Keď dieťa nedosiahne to, čo chce, jeho reakcia môže byť okamžitá a intenzívna. Prečo sa to deje a ako môžeme ako rodičia reagovať? Tento článok sa zaoberá príčinami detských záchvatov zlosti a ponúka praktické rady na zvládanie týchto situácií.
Úvod
Príchod dieťaťa na svet je zložitý proces, ktorý je úzko spojený s prežívaním matky. Po pôrode prebiehajú u matky aj dieťaťa významné zmeny v mozgu. Dieťa hľadá napojenie na zdroj svojho života, matku, a matka zase hľadá zmysel svojho konania cez kontakt s dieťaťom. Avšak, nie vždy ide všetko podľa plánu.
Prečo sa deti rozčuľujú: Pochopenie príčin
Deti sa od dospelých líšia v niekoľkých zásadných oblastiach. Sú impulzívne, rigidné (preferujú stálosť) a majú nízku flexibilitu (ťažko reagujú na zmeny). Sú egocentrické a myslia si, že "všetko je tu pre mňa". Malé deti nerozumejú logickým vysvetleniam a reagujú primárne emocionálne.
Nedostatok exekutívnych funkcií
Reakcie dieťaťa vyplývajú z toho, že nemá vyvinuté exekutívne funkcie. Výraz „obdobie vzdoru“ nie je celkom šťastný, pretože dieťaťu nejde primárne o to, aby nám vzdorovalo alebo robilo napriek. Ide skôr o reakciu dieťaťa na veľmi silné emócie, ktoré ho úplne zaplavia a nevie sa s nimi vyrovnať.
Nevyzretý mozog
Emočné okruhy fungujú od narodenia, no mozgová kôra, ktorá je zapojená do racionálneho myslenia a riešenia problémov, ešte nedokáže efektívne utlmiť silnú emočnú reakciu. Preto logické vysvetľovanie počas záchvatu emócií nebude fungovať.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Čo sa skrýva za záchvatom zlosti?
- Únava a hlad: Fyzické potreby dieťaťa môžu ovplyvniť jeho náladu a schopnosť zvládať frustráciu.
- Nedostatok pozornosti a lásky: Dieťa sa môže cítiť odstrčené a nemilované, ak mu rodičia nevenujú dostatok času a pozornosti.
- Bolesť a fyzický diskomfort: Akékoľvek nepohodlie môže viesť k podráždenosti a záchvatom zlosti.
- Nepriaznivé udalosti v rodine: Hádky, rozvod rodičov alebo smrť môžu byť pre dieťa traumatizujúce a viesť k emocionálnym výbuchom.
- Frustrácia a strach: Neschopnosť dosiahnuť cieľ alebo strach z neznámeho môžu vyvolať záchvat zlosti.
Ako zvládať detské záchvaty zlosti
Dva hlavné nástroje rodiča pri výchove sú láska a limity. Dieťaťu treba prejavovať lásku, aby sa cítilo prijímané a bezpečne, no musí mať aj hranice. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Rodičia môžu vytvoriť také prostredie, aby minimalizovali výskyt prejavov zaplavujúcich emócií.
Prevencia je kľúčová
Nesnažte sa záchvatom zúrivosti predchádzať tým, že dieťaťu vždy vyhoviete. Neprospelo by to ani jemu samotnému, ani vám a dieťa by si tým menej so sebou vedelo dať rady. V žiadnom prípade nedovoľte dieťaťu, aby v záchvate hnevu ubližovalo ostatným.
Ako reagovať počas záchvatu zlosti?
- Uznajte emócie dieťaťa: Potvrďte, že cítiť hnev je v poriadku, no musí sa naučiť, ako ho správne prejaviť.
- Pomôžte dieťaťu opísať, že je nahnevané: Deti potrebujú návod, ako opísať, že sú nahnevané.
- Nájdite inú cestu: Ak už záchvat hnevu začal, nemusíte mu ihneď ustúpiť, ale pomôžte dieťaťu nájsť inú cestu.
- Zmena prostredia pomáha: Presuňte sa na pokojné miesto, kde sa dieťa cíti bezpečne.
- Vysvetlite, že hnev je v poriadku, ale ubližovanie nie: Zdôraznite, že rozumiete jeho hnevu, ale pripomeňte pravidlá.
- Buďte trpezliví a empatickí: Dieťa potrebuje cítiť istotu, že jeho emócie nie sú prehliadané, ale tiež potrebuje vedenie, ako hnev správne prejavovať.
Čo robiť, ak sa scénka odohráva na verejnosti?
Je prirodzené cítiť rozpaky. Skúste sa presunúť na miesto, kde nebudete mať toľko zvedavých pohľadov. Pokojný priestor dáva dieťaťu pocit bezpečia a vám obom umožní podeliť sa o emócie bez nátlaku či rušivého hluku.
Rutina a štruktúra
Pre dieťa je dôležité, aby malo s rodičmi spojenie. Preto keď sa ráno ponáhľate - a je to vo vašich silách -, začnite lúčenie skôr. Aby ste sa najprv pohrali alebo porozprávali. Keď bude mať dieťa nasýtenú túto potrebu spojenia s vami, začnite pracovať na odchádzaní. Samozrejme, každý odchod do práce nebude jednoduchý, ale takto si vytvárate šancu, že to bude fungovať. Pri situáciách, ako je táto, ktoré sú náročné a nevieme sa im vyhnúť, tiež veľmi pomáha, ak máme vytvorenú rutinu - zaužívaný postup, čo sa kedy ráno deje.
Ako reagovať, keď sa deti hádajú o hračku?
V ich veku sa nebudú vedieť dohodnúť. Rodičia môžu zabezpečiť, aby tam bolo rozdelenie úloh, že „my teraz počkáme a šmykneme sa potom“. Ale v tomto veku to nebude vychádzať zvnútra dieťaťa. Opäť by som celú situáciu opísala ako komentátor: „Vidím, že to veľmi chceš, ale teraz je na šmykľavke chlapček. Viem, že je ti to ľúto, ale potom pôjdeš aj ty.“ Keď si to dieťa vypočuje, asi sa rozplače, lebo mu je to ľúto. V takom prípade treba ošetriť jeho plač.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Predvídanie a presmerovanie pozornosti
Keď viete, že môže nastať vypätá situácia, dieťa skúste zaujať niečím iným, napríklad hojdačkou alebo loptou, ak chcelo bager. Môžete povedať: „Stavím sa, že k hojdačke dobehnem rýchlejšie ako ty.“ Takýmto spôsobom presmerujete pozornosť celkom inam.
Modelovanie emočnej regulácie
Veľmi dobré je, keď rodič často počas bežného dňa modeluje emočnú reguláciu. To znamená, že keď je rodič nahnevaný alebo vystresovaný, dieťaťu situáciu jednoducho okomentuje: „Teraz cítim, že sa mi rozbúchalo srdiečko, a cítim, že som nahnevaný. Mám chuť na druhých kričať, ale to nie je v poriadku. Dieťaťu často takto hovorte, čo prežívate a ako to riešite.
Súrodenecká rivalita a záchvaty zlosti
Ak má dieťa mladšieho súrodenca, môže to byť pre neho náročné obdobie. Záchvaty zlosti môžu byť prejavom toho, že sa cíti odstrčené a neisté. V takom prípade je dôležité venovať staršiemu dieťaťu extra pozornosť a uistiť ho, že je stále milované a dôležité.
Dojčenie a emocionálna pohoda dieťaťa
Dojčenie nie je len o výžive, ale aj o emocionálnom spojení medzi matkou a dieťaťom. Napojenie na prsník pomôže dieťatku „uspoKOJIŤ“ sa. Bábätká sa však neprisávajú iba z dôvodu hladu. Ešte nevedia rozlišovať svoje potreby. Nevedia, či sú hladné, či im je zima, či ich niečo bolí, či sú unavené a chcú spať, či chcú pohnúť trávenie alebo sa vykakať… Vedia rozlíšiť len dve polohy. „Je mi dobre“ alebo „nie je mi dobre“. Každý podnet vyhodnotený ako „nie je mi dobre“ vedie bábätko k potrebe napojiť sa a uspokojiť sa. Dojčenie je naprojektované od prírody, aby sprevádzalo vývin.
Záchvaty zlosti u detí s Downovým syndrómom
Pri bábätkách so špeciálnymi potrebami je podpora prirodzených procesov o to dôležitejšia. Dojčenie je pre tieto deti obzvlášť vhodné, pretože im poskytuje špeciálne terapeutické bonusy zdarma. Materské mlieko je pre ľudské mláďa ideálne. Mlieko je nachystané v prsníkoch už počas tehotenstva. Okamžite od pôrodu má pre dieťatko výnimočnú hodnotu. Neustále sa mení a prispôsobuje potrebám dieťaťa. Väčšina vývinových procesov sa najskôr deje neviditeľne - v skrytosti. Prežitá skúsenosť dieťatka rozvetví neurónové spojenia. Vytvárajú sa nové a nové vlákna. Pre kvalitu činnosti mozgu nie je dôležitý len počet neurónových spojení, ale hlavne ich vzájomné prepojenie a kvalita. Preto je pre mozog dieťatka dôležitý dostatok podnetov a čas na ich prerastanie do neuronóvej siete.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici