Nástup dieťaťa do škôlky je významný míľnik v živote celej rodiny. Pre dieťa predstavuje prvú rozsiahlu skúsenosť so sociálnym prostredím mimo domova, pre rodičov zas novú etapu plnú očakávaní, ale aj obáv. Článok sa zameriava na to, ako tento prechod uľahčiť, s dôrazom na výhody, ktoré môže priniesť pokračujúce dojčenie, a na praktické rady pre rodičov.
Dojčenie a Škôlka: Podpora Imunity a Emocionálnej Pohody
Stále viac detí je dojčených dlhšie, čo znamená, že mnohé z nich sú dojčené aj počas obdobia, keď začnú navštevovať škôlku. Dojčenie dieťaťa, ktoré chodí do škôlky, má potenciál priniesť množstvo pozitív. Dojčenie počas toho, čo dieťa chodí do škôlky, mu môže zásadným spôsobom pomôcť z hľadiska imunity či zvládania chorôb, ktoré sa v detských kolektívoch a práve v tomto veku často vyskytujú.
Dojčenie pomôže aj vám vo veľmi fyzickom zblížení sa s dieťaťom, keď si po celom dni v škôlke a v práci môžete spoločne sadnúť či ľahnúť a odpočinúť si pri dojčení. Z dôvodu nástupu do škôlky dieťa nemusíte vopred učiť zaspať samé alebo spať poobede bez dojčenia.
Mnohé matky zdieľajú pozitívne skúsenosti s dojčením počas adaptácie na škôlku.
- Evka spomína, ako im dojčenie pomáhalo pri rannom lúčení.
- Deni potvrdzuje, že prvý rok v škôlke bol syn dojčený, veľmi im to pomohlo.
- Lucia dojčila syna aj po nástupe do zamestnania a starala sa oňho babička, bez plaču, našli si svoj spôsob. Dojčila som ďalej podľa jeho potrieb, keď som bola s ním.
- Šárka hovorí, že aj keď je dodnes na dojčení „závislák“, vyrovnával sa s množstvom pre neho nových vecí, hlavne s mojou neprítomnosťou a že musí v mnohých veciach dosiahnuť samostatnosť.
- Katka uvádza, že Rebeka zvládla zaspávanie v škôlke na jednotku. Pritom doma zaspávala jedine na prsníku.
- Karolína bola prekvapená, keď jej učiteľky povedali, že syn tam bez problémov zaspí, nič nechce a je spokojný. On to v škôlke berie úplne inak ako doma, vie oddeliť, že matka tam nie je, a podľa toho sa zariadil. Takže to, že je v škôlke, nehrá vôbec žiadnu rolu, čo sa týka jeho dojčenia.
- Dana hovorí, že z jej skúseností sa dieťatko prispôsobí a netreba nič dopredu riešiť.
- Michaela hovorí, že im dojčenie obrovsky pomáhalo pri nástupe do škôlky. Vždy, keď bolo ťažšie lúčenie, dcéra sa ešte nadojčila a potom to bolo jednoduchšie. Prvé dni - týždne sa nadojčila hneď, ako som pre ňu prišla. Bolo úžasné sledovať, ako si postupne zvykala a prestala dojčenie potrebovala, najprv pri odchode zo škôlky, neskôr aj ráno pri lúčení. Teraz sa už v škôlke nedojčí vôbec.
- Kristína dojčí dcérku, ktorá chodí už rok do škôlky.
- Simona mala veľké obavy, nebol veľmi spoločenský, veľa toho nenahovoril, dosť bol na mňa naviazaný a na obed inak ako na prsníku nezaspal.
- Andrea obe deti dojčila, keď chodili do škôlky.
- Lucia potvrdzuje, že nástup a adaptácia do škôlky boli vďaka dojčeniu jednoduchšie u oboch mojich detí. Deti, ktoré doma spávali len so mnou a len pri dojčení, v škôlke spávali samé a zaspávali rýchlo.
