Prechod na materskú dovolenku predstavuje významnú zmenu v živote ženy. Okrem radosti z príchodu dieťaťa je potrebné sa zorientovať v nových finančných a právnych aspektoch. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o preplatkoch zdravotného poistenia pre ženu na materskej dovolenke, ako aj súvisiace informácie o práci počas materskej/rodičovskej dovolenky a povinnostiach voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni.
Materská a rodičovská dovolenka: Základné rozdiely
Mnohí ľudia používajú termíny "materská dovolenka" a "rodičovská dovolenka" nesprávne. Materská dovolenka je obdobie, ktoré je určené na zotavenie sa matky po pôrode a starostlivosť o novorodenca. Najčastejšie sa na ňu nastupuje 6 alebo 8 týždňov pred termínom pôrodu. Rodičovská dovolenka nasleduje po materskej dovolenke a môže na ňu nastúpiť aj otec dieťaťa.
Podmienky nároku na materské
Nárok na materské dávky sa odvíja od toho, či si osoba poctivo platila nemocenské poistenie (ak je SZČO), alebo od toho, či ho za ňu riadne odvádzal zamestnávateľ. Podľa zákona má nárok na materské dávky každá žena, ktorá bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená aspoň 270 dní. Do tohto súhrnu sa počíta aj obdobie, keď za vás odvádzal poistné štát, obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO z dôvodu nároku na rodičovský príspevok. O materský príspevok je potrebné požiadať Sociálnu poisťovňu.
Dĺžka poberania materského
Štátna podpora sa poskytuje 34 týždňov. Slobodné matky poberajú materské 37 týždňov a matky dvojčiat a viacerčiat dokonca 43 týždňov. Počas materskej a rodičovskej dovolenky platí za ženu dôchodkové poistenie štát.
Práca počas materskej/rodičovskej dovolenky
Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa. Zamestnanec môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného nového zamestnávateľa. Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu.
Prečítajte si tiež: Úmrtia tehotných žien v nemocniciach
Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne sa matka môže rozhodnúť, že si počas materskej založí živnosť.
Zamestnanec vs. SZČO
Najzásadnejším rozdielom medzi zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Kým zamestnanec popri materskej nemôže chodiť do rovnakej práce na rovnakú pracovnú pozíciu, živnostníčka na materskej nemusí prerušiť ani rušiť živnosť.
Predĺžená rodičovská dovolenka
V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe podanej žiadosti. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok.
V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa. V tomto prípade je potrebný súhlas zamestnávateľa a dieťa môže navštevovať škôlku maximálne na 4 hodiny denne. Hoci už zamestnanec nebude dostávať štátny rodičovský príspevok, bude zaňho odvádzané zdravotné poistenie a štát bude aj naďalej sporiť na jeho dôchodok.
Návrat do práce po materskej/rodičovskej dovolenke
Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. Pokiaľ na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu, ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z tzv. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve materskej dovolenky
Zdravotné poistenie počas materskej/rodičovskej dovolenky
Počas obdobia materskej dovolenky je matka podnikateľka oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Nemusí platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ale ak má aktívne príjmy zo živnosti, môže vzniknúť výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia nedoplatok na poistnom. Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.
Odvodové povinnosti živnostníčky počas poberania materského/rodičovského príspevku
Počas poberania materského nemusí živnostníčka platiť žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Ak však má aktívne príjmy zo živnosti, môže jej vzniknúť nedoplatok na zdravotnom poistení pri ročnom zúčtovaní. Počas poberania rodičovského príspevku musí živnostníčka platiť odvody do Sociálnej poisťovne vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.
Konkrétne príklady preplatkov
- Príklad 1: Živnostníčka poberala materské a následne rodičovský príspevok. V roku 2019 neplatila preddavky na zdravotné poistenie v mesačnej výške 0 €. Výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia môže byť nedoplatok na zdravotné poistenie vo výške 301,48 €.
- Príklad 2: Živnostníčka poberala materské a následne rodičovský príspevok. V roku 2019 neplatila preddavky na zdravotné poistenie v mesačnej výške 30 €. Výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia môže byť nedoplatok.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné od nového roka
Od nového roka má poistenec (zamestnanec a SZČO) vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá dávku materské, alebo by mu trval nárok na materské (ak tento nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia). Sociálna poisťovňa pripomína, že zmeny týkajúce sa vylúčenia platenia poistného nemajú vplyv na hodnotenie obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky na dôchodkové účely. Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.
Špecifické situácie a prechodné ustanovenia
Osoby, ktorým sa vyplácalo materské k 31. decembru 2023 a materské sa im bude vyplácať aj po 31. decembri 2023, majú automaticky od 1. januára 2024 vylúčenú povinnosť platiť poistné. Tí, ktorí mali k 31. decembru 2023 vylúčenú povinnosť platiť poistné, pričom materské nepoberali a nebudú ho poberať ani od 1. januára 2024, bude trvať vylúčená povinnosť platiť poistné aj od 1. januára 2024 počas obdobia, v ktorom by im trval nárok na materské. Zamestnanci - iní poistenci, ktorí do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné z dôvodu, že si čerpali rodičovskú dovolenku a nepoberali materské, ako aj SZČO - iní poistenci, ktorí rovnako do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné a nepoberali materské, nebudú povinní od 1. januára 2024 platiť poistné na sociálne poistenie až do uplynutia obdobia, počas ktorého by im bolo materské priznané od 1. januára 2024, ak by splnili všetky podmienky nároku na materské.
Prečítajte si tiež: Materská po RD: Kompletný sprievodca
Nezaopatrený rodinný príslušník a zdravotné poistenie
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone o zdravotnom poistení. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. závislosti od inej osoby. Medzi ne patrí nezaopatrené dieťa, manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku, resp. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť.
Podmienky pre posúdenie osoby ako nezaopatreného rodinného príslušníka
Jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.
Príklady z praxe
- Príklad 1: Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera je osobou, ktorá sa stará o deti a je nezaopatreným rodinným príslušníkom. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrené deti. Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
- Príklad 2: Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Mama Zuzana nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána. Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom a majú povinnosť oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
Nezaopatrené deti študujúce v zahraničí
Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte.