S príchodom bábätka do rodiny sa začína kolotoč radostí a starostí. Obavy o zdravie svojho potomka sú prirodzené pre každého rodiča. Najväčším postrachom je bez diskusie syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Ide o náhlu smrť zdanlivo zdravého dieťaťa, najčastejšie počas spánku.
Čo je SIDS?
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), známy aj ako "smrť v postieľke", je definovaný ako náhle a neočakávané úmrtie dojčaťa mladšieho ako jeden rok, ktoré zostáva nevysvetlené aj po dôkladnom vyšetrení, vrátane pitvy. Lekári väčšinou ani po dôkladnom vyšetrení nenájdu vysvetlenie úmrtia pri SIDS.
Je dôležité poznamenať, že sa termíny ako "náhle neočakávané úmrtie v dojčenskom veku" (SUDI) alebo "náhle neočakávané úmrtie v detskom veku" (SUDC) používajú, ak bolo dieťa staršie ako 12 mesiacov. V niektorých prípadoch sa dá úmrtie vysvetliť pitevným vyšetrením, ktoré odhalí napríklad nepredvídanú infekciu alebo metabolickú poruchu. Ak však úmrtie zostane po pitve nevysvetlené, registruje sa ako SIDS (Sudden Infant Death Syndrome).
História a definícia SIDS
Nejde o fenomén dnešnej doby, náhle úmrtia sprevádzajú ľudstvo od dávnych čias. Definícia sa časom upravovala a v roku 1994 bol prijatý nový návrh pre definíciu SIDS.
Výskyt SIDS
SIDS sa vyskytuje na celom svete, jeho percentuálne zastúpenie je rôzne. Európske krajiny udávajú výskyt SIDS u 1-4 detí na 1000 živonarodených. Na Slovensku postihuje SIDS 0,6-1,8 dieťaťa na 1000 živonarodených detí. Podľa Nadácie Križovatka, ktorá šíri o syndróme povedomie, výskyt prípadov SIDS v populácii aktuálne klesá pod 0,2 percenta, čo je jedno dieťa z 3 000.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Vek a čas výskytu
Najčastejšie sa to deje počas spánku bábätka do 6 mesiacov života, predovšetkým medzi 2. až 4. mesiacom života. Najčastejšie zomierajú deti od polnoci do 6. mesiaca veku. Po 6. mesiaci života výskyt rapídne klesá, aj keď nie je vylúčený. Syndróm náhleho úmrtia postihuje deti do šiesteho mesiaca veku, najčastejšie medzi druhým až štvrtým mesiacom v nočných hodinách, keď dieťa spí - najčastejšie po polnoci.
Príčiny SIDS
Vedci si dodnes nie sú istí, čo presne spôsobuje SIDS. Príčina SIDS nie je presne definovaná. Tento názov zahŕňa niekoľko srdcových syndrómov, ktoré vedú k zástave srdca a následnému úmrtiu. Zástava srdca je pri SIDS náhla a nečakaná. Bohužiaľ, syndróm sa nedá nijako vopred odhaliť a nie sú známe žiadne rozpoznateľné klinické príznaky.
Existuje však niekoľko hypotéz a štúdií, ktoré sú v procese skúmania:
- Genetická mutácia: Štúdia z roku 2018 v časopise The Lancet skúmala poruchu génu, ktorý je zodpovedný za oslabenie svalov zúčastňujúcich sa na dýchaní.
- Porucha metabolizmu tukov: Tím vedcov z Washingtonskej univerzity skúmal, ako telo spracováva lipidy.
- Apnoe a nedostatočne vyvinutý mozgový kmeň: SIDS sa vysvetľuje aj ako istá forma apnoe (porucha dýchania počas spánku) a spája sa s nedostatočne vyvinutou časťou mozgu (mozgový kmeň), v ktorej je uložené dýchacie centrum.
- Porucha tráviaceho traktu
- Neurologické príčiny
- Poruchy koordinácie srdcovej činnosti
Ani jedna z týchto teórií však nie je jedinou príčinou.