- Zlatka uvádza, že syn začal chodiť do škôlky ako štvorročný, dovtedy dojčený podľa potrieb. Žiaden problém, práve naopak. Chvíle odlúčenia zase dobehneme počas našich chvíľ. Stále rád zaspáva a prebúdza sa pri dojčení.
- Zuzana hovorí, že škôlka im išla s dojčením bez problémov. Odstavila sa sama v druhom ročníku škôlky.
- Martina pred škôlkou nadojčila syna a keď som preňho prišla do škôlky, priamo na chodbe si vypýtal. Sadla som si na lavicu, nadojčil sa a nebol žiaden problém. A aj to len pár týždňov, potom si pýtal už až doma.
- Lucia spomína, že starší syn nastúpil v septembri do škôlky, v tom čase bol ešte dojčený. Bol na mňa strašne naviazaný.
- Lenka hovorí, že obe moje deti sa dojčili v čase nástupu do škôlky, mali takmer 3 roky. Nebol s tým absolútne žiaden problém. Dcérka už na druhý deň v škôlke aj spala.
- Miroslava uvádza, že dcérka bola vždy dojčená podľa svojich potrieb. V septembri nastúpila do škôlky, teraz, v októbri si mliečko dá ráno a potom až po príchode domov. V škôlke sa pekne naje. Sama zaspí bez problémov.
- Eva hovorí, že keď je pri mne, dojčenie potrebuje. Keď je v škôlke, nepotrebuje ho. Inak sa dojčí ráno, potom keď príde zo škôlky, večer a v noci.
- Lucia spomína, že starší syn nastupoval do škôlky minulý rok ako trojročný. Nadojčil sa vždy ráno na odvahu a po príchode domov na spracovanie dňa.
- Martina sa nástupu do škôlky bála, ale malý to zvláda úžasne.
- Ľubomíra uvádza, že syn nastupoval do škôlky ako 4,5-ročný. Dovtedy sa dojčil už len raz nad ránom a cez deň vôbec, alebo občas jedenkrát cez deň a večer pred spaním. Po nástupe do škôlky sa v noci začal dojčiť 3-krát a vždy po návrate zo škôlky.
- Veronika hovorí, že syn sa už dlhšiu dobu dojčil len ráno, na uspatie na obed a večer. Po nástupe do škôlky sa začal dojčiť oveľa častejšie, keď bol so mnou. Dokonca aj v noci, hoci predtým sa už od dvoch rokov nebudil. Určite toho veľa spracováva a dojčenie mu to uľahčuje.
- Ivana potvrdzuje, že adaptácia v škôlke prebehla úplne úžasne, bez jedinej slzičky, pripravená na kolektív. Mliečko v škôlke jej nechýbalo a po príchode domov sa nadojčila.
Tieto skúsenosti ukazujú, že dojčenie môže byť cenným nástrojom na uľahčenie adaptácie dieťaťa na škôlku.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Príprava Dieťaťa na Škôlku: Kľúč k Úspešnej Adaptácii
Príprava na škôlku by mala byť postupná a citlivá. Dôležité je hovoriť s dieťaťom o škôlke pozitívne, vysvetľovať mu, čo ho tam čaká, a odpovedať na jeho otázky.
- Spoločné návštevy škôlky: Ak je to možné, navštívte škôlku s dieťaťom ešte pred nástupom. Spolu si všimnete hračky, učiteľky, skrinky v šatni a pod. a celý čas od zápisu do nástupu sa môžete s dieťaťom doma o škôlke rozprávať.
- Hra na škôlku doma: Hrajte sa s dieťaťom na škôlku, aby si zvyklo na rôzne situácie, ktoré ho tam môžu čakať. Môžete sa spolu hrávať na škôlku doma, pozorovať deti pri vychádzke alebo obdivovať spoločné hry škôlkarov vonku, a tým motivovať dieťa k tomu, aby sa tešilo, že bude chodiť do škôlky, že sa naučí veľa nových vecí, že bude mať možnosť hrať sa s viacerými hračkami a že bude s deťmi.
