Predčasný pôrod a vplyv stresu: Komplexný pohľad na psychickú pohodu matky a dieťaťa

Predčasný pôrod, definovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako pôrod pred 37. týždňom tehotenstva, predstavuje významnú príčinu úmrtnosti novorodencov. Okrem medicínskych aspektov má predčasný pôrod hlboký psychologický dopad na rodičov, najmä na matku. Stres, úzkosť a trauma spojené s predčasným pôrodom môžu ovplyvniť budovanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom a dlhodobý vývoj dieťaťa.

Mentálna pohoda matky: Základ pre zdravý vzťah s dieťaťom

Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode. V ideálnych podmienkach je ľahšie byť mamou. Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa. Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu. Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie (spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania.

Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku. Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. A preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko postarať sa o mamu.

Nástrahy pri budovaní vzťahu po predčasnom pôrode

Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby. Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.

Pocity po predčasnom pôrode: Normalizácia emócií

Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť. Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu. Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa…

Prečítajte si tiež: Pomoc pre rodiny s predčasniatkami

Toto sú najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí:

  • Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
  • Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny.
  • Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrúcanie plánov do budúcnosti.
  • Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne.
  • Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácií s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice.
  • Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horko), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu - rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa.

Ako si pomôcť: Tipy pre rodičov na lepšie zvládanie náročnej situácie

  1. Odborná pomoc: Profesionálna psychoterapeutická pomoc pri zvládaní záťažových situácií by mala byť samozrejmosťou a rodičia by ju mali chápať ako súčasť bežnej starostlivosti po predčasnom pôrode. Pokiaľ nie je na špecializovanom oddelení k dispozícií psychológ, rodič môže vyhľadať pomoc sám alebo môže využiť bezplatnú psychologickú pomoc, ktorú ponúka združenie malíček na tomto linku.
  2. Pohyb: Pohybová aktivita je ideálna pri odbúravaní napätia a zvyšuje hladinu endorfínov (hormónov šťastia) v tele. Pomôcť preto môže prechádzka, či fyzická práca. V prípade núdze stačí na odbúranie napätia aspoň vybehnúť po schodoch, či hodiť vankúš o zem a podobne.
  3. Dych: Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi nahromadených v priebehu stresovej reakcie. Existujú rôzne dychové cvičenia. Jedným z príkladov je riadené dýchanie. Pri zavretých očiach sa niekoľko krát nadýchneme a dlho, zhlboka a dôkladne vydýchneme. Doba trvania výdychu je aspoň dvojnásobok nadýchnutia. Dychové cvičenia sú nenáročné pomôcky. Je možné ich vykonávať takmer kdekoľvek a kedykoľvek, umožňujú rýchlu obnovu energie a koncentrácie. Intenzívne využitie výdychového prúdu sa dá využiť aj pri „zanadávaní si“.
  4. Získať odstup: Tento spôsob pomáha vidieť veci z novej perspektívy. Dá sa využiť pri čítaní beletrie, sledovaní filmového príbehu - možnosť vidieť svoj príbeh v živote iného človeka. Na toto je možné využiť aj príbehy iných rodičov a ich predčasne narodených detí na stránke združenia malíček.
  5. Sociálne kontakty: Zdieľanie problémov či emócií s vnímavými a chápavými blízkymi či v podpornej skupine, má taktiež priaznivý účinok na stres. Okrem kontaktu s ľuďmi je často účinný aj kontakt so zvieraťom.
  6. Humor: Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Vďaka humoru je možné prelomiť kruh pasivity či stresujúceho čakania. V dôvernom vzťahu a s osobou, ktorá zdieľa rovnaké hodnoty, môže byť nápomocný. Nie je však možné nasilu sa doň nútiť.
  7. Kompenzácia: Jedná sa o činnosti, ktoré môžu kompenzovať momentálnu nepriaznivú situáciu. Skrátka niečo v zmysle „urobiť si radosť“. Môže to byť napríklad masáž, kúpeľ, kozmetika atď.

Ako komunikovať s niekým v ťažkej situácii: Rady pre blízkych

Tri rýchle tipy pre blízkych - ako komunikovať s niekým, kto je v ťažkej situácií:

  • Vypočuť si druhého so záujmom a prejavenou empatiou. Uznať jeho pocity. Napríklad „Je to ťažká situácia, ako sa cítiš?
  • V prípade, keď nevieme, čo máme povedať, je lepšie nehovoriť nič, poprípade úprimne priznať, že nevieme, čo v tejto situácií povedať.
  • Často pomôže len stlačenie ruky, pohladenie či objatie.

