Zákonník práce na Slovensku zaručuje zamestnancom právo na odpočinok a zotavenie sa po práci. Toto právo sa premieta do nároku na rôzne druhy pracovného voľna, s náhradou mzdy aj bez nej. Tento článok sa zameriava na aspekty právneho voľna súvisiace so starostlivosťou o dieťa v kontexte slovenského Zákonníka práce.
Základné Práva Zamestnanca a Dovolenka
Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci, a toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však na náhradu mzdy. Táto suma predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Zákonník práce pritom určuje minimálne sadzby na dovolenku v trvaní 4 týždňov pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33.
Dovolenka a Starostlivosť o Dieťa
Vyššia Výmera Dovolenky pre Rodičov
Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú - v zmysle zákona - obaja rodičia, a to za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa. V praxi tak ide o rodičov, ktorí zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, je potrebné, aby preukázal relevantnú mieru starostlivosti.
V prípade, ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, kedy napríklad jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má len právo styku s dieťaťom, tak tento druhý rodič, ktorý má len právo styku s dieťaťom (prípadne len platí výživné na dieťa), nevykonáva z pohľadu uvedenej právnej úpravy trvalú starostlivosť o dieťa a nemá preto ani nárok na rozšírenú dovolenku v zmysle citovaného ustanovenia.
Definícia Zamestnanca Trvale sa Starajúceho o Dieťa
Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Podľa tejto definície sa za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa na účely Zákonníka práce považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety.
Prečítajte si tiež: Materské školy a pobyt vonku
Vznik a Zánik Nároku na Dovolenku v Priebehu Roka
Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Písomné Oznámenie Starostlivosti o Dieťa
Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu. Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.
Ďalšie Formy Pracovného Voľna Súvisiace so Starostlivosťou o Dieťa
Ošetrovanie Člena Rodiny (OČR)
Platené voľno, respektíve náhradu mzdy, je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov, a to maximálne v trvaní sedem dní. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ošetrovné za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní. Cieľom ošetrovného je poskytnúť nemocensky poisteným osobám hmotné zabezpečenie v čase, keď nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, príp. iného chorého člena rodiny alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku v zákonom stanovených prípadoch.
Pracovné Voľno pri Starostlivosti o Dieťa
Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, okrem iných, aj počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy alebo ak osoba, ktorá sa o neho stará, ochorela. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, okrem iných aj z dôvodov ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov.
Za obdobie ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku patrí zamestnancovi, ktorý je nemocensky poistený, ošetrovné, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia. Na účely poskytnutia pracovného voľna musí zamestnanec tieto skutočnosti preukázať žiadosťou o ošetrovné, ktorú potvrdzuje ošetrujúci lekár dieťaťa alebo chorého člena rodiny na predpísanom tlačive.
Prečítajte si tiež: Všetko o právnych normách v MŠ
Sprevádzanie Rodinného Príslušníka na Vyšetrenie
Poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní. V zmysle § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
V Zákonníku práce nie je presne uvedené, že na potvrdení musí byť uvedené aj meno a priezvisko rodinného príslušníka, ktorého zamestnanec do zdravotníckeho zariadenia sprevádzal. Musí mu však existenciu takejto prekážky dokladovať, čiže musí zamestnávateľovi predložiť potvrdenie zdravotníckeho zariadenia, že zamestnanec sprevádzal rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Sme toho názoru, že na predmetnom potvrdení musí byť uvedené aspoň to, koho sprevádzal, teda napríklad matku, otca, manžela, manželku, vnuka, čiže aby zamestnávateľ vedel posúdiť, či ide o rodinného príslušníka v zmysle § 40 ods.
Ak má zamestnanec prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní 1 hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Napríklad, zamestnanec má 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín. Zamestnávateľ si môže v kolektívnej zmluve dohodnúť vyšší nárok na platenú prekážku, ako je zákonom stanovené.
Kto sa považuje za rodinného príslušníka na účely Zákonníka práce, je uvedené v § 40 ods.
Prestávky na Dojčenie
Ak svoje dieťa dojčíte, musí vám zamestnávateľ poskytnúť osobitné prestávky na dojčenie. Pokiaľ pracujete po určený týždenný pracovný čas, náležia vám do konca šiesteho mesiaca dieťaťa dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. V prípade kratšieho pracovného času (ktorý ale dosahuje aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času) máte len jednu polhodinovú prestávku na dojčenie. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume vášho priemerného zárobku. Pre úplnosť dodajme, že podľa zákona vás zamestnávateľ musí brať ako dojčiacu zamestnankyňu vtedy, keď ste ho písomne informovali o tejto skutočnosti.
Prečítajte si tiež: Rozsudok a práva matky
Úprava Pracovného Času a Ochrana Rodičov
Právo na Úpravu Pracovného Času
Zákonník práce chráni zamestnancov, ktorí sa trvale starajú o dieťa. Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Osamelá matka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov má právo požiadať zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ je povinný jej vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zamestnávateľ nemôže zamestnávať takúto zamestnankyňu prácou nadčas bez jej súhlasu a nemôže jej ani jednostranne nariadiť pracovnú pohotovosť.
Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Ak zamestnávateľ nevyhovie žiadosti zamestnanca o úpravu pracovného času, je dôležité pokúsiť sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou s preplatením dovolenky.
Ochrana pred Výpoveďou
Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď osamelej zamestnankyni alebo osamelému zamestnancovi, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Podľa Zákonníka práce, osamelý zamestnanec starajúci sa o maloleté dieťa mladšie ako tri roky požíva ochranu v podobe zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa alebo zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Prekážky v Práci z Dôvodu Všeobecného Záujmu
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:
- výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
- občianska povinnosť,
- iné úkony vo všeobecnom záujme,
- výkon dobrovoľníckej činnosti.
Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.
Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:
- svedka, tlmočníka, znalca,
- pri poskytnutí prvej pomoci,
- pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
- občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
- pri mimoriadnych udalostiach,
- pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.
Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:
- darovanie krvi a aferéza,
- darovanie ďalších biologických materiálov,
- výkon funkcie v odborovom orgáne,
- činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
- účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
- činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
- činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
- činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
- činnosť člena poradného orgánu vlády SR,
- činnosť člena rozkladovej komisie,
- činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
- činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy.
Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
Výkon dobrovoľníckej činnosti - v takomto prípade zamestnávateľ má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.
Prekážky v Práci z Dôvodu Plnenia Brannej Povinnosti
Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.
Prekážky z Dôvodu Zvyšovania Kvalifikácie
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.
Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
- 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.
V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.
Dôležité Osobné Prekážky v Práci
Do tejto skupiny prekážok patria spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:
- dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V týchto prípadoch zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale je hmotne zabezpečený počas PN nemocenskou dávkou, počas materskej dovolenky materskou dávkou, počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.
- vyšetrenie zamestnanca: zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času. Pri pracovnom voľne nad 7 dní už zamestnávateľ nemusí poskytnúť náhradu mzdy. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.
- narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
- sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní.
- úmrtie rodinného príslušníka: pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe. pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb. pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.
- svadba: vlastná svadba - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, svadba dieťaťa alebo rodiča - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.
- znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
- nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
- presťahovanie zamestnanca - v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
- hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru - pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.
Zamestnávateľ však môže dobrovoľne poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov alebo na žiadosť zamestnanca. Môže mu taktiež poskytnúť pracovné voľno aj na viac dní ako ustanovuje zákonník práce. V týchto prípadoch je na uvážení zamestnávateľa, či poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy.
Rámec Sociálnej Politiky Zamestnávateľa
Základné zásady Zákonníka práce určujú rámec sociálnej politiky zamestnávateľa. Z dikcie čl. 6 až 8 vyplýva povinnosť zamestnávateľa ohľadne osobitnej starostlivosti o vybrané kategórie zamestnancov. Konkrétnejšia úprava pracovných podmienok žien a mužov starajúcich sa o deti sa nachádza v ust. § 160 a nasl. Zákonníka práce. Táto úprava sa týka špeciálnych kategórií zamestnancov, ako sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.
Dovolenka a Starostlivosť o Dieťa
Zamestnanec má nárok na dovolenku, ak pracuje na trvalý pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok. Ak pracujete na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, nárok na dovolenku nevzniká. Nárok na dovolenku vzniká, ak pracovný pomer trvá nepretržite celý rok a zamestnanec odpracuje aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Ak pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa pomerná časť dovolenky.
Pomerná Časť Dovolenky
Pomerná časť dovolenky sa vypočíta aj v prípade zmeny zamestnania počas roka. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na celú dovolenku, ale len na jej pomernú časť. Napríklad, ak zamestnanec nastúpi do nového zamestnania 1. januára a odíde 31. mája, pričom odpracoval aspoň 60 dní, má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa mu bude rátať pomerná časť dovolenky.
Dodatková Dovolenka
Niektorí zamestnanci majú nárok na dodatkovú dovolenku, ktorá je v dĺžke jedného týždňa. Tento nárok majú zamestnanci pracujúci pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní, alebo vykonávajúci zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce.
Dovolenka Počas Skúšobnej Doby
Zákon nezakazuje čerpanie dovolenky počas skúšobnej doby. Ak zamestnanec odpracoval u nového zamestnávateľa aspoň 60 dní, vypočíta sa mu pomerná časť dovolenky.
Krátenie Dovolenky
Krátenie dovolenky závisí od dôvodu práceneschopnosti zamestnanca. Ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa mu nekráti. Avšak, ak je práceneschopný z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže mu zamestnávateľ dovolenku krátiť. Na získanie ročného nároku na dovolenku je potrebné odpracovať aspoň 60 dní v roku.
Dovolenka Počas Materskej a Rodičovskej Dovolenky
Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky sa považuje za výkon práce, a preto sa riadna dovolenka nekráti. Zamestnanec má v tomto období nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu. Avšak, rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, má iné pravidlá.
Určovanie Čerpania Dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na potreby spoločnosti. Ak má zamestnanec nárok na dovolenku, zamestnávateľ mu musí umožniť jej čerpanie v danom kalendárnom roku. Ak sa dovolenka určuje po častiach, jedna časť musí trvať aspoň dva týždne, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.
Zrušenie alebo Odvolanie z Dovolenky
Zamestnávateľ môže zamestnancovi dovolenku zrušiť alebo ho z nej odvolať.
Prenos a Preplatenie Dovolenky
Celú dovolenku by mal zamestnanec vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ mu nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ju nemohol čerpať. Ak sa dovolenka nepodarí vyčerpať ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou prepadne. Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Ak zamestnanec plánuje dať výpoveď, ovplyvní to aj počet dní dovolenky.
Príspevky Počas Dovolenky
Počas čerpania dovolenky, práceneschopnosti alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Zamestnanec musí o tento príspevok požiadať a za kalendárny rok môže požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Od 1. januára 2025 si zamestnanci môžu z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča svojho manžela/manželky.
Zvýšená Ochrana Matiek a Otcov
Zvýšená ochrana matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a ochrana dojčiacich žien patrí k základným zásadám slovenského pracovného práva. Pracovné podmienky takýchto žien musia podľa zákona chrániť ich biologický stav a ich osobitný vzťah s dieťaťom. Zákonník práce však v súvislosti s rodičovstvom nezabúda ani na otcov. Výslovne totiž stanoví, že sa všetkým bez rozdielu pohlavia musia zabezpečiť také pracovné podmienky, ktoré im umožnia vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.
Práva Zamestnancov Starajúcich sa o Dieťa
Právo na Osobitnú Úpravu Pracovného Času
V prípade, že sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, môžete zamestnávateľa požiadať o kratší pracovný čas či inú vhodnú úpravu týždenného pracovného času. Zamestnávateľ vám musí vyhovieť vždy, keď tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. V praxi býva táto výhoda veľmi často využívaná najmä tak, že sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na pružnom pracovnom čase.
Dovolenka vo Verejnej Správe
Na zamestnancov vo verejnej správe sa vzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. o Zákonníku práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Dovolenku je potrebné považovať za dobu odpočinku a nárok na ňu je minimálny zákonný nárok.
Výmera Dovolenky
V pracovnoprávnych vzťahoch je možné upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje zákon. Výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Väčšiu výmeru dovolenky zakotvujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj pre štátnych zamestnancov.
#