Pretáčanie je dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa. Väčšina detí sa začne pretáčať z chrbta na brucho medzi 5. a 8. mesiacom. Tento článok sa zaoberá tým, prečo sa deti pretáčajú, ako zvládnuť obdobie, keď sa dieťa pretáča aj v noci, a ako podporiť zdravý vývoj dieťaťa.
Kedy sa deti začínajú pretáčať?
Väčšina bábätiek sa naučí pretáčať bez pomoci z chrbta na bruško niekedy medzi 5. a 8. mesiacom. Aby bolo bábätko schopné sa otočiť, potrebuje mať dostatočne spevnené svaly celého tela, aby ich dokázalo koordinovane použiť na otočenie. Už od narodenia preto bábätko dávajte pravidelne na bruško, podporujte ho v dvíhaní sa, čiže v cvičení svalov krku a chrbta. Bábätko môžete stimulovať pomocou farebných hračiek, ktoré ho budú lákať natoľko, aby sa za nimi dvíhalo. Pri tomto cvičení buďte vždy bábätku na blízku a určite ho tak nenechávajte na začiatku samotné. Keď s istotou zvládne zodvihnúť hlavičku, udržať ju hore a zároveň ňou cielene otáčať do strán, je čas pridať k tomu cvičenie rúk a nôh. Hračky teraz už klaďte pred dieťatko tak, aby sa za nimi muselo samé naťahovať. Postupne si tak osvojí cvik označovaný ako lietadielko. Odborné tabuľky hovoria, že bábätko by malo byť schopné pretočiť sa z bruška na chrbátik vo veku od 2 do 5 mesiacov. Opačne, čiže z chrbátika na bruško o čosi neskôr, a to v 5. až 7. mesiaci.
Dbajte teda hlavne na kvalitné prevedenie predchádzajúcich cvikov, ako je dostatočne pevné dvíhanie a držanie hlavičky, pasenie koníčkov či lietadielko. Keď ich má dieťatko zvládnuté, začnite ho motivovať na cielené otáčanie sa. Keď sa to už dieťatku darí, robí to úmyselne a nie náhodne, sledujte, či sa otáča na obidve strany rovnako dobre, alebo či niektorú zo strán nepreferuje viac. Ak sa vám zdá, že to nie je úplne ideálne, môžete prevedenie pohybu konzultovať s vaším pediatrom alebo vyhľadať detského fyzioterapeuta. Ak sa vám zdá, že by sa dieťa už aj chcelo prevaliť na bruško, skúste ho motivovať obľúbenou hračkou alebo zaujímavým objektom, za ktorým sa rád obráti. Nerobte to ale tak, aby mal hračku v dohľade. Umiestnite ju tak, aby po prevalení na bruško hračku dočiahlo a uchopilo ju. Bude to pre neho najlepšia motivácia. Ak bábo leží na chrbte, ukážte mu hračku a potom ju položte v jeho dosahu. Motiváciou preň bude aj vaša vlastná radosť. Ak sa pretočí, ukážte mu, že z toho máte radosť. Usmejte sa na neho, pohladkajte ho, či zatlieskajte. Ak to chcete nechať na „prirodzený priebeh“, sledujte, kedy sa bábo začne otáčať samé. Najčastejšie prichádza k prvému pretočeniu na prebaľovacej podložke.
Čo robiť, keď sa dieťa pretáča v noci?
Kým sa však naučia pretočiť aj späť, môžu sa občas na brušku pekne pohnevať. Preto sa môžete pripraviť, že nejaké obdobie budete bábätku pri zaspávaní a zlostení sa na brušku pomáhať pretočiť sa späť na chrbátik. Neponáhľajte sa príliš skoro k dieťatku, aby ste ho pretočili s prvým mrnknutím, dovoľte mu pobudnúť na brušku aspoň chvíľku. Respektíve, ak ste pri dieťatku, nepretáčajte ho v prvom momente pretočenia na bruško. Aby sa nestalo, že dieťatko sa stane závislým a zvyknutým na to, že ho zakaždým prídete pretočiť vy a nebude motivované to robiť samé. Vôbec nevadí ak na brušku aj zaspí. Bude menšia pravdepodobnosť, že sa na to v noci nebude často budiť.
Je dôležité si uvedomiť, že obdobie, keď sa dieťa pretáča v noci, je len dočasné. Dieťa sa nakoniec naučí pretáčať aj späť a bude spať pokojnejšie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Spánková regresia
Spánková regresia je prirodzená reakcia dieťatka na vývinové zmeny. Často so sebou prináša výrazné zhoršenie spánku, preto sa jej mnohí rodičia obávajú. V tomto prípade totižto „regres“ v jednej veci (spánok) znamená progres v inej oblasti (vývin). Spánkové regresie sa objavujú pravidelne od 4. mesiaca do asi 2. roku. To, že ich je niekoľko, však neznamená, že každé dieťatko prejde každou jednou regresiou. Jediná regresia, ktorá je „zaručená“, je tá okolo 4. mesiaca. zrenie centrálnej nervovej sústavy (1.
Náhle zhoršenie spánku nemusí hneď znamenať, že dieťatko prechádza spánkovou regresiou. Každý z nás má lepšie a horšie dni, čo sa spánku týka, naše deti nevynímajúc. Jeden-dva dni zlého spánku ešte neznamenajú, že dieťatko má spánkovú regresiu. Spánková regresia trvá cca 1-2 týždne, ak na ňu primerane reagujeme. V niektorých prípadoch sa môže natiahnuť až na cca 6 týždňov. Deti, ktoré vedia zaspávať samostatne a sú na pravidelnom režime, zväčša nemajú výrazné prejavy spánkovej regresie a prechádzajú nimi v kratšom čase ako deti, ktoré potrebujú pri zaspávaní asistenciu rodičov. Ak počas náročného obdobia spánkovej regresie naučíme dieťatko na novú spánkovú asociáciu alebo viac kŕmenia pri nočných budeniach, z regresie sa stane „nová norma“.
Regresie sa objavujú v určitých mesiacoch, ale keďže sú viazané na vývin dieťatka, nedá sa presne povedať, v akom veku k nim dochádza. Vždy ide o orientačné určenie veku.
- 4 mesiace - toto je jediná „garantovaná“ regresia. Ide skôr o trvalú zmenu v tom, ako funguje spánok nášho bábätka. V tomto veku sa dozrievaním centrálnej nervovej sústavy začínajú objavovať spánkové cykly počas dňa i noci a bábätko sa často na konci cyklu zobudí. Ak sa zobudí v prostredí, v ktorom nezaspalo, bude potrebovať pomoc znovu zaspať. Preto je dobré začať už v tomto veku skúšať niekedy uspávať v postieľke (pokojne s asistenciou, neočakávajte, že položíte dieťatko do postieľky a hneď na prvýkrát zaspí samo bez vašej pomoci).
- 6 mesiacov - v tomto veku často bábätko prechádza rastovým špurtom a z vývinového hľadiska sa objavuje pretáčanie z bruška na chrbátik a späť. Dieťatko sa môže počas spánku snažiť nájsť si polohu alebo mu je v polohe, do ktorej sa samo dostalo, nepohodlne a zobudí sa na to. Tiež sa môže častejšie budiť na to, že chce novú zručnosť „trénovať“. Ak ste sa zamotali v nočnom trénovaní, zamerajte sa hlavne na denné aktivity a dajte dieťatku možnosť veľa trénovať cez deň.
- 8 - 10 mesiacov - táto regresia súvisí s psychomotorickým vývinom, prechodom na 2 denné spánky a tiež so separačnou úzkosťou. Prejavovať sa môže tým, že dieťatko si trénuje nové pohyby v postieľke, sadá si v nej alebo sa aj stavia. Môže vyžadovať viac kontaktu s rodičom, čo je v rámci separačnej úzkosti prirodzené. Dôležité je poskytnúť dieťatku komfort bez toho, aby sme ho naučili na nový spôsob zaspávania s asistenciou. Pri prechode na 2 denné spánky sa môže objaviť tiež dočasne preúnava, kým dieťatko nabehne na nový režim. Preúnava potom prejavy regresie ešte zvýrazňuje, keďže prispieva k častejšiemu budeniu v noci a skorému rannému vstávaniu. Ak máte podozrenie, že dieťatko môže byť preunavené, uložte ho večer radšej skôr.
- 12 mesiacov - z vývinového hľadiska sa bavíme prevažne o chôdzi a u niektorých detí aj o rozvoji reči. V tomto veku sa objavuje hlavne odmietanie denných spánkov a často rodičia prechádzajú len na 1 denný spánok. Toto vie situáciu dočasne zlepšiť, ale na prechod na 1 spánok je u väčšiny detí príliš skoro, nahromadí sa nám preúnava a spánok sa znovu zhorší. Často sa spánok dostane do ešte horšieho stavu ako počas regresie. Je preto dôležité citlivo reagovať na to, ako budeme dieťatku predlžovať bdelé okná. Oba spánky treba ponúkať bez ohľadu na to, či zakaždým dieťatko zaspí alebo nie.
- 18 mesiacov - v tomto veku sa objavuje ďalšia separačná úzkosť a zároveň si dieťatko začína uvedomovať svoju individualitu a testuje naše hranice. Niektorým deťom sa do tejto kombinácie pridá ešte rozvoj reči a živná pôda pre regresiu je doslova dokonalá. Keďže naše dieťatko sa snaží posúvať naše hranice a jeho obľúbeným slovom sa môže stať „nie“, citlivá reakcia z našej strany je nevyhnutná. Berte dieťatko ako partnera v komunikácii. Nastavujte hranice s láskou a dajte dieťatku pri ich nastavovaní trochu kontroly do rúk. Napr. je čas ísť spinkať. Ideme si vybrať pyžamko. Chceš si obliecť toto alebo toto pyžamko? Chceš čítať pred spaním knižku o mackovi alebo knižku o autách? Odkomunikujte mu zmeny, pripravte ho na to, čo sa bude diať a čo od neho očakávate.
- 24 mesiacov - ide často o režimovú záležitosť. Deti potrebujú menej denného spánku a dlhšie bdelé okná. Tak ako pri ročnej regresii, objavuje sa hlavne odmietanie denného spánku. V tomto veku však väčšina detí ešte denný spánok potrebuje, takže nie je dobré predčasne ho vypustiť. Znovu musíme citlivo prihliadať na to, kde sa dieťatko vývinovo nachádza a ako mu odkomunikovať hranice a pravidlá tak, aby s nami spolupracovalo. Ponúkajte denný spánok, ale nenúťte dieťatko spať. Formulujte čas spánku ako čas na „oddych“, keď si budete spolu čítať alebo mu môžete pustiť hovorenú rozprávku. Deti často pri tejto pokojnej aktivite po nejakom čase napokon aj tak zaspia.
Ako teda spánkovú regresiu zvládnuť? Vyzbrojte sa hlavne trpezlivosťou a berte ju ako obdobie, ktorým si dieťatko musí prejsť. Snažte sa čo najviac dodržiavať režim a nevytvárať nové asociácie, ktoré budú viazané na to, že dieťatku viac asistujete pri zaspávaní. Pri nočných „tréningoch“ nechajte dieťatko tak a nesnažte sa ho nasilu uspať, ak sa pokojne hrá v postieľke a neplače.
Čo robiť, ak sa dieťa nechce pretáčať?
Ahojte chcem sa spýtať ohľadom pohybu deti … Naša bude mať budúci týždeň pondelok 8mesiacov …no problém je v tom že sa nechce pretáčať… Ona to vie ale ide to ťažšie lebo je dosť velka (70cm ,7.9kg)takto sa točí aj na bok je aktívna hra sa reaguje na všetko jaši sa …len sa sama akosi negúla…ani plazenie jej nejde … na brušku často od mala nebola nakoľko má reflux ..a nemá rada tu polohu aj keď ju to dám vydrží chvíľu a potom začne plakať a pogrca sa …snažím sa ju motivovať aj hračkami ale akosi nic keď si povie že nie tak nie ale keď chce tak ide všetko … A stále sa tak napína nohy vystrie do hora a chvíľu tak je a potom zas sa povolí… máte niekto skúsenosti s tým …
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Ak sa vaše dieťa nechce pretáčať, je dôležité zistiť, prečo. Niektoré deti sa jednoducho vyvíjajú pomalšie ako iné. Iné deti môžu mať zdravotné problémy, ktoré im bránia v pretáčaní. Ak máte obavy, poraďte sa so svojím lekárom.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť?
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho rozpoznať a zvládnuť? Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Pre dobré pochopenie si na začiatok musíme vysvetliť význam tohto slova.Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.
Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi.
Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1: Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Asymetrické pretáčanie
Chcela by som poprosiť o radu ohľadne môjho 8,5 mesačneho syna,resp.o týždeň bude mať 9.Mam obavy či sa správne vyvíja.Problem je v tom že sa neotaca z bruška na chrbátik vôbec a chrbatika na bruško sa otáča iba na jednu stranu,hoci pred mesiacom sa otáčal do oboch.Sam ešte nesedí,na náznaky plazenia ale ešte nelozi.Pediater nás ako zo 6,5 mesačným odoslal do rehabilitačného centra pretože ako 6,5 mesačný sa nepretácal vôbec.Medzitym sme žiaľ postupne všetci ochoreli takže sme sa tam nedostali,a asi pár dní NATO sme to ani nepovažovali za potrebné keďže syn sa začal sám od seba krásne pretáčať.Moja otázka znie,to že dieťa sa pretaca na bruško iba z jednej strany je nejaký problém?
Ak sa vaše dieťa pretáča len na jednu stranu, môže to byť spôsobené asymetriou svalového napätia. Je dôležité poradiť sa s lekárom alebo fyzioterapeutom, aby sa vylúčili prípadné zdravotné problémy.