Kontakt koža na kožu: Ako pomôcť sebe a svojmu bábätku zároveň

V ľudskej pokožke sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú celkový pocit pohody. Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Dôležitosť kontaktu koža na kožu zdôrazňuje aj niekoľko výskumných štúdií. Citlivý dotyk vylučuje u mami, aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.

Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda ako sa na seba vzájomne naladiť. Po prepustení do domácej starostlivosti vás už neobmedzuje režim oddelenia, a tak ho môžete realizovať kedykoľvek vám to vyhovuje. Bábätko vyzlečiete len do plienočky, položíte si ho na svoju nahú hruď a prikryjete dečkou. A potom si už len užívate vzájomnú blízkosť.

Čo (ne)hovoriť rodičom predčasniatka: Empatia a podpora

Radostné oznámenie blízkym o narodení potomka či veselá oslava na jeho počesť sa po predčasnom pôrode nekoná. Prvé dni, niekedy aj týždne, sa nesú v znamení strachu, stresu, neistoty. Blízke či vzdialené okolie veľa krát nevie, ako reagovať a preto sa niekedy stane, že ich dobre mienené slová skôr zrania ako podporia. Skúsenosť s predčasným pôrodom je neprenosná. Pre tých, ktorí si niečím podobným neprešli, môže byť ťažké vedieť sa vcítiť do prežívania rodičov alebo pochopiť ich správanie.

Prečítajte si tiež: Predčasný pôrod a jeho riziká

Všetko, čo cítite, je v poriadku. Rodič predčasne narodeného bábätka môže cítiť zmes rôznych pocitov. Môže to byť radosť z narodenia bábätka, ale zároveň strach o jeho život, o jeho zdravie, ale aj strach z budúcnosti. Pocit viny, že sa narodilo predčasne. Závisť voči tým, ktorí rodili „normálne“. Pocit nespravodlivosti, hnev, smútok z odlúčenia, hanba z neschopnosti vytvoriť si citové puto k bábätku. Stres zo špeciálnej starostlivosti, ktorú si predčasniatko vyžaduje. Únava, frustrácia…

Všetko sú to primerané pocity na neštandardnú situáciu.

Čo môžeme rodičom povedať:

  • Mrzí ma, čím si práve prechádzaš. Ak by si čokoľvek potreboval/a, som tu pre teba.
  • Chápem, že si smutný/á, že sa hneváš, že sa bojíš…
  • Vidím, že sa trápiš. Môžem ti nejako pomôcť?
  • Pokojne si poplač, som tu s tebou.
  • Musí to byť pre teba ťažké. Čo by ti pomohlo?

Čo (ne)hovoriť:

  • "Musíš byť silný/á, bábätko to cíti": Pocity sa nedajú ovládať vôľou. Sú reakciou organizmu na vonkajšie podnety. Je možné ovládnuť spôsob, akým vyjadríme svoj pocity, nie však pocity samotné.
  • Porovnávanie: „Veď sa narodil len o mesiac skôr, niektoré deti sa rodia aj v 6.mesiaci“: Povedať niekomu, kto sa necíti dobre, že iní sú na tom horšie, mu nepomáha vidieť veci optimistickejšie, ale práve naopak, okrem pocitov, ktoré už prežíva, môže začať cítiť aj pocit viny z toho, že jeho pocity nie sú adekvátne.
  • "Musíš myslieť pozitívne": Nútiť sa do celkového optimizmu v situácií, kde vaše bábätko bojuje o život je pre mnohých takmer nemožné. Emócie ako hnev či strach majú z evolučného hľadiska svoj zmysel. Chránia nás.
  • Zľahčovanie situácie: „Sused sa narodil predčasne a je v zdravý. Nesmieš to tak prežívať. Bude to v pohode“: Keď niekomu povieme, že to, čo prežíva, je neprimerané, jeho pocity to nezmení, len sa nám s nimi prestane zdôverovať.

Malá rada pre tých, ktorý chcú byť oporou: Niekedy stačí obyčajné vypočutie si druhého a prijatie jeho pocitov, bez odsudzovania, bez nevyžiadaných rád, bez komentárov. Ak predsa len nevieme, čo povedať, lepšie je nehovoriť nič alebo priznať, že nevieme čo povedať. Veľa krát stačí len objatie, či pohladenie.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o predčasne narodené dieťa

Malá rada pre tých, ktorí potrebujú oporu: Nebuďte v tom sami. Ak ste svojimi pocitmi zahltení natoľko, až sa vám to zdá neúnosné, malíček ponúka bezplatnú psychologickú pomoc. Stačí kliknúť na tento link: Bezplatná psychologická pomoc.

Najčastejšie pocity sprevádzajúce predčasný pôrod

  • Pocit bezmocnosti: Po predčasnom pôrode je bábätko v rukách lekárov, na špecializovanom oddelení. Rodičia v takejto situácií často krát cítia bezmocnosť. Pocit, že nič nie je v ich rukách. To, ako sa situácia vyvinie, naozaj nie je možné z pozície rodiča ovplyvniť. No istými maličkosťami predsa len môže rodič prispieť. Napríklad často bábätko navštevovať, hladkať ho, prihovárať sa mu, spievať mu, priniesť mu hračku…
  • Pocit zúfalstva: Pocit, ktorý pozná väčšina rodičov predčasne narodených detí. Je ťažké sa vtedy sústrediť či vykonávať bežné činnosti. Pomôcť môže sústrediť sa na malé pokroky. Napríklad, že sa novorodenecká žltačka pominula, že bábätko prijíma už o niečo viac mliečka, konečne začína priberať a podobne.
  • Pocit vyčerpania a podráždenosti: Je to normálna reakcia organizmu na veľký stres, ktorý rodič prežíva. V tomto prípade pomáha fyzická aktivita alebo dôverný rozhovor.
  • Pocit viny: Vinu za to, že bábätko prišlo na svet príliš skoro prežívajú hlavne mami. Pýtajú sa sami seba, či tomu mohli nejako zabrániť, čo mohli urobiť inak. K pocitu viny sa môže pridružiť aj pocit zlyhania, že nedokázali bábätko donosiť. Je dobré si uvedomiť, že v drvivej väčšine prípadov nie je možné nijako ovplyvniť to, či sa bábätko narodí predčasne.
  • Žiadne zamilované pocity voči bábätku: Uvedomenie si chýbajúcich citov k bábätku je bolestivé a môže vystrašiť. Môže byť ťažké sa s tým niekomu zdôveriť, no faktom je, že podobné pocity má väčšina rodičov predčasne narodených detí. Trvať môžu pár dní či týždňov a časom vymiznú, no v niektorých prípadoch trvajú aj mesiace. Pomôcť môžu aktivity, ktorých súčasťou je aj bábätko. Klokankovanie, masáž bábätka, dojčenie, spoločné hranie či plávanie…
  • Obavy z budúcnosti: Je pochopiteľné, že rodič zažíva neistotu a bojí sa, či bude jeho bábätko v poriadku. Minimálne prvý rok je ťažké odhadnúť vývojové prognózy. Ak ale bude rodič pravidelne so svojim dieťatkom cvičiť, venovať sa mu, nájde metódy, ktoré podporia jeho vývoj, môže s čistým svedomím povedať, že pre svoje dieťatko urobil všetko, čo bolo v jeho silách. Ostatné je už súhra náhod a nepredvídateľných okolností.

Vplyv stresu v tehotenstve: Riziká a možnosti

Už dávnejšie sa uvažuje o tom, že stres v tehotenstve, okrem mnohých nepriaznivých vplyvov na zdravie matky, môže aj za predčasné pôrody. Stres v tehotenstve ovplyvňuje ženu, ale aj nenarodené dieťa. Čakanie nového člena rodiny by malo byť jedným z najkrajších období v živote ženy. Tehotenstvo, pôrod a materstvo znamenajú pre ženu veľkú životnú zmenu, a to nielen fyzickú, ale aj psychickú. Mení sa nielen telo, ale pod vplyvom hormónov aj celý psychický stav. Budúca matka prežíva všetko okolo seba veľmi intenzívne a emotívne.

Napriek tomu, že sa o strese hovorí ako o niečom negatívnom a niečom, čoho by sa človek mal snažiť vyhnúť, nedá sa ho celkom vytesniť zo života. Stres veľmi úzko súvisí aj s obdobím gravidity a pôrodu. Je všeobecne známe, že nadmerný stres v priebehu tehotenstva má negatívny vplyv nielen na tehotnú ženu, ale aj na plod v tele matky. Príliš veľké napätie môže narušiť režim spánku, spôsobiť bolesti hlavy, stratu chuti do jedla alebo prejedanie sa.

