Prenášanie tehotenstva: Príčiny, riziká a manažment

Tehotenstvo je jedinečné obdobie v živote ženy, ktoré zvyčajne trvá približne 40 týždňov. Avšak, v niektorých prípadoch môže tehotenstvo trvať dlhšie, čo sa nazýva prenášanie alebo potermínová gravidita. Tento článok sa zaoberá príčinami, rizikami a manažmentom prenášania tehotenstva.

Čo je prenášanie tehotenstva?

Prenášanie, odborne nazývané potermínová tehotnosť (graviditas postterminalis), nastáva, keď tehotenstvo trvá dlhšie ako 42 týždňov (294 dní od prvého dňa poslednej menštruácie alebo 280 dní od poslednej ovulácie). Hoci väčšina žien porodí v období okolo vypočítaného termínu pôrodu, približne 4-14% tehotenstiev pokračuje aj po tomto dátume. Lekári sa niekedy stavajú nejednoznačne k obdobiu medzi 40. a 42. týždňom tehotenstva, ktoré sa označuje ako predĺžené tehotenstvo.

Príčiny prenášania tehotenstva

Presné príčiny prenášania nie sú úplne známe. Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k prenášaniu tehotenstva:

• Nepresný výpočet termínu pôrodu: Termín pôrodu sa zvyčajne počíta podľa dátumu poslednej menštruácie (Naegeleho pravidlo) alebo sa upresňuje pomocou ultrazvukového vyšetrenia v prvom trimestri. Až 40% žien má nepravidelný menštruačný cyklus, alebo udá chybný údaj o svojej poslednej menštruácii. Ak žena nemá pravidelný menštruačný cyklus alebo si presne nepamätá dátum poslednej menštruácie, počiatočný výpočet môže byť nepresný. Ultrazvukové datovanie v skorom štádiu tehotenstva je presnejšie, ale aj tu môže dôjsť k menším odchýlkam. Najpresnejšie stanovenie predpokladaného termínu pôrodu a veku gravidity je možné zistiť pomocou ultrazvukového merania plodu pri ultrazvukovom vaginálnom vyšetrení, a to najlepšie do 12. týždňa tehotenstva. Neskoršie merania už nie sú tak presné.
• Genetická predispozícia: Existujú dôkazy naznačujúce, že sklon k dlhšiemu trvaniu tehotenstva môže byť čiastočne dedičný - ľudovo povedané „v našej rodine to tak chodí“. Ak žena prenášala už pri predchádzajúcom tehotenstve, má vyššie riziko, že bude prenášať aj pri ďalších tehotenstvách.
• Vek a BMI matky: Hoci výsledky štúdií nie sú úplne jednoznačné, niektoré naznačujú možnú súvislosť medzi vyšším vekom matky a mierne zvýšeným rizikom prenášania. Ženy s vyšším indexom telesnej hmotnosti (BMI) pred tehotenstvom alebo s výrazným prírastkom hmotnosti počas tehotenstva majú častejšie tendenciu prenášať.
• Hormonálne faktory: Spustenie pôrodu je komplexný proces riadený súhrou hormónov matky aj plodu. Väčšina odborníkov sa prikláňa k teórii, že ide o narušenú hormonálnu komunikáciu medzi plodom a matkou. Celé tehotenstvo a zmeny v organizme matky „riadi“ plod najmä prostredníctvom placenty, preto je logické, že prenášanie môže byť dôsledok poruchy dozrievania placentárnych hormonálnych systémov. Medzi možné príčiny patrí aj nízka tvorba ženských hormónov estrogénov.
• Anomálie plodu: V zriedkavých prípadoch môžu byť príčinou prenášania určité anomálie plodu (napr. anencefália alebo problémy s nadobličkami plodu, ktoré ovplyvňujú produkciu hormónov dôležitých pre spustenie pôrodu).
• Ďalšie faktory: Medzi ďalšie možné príčiny patrí aj psychosomatické problémy, nepravidelný cyklus, otehotnenie počas dojčenia a oneskorená ovulácia. Častejšie prenášajú matky, ktoré počas tehotenstva dlho ležali v nemocnici. Ešte jedna zaujímavosť - „prenášať“ zvyknú viac mamičky, ktorým sa má narodiť chlapček!

Riziká prenášania tehotenstva

Prenášanie tehotenstva po 42. týždni je spojené s určitými rizikami pre matku aj dieťa:

• Riziká pre dieťa:
  • Syndróm prenášaného novorodenca (dysmature): Dieťa narodené po termíne môže vykazovať známky tzv. dysmaturity - suchá, olupujúca sa koža, dlhé nechty, znížené množstvo podkožného tuku a zvýšená bdelosť. Môže mať vysušenú pokožku tela s malými odlupujúcimi sa šupinkami, chýba typický maz na pokožke, pokožka v okolí prstov môže byť vráskavá, zvrásnená.
  • Znížená funkcia placenty: Placenta má obmedzenú životnosť. Funkcia placenty je obmedzená na 42 týždňov. Potom placenta začína starnúť. Uzatvárajú sa placentárne cievy, placenta tak prestáva byť funkčná a postupne dochádza k jej odumieraniu. Tým prestáva byť bábätko dostatočne vyživované a je ukončený jeho rast. Nadsluhujúca placenta môže dostať infarkty, čo znamená, že niektoré jej časti odumrú a neplnia si už funkciu. Niekedy sa to môže stať aj pred plánovaným termínom pôrodu, no vždy ide o ohrozujúci stav pre dieťa.
  • Makrosómia (nadmerná veľkosť plodu): Dieťa v maternici je väčšie, keďže bolo v brušku o niečo dlhšie. Tým aj pôrod môže byť ťažší, komplikovanejší, hrozí viac poranení pôrodných ciest, či hrádze.
  • Vdýchnutie mekónia (smolky): Plod v strese alebo jednoducho z dôvodu zrelosti môže vylúčiť prvú stolicu (mekónium) do plodovej vody. Potom hrozí, že keď dieťatko takto skalenú vodu vdýchne, môže to spôsobiť nebezpečný ťažký zápal pľúc novorodenca.
  • Zvýšené riziko perinatálnej mortality a morbidity: Hoci je absolútne riziko v rozvinutých krajinách stále nízke, prenášanie po 42. týždni zvyšuje riziko komplikácií a úmrtia dieťaťa. Môže mať nízku hodnotu cukru v krvi, ktorý spotrebovalo na tvorbu energie, hodnoty pečeňových testov môžu byť zvýšené, frekvencia srdcových oziev je spomalená. Z neurologických príznakov sa môžu vyskytnúť kŕče, tras, podráždenosť, zvýšená plačlivosť. Môže sa prejaviť ťažšia adaptačná schopnosť na zmenu prostredia po pôrode.
  • Ďalšie riziká: Ak je menej plodovej vody, hrozí väčšie riziko stlačenia pupočnej šnúry, a tým sa riziko udusenia opäť zvyšuje. Ak sa dieťa v čas neporodí hrozia tiež problémy so srdcom, obličkami, pečeňou a nakoniec aj s mozgovou činnosťou.
• Riziká pre matku:
  • Indukcia pôrodu: Väčšina prenášaných tehotenstiev si vyžaduje lekárske vyvolanie pôrodu (indukciu), ktoré môže byť pre ženu náročnejšie a je spojené s vlastnými rizikami (napr. zlyhanie indukcie, infekcia).
  • Komplikovaný pôrod: Kvôli väčšej veľkosti dieťaťa je vyššie riziko komplikácií počas pôrodu, ako sú poranenia pôrodných ciest, dystokia ramienok (plod sa zasekne ramenami pod lonovou kosťou a nemôže sa dostať von) a potreba cisárskeho rezu.
  • Psychický stres: Dlhé čakanie na pôrod môže spôsobiť úzkosť, stres a vyčerpanie.

Manažment prenášania tehotenstva

Vzhľadom na uvedené riziká sa tehotenstvá po ukončenom 41. týždni zvyčajne intenzívnejšie monitorujú. Cieľom je posúdiť stav plodu a funkciu placenty, aby sa predišlo komplikáciám.

Prečítajte si tiež: Prenášanie a pôrodnica Zvolen

• Monitorovanie plodu:
  • Ultrazvukové vyšetrenie (UTZ): Pri ultrazvukovom vyšetrení sa posudzuje veľkosť a symetria plodu, stav placenty a množstvo plodovej vody. Súčasne sa vykonáva aj kontrolné vyšetrenie prietokov krvi pupočníkom. Tieto informácie hovoria skôr o dlhodobom stave bábätka. Kontrola množstva plodovej vody, pohybov plodu, dýchacích pohybov, tonusu plodu (tzv. biofyzikálny profil).
  • Kardiotokografia (CTG): Kardiotokograf poskytuje informácie o srdcovej akcii bábätka a tiež zobrazí prípadnú činnosť maternice.
  • Záťažový oxytocínový test: Tento test sa vykonáva za účelom zistenia citlivosti maternice na hormón oxytocín a reakcie plodu na kontrakcie, či je bábätko schopné tolerovať záťaž, ktorú pôrod prináša. Najprv je budúca mamička napojená na kardiotokograf, ktorý sníma 20 minút v režime spánku srdcové ozvy bábätka. Potom je mamičke aplikovaná do žily kanyla, ktorú prúdi v troch fázach hormón oxytocín, ktorý by mal navodiť kontrakcie. Prísun oxytocínu do tela trvá cca 10 minút. Následne je potrebné natočiť opäť kardiotokografický záznam. Ak vyšiel po tomto teste výsledok pozitívny, je maternica oxytocínom natoľko podráždená, že nedôjde k upokojeniu kontrakcií. Intenzita a intervaly sťahov sa natoľko rozbehnú, že dôjde k pôrodu.
  • Amnioskopia: Toto vyšetrenie slúži na posúdenie vzhľadu plodovej vody. Vykonáva sa za pomoci tenkej trubičky, ktorá je zavedená vaginálne do kanála čapíka.
• Indukcia pôrodu: Na základe výsledkov týchto vyšetrení, celkového zdravotného stavu matky a jej preferencií sa lekár spolu s tehotnou ženou rozhodujú o ďalšom postupe. Najčastejšie sa medzi 41. a 42. týždňom tehotenstva odporúča indukcia pôrodu. Bežnou praxou je pristupovať k vyvolaniu pôrodu najneskôr na začiatku štyridsiateho druhého týždňa tehotenstva, tak, aby dĺžka tehotenstva neprekročila ukončený 42. týždeň.

Metódy indukcie pôrodu

Ak ešte pôrodné cesty nie sú zrelé na pôrod, je nevyhnutné na samotné vyvolávanie pôrodu (indukciu) pripraviť ženu pomocou preindukcie.

• Preindukcia:
  • Hamiltonov hmat: Pri vaginálnom vyšetrení lekár pomocou prsta odlúpne vak blán od maternicovej steny. To následne spôsobí vyplavenie prostaglandínov, ktoré fungujú ako spúšťač pôrodu.
  • Vaginálne tablety: K preindukcii možno použiť aj vaginálne tablety napomáhajúce dozrievaniu krčka maternice. Prostin sú vaginálne tabletky, ktoré sa aplikujú do zadnej steny pošvy tak, aby napomáhali dozrievaniu maternicového hrdla k pôrodu. Ak sú pôrodné cesty už pripravené, je možné túto tabletku vložiť aj do krčka maternice a spustiť tak začiatok pôrodu.
  • Ďalšie metódy: Zavedenie tyčinky do čapíka maternice, ktorá vlastne mechanicky roztvára pôrodný kanál a zároveň vyvoláva produkciu hormónov prostaglandínov, ktoré ovplyvňujú sťahy maternice. Podávanie nešpecifických látok - jedná sa o látky, ktoré zvyšujú dráždivosť maternice (napr. Tiamín injekcia).
• Indukcia:
  • Mechanické metódy: Pretrhnutie vaku blán.
  • Farmakologické metódy: Podávanie oxytocínu alebo prostaglandínov. Prepidil gél - jedná sa o veľmi účinný, ale aj razantný prostriedok k umelému vyvolaniu pôrodu. Vo väčšine prípadov sa pri klasickom prenášaní tento prostriedok nepodáva. Aplikuje sa predovšetkým budúcim mamičkám, ktoré trpia vysokým krvným tlakom alebo cukrovkou. PROPESS systém - tento systém funguje na báze plynulého a pomalého uvoľňovania určitej dávky hormónov, ktoré vedú na spustenie pôrodu. Tento systém je používaný spravidla vtedy, kedy boli iné prostriedky neúčinné.

Riziká indukcie pôrodu

Vyvolávanie pôrodu je zásah do prirodzených procesov tela. Plod, ktorý nie je na nástup pôrodných kontrakcií ešte pripravený, sa môže vinou indukcie dostať do tiesne. Pôrodné sťahy umocnené liekmi alebo vonkajšími zásahmi do pôrodu môžu mať iný priebeh, charakter a predovšetkým intenzitu ako prirodzené kontrakcie. Môže to viesť k tomu, že sa bábätko v maternici dostane do polohy, ktorá je pre pôrod nepriaznivá. To následne vyvoláva nutnosť ďalších zásahov do pôrodu, ako napríklad použitie klieští alebo ukončenie pôrodu cisárskym rezom. S vyvolávaným pôrodom sa spája napríklad aj riziko dystokie ramienok (plod sa zasekne ramenami pod lonovou kosťou a nemôže sa dostať von). Ak je pôrod vyvolávaný iba z dôvodov prekročenia vypočítaného termínu pôrodu, môže sa stať, že dieťa ešte na pôrod nie je zrelé. V takom prípade je dieťa ohrozené napríklad novorodeneckou žltačkou, sťaženou adaptáciou, neurologickými problémami a ďalšími ťažkosťami, ktoré sa týkajú detí narodených predčasne.

Čo robiť, ak prenášate?

V posledných týždňoch tehotenstva môže blížiaci sa termín pôrodu pripomínať svetlo na konci tunela. Aj keď pôrod nezačal v deň vypočítaného termínu, máte ešte čas. Štandardné tehotenstvo trvá síce 40 týždňov, no ešte stále máte dva týždne k dobru. Až osemdesiat percent žien porodí v termíne, teda medzi 38. až 42. týždňom tehotenstva.

• Zostaňte aktívna: Je dokázané, že primeraná fyzická aktivita môže urýchliť pôrod. Vyberte sa na prechádzku.
• Relaxujte: Doprajte si aspoň dvadsaťminútový kúpeľ. Do horúcej vody si pridajte zopár kvapiek obľúbeného éterického oleja.
• Venujte sa sama sebe: Kozmetika, kaderníctvo, masáž tváre… čokoľvek vám spraví radosť.
• Zásobte sa: Pokiaľ sa na to cítite a vaša polovička nevie variť nič iné ako špagety, pripravte si pár jedál vopred a dajte ich zmraziť.
• Pohlavný styk: Jedna z príjemnejších metód, ako urýchliť príchod bábätka na svet, je pohlavný styk. Dokonca ho odporúčajú aj niektorí lekári. Ešte predtým, než sa vyberiete do spálne, odhoďte očakávania. Pokiaľ vaše telo ešte nie je dostatočne zrelé na pôrod, sex vám nepomôže. Na druhej strane, ak si ho užijete, uvoľnenie oxytocínu a prostaglandínu spolu so sťahmi maternice môžu urýchliť celkový proces. Ani prítomnosť partnerových spermií nie je na škodu.
• Vyhnite sa stresu: Radostné očakávanie sa veľmi ľahko zmení v stres a nervozitu. Najdôležitejšie pre matku i dieťatko je však v takejto situácii získať maximálnu možnú duševnú pohodu. Adrenalín (stresový hormón) výrazne spomaľuje nástup pôrodnej činnosti. Pokiaľ vás na sociálnych sieťach známi zasypú množstvom netaktných otázok, neodpovedajte. Bez vašej akcie nebude reakcia. Ľahko by sa mohlo stať, že dostanete množstvo nevyžiadaných rád. Váš vnútorný pokoj pred pôrodom je to najdôležitejšie. Čaká vás heroický výkon.
• Konzultujte s lekárom: Pokiaľ máte akékoľvek obavy, čo najskôr sa vyberte k lekárovi.

Starostlivosť o prenášaného novorodenca

Po pôrode je dieťatko viac sledované: pozorujú sa jeho životné funkcie, hlavne srdcová činnosť a dýchanie. Sledujú sa hodnoty cukru v krvi, upravujú sa jeho podávaním. Ultrazvukom sa vyšetruje mozog, jeho činnosť, zisťujú sa možné následky z nedostatku kyslíka počas pobytu v maternici, prípadne pri nedokysličenie pri pôrode. Aj pokožka potrebuje zvýšenú starostlivosť - ošetrovanie a premasťovanie jej suchosti, odstraňovanie šupiniek.

Prevencia prenášania tehotenstva

Prevenciou potermínovej gravidity a problémov s tým spojených sú dôsledné gynekologické prehliadky, kontrola všetkých funkcií placenty a včasné ukončenie tehotenstva pri akomkoľvek ohrození plodu. Ak teda žena neporodí vo vypočítanom termíne pôrodu, mala by byť hospitalizovaná a podrobne lekársky sledovaná.

Prečítajte si tiež: Práva tehotných žien

Prečítajte si tiež: Ako sa určuje začiatok tehotenstva?

tags: #prenasanie #terminu #tehotenstvo