Úvod
Obezita u detí je čoraz závažnejší problém, ktorý nadobúda celosvetové rozmery. Detská obezita sa stala pandémiou 21. storočia a jej prevalencia sa od roku 1990 strojnásobila. Alarmujúce sú aj štatistiky slovenských detí, kde viac než 383 000 detí vo veku 5 - 19 rokov trpí obezitou. Materská škola zohráva kľúčovú úlohu v prevencii obezity u detí, pretože predstavuje pre dieťa prvý celodenný kontakt so stravou, ktorú nezabezpečuje priamo rodič. Správne stravovanie a pohybové aktivity v tomto veku majú zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj dieťaťa.
Význam správneho stravovania v materskej škole
Správna výživa v materskej škole je mimoriadne dôležitá pre zdravý rast a vývoj dieťaťa. Anetta Vaculíková, riaditeľka programu Skutočne zdravá škola, podotýka, že menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, pričom až 65 percent denného energetického príjmu im zabezpečuje škôlka. Podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej, správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí a kože. Taktiež predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy.
Súčasný stav stravovania v materských školách
Na jedálnych lístkoch sa niekedy objavujú jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, keď nebolo dostatok informácií o zdravom stravovaní. V minulosti sa rodičia, ktorí sa snažili ovplyvniť ponuku jedální, stretávali s argumentom, že "nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy". Školy mali obmedzené možnosti pri výbere jedál.
Hoci prvé zmeny legislatívy smerom k zdravšej ponuke boli zavedené už v roku 2015, nevyškrtli sa všetky menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. Zostali aj polotovary, ako napríklad palacinky a pirohy, ktorých príprava z čerstvých surovín je časovo náročná.
V škôlkach sa niekedy objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané a škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom.
Prečítajte si tiež: Zápal očí: Sprievodca pre rodičov a učiteľov
Zmeny v legislatíve a nové pravidlá
Od septembra prešla legislatíva zmenami, ktoré majú zabezpečiť zdravšie stravovanie. Podľa Mikuláša Prokopa z ministerstva školstva, sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie.
Aktuálne pravidlá vyžadujú, aby školy zostavovali jedálniček tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zelenina by mali byť školákom podávané každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu alebo prílohy.
Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou. Ministerstvo školstva preto zvažuje zverejnenie vzorových jedálnych lístkov.
Ciele revízie noriem
Aktuálne zmeny sú podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti. Ciele revízie noriem:
- Zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru.
- Obmedziť vyprážané jedlá a údeniny.
- Používať celozrnné výrobky a pečivo.
- Obmedziť polotovary a instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov.
- Zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.
Ovocie a zelenina: Denná dávka pre zdravie
Nové normy kladú dôraz na dennú konzumáciu ovocia a zeleniny. Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každodenného jedálnička detí v materských školách. Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj detského organizmu.
Prečítajte si tiež: Zdravšia budúcnosť pre deti
Výhody konzumácie ovocia
- Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
- Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
- Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
- Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
- Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.
Ako zabezpečiť dostatočný príjem ovocia v materskej škole
- Ponuka rôznych druhov ovocia: Deťom by sa mali ponúkať rôzne druhy ovocia, aby si mohli vybrať to, čo im najviac chutí. Je dôležité striedať sezónne ovocie a ponúkať aj menej tradičné druhy.
- Ovocie ako súčasť desiaty a olovrantu: Ovocie by malo byť súčasťou desiaty a olovrantu. Môže byť podávané samostatne, nakrájané na kúsky, alebo ako súčasť ovocných šalátov, smoothie a jogurtov.
- Ovocie ako súčasť obeda: Ovocie môže byť podávané aj ako dezert po obede.
- Atraktívne servírovanie: Ovocie by malo byť servírované atraktívne, aby deti zaujalo. Môže byť nakrájané na zábavné tvary alebo napichané na špajdle.
