V takmer každej triede sa nachádzajú žiaci, ktorí sú z rôznych dôvodov vylúčení z kolektívu. Spolužiaci často nevedia vysvetliť, prečo dané dieťa nemajú radi. Deti vedia byť kruté a vo svojich vyjadreniach priame, bez ohľadu na city iných. Takéto správanie patrí k vývoju, počas ktorého sa deti učia ohľaduplnosti v sociálnom prostredí.
Ak rodičia povedia: „Moje dieťa je outsider!“, ide o problematickú situáciu pre dieťa aj rodinu. Dieťa sa nestáva outsiderom náhle, ale postupne sa dostáva do sociálneho ústrania, či už v triede alebo v inom prostredí.
Dôvody, prečo sa dieťa stáva outsiderom
Dôvodov môže byť viacero a rodičov to mimoriadne trápi. Je potrebné zistiť, prečo sa dieťaťu ostatní vyhýbajú alebo ho zosmiešňujú.
Problémy v učení: Dieťa s problémami v učení má často problémy samo so sebou, vníma sa ako hlúpe alebo lenivé a kompenzuje to provokovaním učiteľov alebo hraním triedneho klauna.
Ťažkosti so správaním: Môžu viesť k vyčleneniu z kolektívu a následnej agresivite voči ostatným i sebe samému.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Vývinová zaostalosť: Sociálna alebo telesná zaostalosť môže byť príčinou vyčlenenia, najmä v prvom ročníku. Niektoré deti sa nezaujímajú o to, čo fascinuje ostatných, alebo sú telesne menej zrelé.
Sociálny pôvod a odlišnosti: Dôležitú úlohu zohráva sociálny pôvod, telesné odlišnosti (rečová vada, pehy, ryšavé vlasy) a iné.
Typy outsiderov
Zrelí outsideri: Deti, ktoré sa na okraji skupiny cítia lepšie ako v centre diania, sú pokojnejšie, tichšie alebo skromnejšie a vyhýbajú sa konfliktom.
Nezrelí outsideri: Deti, ktoré zaostávajú vo vývoji a potrebujú čas, alebo sú preťažené a v skupine oddychujú pasívnou pozíciou.
Nefér vyčlenené deti: Deti, ktoré sú vytlačené na okraj kvôli bezvýznamným veciam.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Prevencia a riešenia
Najlepšie je predísť tomu, aby sa dieťa stalo outsiderom. Rodičia poznajú svoje dieťa najlepšie a môžu ho ochrániť pred vyčlenením ešte pred začiatkom školskej dochádzky.
Odklad povinnej školskej dochádzky: Pri deťoch s oneskoreným vývojom sa odporúča odklad, aby dieťa dobehlo ostatných.
Výchova: Jednostranný výchovný štýl (príliš prísny, obmedzujúci, ochraňujúci alebo rozmaznávajúci) môže mať súvis so správaním dieťaťa v kolektíve.
Spolupráca medzi rodičmi a učiteľmi: Je dôležitá pre riešenie problémov. Počúvanie dieťaťa môže poskytnúť dostatok informácií.
Podpora sociálnej vzájomnosti v triede: Učitelia by mali podporovať sociálnu vzájomnosť v triede prostredníctvom pracovných skupín a úloh, ktoré vyžadujú dlhšiu prípravu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Posilnenie sebavedomia dieťaťa: Pri problémoch ako nosenie okuliarov je dôležité posilniť sebavedomie dieťaťa a nechať ho vybrať si okuliare samo.
Uvoľňovacie cvičenia: Môžu pomôcť nervóznym deťom. Rodičia by sa nemali hanbiť vyhľadať odborníka.
Podpora nadaných detí: Vysoko nadaným deťom treba zadávať ťažšie úlohy, aby si nevyrovnávali nevyťaženosť agresívnym správaním.
Úloha školy
Psychológovia sa domnievajú, že nápomocní môžu byť najmä učitelia prvého stupňa základnej školy, ktorí sprevádzajú triedu väčšinu vyučovania, poznajú svojich žiakov a majú sociálno-pedagogické znalosti.
Zmena školy
Zmena školy môže viesť k problémom, pretože "nový" žiak to nemá ľahké v zohratom kolektíve.
Čo robiť, ak je dieťa "mamičkin maznáčik"?
Deti, ktoré sú veľmi naviazané na matku, sa ťažko zaraďujú do kolektívu a musia sa od nej odpútať a ukázať viac samostatnosti.
Dôležitosť komunity a zdieľania skúseností
Zlatica Maarová, spoluzakladateľka Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, zdôrazňuje dôležitosť komunity a zdieľania skúseností. Podeliť sa o vlastné skúsenosti a hovoriť v bezpečnom prostredí je podporou samo osebe.
Čo robiť, ak sa dieťa stane obeťou šikanovania?
Šikanovanie je násilie a netreba ho prehliadať.
Rozprávať sa s dieťaťom: Pýtať sa, čo sa deje, či je v škole všetko v poriadku, či je spokojné.
Kontaktovať učiteľa: Informovať učiteľa o podozreniach.
Vyhľadať odbornú pomoc: Kontaktovať Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Podporovať dieťa: Ubezpečiť ho, že nie je samo a že ho niekto chráni.
Upozorniť agresora: Agresora upozorniť, že ak s tým neprestane, budú nasledovať sankcie.
Nekonfrontovať obeť s agresorom: Konfrontácia môže obeť utvrdiť v tom, že urobila niečo zlé.