Rizikové faktory SIDS
Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré sú spojené s vyšším rizikom SIDS. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď je dieťa vystavené viacerým z týchto rizikových faktorov, SIDS sa nemusí prejaviť.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Medzi rizikové faktory patria:
- Nízka pôrodná váha a predčasné narodenie: Ak sa bábätko narodí predčasne, riziko, že jeho mozog (zodpovedný za reguláciu dýchania, srdcovej činnosti, teploty tela a prebúdzania) bude nedostatočne vyvinutý a rovnako tak aj srdce, je vyššie.
- Vek: Najohrozenejšie sú bábätká od 2. - 4. mesiaca života.
- Príhoda úmrtia iného súrodenca: Úmrtie dojčaťa v rodine zvyšuje riziko.
- Sociálno-ekonomické zázemie: Deti z horšieho sociálno-ekonomického zázemia rodiny sú viac ohrozené.
- Fajčenie matky: Matka, ktorá je fajčiarka, alebo dieťa vo „fajčiarskom“ domácom prostredí, má vyššie riziko. Vyšší výskyt úmrtia v rodinách kde je matka alebo iný príslušník domácnosti fajčiarom sa prikladá účinku nikotínu. O nikotíne je známe, že vo vyššej koncentrácii má tlmivý účinok na centrum dýchania človeka. Nikotín prenikne do organizmu dieťaťa a tu potom môže nepriaznivo pôsobiť. Tento bod by mal byť snáď samozrejmým tabu počas celého tehotenstva a aj po pôrode. Vyhnite sa fajčeniu aj alkoholu. Fajčiť by sa nemalo ani v celej vašej domácnosti, ani nikde v okolí bábätka.
- Ukladanie dieťaťa v polohe na bruško: Vyšší výskyt SIDS bol zistený u dojčiat, ktorí boli ukladané na bruško. Z uvedeného vyplýva jednoznačne odporúčanie, aby dieťa bolo k spánku ukladané vždy v polohe na chrbte. Je možné aj na bok, ale tak, aby sa v prípade prevrátenia dieťaťa skôr pretočilo na chrbát ako na bruško.
- Prehriata miestnosť: Dieťa by nemalo spať v prehriatej miestnosti a ani by nemalo mať na hlave napríklad čiapku. Podľa tejto hypotézy by pri prehriatí malo dôjsť k väčšej aktivácii mikrobiálnej flóry a následne niektorých imunitne aktívnych látok, ktoré by rovnako mohli nepriaznivo zapôsobiť na centrum dýchania dieťaťa.
- Genetické predispozície: Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená. Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia, ako porucha beta-oxidácie mastných kyselín, porucha metabolizmu glukózy, porucha iónových kanálov srdcového svalu alebo porucha zrážanlivosti krvi. SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie.
- Matka je drogovo závislá
Prevencia SIDS
Keďže nepoznáme presnú príčinu vzniku tohto syndrómu náhleho úmrtia, je ťažké vopred sa mu vyhnúť. Existujú však opatrenia, ktorými môžete výrazne znížiť riziko vzniku SIDS:
Poloha na chrbte pri spánku: Spánok na bruchu zvyšuje riziko výskytu SIDS, nakoľko v tejto polohe je tvár bábätka otočená priamo k matracu. Ak bábätko zaspáva na boku, môže sa na bruško ľahko pretočiť. Z tohto dôvodu by ste sa pri jeho ukladaní mali vyhnúť obom polohám a vaše dieťatko uložiť vždy na chrbátik či už pri nočnom spánku, ale aj počas dňa.