- Vzdelávanie o ovocí: Deti by mali byť vzdelávané o výhodách konzumácie ovocia a o tom, ako ovocie prispieva k ich zdraviu.
- Spolupráca s rodičmi: Materská škola by mala spolupracovať s rodičmi a informovať ich o tom, aké ovocie sa deťom podáva a ako môžu aj doma podporovať konzumáciu ovocia.
Pohybové aktivity detí v materskej škole
Okrem správneho stravovania je dôležitou súčasťou prevencie obezity u detí aj dostatok pohybových aktivít. Pohyb je dieťaťu prirodzený, kto pravidelne športuje, je zdravší a cíti sa viac fit. Organizmus má väčšiu imunitu voči chorobám. U dieťaťa predškolského veku je najzákladnejšou potrebou potreba pohybu. Je dôležité, aby sa pohybová aktivita rozvíjala len v rozsahu primeraných fyziologických nárokov. Telesná zdatnosť je v predškolskom veku základnou črtou a podstatným predpokladom formovania detskej osobnosti.
Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) monitoruje stav podpory zdravého prostredia v materských školách ako prevencie obezity od školského roku 2016/2017. Z výsledkov kontrolnej činnosti ŠŠI vyplynulo, že 86,7 % MŠ mala zapracované úlohy a aktivity vyplývajúce z NAPPO v školskom vzdelávacom programe (ŠkVP) alebo príslušnej dokumentácii. Tomu nasvedčovali i denné poriadky jednotlivých tried, ktoré mali v 98 % MŠ pevne stanovený čas na činnosti, ktoré súviseli so životosprávou a uskutočňovaním sezónnych pohybových i environmentálnych aktivít.
Formy pohybových aktivít v materskej škole
MŠ realizovali pohybové aktivity formou zdravotných cvičení (zväčša 1-krát denne vzhľadom na vekovú kategóriu detí), vzdelávacie aktivity s telovýchovným zameraním a pobyty vonku. Tri štvrtiny MŠ (75,2 %) uskutočňovali vzdelávacie aktivity s telovýchovným zameraním 4 krát v mesiaci. Väčšina detí sledovaných MŠ (85,8 %) strávila pobytom vonku 1,5 hodiny 1 krát denne a takmer polovica (42,7%) 2 krát denne.
Učitelia MŠ na rozvíjanie pohybových spôsobilostí detí využívali vlastnú telocvičňu MŠ alebo telocvičňu inej školy. V prípade priaznivého počasia i okolité prírodné prostredie alebo obecné športoviská. Riaditelia deklarovali, že MŠ mali zväčša dostatok telovýchovného náradia (81 %) a telovýchovného náčinia (89 %), uvítali by však ich inovovanie a rozšírenie.
Zásady pri pohybových aktivitách
Pri tvorbe pohybových aktivít treba zohľadniť obmedzenie dlhodobých jednotvárnych činností, uprednostniť striedanie pohybu a rôznych foriem činnosti, vhodne motivovať všetky pohybové aktivity, využívať možnosti prepojenie mysle a pohybu. Pri únave dieťaťa zmeniť organizovanú činnosť. Pri spontánnej činnosti , ak je dieťa unavené, samo ukončí aktivitu.
Prečítajte si tiež: Dojčenie: Ochrana proti cukrovke
- Nebrániť dieťaťu vykonávať aktivitu z dôvodu nebezpečnosti, ak sa dá uskutočniť s pomocou dospelého. Tu zohráva veľkú úlohu poučenie a disciplína dieťaťa.
- Netrestať deti za neúčasť na pohybových aktivitách. Pokúsiť sa zistiť príčinu a zmeniť motiváciu, avšak rešpektovať vôľu dieťaťa.
- Neporovnávať pohybové výkony jednotlivých detí! Využívať pozitívnu motiváciu, pochvalu, povzbudenie.
- Pri plánovaní a realizácií aktivít rôznej náročnosti akceptovať zmeny biorytmu dieťaťa v priebehu dňa.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. zo 14. augusta 2009 o zariadení školského stravovania ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
Dôležité body vyhlášky
- § 2: Zabezpečuje sa najmä zdravá výživa detí a žiakov, diétne stravovanie, stravovanie počas výchovno-vzdelávacích a športových aktivít, celospoločenské programy podpory zdravia, stravovanie zamestnancov a bývalých zamestnancov škôl.
- § 3: Výroba jedál sa uskutočňuje podľa materiálno-spotrebných noriem, odporúčaných výživových dávok, zásad na zostavovanie jedálnych lístkov, hygienických požiadaviek a finančného príspevku od zákonného zástupcu.
- § 6: Dieťa v materskej škole môže odoberať denne desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
- § 7: Pri kontrole kvality jedál sa kontroluje dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem a receptúr, výživovej hodnoty jedál, finančné zabezpečenie výroby jedál, prevádzkový poriadok, doplnkové stravovanie, osobná a prevádzková hygiena, vedenie dokumentácie, zabezpečenie celospoločenských programov a materiálno-technické zabezpečenie zariadení školského stravovania.
- Príloha č. 1: Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadení školského stravovania, ktoré obsahujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, všeobecné zásady a požiadavky na manipuláciu s potravinami.
Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov (Príloha č. 1 k vyhláške č. 330/2009 Z. z.)
Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania definujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, ako aj všeobecné zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri príprave jedál.
Časová štruktúra
Počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením a dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní jedálny lístok obsahuje štyri hlavné mäsové jedlá, dve až tri hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.
Obsahová štruktúra
Hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr. Hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou, ovsených vločiek a zemiakov. Hlavné jedlá zeleninové sa pripravujú s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec. Múčne hlavné jedlá sa pripravujú s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka.
Všeobecné zásady
Prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac. Strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť. Múčne prílohy sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke. Zemiaky sa podávajú dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát. Zelenina sa podáva denne, z toho vo forme šalátov pri jednozmennej prevádzke dvakrát a jedenkrát v podobe zeleninovej oblohy k hlavnému jedlu. Pri celodennej a nepretržitej prevádzke sa zelenina podáva sedemkrát, z toho štyrikrát ako zeleninový šalát a trikrát v podobe zeleninovej oblohy k jedlu.
Organizácia stravovania v materských školách
V materských školách sa zabezpečuje stravovanie deťom počas ich pobytu v zariadení. Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. má dieťa v materskej škole právo na:
- Desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
- Desiatu alebo olovrant a obed, ak navštevuje materskú školu s poldennou výchovou a vzdelávaním.
- Hlavné jedlo a doplnkové jedlo okrem druhej večere, ak navštevuje materskú školu s týždennou alebo nepretržitou výchovou a vzdelávaním.
Príklady zaradenia potravín do jedálneho lístka
- Mäsové jedlá: Dve hlavné mäsové jedlá počas piatich stravovacích dní pri jednozmennej prevádzke a štyri hlavné mäsové jedlá pri celodennom stravovaní.
- Jedlá so zníženou dávkou mäsa: Jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením pri jednozmennej prevádzke a dve až tri pri celodennom stravovaní. Ide o zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov.
- Múčne a zeleninové jedlá: Dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové.
- Prívarky: S využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
- Múčne prílohy: Knedľa, halušky, cestoviny sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
- Zemiaky: Podávajú sa dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
- Ryby: Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
- Obilniny: Krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke.
- Strukoviny: Podávajú sa jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
- Múčniky: Pripravujú sa z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu.
Odporúčania pre zdravé stravovanie v materskej škole
Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa, pri päťdňovej prevádzke zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín. Dôležité sú pre deti polievky - strukovinové, hŕstkové, krémové zeleninové, mäsové vývary, do ktorých pridávame krúpy, pohánku, vajíčka a najlepšie bez múkovej zápražky. Teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso je jednoznačne vhodné práve pre deti. Obsahuje cenné prvky vyváženej stravy a spĺňa špeciálne potreby rastu. Základ úspechu je minimalizovať využitie umelo konzervovaných a stabilizovaných potravín a používať jednodruhové koreniny a zelené bylinky. Pokrmy pripravované vyprážaním, údené mäsá, mäkké mäsové výrobky s nízkym obsahom mäsa, údenárske výrobky s vysokým obsahom tukov a soli (slanina) nie sú vhodné pre deti.
Dôležitosť ovocia a zeleniny
Kto sa zaujíma o zásady zdravého stravovania detí, vie, že všetci odborníci na výživu sa zhodujú na štyroch až piatich porciách ovocia a zeleniny denne. Odporúčajú ich aj pediatri pri prechode na tuhú stravu a zavádzaní prvých príkrmov. A odporúča ich aj Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej je ideálne denne skonzumovať spolu cca 400 g ovocia a zeleniny.
Ďalšou zásadnou podmienkou je denná konzumácia sezónneho ovocia (nielen u detí). Podávajte dieťaťu celé, očistené ovocie, alebo nakrájané na kúsky (najlepšie jeden druh), každý deň a v primeranom množstve.
Významná je hlúbová zelenina - kapusta, kvaka, okrúhlica, kel, karfiol, brokolica a listové šaláty. Z obilnín ovos, jačmenné krúpy, otruby, pšeno, proso a z múk pšenová, teffová, zo zemných mandlí, pohánková múka.
Vláknina v strave detí
U malých detí od 3 rokov do 6 rokov v rámci jedného dňa je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať príjem 14 g/deň. Konzumácie vlákniny plní v každom organizme dôležité funkcie. Je však známe, že vláknina pri zvýšenom príjme môže u malých detí, za určitých podmienok pôsobiť ako antinutrient - to znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok.
Vláknina, to nie sú len obilniny, ovocie, ale napríklad aj batáty, zemiaky a múky z hľúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje.
Vláknina v správnej miere, je tou najdôležitejšou prevenciou pred mnohými ochoreniami a tiež je aj zdrojom energie.
Mlieko a mliečne výrobky
Mlieko je komplexná plnohodnotná potravina, poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, bielkoviny, vitamíny, minerály a stopové prvky. Mliečne výrobky, kravské, ovčie, kozie sú v strave detí veľmi dôležité. Najvhodnejšie sú kyslomliečne výrobky, fermentované výrobky s obsahom probiotík.
Ak nemáte nič proti konzumácii mlieka, zvoľte neochutenú formu alebo uprednostnite jogurty, prostredníctvom ktorých sa do detského organizmu dostanú prospešné probiotické kultúry.
Aktivity materských škôl v oblasti zdravej výživy a prevencie obezity
MŠ sa zapojili i do rôznych programov, projektov a kampaní súvisiacich so zdravým stravovaním (Graf 2). Najväčšej obľube sa u MŠ tešil program Školské mlieko, do ktorého sa zapojilo viac ako tri štvrtiny MŠ počas celého sledovaného obdobia. „Cieľom uvedeného programu je vypestovať u detí správne stravovacie návyky aj pri konzumácii základnej potraviny - mlieka. Polovica zariadení školského stravovania v školskom roku 2023/24 zabezpečovala adekvátnu/osobitú stravu deťom, ktorým bola diagnostikovaná potravinová intolerancia napr. na lepok, mliečny cukor a vaječný bielok. Graf 3 naznačuje stúpajúci trend poskytovania osobitej stravy.
