Výživa nie je len o fyzickom zdraví, ale aj o psychickej pohode. Psychologické aspekty stravovania zohrávajú významnú úlohu v živote detí aj dospelých. Tento článok sa zaoberá komplikovanými psychologickými faktormi, ktoré ovplyvňujú stravovacie návyky, so zameraním na jedinečné výzvy, ktorým čelia deti, a na dôležitosť riešenia týchto problémov s odbornou pomocou.
Psychologická podpora pre deti: Kedy vyhľadať pomoc?
Pri riešení stravovacích návykov detí vzniká mnoho otázok, najmä pokiaľ ide o vyhľadanie psychologickej pomoci. Je dôležité zvážiť, kedy je vhodné poradiť sa s psychológom. Ak máte obavy o stravovacie návyky svojho dieťaťa, je dôležité preskúmať dostupné možnosti a pochopiť, akú špecializáciu by mal mať psychológ.
Prvá návšteva psychológa: S dieťaťom alebo bez neho?
Prvá návšteva psychológa môže prebiehať s dieťaťom alebo bez neho. Často je užitočné začať kontaktom so samotnými rodičmi. To umožňuje psychológovi zhromaždiť komplexnú anamnézu dieťaťa, informácie o rodinnej situácii a ďalšie relevantné údaje.
Výber správneho psychológa
Výber správneho psychológa je kľúčový. Dôkladne preskúmajte možnosti, ktoré máte, a zvážte, akú špecializáciu by mal mať psychológ. Dôležité je nájsť odborníka, ktorému dôverujete a s ktorým sa cítite komfortne.
Konzultácie a online terapia
Po výbere psychológa si dohodnite termín konzultácie. Ak sa dieťa bráni osobnej konzultácii, zvážte online terapiu. Online terapia ponúka diskrétnu a anonymnú možnosť, ktorú môžete absolvovať z pohodlia domova. Psychológ vám môže pomôcť pochopiť správanie a emócie vášho dieťaťa a nájsť vhodné riešenia.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Špecifiká psychologickej diagnostiky a psychoterapie v detskom veku
Psychologická diagnostika a psychoterapia v detskom veku sa oproti situácii u dospelých pacientov (klientov) líšia v mnohých konceptuálnych a metodických aspektoch. Dieťa a dospievajúci sa z psychologického hľadiska v mnohom líši od dospelého človeka - vo svojom úsudku, v zrelosti, (ne)závislosti či sebadôvere. Deti zvyčajne prejavujú väčšiu mieru sugestibility, dôverčivosti a ovplyvniteľnosti psychologickými prostriedkami.
Zvýšená psychická zraniteľnosť detí
Zvýšená psychická zraniteľnosť detského pacienta súvisí s reálnymi fyzickými a psychickými možnosťami danými stupňom individuálneho vývinu, ale aj s konkrétnymi spoločenskými očakávaniami a s existenciou systému medziľudských vzťahov v rámci jeho sociálneho prostredia. V týchto vzťahoch sa zvyčajne prejavuje silná alebo úplná závislosť maloletého od dospelých osôb, najčastejšie od rodičov (rodiča).
Problémy vnímané rodičmi vs. pocity dieťaťa
Rodičia sa obyčajne sami rozhodujú o návšteve psychológa a neradia sa s dieťaťom, keď ho privádzajú na vyšetrenie. Problémy, ktoré znepokojujú rodičov alebo okolie, však zvyčajne nesúvisia s tým, že by sa dieťa samé cítilo nepríjemne alebo bolo nešťastné. Skôr sú nepríjemné rodičom, ktorí sú z dieťaťa alebo jeho správania nešťastní. Znepokojuje ich neslušné správanie, neposlušnosť, prehnaná hanblivosť a iné. Ide tu teda často o také prejavy, ktoré si dieťa neuvedomuje ako “problémy”. Niekedy si dokonca možno položiť otázku: Kto je tu vlastne pacientom/klientom: dieťa alebo jeho rodičia?
Príprava dieťaťa na psychologickú konzultáciu
Rodičia často zanedbávajú a podceňujú prípravu detí na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. Stáva sa, že dieťaťu sa dokonca vôbec nič nepovie (do poslednej chvíle), o dôvode návštevy u psychológa tým menej. Môžu však tým uňho vyvolať negatívne očakávania, založené na minulej negatívnej skúsenosti. Strach a neistota sťažuje, ba znemožňuje nadviazať s dieťaťom rozhovor v príjemnej, priateľskej atmosfére a priviesť ho ku spolupráci. Osobitne to platí pre dospievajúcich adolescentov, pre ktorých je nedôvera alebo aj otvorený odpor k dospelým prirodzeným prejavom tohto vývinového obdobia.
Dôležitosť citlivej prípravy dieťaťa
Je dôležité citlivo pripraviť dieťa na prvú návštevu u psychológa. Dieťa si neuvedomuje alebo popiera ťažkosti. Terapia však spravidla zlyháva, ak sa dieťa aktívne nezúčastní aspoň určenia jej cieľov. Preto dieťa má byť integrálnou súčasťou celého procesu, od zrozumiteľného vysvetlenia dôvodov návštevy, až po informovanie o výsledkoch a ďalších odporúčaniach, cieľoch liečby. Dieťa má byť primerane svojim rozumovým schopnostiam informované o všetkých podstatných aspektoch budúceho terapeutického vzťahu, t.j. o tých, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či chce do neho vstúpiť alebo nie. Ak chceme dôsledne rešpektovať práva dieťaťa, nestačí informovať len rodičov - primerane informované musí byť aj dieťa.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Rešpektovanie práv dieťaťa
Napriek dodržaniu spomínaných princípov sa však môže stať, že dieťa nechce spolupracovať, odmieta navrhovanú terapiu. Psychológ je eticky viazaný pravidlom vždy hľadať a rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. Zároveň však jeho činnosť viac alebo menej predstavuje aj záujem rodiča, ktorý má legálnu zodpovednosť za dobro svojho dieťaťa. V niektorých prípadoch sa tieto záujmy nemusia celkom zhodovať, ba môžu byť aj v príkrom rozpore (narušené rodinné vzťahy, psychopatológia u rodiča a i.). Situácia teda niekedy nie je vôbec jednoduchá a pred konečným rozhodnutím je potrebné zvážiť všetky okolnosti. V krajných prípadoch sa odporúča zaangažovať nezávislého zástupcu dieťaťa (osvedčuje sa spolupráca so starými rodičmi alebo inými blízkymi príbuznými), ktorý prehodnotí všetky okolnosti a terapeutický plán v zmysle najlepších záujmov dieťaťa.
Etické princípy v detskej psychológii
Pri voľbe konkrétnych psychologických diagnostických alebo terapeutických techník je potrebné zvážiť nevyhnutnosť ich použitia, emočnú záťaž, náročnosť voči aktuálnym možnostiam dieťaťa (handicapované dieťa, jeho klinický stav, vek). Okrem známych etických princípov psychodiagnostickej a psychoterapeutickej praxe by mal každý detský psychológ dôkladne poznať a aplikovať aj princípy Deklarácie práv dieťaťa.
Dôvernosť informácií
Informácie získané od dieťaťa v priebehu liečby sa často dostanú priamo k rodičom. Strata dôvery detského pacienta však môže vážne narušiť alebo aj celkom znemožniť ďalšiu spoluprácu a úspech plánovaného terapeutického postupu. Terapeut by však mal dieťa, zvlášť adolescenta, uistiť o profesionálnom zachovávaní dôvernosti informácií, aby mohla nastať otvorená komunikácia. Je dôležité vysvetliť zásadu mlčanlivosti v takom zmysle, že len tie informácie je možné odhaliť alebo konfrontovať s rodičom, ktoré dieťa odhaliť alebo konfrontovať chce. Vo všetkých ostatných oblastiach sa má zachovávať mlčanlivosť. Výnimkou je, samozrejme, prípad, ak sa odhalí informácia o jasne hroziacom nebezpečenstve pre určitú osobu alebo spoločnosť.
Komunikácia s rodičmi
Rodičia bývajú často zvedaví na výsledky psychologických testov a obsah terapeutických stretnutí. Psychológ však musí v primeranej miere chrániť súkromie dieťaťa. Preto je potrebné vysvetliť rodičom, ako sa bude zaobchádzať s informáciami získanými v spojitosti s vyšetrením alebo s liečbou dieťaťa. Závažným faktorom je tu získanie potrebnej dôvery rodičov voči konkrétnemu psychológovi, prípadne voči inštitúcii, v ktorej psychológ pôsobí (poradňa, klinika). Niekedy sa situácia komplikuje paralelným poradenstvom alebo terapiou pre rodičov. Terapeut musí chrániť súkromie detského klienta, a pritom hovorí o tých istých problémoch v sedeniach s rodičmi.
Vnútorné dieťa v nás
Predstavte si malé dieťa sediace v kúte, samo a opustené. Veľa sa bojí a plače, pretože mu nemá kto povedať, že je v poriadku, že je v bezpečí, že nie je opustené. Toto dieťa je v každom z nás, trpezlivo čaká, kým ho vypočujeme, alebo aspoň objímeme. Je to tá časť ľudskej psychiky, ktorá sa formovala v detstve - dávno predtým, než bol človek schopný úplne pochopiť, čo sa okolo neho deje. Už vtedy totiž vnímalo emócie, odkazy a skúsenosti, ktoré ešte nedokázalo spracovať slovami. V psychológii i sebarozvoji sa tento obraz používa ako spôsob pomenovania hlbokých vrstiev nášho podvedomia, ktoré často ovplyvňujú naše správanie, vzťahy aj sebavnímanie.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Archetyp vnútorného dieťaťa
Carl G. Jung sa zaoberal archetypmi - symbolmi, ktoré predstavujú aspekty psychiky pochádzajúce z nazhromaždených skúseností ľudstva. Do týchto archetypov zaradil aj motív dieťaťa. Podľa Junga symbol vnútorného dieťaťa predstavuje zjednotenie protikladov a zároveň pôsobí ako sprostredkovateľ, ktorý podporuje liečenie a vedie k dosiahnutiu psychickej celistvosti.
Vlastnosti vnútorného dieťaťa
Vnútorné dieťa môže predstavovať silnú prítomnosť sídliacu v našom bytí. Je to tá časť nás, ktorá prišla na svet ako niečo nevinné, hravé, impulzívne, pravdivé, citlivé, veriace v dobro a vedúce k sebarozvoju. Snaží sa spoznávať svet vo všetkých aspektoch, ktoré mu ponúka. Je otvorené voči novým skúsenostiam, novým ľuďom, miluje hru a objavovanie.
Potláčanie vnútorného dieťaťa
Postupom času sa tieto vlastnosti začnú vytrácať. Dieťa je konfrontované s požiadavkami od rodičov, od spoločnosti. Všíma si, že sa vytráca rôznorodosť, a že uniformita je tým, k čomu nás vedú spoločenské tlaky. Začne spochybňovať seba a ostatných. Kreativita sa postupne vytráca a detská spontánnosť je potlačená. Cielene potlačí svoju zraniteľnosť, keďže tá sa dá zneužiť. Uzamkne svoju hravosť a naplno sa ponorí do sveta dospelých, do sveta bez detských jednoduchších ideálov.
Znovuotvorenie vnútorného dieťaťa
A predsa, vnútorné dieťa nezmizlo. Je tam, tiché, trpezlivé, čakajúce na svoje povšimnutie. Možno je čas sadnúť si k tomu dieťaťu v kúte, podať mu ruku a povedať: „Viem o tebe. Poď von.“ Pretože až keď mu dovolíme prehovoriť, môžeme opäť cítiť, nielen bolesť, ale aj radosť - tú čistú a detskú.
Psychologické aspekty vzdelávania
Vzdelávanie detí je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen odovzdávanie vedomostí, ale aj rozvoj osobnosti a sociálnych zručností. Psychologické aspekty vzdelávania zohrávajú kľúčovú úlohu v úspechu tohto procesu.
Individuálne vzdelávanie (homeschooling)
Individuálne (tzv. domáce) vzdelávanie rodičia volia pre svoje deti z rôznych dôvodov. Niektorí ho volia nedobrovoľne - ak škola nedokáže zabezpečiť inklúziu, reagovať na potreby detí so špecifickými potrebami, alebo po zlej skúsenosti dieťaťa bez možnosti nápravy zo strany školy a podobne. Vtedy hovoríme o nútenom homeschoolingu.
Pozitíva individuálneho vzdelávania
Deti sa najefektívnejšie učia praxou spojenou s realitou, ktorú žijú, a nie memorovaním. Rodičia prirodzene poznajú svoje dieťa najlepšie a snažia sa vytvoriť mu aj najlepšie podmienky na vzdelávanie. Angažovaný rodič sa venuje len svojmu dieťaťu (svojim deťom), má k nemu jedinečný pozitívny vzťah a vie odhadnúť a aplikovať individuálne metódy vzdelávania tak, aby sa dieťaťu čo najviac priblížil. Možnosť vzdelávať dieťa formou jeden na jedného prináša viaceré výhody: omnoho vyššiu efektivitu vzdelávania a zároveň možnosť adekvátne reagovať na jedinečné potreby dieťaťa, a tým podporovať jeho napredovanie.
Integrácia výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie sú tak zásadne prepojené, že ich jednoducho nie je možné oddeliť. Naopak, je všeobecne známy fakt, že bez spolupráce rodiny dieťa nebude dosahovať dobré výsledky.
Kontextuálne vzdelávanie
Deti v domácom vzdelávaní majú možnosť pokračovať v kontextuálnej forme vzdelávania, často využívajú na výučbu exteriér, galérie či múzeá, kde nestrácajú prepojenie s realitou, vstupujú do interakcie s týmto prostredím a aplikujú práve získané poznatky.
Stres a neúspech
Deti v domácom vzdelávaní nie sú vystavené opakovaným stresovým situáciám, ku ktorým v školskom prostredí patrí pravidelné písomné a ústne skúšanie, často pred celou triedou. Dieťa vzdelávané doma nie je samo, keď zažíva neúspech alebo zlyhanie. Vždy má v blízkosti rodiča, ktorý ho môže podporiť pri hľadaní riešení. Dieťa má dostatok času a priestoru zlepšovať sa vlastným tempom a má väčšiu šancu zažiť úspech a vyhnúť sa tak depresívnym stavom.
Efektivita individuálneho vzdelávania
Výsledky mnohých štúdií preukázali, že individuálne vzdelávanie alebo vzdelávanie v malej skupine (do šesť detí) je z hľadiska učenia efektívnejšie, poskytuje dieťaťu bezpečie, citovú oporu, podporu pri učení a začleňuje poznanie do kontextu života dieťaťa.
Duševné zdravie a školské prostredie
Duševné zdravie je dôležitou súčasťou celkového zdravia a pohody. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú schopnosť empatie, vedia zvládať konflikty, napätia, tenzie a zdarne riešia životné situácie.
Režim a adjustácia
Život jedincov v školskom prostredí predpokladá plnenie určitých cieľov, úloh, pokynov, vzťahov, ktoré podliehajú formálne či neformálne štruktúrovanému režimu. V psychologickej praxi pre prispôsobovanie sa v sociálnom prostredí používame osobitný pojem ‒ adjustácia.
Duševné poruchy a maladaptácia
Duševná porucha predstavuje špecifickú formu maladaptácie, prejavujúca sa v kognitívnych procesoch, v správaní, v ich parciálnych zložkách ako aj vo vzájomnej kombinácii, pričom zasahuje vo väčšej alebo menšej miere celú osobnosť. Jej určenie si vyžaduje odborný prístup v rovine vyšetrenia a zachytenia pozorovania správania. Vyznačuje sa neprimeranou adaptáciou, pri ktorej trpí sám jedinec, žiak, učiteľ, pracovník v prostredí školy. Adaptácia je nedostatočná, neefektívna, distorzná, zjavne znižuje nielen duševnú ale aj telesnú výkonnosť a subjektívny pocit spokojnosti a šťastia.
Neurotická maladaptácia
Žiak i školský zamestnanec trpiaci týmto syndrómom má sťažené podmienky vo fungovaní a plnení si každodenných povinností a je veľmi dôležité, aby vyhľadal pomoc, ktorá usmerní jeho mechanizmy správania a prežívania, aby včas eliminoval prvky neurotickej maladaptácie, ktoré môžu prerásť do extrémne patologickej podoby.
Teória vzťahovej väzby
Teória vzťahovej väzby vysvetľuje vplyv kvality vzťahu medzi dieťaťom a matkou v rannom veku na psychický vývin dieťaťa. Poukazuje na podmienky nevyhnutné pre vznik bezpečnej a neistej vzťahovej väzby.
Vplyv ranného detstva
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará.
Potreba väzby
Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Väzbové správanie
Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií. Plač a úsmev majú za funkciu privádzať matku k dieťaťu a udržať ju v jeho blízkosti. Nasledovanie a pridržanie sa majú opačnú funkciu. Udržujú dieťa v blízkosti matky.
Jemnocit
Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane.
Funkcie bezpečnej vzťahovej väzby
Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet.
Vplyv bezpečnej väzby na vývin
Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto období sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém).
Neistá väzba
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Deti s neistou väzbou prejavujú rôzne formy správania, ktoré sú charakteristické pre daný typ väzby (vyhýbavá, ambivalentná, dezorganizovaná).
Psychologické aspekty perinatálnej starostlivosti
Psychologické aspekty perinatálnej starostlivosti sa zameriavajú na psychologické aspekty prežívania životnej udalosti - tehotenstva a narodenia dieťaťa z pohľadu zdravia aj patológie.
Detská psychológia pre rodičov a pedagógov
Výchova a vzdelávanie detí predstavujú jednu z najkrajších, no zároveň najnáročnejších úloh v živote dospelého. Snaha porozumieť vnútornému svetu dieťaťa, jeho potrebám, emóciám a správaniu je kľúčová. Psychológia nám ponúka cenné nástroje a perspektívy.
Benefity porozumenia detskej psychológie
Ponorenie sa do sveta detskej psychológie prináša mnohé benefity tak pre rodičov, ako aj pre učiteľov. Patrí sem lepšie chápanie správania, podpora zdravého emocionálneho vývinu, význam pripútania (attachment) a validácia emócií.
Vývinové obdobia dieťaťa
Deti prechádzajú rôznymi fázami vývinu, z ktorých každá má svoje špecifiká. Je dôležité poznať charakteristiky jednotlivých období (batoľatá, predškoláci, mladší školský vek) a prispôsobiť im svoj prístup.
Riešenie problémového správania
Každý rodič sa občas stretne so správaním dieťaťa, ktoré je pre neho výzvou. Namiesto okamžitej reakcie trestom sa skúste zamyslieť, čo by mohlo byť spúšťačom daného správania. Snažte sa reagovať pokojne.
Psychologické aspekty v škole
Škola je ďalším kľúčovým prostredím, kde deti trávia veľa času a ktoré významne ovplyvňuje ich rozvoj. Porozumenie psychologickým aspektom je preto nesmierne dôležité aj pre pedagógov.
Inkluzívne a podporné prostredie
Vytvorenie triedy, kde sa každé dieťa cíti prijaté, bezpečne a motivované k učeniu, je základom úspešného vzdelávania. Dôležitá je motivácia k učeniu, zvládanie stresu a emócií v triede, podpora sociálnych zručností a prevencia šikanovania.
Spolupráca s rodičmi
Otvorená a partnerská komunikácia medzi školou a rodinou je nevyhnutná pre optimálny rozvoj dieťaťa.
Špecifické vývinové poruchy učenia
V psychologickej praxi sa často stretávame so špecifickými vývinovými poruchami učenia, ktoré majú negatívny vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Tieto poruchy môžu byť často vnímané ako poruchy správania, napr. agresivita, čo je však len obranná reakcia voči negatívnemu hodnoteniu.
Prejavy vývinových porúch učenia
Dieťa sa môže vyhýbať napr. podvádzaním, záškoláctvom alebo aj únikom do choroby. Môže schovávať zošity, falšovať podpisy, trpieť zvracaním, nechutenstvom, poruchami spánku. Tieto prejavy sú spôsobené frustráciou, ktorá pramení z neschopnosti naplniť očakávania iných.
Vplyv na sebahodnotenie
Deti so špecifickými vývinovými poruchami učenia sa často cítia menejcenne, čo vedie k zlosti. V kritickom období adolescencie, keď sa dieťa postupne osamostatňuje, sa môže cítiť bezmocné a závislé na svojich rodičoch a dospelých vo svojom okolí. Ak ho rodičia podporujú a veria v neho, posilní to jeho sebavedomie a ľahko uverí tomu, že bude v živote úspešné. Naopak, ak sa jeho sebahodnotenie býva nízke, môže ho táto porucha veľmi trápiť.
Diagnostika a pomoc
Je dôležité, aby rodičia boli informovaní o zistenej poruche a aby dieťa absolvovalo psychologické alebo špeciálnopedagogické vyšetrenie.
tags: #dieta #z #psychologickeho #hladiska