Najčastejším dôvodom stresu v tehotenstve sú partnerské nezhody, starosť o nenarodené bábätko alebo finančná situácia rodiny. Žena sa môže v priebehu tehotenstva stretnúť so stresom v práci a aj pri zdravotných komplikáciách spojených s tehotenstvom. Pre ženu je dôležité stresu nepodľahnúť a snažiť sa vzniknutú situáciu čo najskôr riešiť.

V prípade, že sa žena v prvom trimestri vystaví stresu, je zvýšené riziko predčasného pôrodu, alebo skrátenie tehotenstva na dobu 38 týždňov. Vystavenie sa stresu v druhom alebo v treťom trimestri nie je pre plod nebezpečné, lebo placenta tehotnej ženy uvoľňuje hormóny, ktoré zvyšujú odolnosť proti stresu.

Príčiny vzniku stresu:

Za stresom v tehotenstve stojí hneď niekoľko faktorov, medzi ktoré patria najmä:

  • Nepríjemnosti v tehotenstve - zápcha, nevoľnosť, únava, bolesť chrbta, bolesť kĺbov.
  • Výkyvy nálady spojené s tehotenstvom.
  • Strach z pôrodu alebo zo starostlivosti o dieťa.
  • Strach zo zvládania pracovných povinností a oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi.
  • Neočakávané životné situácie, napr. smrť v rodine, rozvod, strata zamestnania, alebo vznik zdravotných problémov spojených s depresiou - tieto situácie je nutné konzultovať s lekárom.

Vplyvy stresu:

Stres môže mať a častokrát aj má určité následky ako na tehotnú ženu, tak aj na dieťa. Niekomu stres nevadí a prežíva stresové okamihy ako by sa nič nedialo. Tehotná žena vplyvom hormónov nemusí všetky situácie, ktoré doteraz zvláda úplne "v pohode" zvládať tak, ako by si priala a stres urobí svoje.

Dopad stresu na tehotnú ženu:

  • nedostatok kvalitného spánku, nespavosť,
  • bolesť hlavy,
  • strata chuti do jedla alebo naopak prejedanie,
  • vznik vysokého krvného tlaku,
  • vznik srdcových chorôb,
  • hrozba predčasného pôrodu.

Dopad stresu na dieťa:

  • dieťa sa môže narodiť s nízkou pôrodnou hmotnosťou,
  • zvýšená pravdepodobnosť SIDS,
  • možný vznik zníženej inteligencie dieťaťa,
  • vznik chronického pľúcneho ochorenia,
  • oneskorený vývin dieťaťa,
  • poruchy učenia,
  • neskôr je možný vznik srdcových chorôb, vysokého krvného tlaku alebo cukrovky.

Odbúravanie stresu v tehotenstve:

Stres je pre tehotnú ženu veľmi nebezpečný, pretože môže u dieťaťa zanechať trvalé následky v podobe zníženej inteligencie. Dieťa môže byť plačlivé a úzkostlivé, ale tento stav sa u dieťaťa časom zlepší.

V tehotenstve by sa mala žena vyvarovať užívaniu návykových látok, ktoré ju upokojujú zo vzniknutej stresovej situácie. Ide napr. o fajčenie, pitie alkoholu, užívanie drog.

Ako sa vyhnúť stresu v tehotenstve?

  • naučiť sa odpočívať a myslieť hlavne na seba, na svoj ​​pokoj a pohodu,
  • naučiť sa relaxačné dýchanie,
  • pohovoriť si s partnerom, že je pre tehotnú ženu veľmi dôležité, aby bola pokojná a spokojná a poprosiť ho, aby tento stav pomohol navodiť a udržiavať,
  • nepripúšťať si stres,
  • vyhýbať sa stresovým situáciám,
  • udržiavať sa v kondícii aj počas tehotenstva - cvičenie, zdravá strava, dostatok spánku,
  • nebáť sa požiadať o pomoc okolie, ak v tehotenstve žena niečo nezvláda - upratovanie domu, opatrovanie dieťaťa,
  • navštevovať predpôrodné kurzy, kde sa môže žena zoznámiť s ostatnými tehotnými ženami, vyskúšať si správne dýchanie alebo cvičenie na lopte,
  • pripravovať sa na život s dieťaťom.

Výhody stresu v tehotenstve

Stres v tehotenstve môže mať na bábätko aj kladný účinok, ale musí byť mierny. Ak sa tehotná žena ocitne v miernom strese, vylučuje jej telo stresový hormón. Ten neskôr napomáha bábätku k rýchlejšími vývinu.

Vplyv partnera na predčasný pôrod

Švédski vedci sa zamerali na vplyv psychického stavu oboch rodičov na predčasné narodenie dieťaťa. V priebehu piatich rokov vyhodnotili informácie o viac ako 350-tisíc pôrodoch a dospeli k zaujímavým zisteniam. Depresia nastávajúcej matky zvýšila riziko mierne predčasného pôrodu o 30 až 40 percent bez ohľadu na to, či išlo o opakovanú alebo novodiagnostikovanú depresiu, napríklad pod vplyvom tehotenstva. Depresia budúceho otca, ktorú diagnostikovali v posledných 12 mesiacoch, znamenala až o 38 percent vyššie riziko veľmi predčasného pôrodu.

Partnerova depresia ovplyvňuje kvalitu spermií a nepriamo aj DNA dieťaťa. Zároveň býva častým pôvodcom stresu u nastávajúcej mamičky, čo môže negatívne vplývať na funkcie placenty. Ak plánujete rodinu, všímajte si partnerovo správanie. Medzi časté príznaky depresie u mužov patrí strata energie, neprimeraná podráždenosť a výbuchy zlosti. Odborníci sa domnievajú, že riziko predčasných pôrodov vyvolaných stresom a depresiami budúcich rodičov by mohla znížiť správne nastavená liečba.

Dôsledky predčasného pôrodu na dieťa

Je už dávno známe a mnohokrát potvrdené, že predčasne narodené deti majú slabší imunitný systém a celkovo viac zdravotných problémov. Veľmi často majú ochorenia dýchacieho systému chronického charakteru, pretože pri predčasnom pôrode mali ešte nezrelé pľúca.

Vedcov neustále zaujíma ako ovplyvňuje predčasný pôrod budúcnosť detí, pretože čoraz viac detí sa rodí skôr, ešte pred termínom. Zrejme je to kvôli prostrediu, v ktorom sa nachádza podstatne viac chemikálií ako kedysi - a tiež stresu a ďalších negatív, ktoré ovplyvňujú mamičky - a tým pádom aj ich ratolesti ešte keď sú v brušku.

Najnovší výskum ukázal, že predčasne narodené deti dosahujú horšie výsledky v matematike - doslova majú horšie výpočtové zručnosti ako deti, ktoré sa narodili na termín. Práve nedostatok týchto zručností spôsobuje, že v dospelosti patria k skupinám ľudí, ktoré sú horšie platené. Zo zistení tiež vyplynulo, že predčasný pôrod súvisí s nižším dosiahnutým vzdelaním.

Vedec Dieter Wolke z univerzity vo Warwicku vyhlásil: „V globále naše výsledky naznačujú, že vplyv predčasného pôrodu u detí nie je krátkodobý, ale odzrkadľuje sa prostredníctvom študijných výsledkov dlhodobo na majetku, príjmoch a zamestnaní týchto detí v dospelosti - ešte aj v piatej dekáde života.“

Predčasniatka totiž s väčšou pravdepodobnosťou končia v horšie platených zamestnaniach, pretože majú slabšie matematické zručnosti, ktoré sú základom prakticky každej lepšie platenej profesie.

Deti, ktoré boli narodené predčasne dosiahli preukázateľne nižšie vzdelanie a s väčšou pravdepodobnosťou boli v dospelosti nezamestnaní, prípadne mali finančné ťažkosti.

Záver

Predčasný pôrod je komplexná udalosť s hlbokými medicínskymi, psychologickými a sociálnymi dôsledkami. Stres zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní rizika predčasného pôrodu a ovplyvňovaní zdravia matky a dieťaťa. Podpora psychickej pohody matky, empatická komunikácia zo strany blízkych a včasná odborná pomoc sú kľúčové pre minimalizáciu negatívnych dopadov predčasného pôrodu a zabezpečenie zdravého vývoja dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že pocity rodičov predčasne narodených detí sú adekvátne a zaslúžia si pochopenie a podporu.

Autorka: Simona Zicho

tags: #predcasny #porod #a #stres