Naša materská škola prezentuje zdravú výživu ochutnávok nátierok, výstavou ovocia a zeleniny a formou informatívnych násteniek pre rodičov. Pri varení, stolovaní… Dodržiavame pitný režim. Dieťa by malo vypiť aspoň 1 liter tekutín denne. Polievka je dôležitá a prispieva k dostatočnému príjmu tekutín. Najvhodnejšou úpravou jedál pre deti je varenie, dusenie, pečenie a zapekanie.
Projekt ZELENINKOVÉ Šialenstvo
Celoročný edukačný program je zameraný na prevenciu detskej obezity a zdravý životný štýl detí. Zážitkové vzdelávanie je prioritne určené pre materské školy, ale vítané sú aj školské kluby. Vedú ho certifikované lektorky, pedagógovia, pani učiteľky i vychovávateľky.
Zážitkové vzdelávanie je jednou z najúčinnejších a najefektívnejších foriem vzdelávania sa malých aj veľkých. Jedná sa o prístup, kedy vnímame každým jedným zmyslom súčasne. Je založené na úspešnej D. Kolbovej teórii: „Experiental Learning“. Ak si dieťa na vlastnej koži zažije niečo nové a pútavé, vytvorí mu to skutočnú spomienku a radosť, ktorá pretrváva dlhšie a vyhrá nad každou nanútenou vedomosťou. Umývanie zeleninky, čistenie, krájanie, voňanie a ochutnávanie je tým najsilnejším zážitkom ako sa naučiť vnímať a milovať zdravé jedlo na celý život. Deti sa na seba dívajú, obkukávajú od seba, pomáhajú si a chrumkajú jeden druhému zeleninku.
Národný akčný plán v prevencii obezity na roky 2015 - 2025
V súvislosti s epidemickým nárastom prevalencie obezity v celosvetovom meradle vláda Slovenskej republiky schválila Národný akčný plán v prevencii obezity na roky 2015 - 2025, ktorého súčasťou sú úlohy a aktivity, zamerané na zníženie výskytu obezity detskej a dorastovej populácie.
Zlé stravovacie návyky a nízka fyzická inaktivita predstavujú významné faktory obezity u dospelých, rovnako ako aj u detí a mladých ľudí. Uvedené faktory vedú k nadhmotnosti a obezite a v dôsledku toho sa môžu uplatniť nezávislé rizikové faktory chronických neprenosných ochorení.
Súčasťou projektu je aj získavanie údajov o antropometrických charakteristikách detí vybraných vekových skupín v súvislosti so stúpajúcim trendom výskytu obezity prostredníctvom projektu COSI.
Spolupráca s rodičmi: Kľúčový faktor úspechu
Výživové správanie detí je podmienené zložitými faktormi a rozhodujúcim spôsobom ho ovplyvňujú stravovacie návyky v rodine. Deti majú tendenciu preberať preferencie svojich rodičov, preto výchovná úloha rodiča, spočívajúca v príprave pestrej stravy je nezastupiteľná.
Je všeobecne známe, že všetko čo sa naučíme do 5 rokov, hlavne doma od rodičov aj v materskej škole, nás povedie celým životom. Výchova a správanie odpozorované od rodičov nás formujú už od malička.
Preto musíme na rodičov neustále apelovať, aby správnej výžive venovali dostatočnú pozornosť a prebrali tak plnú zodpovednosť za neskorší vývoj svojich detí. Je zásadné budovať spoločne s dieťaťom správne stravovacie návyky, pretože ich v dospelosti bude prirodzenejšie dodržiavať.
Rodičia by sa tiež mali vyhýbať používaniu jedla ako odmeny a v neposlednom rade by mali ísť svojim potomkom príkladom. „Pamätajte, že deti jedia a pijú to, čo vidia jesť a piť svojich rodičov,“ pripomína Dr. Lörincová. „Pripravujte pestrú stravu, skúšajte nové recepty, experimentujte s chuťami a prísadami, je väčší predpoklad, že dieťa bude ochotné i v dospelosti skúšať nové veci a jesť zdravé potraviny a jedlá,“ dodáva.