Bezpečná postieľka: Bábätko by ste mali mať počas spánku blízko a na dosah, avšak nemalo by s vami zdieľať jednu posteľ. Matrac by mal byť dostatočne tvrdý, obalený plachtou, ktorá sa z neho nezošuchne (pevne pripevnená k povrchu). Do postieľky nevkladajte paplóny, vankúše či deky, nakoľko by sa do nich bábätko mohlo zamotať. Namiesto toho je vhodnejší spací vak pre detičky. Postieľka, v ktorej vaše dieťa spí, by mala byť bezpečná, to znamená, že by mala byť čo najviac prázdna/holá. Používajte pevný matrac, no nenechávajte v postieľke vankúše ani plyšové hračky.
Správna teplota v miestnosti: Vaše dieťatko by malo byť oblečené v pohodlnom pyžame a miestnosť by mala byť dobre vetraná a nemala by byť prehriata. Ideálna je pre nich klasická izbová teplota spálne (18-20°C). Postieľka by nemala byť umiestnená v blízkosti radiátora, ohrievača, krbu, prípadne by nemalo spať na priamom slnku. Dieťa by sme mali udržovať primeranú izbovú teplotu a dieťa by sme nemali nadmerne baliť (dieťa by samozrejme malo udržovať svoju prirodzenú telesnú teplotu, nemalo by sa ani podchladzovať).
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Dojčenie: Kojenie dokáže znížiť riziko vzniku SIDS až o 50%. Vedci si doposiaľ nie sú istí, prečo je to tak, no zhodujú sa, že pre bábätko sú významné látky, ktoré z materského mlieka prijme. Dôležitý je tiež kontakt kože na kožu. Dieťa by sme mali, ak je to možné, v prvých šiestich mesiacoch života dojčiť. Ak je to možné, uprednostnite kojenie pred zaspávaním dieťatka s fľaškou umelého mlieka v ruke.
Používanie cumlíka: Spánok s cumlíkom môže taktiež pomôcť v prevencii proti vzniku SIDS. Ak je bábätko naučené na pravidelné dojčenie (zvyčajne 1. mesiac), môžete mu skúsiť dať cumlík, keď bude zaspávať (nedávajte mu ho však naspäť, ak mu po zaspaní vypadne). Cumlík musí byť čistý, vymenený za nový, pokiaľ je poškodený.
Monitor dychu: Síce nezabráni vzniku SIDS, avšak ihneď vás upozorní na zástavu dýchania vášho dieťatka. Monitor dychu je pomôcka, ktorú sa oplatí mať doma. Monitor dychu je odporúčaný dojčatám z rizikových skupín, ako aj súrodencom detí, ktoré zomreli na SIDS. Ďalej pre deti s poruchami spánku, gastroezofageálnym refluxom, spánkovým apnoe, kŕčovou aktivitou, ALTE (Apparent Life-Threatening Event), pre predčasne narodené dojčatá, pre deti s neurologickými a metabolickými poruchami.
- Ako funguje monitor dychu: Domáce monitory sú elektronické prístroje, ktoré sledujú srdcovú a dychovú aktivitu počas spánku. Pracujú na rôznych princípoch snímania a spracovávania informácií. Monitory dychu tvorí jedna alebo 2 senzorické platne, ktoré monitorujú frekvenciu dychu dieťaťa. Vkladajú sa do postieľky pod matrac, ktorý nesmie byť hrubší ako 10cm a nesmie byť pružinový. Odporúča sa používať aspoň prvých 6 mesiacov života dieťatka.
- Kedy použiť monitor dychu: Ak Vaše dieťa patrí do rizikovej skupiny pre SIDS, odporúčame absolvovať kurz prvej pomoci pre tých najmenších.
- Falošné poplachy: Pri používaní domáceho monitora je potrebné vedieť, že môžu byť aj falošné pozitívne alarmy. Okrem toho existujú aj falošné negatívne alarmy (nie je žiadny poplach pri možnej ohrozujúcej situácii). Po alarme skontrolujte v akom stave sa nachádza vaše dieťa - ťažko dýcha, lapá po dychu, alebo už prestáva dýchať a modrie? Dokonca môže byť už v bezvedomí. Zistíte, či reaguje na Váš hlas, tlesknutie rúk a dotyk (stlačenie zápästia, členkov, trenie chrbáta a chodidla).
- Čo robiť pri zástave dychu: Ak je vaše dieťa bez odozvy, skontrolujete či bezvedomie nie je spôsobené dusením (zvratkami alebo cudzím predmetom). Ak sa dýchanie neobnoví, začnite bezodkladne resuscitovať, môžete tým zachrániť život svojho dieťatka. K poškodeniu mozgu dochádza už po 5 minútach bez kyslíka, preto je dôležité začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPP) čo najskôr. Až následne je potrebné volať prvú pomoc na linke 155 alebo 112, aby bolo dieťa odborne vyšetrené. Platí zásada 3 stlačenia na každý vdych - po úvodných 5 záchranných vdychov vykonajte 3 stlačenia hrudníka a 1 vdych. Pri dojčatách (od ukončeného 28.dňa života do 1.roku) dýchajte do nosa aj do úst naraz, perami obopnete nos aj ústa dieťaťa a 5-krát vdýchnete. Ak dieťa nereaguje, je potrebné urobiť masáž srdca - stláčame dvoma prstami (u batoliat hranou dlane jednej ruky) v strede hrudníka 30 stlačení za sebou, do asi 1/3 hĺbky hrudníka rýchlosťou 120 za jednu minútu.
- Podpora od Union zdravotnej poisťovne: Zároveň musí mať uzavreté zdravotné poistenie v Union zdravotnej poisťovni aspoň jeden zo zákonných zástupcov dieťaťa. Pri kúpe monitora dychu potrebujete predložiť doklad o úhrade, pričom musí byť monitor dychu nový, teda nesmie byť z “druhej ruky”, kúpiť monitor dychu najskôr v 3. V žiadosti uvediete svoje rodné číslo alebo identifikačné číslo poistenca (IČP). Po overení vašej totožnosti Vám bude zaslaný unikátny zľavový kód. Ten zadáte v košíku e-shopu Benu lekárne.
Čo robiť, ak nájdete dieťa v bezvedomí?
- Zistite stav vedomia: Aby ste zistili stav vedomia bábätka, hlasno ho oslovte a ak nereaguje, pošúchajte ho po chodidle alebo mu chvíľu trite dlaňou chrbát. Ak nereaguje na žiadny zo stimulov, je v bezvedomí.
- Skontrolujte dýchacie cesty: Strata vedomia mohla byť spôsobená aj dusením sa (napríklad zvratkami). Rukou bábätku naozaj jemne zakloňte hlavu a druhou rukou podvihnite bradu, čím mu spriechodníte dýchacie cesty. Je možné, že začne dýchať.
- Resuscitácia: Ak sa dýchanie neobnoví alebo máte pochybnosti, začnite s resuscitáciou. Ak ani po minúte dieťatko nereaguje, je nutné zavolať na číslo 112 a privolať pomoc. Ak nie ste sami, jedna osoba zavolá na tiesňovú linku a druhá súbežne začne so živovaním. Na tiesňovej linke vás presne navedú, no ovládať prvú pomoc by mal každý (obzvlášť rodičia).
- Umelé dýchanie: Nadýchnite sa a ústami poriadne prekryte nos aj ústa dieťaťa, vdýchnite 5 iniciálnych vdychov a sledujte dvíhanie jeho hrudníka. V tomto mieste stlačte hrudník (aspoň o 1/3) 15 krát.
SIDS a genetika
Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená. Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia. SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie. Predpokladá sa, že existuje priama genetická súvislosť so vznikom SIDS pri atypicky prebiehajúcich metabolických reakciách v možnej súvislosti s iným spúšťacím faktorom.
Psychologická podpora pre rodičov
Strata dieťaťa je pre rodičov mimoriadne náročné a bolestivé obdobie. Je dôležité, aby rodina dostala adekvátnu psychologickú podporu a poradenstvo. Odborníci môžu pomôcť rodičom vyrovnať sa so stratou, spracovať ich pocity a nájsť cestu k uzdraveniu.