasťou života - krátko a pravidelne. Začnite pokojne už okolo 5. roku: 1× denne 10 minút niečo pútavé (kniha o zvieratách, jednoduché anglické slovíčka) a čas postupne predlžujte.
- Spolupráca so školou: Dieťa s diagnózou ADHD to má v škole ťažšie. Dieťa môže zaostávať v učení pre slabšiu koncentráciu alebo mať problémy v sociálnych vzťahoch. Netreba sa vzdávať - spolupracujte s učiteľmi a hľadajte spôsoby, ako mu pomôcť. Prvé dva roky vie pomôcť školský psychológ.
- Identifikácia silných a slabých stránok: Ak dieťa dostane zlú známku z niečoho, čo vedelo, úloha rodiča je zistiť, čo mu vadilo. Okolie? Hluk? Ak si dieťa nevie niečo zapamätať, skúste zistiť, ktorý typ pamäte je jeho silnou a slabou stránkou. Má vizuálnu pamäť? Zvýraznite mu to. Má sluchovú pamäť? Treba hľadať spôsob, ako sa mu aj nudná látka bude učiť ľahšie.
Režim a životospráva
- Pravidelný režim: Deti s ADHD sú menej stresované, keď majú pravidelný režim, pravidelné aktivity a je im jasné, kedy majú čo a ako dlho. Jednoduchosť je cesta. Dodržiavať rutinu, že každý deň rovnaký sled vecí, čo sa robí po zobudení, pred spaním, v rovnaký čas večer do postele, aspon hodinu pred spaním bez obrazovky, namiesto toho mu ešte chvíľu niečo čítať.
- Vyvážená strava: Vyvážená strava môže niektorým deťom pomôcť so stabilitou energie a nálady (postup vždy riešte s pediatrom/odborníkom na výživu).
- Pohyb a cvičenie: Cvičenie a práca s primitívnymi reflexmi môžu zlepšiť rovnováhu a uvoľniť napätie.
- Meditácia a dychové cvičenia: Meditačné a dychové cvičenia učia mozog koncentrácii a redukujú stres. Pomáhajú upokojiť sa a sústrediť na dych.
- Večerné relaxačné rituály: Večerné relaxačné rituály (hudba, čítanie, ticho) pomáhajú naladiť sa na spánok bez obrazoviek. Asi 30 minút pred spánkom medovkový čaj, žiadne obrazovky.
- Technológie: Ak zvažujete technológie na domáce používanie, berte ich len ako doplnok k režimu a používajte iba po odporúčaní odborníka. Eliminovať čas pred obrazovkou: A ked tak nech pozerá niečo zmysluplné, nie bludy na youtue.
- Hudba a rytmus: Výborný je napríklad klavír - zapája pravú aj ľavú hemisféru a podporuje nové prepojenia. Pomáhajú aj rytmické cvičenia (napr. žonglovanie).
Dôležitosť podpory a pochopenia
Ak je dieťa nepochopené, nediagnostikované a kritizované bez emocionálnej podpory, často je nešťastné, uzatvára sa a v puberte môže upadať do depresií či siahnuť po návykových látkach. Je veľmi dôležité, aby bolo dieťa s ADHD včas diagnostikované a aby dostávalo adekvátnu podporu. V škole je dôležitá spolupráca s učiteľmi a využívanie odporúčaní z centra poradenstva a prevencie (CPP).
Ako vychovávať hyperaktívne dieťa? 7 pravidiel
Ak má vaše dieťa ADHD, je vhodné, aby ste pri výchove dodržiavali určité pravidlá:
- Denná rutina: Deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu.
- Pravidelné prestávky: Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.
- Vhodné prostredie: Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.
- Jednoduchá a jasná komunikácia: Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva.
- Trpezlivosť a podpora sebaovládania: Výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
- Nešetrite pochvalou: Pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu.
- Vizualizácia: Ak má problém si zapamatať veci, tak si ich vizualizovať napr. Dodržiavať pravidlá: Nevyhrážať sa trestom, ktorý nemôžete splniť.
Dieťa s ADHD v škôlke a škole - na čo sa pripraviť?
Pre malé deti s ADHD môže byť návšteva materskej škôlky či školy výzvou. Nielen kvôli samostatnému vzdelávaniu, ale aj pre vytváranie nových sociálnych vzťahov. Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu. Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám.
Asistenti v škole
- Asistent učiteľa: Patrí pod rezort školstva, primárne sa venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnom prístupe k vzdelávaniu. Môže pomôcť napríklad deťom so slabším tempom, oslabeným porozumením alebo pozornosťou. Cieľovou skupinou tohto typu asistenta sú všetky deti, ktoré majú rozličné bariéry. Žiada oňho škôlka/škola na základe odporúčania z centra poradenstva a prevencie pre konkrétne dieťa. Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu. Platený je škôlkou/školou.
- Osobný asistent: Je to asistent pre konkrétne dieťa. Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Po schválení si osobného asistenta hľadá sám a po dohode so škôlkou/školou môže byť s dieťaťom v danom zariadení. Príspevok na osobného asistenta dostáva rodič od úradu. Pomáha dieťaťu s činnosťami ako napr.
Centrum poradenstva a prevencie (CPP)
Služby poradne sú financované štátom, rodič si poradňu vyberá podľa miesta trvalého bydliska. Návšteva súkromnej poradne je spoplatnená, ale nie je viazaná na bydlisko.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Je povinné pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku do 31.
Ako školy prispievajú na dieťa s ADHD?
Na Slovensku existuje systém navýšených normatívov pre integrovaných žiakov, vrátane detí s ADHD. Nariadenie vlády 630/2008 určuje v prílohe 8 koeficienty navýšených normatívov na integrovaných žiakov. V závislosti od typu znevýhodnenia škola dostane navýšené finančné prostriedky.
Druh znevýhodnenia a koeficient navýšenia:
- skupina: Poruchy učenia, správania, ADHD, variant A - koeficient 1,93 (príklad: 1838,49 eur)
Ministerstvo školstva zverejňuje na svojich stránkach aj presné počty a výšky finančných prostriedkov na jednotlivé skupiny detí pre každú školu v SR. Tieto financie sú kontrolovateľné a riaditeľ školy je povinný predkladať rozpočet na vyjadrenie a schválenie rade školy aj zriaďovateľovi. Je však dôležité poznamenať, že peniaze na integráciu nie sú účelovo viazané a teda môžu byť použité na čokoľvek.
Príspevky pre rodiny detí s ADHD
Okrem finančných prostriedkov pre školy existujú aj príspevky, o ktoré môžu žiadať rodiny detí s ADHD:
Rodičovský príspevok
Pri dieťati so zdravotným znevýhodnením, teda aj s ADHD, môžete poberať rodičovský príspevok až do jeho 6 rokov. Aby vám príspevok priznali, respektíve predĺžili jeho vyplácanie, musí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydať posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa.
Peňažný príspevok na opatrovanie
Ak dieťa s autizmom dovŕši 6 rokov, môže vám vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. To, či vám peňažný príspevok na kompenzáciu ŤZP, teda aj príspevok na opatrovanie, poskytnú, totiž závisí aj od výšky vášho príjmu a majetku. Základná výška príspevku na opatrovanie je 525,65 EUR mesačne, ak nepoberáte dôchodok a opatrujete jednu osobu s ŤZP. Od 1. júla 2025 sa výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP zvýši na 663,50 eur mesačne. Ak opatrujete dve a viac osôb, príspevok sa zvýši zo sumy 818, 60 eur na 882, 50 eur.
O príspevok na opatrovanie môže požiadať člen rodiny (rodičia, starí rodičia, súrodenci) alebo fyzická osoba, ktorá s dieťaťom s ADHD býva a suma jeho mesačného príjmu nesmie prekročiť dvojnásobok životného minima. Ak poberáte príspevok na opatrovanie člena rodiny, nárok na príspevok na osobnú asistenciu už nemáte. Ak autistické dieťa navštevuje sociálne zariadenie alebo špeciálnu školu, suma opatrovateľského príspevku sa pre vás zníži.
Podmienky nároku na príspevok
- Zdravotné postihnutie: Dieťa musí mať diagnostikované ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP), ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.
- Odkázanosť na opatrovanie: Dieťa musí byť odkázané na pomoc inej osoby pri činnostiach, ako sú stravovanie, hygiena, obliekanie a pohyb.
- Opatrovateľ: Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie.
- Príjem opatrovateľa: Čistý mesačný príjem opatrovateľa nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima.
- Bydlisko: Opatrovateľ a opatrovaný musia mať rovnaký trvalý alebo prechodný pobyt.
Ako požiadať o príspevok
Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to písomne alebo elektronicky. K žiadosti je potrebné priložiť:
- Lekárske správy a diagnózy dieťaťa.
- Posudok o zdravotnom stave dieťaťa.
- Doklady o príjme opatrovateľa a dieťaťa.
- Vyhlásenie o majetku.
Je potrebné preukázať, či je hodnota majetku žiadateľa nižšia ako 39 833 eur. Ak je vyššia, strácate na príspevok nárok. Za majetok sa považujú všetky hnuteľné aj nehnuteľné veci vo vlastníctve žiadateľa a vo vlastníctve ŤZP osoby spolu s peňažnými úsporami.
Spoločne sa posudzuje príjem nezaopatreného dieťaťa a oboch rodičov, ktorí s ním žijú v domácnosti. Zráta sa príjem rodičov a vydelí troma. Ak je príjem osoby s ŤZP vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima, výška príspevku sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje príspevok. Ak je osobou s ŤZP nezaopatrené dieťa, príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje trojnásobok sumy životného minima. Príspevok sa poskytuje iba za dni, v…
Adaptácia detí v materskej škole a škole
Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Ak sú adaptačné schopnosti dieťaťa alebo rodiny oslabené, môžu nastať problémy.
Prejavy a príčiny adaptačných ťažkostí
Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. porúch emócií a správania.
Adaptácia a vývinové poruchy
Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.
"Zrelý" rodič a separačná úzkosť
Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť “zrelý” aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy vypátrame “obojstrannú” traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie. Niekedy v tom pomôže aj “tréning” separácie v bezpečnom a hravom terapeutickom prostredí.
Emócie rodičov a adaptácia dieťaťa
Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby ste sa necítili tak zle, plače aj ono. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje. Bez ohľadu na to, že si myslíte, že nemôže vedieť, aké sú. Verte mi, pozná ich veľmi dobre.
Oslabené adaptačné schopnosti celej rodiny
Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať. Môže sa to prejavovať častými výbuchmi zlosti alebo naopak utiahnutosťou, plačlivosťou či zvýšenou chorobnosťou, čo ďalej sťažuje proces adaptácie v škôlke alebo škole.
Bezpečný vzťah s pedagógom
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový. Rodičia sa nás často pýtajú, ktorý školský systém je pre deti najlepší. Z môjho pohľadu to nie je školský systém, ktorý určuje, či sa dieťa v škôlke alebo škole cíti dobre. Je to bezpečný, úprimný a vyživujúci vzťah s pedagógom.
Vzťahy s vrstovníkmi
Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale ja množstvo výziev. Aj keď rodičov často už v začiatkoch zaujíma, či ich dieťa má v škôlke kamarátov, treba mu na to nechať čas. Nemusí to vôbec vyjsť na prvý pokus. Vzťahy v tomto období sú veľmi fluidné a menia sa zo dňa na deň. Rastú a pevnejú až postupne. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností. Pri pretrvávaní ťažkostí v nadväzovaní vzťahov, často súvisiacimi aj s inými vývinovými nápaditosťami, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Tipy pre uľahčenie adaptácie
Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?
- Nebojte sa pocitov dieťaťa: Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Zaveďte rutinu: Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
- Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Komunikujte s učiteľmi: Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Postupný a pozvoľný nástup: Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
- Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky: Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa: Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí.