Očkovanie je dôležitý nástroj v boji proti infekčným chorobám, ktorý pomáha chrániť jednotlivcov aj celú populáciu. Avšak, existujú situácie, kedy je potrebné zvážiť kontraindikácie očkovania a prispôsobiť očkovací plán individuálnym potrebám pacienta. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty očkovania, kontraindikácie, špeciálne skupiny pacientov a odporúčania týkajúce sa pohybu a režimu po očkovaní.
Očkovanie pacientov s imunosupresívami
Pacienti, ktorí užívajú imunosupresíva (lieky potláčajúce imunitné reakcie), vyžadujú špeciálny prístup k očkovaniu. Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológie SLS vydala stanovisko, ktoré zdôrazňuje niekoľko kľúčových princípov:
- Stabilná fáza ochorenia: Očkovanie by malo prebiehať počas stabilnej fázy ochorenia, keď je pacient dobre klinicky kompenzovaný.
- Vyhýbanie sa exacerbáciám: Neočkovať počas akútnej exacerbácie (vzplanutia, zhoršenia) základného ochorenia, respektíve krátko po nej (v závislosti od typu ochorenia od 2 - 6 týždňov po exacerbácii).
- Sledovanie po očkovaní: Pacienta po očkovaní treba sledovať približne 30 minút.
- mRNA vakcíny: Keďže mRNA vakcíny sú neživé, nemajú zásadné obmedzenia ani kontraindikácie pre očkovanie chronicky chorých pacientov s imunointervenčnou liečbou alebo bez nej.
Chronická imunosupresívna liečba môže viesť skôr k zníženej účinnosti očkovania ako k jeho nežiaducim účinkom. Pacienti liečení imunosupresívnou liečbou a trpiaci na rôzne formy autoimunitných ochorení majú mierne zvýšené riziko komplikovaného priebehu ochorenia Covid-19. Ak pacient užíva biologickú liečbu aplikovanú parenterálne (injekčne), štandardne je vhodné dodržať interval aspoň sedem dní pred a po očkovaní za účelom rozlíšenia prípadných vedľajších reakcií.
„Očkovanie nie je kontraindikované napríklad ani u pacientov liečených pre HIV, či HCV,“ dodáva lekárka MUDr. Katarína Varechová. Ak pacient nemôže byť očkovaný alebo má neistú postvakcinačnú ochranu, možno zvoliť tzv. cocoon stratégiu, teda očkovať jeho blízke osoby (napr. v domácnosti).
„Pri očkovaní proti Covid-19 mRNA vakcínou v tejto skupine pacientov postupujeme vysoko individualizovane s vyhodnotením pomeru prínosu a rizík,“ konštatuje lekárka v súlade so stanoviskom odbornej spoločnosti. „Treba tiež podotknúť, že ak chronická imunosupresívna liečba môže viesť skôr k zníženej účinnosti očkovania ako k jeho nežiaducim účinkom, odporúčame aj očkovaným pacientom naďalej dodržiavať protiepidemické opatrenia a nariadenia kompetentných inštitúcií,“ dodáva MUDr. Varechová.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Očkovanie po transplantácii orgánov
Ďalšou špecificky ohrozenou skupinou sú pacienti po transplantácii orgánov. Slovenská transplantologická spoločnosť vo svojom stanovisku odporúča tým, ktorí nedávno podstúpili transplantáciu orgánu, očkovanie najskôr mesiac po orgánovej transplantácii. Zároveň odporúča očkovanie aj pacientom na čakacích listinách na orgánové transplantácie, ktorí sú vzhľadom k diagnóze zlyhania/zlyhávania životne dôležitého orgánu vo vysokom riziku ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Rovnako odporúča očkovanie osobám v blízkom kontakte s pacientmi po transplantácii orgánov, napríklad osoby žijúce v spoločnej domácnosti.
Očkovanie a lieky na riedenie krvi
U pacientov užívajúcich antikoagulanciá (lieky na riedenie krvi) je potrebné zvážiť spôsob vakcinácie, keďže vakcinácia prebieha vpichom do svalu. „Pacienti na stabilnej antikoagulačnej liečbe, vrátane tých, ktorí užívajú warfarín, ktorí majú aktuálne plánované kontroly INR a ktorých najnovšia hodnota INR bola pod hornou hranicou terapeutického rozsahu, môžu dostať intramuskulárnu vakcínu,“ hovorí MUDr. Varechová. V prípade akýchkoľvek pochybností sa treba podľa nej poradiť so špecialistom zodpovedným za predpisovanie alebo sledovanie antikoagulačnej liečby.
Režim po očkovaní
Po očkovaní je dôležité dodržiavať určité zásady, aby sa zabezpečila správna imunitná odpoveď a minimalizovali sa prípadné nežiaduce účinky.
- Ochrana pred nákazou: Telo sa potrebuje vysporiadať s vakcínou, aby si vytvorilo imunitu, navyše prvá dávka nechráni stopercentne.
- Obmedzenie fyzickej záťaže: Podobne, ako po niektorých iných očkovaniach, sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dní. V rámci opatrnosti sa neodporúča v bezprostrednom období napríklad ani príliš dlhé cestovanie.
- Životný štýl: Zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možné, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše. Mal by si tiež dopriať dostatok spánku, kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu.
- Alkohol: Nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcíny.
Kto by mal zvážiť očkovanie
Pacienti trpiaci na chronické choroby majú vyššie riziko rôznych infekčných komplikácií, vrátane Covid-19. Medzi najrizikovejšie ochorenia patrí hypertenzia, diabetes mellitus, chronická ischemická choroba srdca, spomedzi respiračných ochorení chronická obštrukčná choroba pľúc. Očkovanie môže byť tým, čo im pomôže prekonať toto ťažké obdobie. Naďalej však podľa nej netreba zabúdať na epidemiologicky obozretné správanie, posilňovanie prirodzenej imunity a dodržiavanie liečebného režimu.
Očkovanie pred cestovaním do zahraničia
Ak plánujete cestovať do zahraničia, myslite v dostatočnom predstihu, teda aspoň 6-8 týždňov pred odchodom, na očkovanie, ktoré vás môže ochrániť pred závažnými infekčnými ochoreniami. Pri návšteve niektorých exotických či rozvojových krajín je očkovanie dokonca povinné, inde sa odporúča pre nízku hygienu či slabú úroveň zdravotníctva. Zaočkovať sa môžete dať na špecializovaných lekárskych pracoviskách cudzokrajných chorôb a cestovnej medicíny. Žiadna krajina očkovanie proti cholere nevyžaduje.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Oblasti s rizikom cholery
- Afrika: Benin, Burkina Faso, Kamerún, Stredoafrická republika, Kongo, Pobrežie slonoviny, Demokratická republika Kongo, Gabon, Ghana, Libéria, Mali, (okrem tých, čo prichádzajú z neinfekčných oblastí s pobytom kratším ako dva týždne), Niger, Rwanda, Sv. Tomáš a Princov ostrov, Tanzánia, Togo, Zambia.
- Východná a juhovýchodná Ázia: Bangladéš (jún až január), Barma (máj až október), Bhután (jún až január), Brunej (celoročne), Kambodža (máj až október), sever Číny (máj až september), juh Číny (apríl až október), sever Indie (jún až január), juh Indie (celoročne), Indonézia (celoročne), Japonsko (apríl až október), Laos (máj až október), Malajzia (celoročne), Nepál (júl až december), Severná Kórea (máj až október), Pakistan (júl až január), Filipíny (celoročne), Srí Lanka (celoročne), Južná Kórea (júl až október), Taiwan (apríl až október), Thajsko (máj až október), Vietnam (máj až október).
Očkovanie sa odporúča cestujúcim do 54 rokov pri dlhodobých pobytoch v krajinách s vysokým výskytom tejto infekcie a s nízkym hygienickým štandardom v mieste pobytu.
Význam očkovania a prečo sa očkovať
V minulosti ľudia zomierali na choroby, ktoré v dnešnej dobe vďaka medicínskemu pokroku považujeme za banálne. Smrteľné následky mali aj ochorenia, o ktorých sa laická verejnosť dnes dozvedá len z internetu. Vyskytujú sa ojedinele skôr v chudobnejších krajinách. Ako sa podarilo ich výskyt potlačiť? Odpoveďou je práve očkovanie.
Všetci sme ako deti boli očkovaní a žijeme. Prečo teraz moderné mamičky nesúhlasia s očkovaním svojich detí? Stoja za tým neoverené konšpiračné teórie kolujúce na sociálnych sieťach. Aký je skutočný význam očkovania a čo hrozí, ak svoje dieťa nedáte zaočkovať?
Očkovanie má veľký význam v tvorbe imunity voči niektorým baktériám a vírusom. Pri zdravotných ťažkostiach, keď neviete ako ďalej, je najrozumnejšie kontaktovať svojho lekára. V prípade, že si chcete prečítať niečo na internete, preferujte oficiálne zdravotnícke stránky, stránku ÚVZ SR alebo iné, kde vám odpovie lekár.
Povinné očkovanie a jeho význam
Podobne je to aj s informovanosťou verejnosti o význame a prospešnosti očkovania. To momentálne medzi neskúsenými matkami zažíva „veľký boom”. Tie si presadzujú vlastné názory na základe neoverených informácii a lekári sa obávajú najhoršieho. Obávajú sa najmä prepuknutia epidémií, o ktorých sme si mysleli, že sú dávno zažehnané. Celá táto lavína sa spustila z dôvodu neopodstatneného strachu. Ten má na svedomí správa o tom, že očkovanie spôsobuje rôzne mentálne a fyzické postihnutia.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Faktom je, že ak by tomu tak bolo, lekári by boli prví, čo by očkovanie zakázali a určite by ho nepodstupovali ich vlastné deti. Nad čím by sa malo veľa ľudí zamyslieť je aj to, že vek, kedy sa vykonávajú prvé očkovania u bábätka je zároveň vekom, kedy sa deti a ich schopnosti začínajú prejavovať navonok. Preto ak má dieťatko problém s chôdzou, rečou alebo iný problém, automaticky sa to za vinu dáva očkovaniu. Zväčša však ide o genetické poruchy, ale aj iné poruchy, ktoré by sa u konkrétneho jedinca dostavili bez ohľadu na vakcináciu.
Protesty matiek proti povinnému očkovaniu detí neustále vzrastajú. Benefit, ktorý však dieťa získa vakcináciou je oveľa väčší ako možné, objektívne zistené riziko. Nežiaduce účinky mierneho charakteru (mierne zvýšená teplota, nevoľnosť, lokálna zápalová reakcia, hematóm) sa môžu dostaviť. V tomto prípade ide o normálnu postvakcinačnú reakciu.
Dôležité je, že očkovanie sa vykonáva len u zdravých detí. Ak má dieťatko nejaký infekt alebo z iného dôvodu zníženú imunitu, prípadne je očkovanie z rôznych iných príčin kontraindikované, presúva sa na neskorší termín, prípadne sa neočkuje.
Očkovanie - vymedzenie základných pojmov
Očkovanie je formou aktívnej imunizácie, teda získania ochrany organizmu voči chorobám. Do tela sa injekčne aplikuje očkovacia látka. Telo začne proti tejto látke bojovať tvorbou protilátok. Očkovacia látka obsahuje oslabené kmene mikroorganizmov. Normálnou reakciou u zdravého jedinca je vytváranie protilátok proti tomuto konkrétnemu kmeňu (zápalová reakcia). Niektoré druhy očkovania sa robia raz, pri iných je potrebná opakovaná vakcinácia na vytvorenie špecifických protilátok, ktoré zabezpečia odolonosť aj v dospelosti.
Obranyschopnosť organizmu - imunita
Imunita je schopnosť organizmu brániť sa voči rôznym infekciám a mikróbom, ktoré ich spôsobujú. Poznáme vrodenú imunitu, ktorou disponujeme od narodenia. Ide o prirodzenú obranyschopnosť organizmu. Pasívnu (získanú) imunitu získavame počas života, napríklad po prekonaní ochorenia alebo očkovaním. Imunitným systémom disponujú takmer všetky živé organizmy, od najjednoduchších baktérií a vírusov, až po človeka. Nebyť imunity, nemohli by sme byť vystavení niečomu tak prirodzenému, ako je obyčajné vonkajšie prostredie. Stalo by sa pre nás nehostinným a životu nebezpečným.
Formy imunity
- Vrodená (nešpecifická) imunita: prirodzená obranyschopnosť organizmu, ktorou disponujeme už od narodenia. Mechanické bariéry a reakcie (pokožka, sliznice, prirodzená mikroflóra v tráviacom trakte), chemické bariéry a látky (dýchací systém vylučuje antimikrobiálne látky, slzy obsahujú NaCl), bunky bojujúce s patogénmi (leukocyty - biele krvinky, žírne bunky), zápalová reakcia (forma boja proti infekcii), špecifický imunitný systém.
- Získaná imunita (špecifická): obranyschopnosť organizmu, ktorú získavame po prekonaní ochorenia alebo očkovaním. Môže byť aktívna alebo pasívna a umelá alebo prirodzená.
Imunizácia a jej druhy
Imunizácia patrí medzi základné epidemiologické opatrenie, ktoré je zamerané na zvýšenie imunity, teda odolnosti jednotlivca a celej populácie. Ide o navodenie špecifickej ochrany organizmu voči konkrétnym mikrobiálnym pôvodcom ochorení. Cieľom je znížiť výskyt ochorení, ktoré sa v minulosti nekontrolovateľne šírili, spôsobovali vážne zdravotné problémy a prinášali so sebou smrť.
Druhy imunizácie:
- Aktívna imunizácia
- Pasívna imunizácia