Mlieko a mliečne výrobky sú vo výžive detí veľmi dôležitou potravinovou skupinou. Ich význam pre zdravie detí je v mnohých krajinách uznávaný a do výživy dieťaťa patria. V tomto článku sa zameriame na dôležitú úlohu fosfolipidov a cholesterolu, ktoré sú obsiahnuté v mlieku a iných potravinách, pre správny vývoj dieťaťa.
Význam mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive detí
Mlieko a mliečne výrobky prispievajú k zabezpečeniu pestrosti stravy a dodávajú rastúcemu organizmu kvalitné živiny. Právom majú svoje miesto v potravinovej pyramíde. Mlieko je produkt mliečnych žliaz samíc cicavcov, pričom najviac konzumovaným druhom mlieka je v strednej Európe mlieko kravské. Z mlieka sa vyrába predovšetkým mlieko na pitie v rôznych druhoch podľa množstva tuku, ďalej kvasené výrobky, syry, maslo, mrazené smotanové krémy, zahustené a sušené mlieka a pod.
Zloženie mlieka a jeho význam
Mlieko má vysokú výživovú hodnotu a je jednou z najlepšie vyvážených potravín. Základnými zložkami sušiny mlieka sú bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny a minerálne látky. Bielkoviny, sacharidy a tuky sú základnými stavebnými jednotkami organizmu a dodávajú telu energiu. Vitamíny a minerálne látky sa na úhrade energetických potrieb nepodieľajú, ale majú v tele špecifické funkcie a sú esenciálnymi zložkami potravy, tzn. že si ich naše telo nevie samo vytvoriť a musíme ich prijímať potravou.
Bielkoviny
Mlieko je zdrojom bielkovín (3,3 %) zložených z dvoch zložiek - z kazeínu (80 %) a srvátkových bielkovín (20 %). Mliečne bielkoviny patria medzi plnohodnotné, pretože obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny v dostatočnom množstve. Biologická hodnota mliečnej bielkoviny je dokonca vyššia ako bielkoviny mäsovej.
Tuky
Plnotučné kravské mlieko obsahuje v priemere 4 % tuku. Mliečny tuk je v porovnaní s inými tukmi živočíšneho a rastlinného pôvodu veľmi dobre stráviteľný a má rozmanité zloženie. Obsahuje mastné kyseliny s krátkym a stredne dlhým reťazcom, ktoré dodávajú mlieku typickú chuť a vôňu. Hoci obsahuje aj nasýtené mastné kyseliny s aterogénnymi účinkami, priaznivé účinky majú fosfolipidy.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Sacharidy
Zo sacharidov obsahuje mlieko takmer výlučne mliečny cukor laktózu, ktorá u jedincov s laktózovou intoleranciou môže vyvolať rôzne tráviace ťažkosti. Význam laktózy spočíva v pozitívnom ovplyvnení využitia vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov, aktivuje motilitu čriev a chemickou reakciou z nej vzniká laktulóza s miernymi preháňacím účinkami, ktorá navyše podporuje rast priaznivých baktérií v čreve.
Vitamíny a minerálne látky
Mlieko je dôležitým zdrojom vápnika, ktorý je nevyhnutný pre správny vývoj kostry, správny rast a budovanie pevnej kostnej hmoty. Ďalej v mlieku nájdeme fosfor, jód, zinok a ďalšie minerálne látky, vitamín A a jeho provitamín (beta-karotén), vitamín D (mlieko ním býva obohatené, tento vitamín podporuje vstrebávanie vápnika do kostí) a vitamíny skupiny B (najmä B2 a B12).
Fosfolipidy: Nevyhnutné pre vývoj mozgu a nervového systému
Priaznivé účinky mliečneho tuku majú fosfolipidy, látky sprevádzajúce mliečny tuk s veľkým nutričným a fyziologickým významom. Sú súčasťou všetkých buniek a nervového tkaniva. Najvýznamnejším fosfolipidom je lecitín.
Význam fosfolipidov
Fosfolipidy sú základné stavebné kamene bunkových membrán, vrátane membrán nervových buniek v mozgu. Zohrávajú kľúčovú úlohu v:
- Vývoji mozgu: Podporujú rast a diferenciáciu nervových buniek, čím prispievajú k správnemu vývoju mozgu a kognitívnych funkcií.
- Prenose nervových signálov: Zabezpečujú správnu funkciu synapsií, čo sú spojenia medzi nervovými bunkami, a tým umožňujú efektívny prenos nervových signálov.
- Myelinizácii nervových vlákien: Myelín je ochranný obal nervových vlákien, ktorý zvyšuje rýchlosť prenosu nervových impulzov. Fosfolipidy sú dôležité pre tvorbu a udržiavanie myelínu.
- Pamäti a učení: Podporujú procesy spojené s pamäťou a učením, čím prispievajú k rozvoju intelektuálnych schopností dieťaťa.
Zdroje fosfolipidov
Okrem mlieka a mliečnych výrobkov sú dobrými zdrojmi fosfolipidov aj:
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
- Vaječné žĺtky
- Sójové bôby
- Slnečnicové semená
- Ryby (losos, tuniak)
- Orechy a semená
Cholesterol: Dôležitá súčasť bunkových membrán a hormónov
Mlieko je zdrojom cholesterolu, ktorého množstvo závisí od tučnosti výrobku. Čím vyššia je tučnosť mlieka a mliečnych výrobkov, tým vyšší je obsah cholesterolu. Cholesterol je nevyhnutnou súčasťou bunkových membrán a pri primeranej konzumácii nevadí.
Význam cholesterolu
Cholesterol zohráva dôležitú úlohu v:
- Stavbe bunkových membrán: Zabezpečuje ich štruktúru a funkciu.
- Syntéze hormónov: Je prekurzorom steroidných hormónov (pohlavné hormóny, kortizol).
- Tvorbe žlčových kyselín: Pomáha tráviť tuky.
Regulácia cholesterolu
Telo si väčšinu cholesterolu vytvára samo, ale menšia časť (približne 20 %) sa prijíma aj stravou. Cholesterol prijímaný v potrave aj cholesterol syntetizovaný naším telom sa prenáša v lipoproteínových časticiach (komplexy lipidov a bielkovín), ktoré prenášajú tuky nerozpustné v krvnej plazme.
- LDL (lipoproteín s nízkou hustotou, bežne označovaný ako "zlý cholesterol"): Transportuje cholesterol do tkanív. Môže sa prenášať aj do stien tepien, čím prispieva k ateroskleróze a kardiovaskulárnym ochoreniam.
- HDL (lipoproteín vysokej hustoty, často označovaný ako "dobrý cholesterol"): Transportuje cholesterol z tkanív späť do pečene. Cholesterol v pečeni môže byť opätovne spracovaný a/alebo vylúčený z tela vo forme žlčových solí. Prenos cholesterolu z tkanív do pečene sa nazýva reverzný transport cholesterolu.
Vajíčka a cholesterol
V minulosti sa vajíčka považovali za nezdravé kvôli vysokému obsahu cholesterolu. Avšak, novšie štúdie ukázali, že cholesterol v vajíčkach nemá taký negatívny vplyv na hladinu cholesterolu v krvi, ako sa predtým myslelo. Vaječné žĺtky obsahujú aj iné látky, ktoré majú na hladinu cholesterolu v krvi opačný vplyv, ako sú karotenoidy a fosfolipidy.
Alergie a intolerancie
Alergia na mlieko
Asi tri percentá populácie majú alergiu na mliečnu bielkovinu, musia preto mlieko zo stravy úplne vylúčiť a nahradiť ho z iného zdroja kvalitných bielkovín.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Laktózová intolerancia
Konzumácia mlieka však môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, a to preto, že každý má rozdielny prah neznášanlivosti mliečneho cukru, tzv. laktózy. Miera intolerancie má vplyv aj na intenzitu nežiaducich účinkov - od ľahkých zažívacích nepríjemností či nadúvania cez hnačky až po bolestivé kŕče v bruchu.
Alergia na vajíčka
Alergia na vajíčka je u malých detí pomerne bežná, ale väčšina detí z nej v priebehu rokov vyrastie. Ak má vaše dieťa alergiu na bielok, nemusíte úplne vylúčiť vajcia z jedálnička. Alergia na vajíčka sa prejavuje rôznymi spôsobmi, zvyčajne krátko po ich konzumácii. Bežné príznaky zahŕňajú vyrážky, svrbenie kože alebo opuchy pier a tváre. Mnohí ľudia pociťujú aj bolesti brucha, nevoľnosť alebo zvracanie. Často sa vyskytuje hnačka alebo nadúvanie. U niektorých sa objavuje aj nádcha, kýchanie alebo slzenie očí. V závažnejších prípadoch môže dôjsť k dýchacím ťažkostiam. U detí sa môže alergia prejaviť aj ekzémom.
Zavádzanie vajíčok do stravy dieťaťa
Pri zavádzaní vajíčok do stravy dieťaťa je dôležité postupovať opatrne a sledovať prípadné alergické reakcie.
Prvé kroky
Začnite s malým množstvom žĺtka, napríklad štvrtinou alebo polovicou uvareného vajíčka. Žĺtok môžete rozmiešať so zeleninovou kašou alebo pridať do polievky. Postupne môžete zvyšovať množstvo žĺtka a neskôr pridať aj bielok.
Sledovanie reakcií
Počas zavádzania vajíčok do stravy dieťaťa pozorne sledujte, či sa neobjavia príznaky alergie, ako sú vyrážky, ekzém, zažívacie ťažkosti, opuch pier alebo dýchacie ťažkosti. Ak spozorujete akékoľvek príznaky alergie, vyhľadajte lekársku pomoc. Na overenie, či vajce nespôsobuje alergickú reakciu, sa odporúča ponúkať ho v malých množstvách tri dni po sebe. Prvý deň veľmi malé množstvo, druhý a tretí deň o niečo viac.
Spôsoby prípravy
Vajíčka by mali byť vždy dôkladne tepelne spracované, aby sa minimalizovalo riziko salmonelózy. Bielok i žĺtok musia byť tuhej konzistencie.
- Varené vajíčko: Varené vajíčko je ideálne pre deti. Môžete ho uvariť natvrdo a nakrájať na malé kúsky alebo rozmiešať so zeleninou.
- Praženica: Praženica môže byť pre staršie deti chutnou alternatívou, ale pripravujte ju na malom množstve tuku.
- Omeleta: Omeleta je ďalší spôsob, ako podávať vajíčka deťom. Môžete do nej pridať zeleninu alebo syr.
Vyhnite sa surovým vajciam (napr. v domácom tiramisu či nepečených krémoch), najmä u detí mladších ako 5 rokov. Vajíčko by malo byť dôkladne tepelne spracované - teda uvarené, upečené alebo dôkladne opečené.
Odporúčané množstvo vajíčok
Množstvo vajíčok, ktoré môže dieťa jesť, závisí od jeho veku a celkovej stravy. Podľa výživových poradkýň do 8. mesiaca môžeme v jednej porcii podať tretinu až polovicu vajca, od 8. mesiaca môžeme podávať aj celé vajíčko. Počas týždňa môžeme podávať vajíčko pravidelne namiesto mäsa. Je potrebné striedať mäso, ryby, vajcia aj strukoviny. Aby malo bábätko pokryté všetky zdroje železa, zinku, aj omega-3 mastných kyselín a iných dôležitých látok.
V období od 1 do 3 rokov sa odporúča zaradiť do jedálnička 3 až 4 celé vajcia týždenne. Je dôležité striedať vajíčka s mäsom, rybami a strukovinami, aby malo dieťa pokryté všetky potrebné živiny.
Od troch rokov veku je možné deťom podávať približne jedno vajce denne, vždy však s ohľadom na celkový jedálniček a prísun ostatných bielkovín zo stravy.
tags: #preco #su #dolezite #fosfplipidy #a #cholesterol