- Rozhovory o škôlke: Rozprávajte sa s dieťaťom o škôlke, o tom, čo sa tam robí, a o deťoch, s ktorými sa tam bude hrať. Vy si oprášite vaše matné spomienky na MŠ a dieťa bude cítiť bezpečie, že viete, ako to v triede chodí, že sa v škôlke obeduje ako doma, aj spinkať sa chodí.
- Socializácia s rovesníkmi: Umožnite dieťaťu tráviť čas s inými deťmi, aby si zvyklo na kolektív. Najjednoduchšie je, ak máte to šťastie, že mu vo vašom okolí nájdete rovesníka, s ktorým sa bude cez prázdniny hrávať a potom navštevovať MŠ.
- Príprava vecí do škôlky: Nechajte dieťa, aby si samo vybralo hračku, ktorú si vezme so sebou do škôlky. Nezabudnite, že dieťa si do dobrej materskej školy môže priniesť svoju obľúbenú hračku, talizman alebo malý vankúšik na spanie. Môžete sa dohodnúť, že bábika alebo autíčko budú čakať v skrinke, aby dieťa cítilo, že v škôlke nie je úplne samo.
- Ranné rituály: Vytvorte si stabilné ranné rituály, ktoré dieťaťu pomôžu cítiť sa bezpečne. Najlepšie je učiť dieťa pripravovať si večer veci na druhý deň. Ak sa už pri vstupe do materskej školy dieťa naučí tento rituál, nebude mať problém s prípravou školskej tašky. A ďalšia výhoda je v tom, že sa vyhnete rannému zhonu.
Adaptácia Dieťaťa v Škôlke: Trpezlivosť a Podpora
Samotná adaptácia na škôlku môže trvať rôzne dlho. Dôležité je byť trpezlivý a podporovať dieťa.
- Postupný nástup: Ak je to možné, začnite s kratšími návštevami škôlky a postupne ich predlžujte.
- Lúčenie: Vždy sa s dieťaťom rozlúčte, aj keď plače. Ubezpečte ho, že sa vrátite, a dodržte svoj sľub. Vždy sa rozlúčiť s dieťaťom.
- Pomenovanie emócií: Pomôžte dieťaťu pomenovať jeho emócie a ubezpečte ho, že je v poriadku cítiť smútok, strach alebo hnev. Pomenovávať emócie, ale nesnažiť sa ich riešiť.
- Komunikácia s učiteľkami: Pravidelne komunikujte s učiteľkami, aby ste boli informovaní o tom, ako sa dieťa v škôlke cíti a ako sa mu darí.
- Pozitívny prístup: Snažte sa byť pozitívni a povzbudzujte dieťa, aby sa tešilo na škôlku.
- Stabilné ranné rituály bez zhonu.
- Vytvoriť si svoju mantru na rozlúčku ako „Zvládneš to“, „Buď sám sebou“ alebo „Uži si to“.
Ako sa vyrovnať so zmenami v čase pandémie
Čo sa zmenilo v čase pandémie na režime v škôlkach, ako rodičia i učiteľky prijímajú opatrenia a čo im najviac vadí?
- Kritika opatrení: "Aj keď nariadenia prichádzajú z vyšších miest, sme to práve my učiteľky, ktoré si od rodičov vypočujeme vlnu kritiky. Treba si však uvedomiť, že v tejto dobe sa môžete nakaziť kdekoľvek. A keď dá mamička dieťa do škôlky napriek tomu, že je doma s mladším dieťaťom, nepriamo tak ohrozuje seba a svojich blízkych," hovorí učiteľka z materskej školy.
- Zmeny v režime: Keď sú z dôvodu pandémie zavreté školské zariadenia, deťom chýba osobný kontakt s učiteľom a predovšetkým so spolužiakmi.
- Zmätočné nariadenia: Áno sú naozaj zmätočné. Lebo raz je to tak a už o dva dni je to inak.
- Čestné vyhlásenia: Stačí keď zaškrtnem, že nemôžem pracovať z domu? Kontrolujete to vy alebo niekto iný či áno alebo nie? Áno stačí. Čestné vyhlásenia má každá materská škola zverejnené na webovej stránke. Stačí keď tam zaškrtnete, že nemôžete pracovať z domu.
- Odpor rodičov: Áno aj v tejto dobe, ktorá je ťažká ako pre rodičov, tak aj pre nás učiteľov sa nájdu rodičia, ktorí si myslia, že my učiteľky, riaditeľky si vyrábame samé tieto opatrenia a vybíjajú si všetok hnev na nás.S rúškom nemajú problém ale najviac majú problém s preukazovaním negatívneho testu.
- Choré deti: V zmysle nariadení, pokiaľ má dieťa zvýšenú teplotu nad 37,2°C, odmietneme ho prevziať. Teplotu kontrolujeme už pri vstupe do materskej školy, a potom niekoľkokrát preventívne počas dňa. Ak počujeme dieťa kašlať, prípadne sa nám sťažuje na bolesti brucha, ihneď kontaktujeme rodičov, aby si prišli dieťa vyzdvihnúť.
Dôležitosť Predškolského Vzdelávania
- Školské návyky: Predškoláci. Tejto kategórii detí sa v MŠ buduje školský návyk, precvičuje jemná grafomotorika, preto môžu mať pri nástupe do prvého ročníka ZŠ problém so sústredením sa na aktivity počas dňa.
- Sociálny kontakt: Sociálny kontakt detí v kolektíve je ťažko nahraditeľný.
- Príprava na školu: Napríklad predškoláci by sa mali pripravovať na zápis do školy, treba s nimi niečo špeciálne trénovať? Čo by malo vedieť dieťa predškolského veku? V prvom rade aj keď máte doma predškoláka, nemôžete ho nútiť - poď ideme sa učiť. Vždy ho nenásilne hravou formou vtiahnuť do aktivity.
Dôležitosť rodiny
Rodina je miestom, kde sa dieťa cíti najlepšie. Hoci sa čoraz viac hovorí o depresiách a o tom, ako ťažko deti znášajú odlúčenie od kolektívu, sú to práve tie najmenšie deti, na ktorých zanechá pandémia asi najmenšie stopy. Ešte stále sú škôlkari vo veku, kedy pre nich čas s rodičmi strávený doma znamená to najcennejšie. Vzťahy s rodičmi sú totiž kľúčové.
Čo robiť keď rodičia nevedia zvládnuť nástup dieťaťa do škôlky
- Obavy rodičov: "Mám obavy, neviem, či to moje dieťa bezo mňa tak dlho vydrží. Určite tam samé nezaspí, neviem si to predstaviť. Nebol sám dlhšiu dobu, sme stále spolu, cítim strach pri tej predstave. Ja som v škôlke nikdy nič dobré nezažila, deti sa mi vysmievali, učiteľky sa ma nezastali a boli veľmi prísne. Neverím, že sa môjmu dieťaťu môže dariť lepšie. Cítim obavu a nepokoj, keď si predstavím, že zverím svoje dieťa niekomu, koho nepoznám. A čo ak sa nejaké dieťa rozhodne, že to moje mu nie je sympatické a bude mu robiť zle?"
- Emócie rodičov: Mnohí odborníci radia rodičom, aby boli hlavne oni sami s nástupom dieťaťa do škôlky vyrovnaní a boli o tom naozaj presvedčení. Lenže ako takýto stav vnútornej vyrovnanosti vlastne nadobudnúť?
- Byť aktívny: Byť aktívnym a zobrať situáciu do svojich rúk umožní rodičovi nachádzať podržanie a istoty, ktoré mu pomáhajú vysporiadať sa s negativními pocitmi.
- Úprimnosť: Byť úprimný vo svojej emocionalite voči sebe i dieťaťu neznamená, že sa rodič v škôlke má rozplakať a „zložiť“, ale nie je podľa mňa ani vhodné popierať napr. emóciu smútku, či už toho svojho alebo smútku dieťaťa.
Nástup do školy
- Povinnosť: Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy.
- Problémy priskorého nástupu: Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.
- Odklad: Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky? Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku.
- Zrelosť: U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici