Zákazy sú neoddeliteľnou súčasťou života a výchovy detí. Ak sú jasne stanovené pravidlá, deti sa s nimi postupne zoznamujú a s pomocou dospelých ich väčšinou dodržiavajú. Niekedy je však potrebné výchovne zasiahnuť zákazmi, ktoré majú preventívny význam, aby sa deťom nič nestalo alebo aby neurobili niečo zlé.
Zákazy ako prevencia
Zákazy sú slová a činy, ktoré obmedzujú správanie a konanie dieťaťa, ak ohrozujú jeho morálny vývoj, zdravie alebo život, prípadne život iných. Dieťa by nemalo byť zákazmi klamané, že raz niečo môže a inokedy nie. Je dôležité, aby bolo dôsledne upozorňované na to, čo je nevhodné a nebezpečné.
Príklad: Maťko sa postavil na parapetnú dosku okna, aby videl, čo sa deje vonku. Mama ho vzala do náručia a zložila ho dole. Povedala mu, že nabudúce už nesmie liezť na okno, pretože by mohol spadnúť.
Zákaz musí byť prispôsobený chápaniu a skúsenostiam dieťaťa. Je potrebné mu ho trpezlivo vysvetliť jazykom, ktorému rozumie. Rodič by mal zákaz použiť až vtedy, keď mu „došli slová“ v argumentácii, prečo „toto nie“, alebo keď dieťa nedokáže sledovať rodičovské argumenty. Dieťa by malo cítiť, že rodič myslí zákaz vážne a neustúpi z neho. To sa dá dosiahnuť slovami podporenými neverbálnymi prejavmi, ako napríklad pohrozenie, pokrútenie hlavou, smutný výraz tváre alebo prísny tón hlasu. Ak sa rodič usmieva pri zakazovaní, dieťa si môže myslieť, že to nie je až tak naliehavé a nemusí ho poslúchnuť (Rogge, 2007). Rodič by mal pri zakazovaní využívať svoju prirodzenú autoritu a správať sa k dieťaťu s úctou, pretože dieťa mu dôveruje.
Príklad: Danka vyliezla na stoličku a skočila z nej. Keď to mama videla, okamžite zasiahla, chytila ju za ruky a vysvetlila jej dôsledky takéhoto konania a čo sa jej môže stať, ak neprestane.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pokojné bábätko
Podľa Patrika Delaroche (1999) dieťa potrebuje zistiť, či zákazy platia aj v iných situáciách. Preto zakázané činnosti opakuje, aby zistilo, na ktoré prejavy jeho správania a konania rodičia zareagujú zákazmi.
Zákazy ako tresty
Ak dieťa opakovane porušuje zákazy, trestu sa pravdepodobne nevyhne. Forma trestu závisí od dieťaťa a situácie. Zakázať dieťaťu hrať sa obľúbenú hru môže byť trestom, zatiaľ čo nedovoliť mu ísť dole kopcom na kolobežke je opodstatnené varovanie a prevencia pred zranením. Výchovné účinky zákazu ako trestu by mali byť vopred premyslené a rodič by na ňom mal trvať. Ak rodič zruší zákaz skôr, než pôvodne určil, musí to dieťaťu vysvetliť, aby si nemyslelo, že zákaz už nie je dôležitý. Vysvetlenie by však nemalo pôsobiť ako ospravedlňovanie sa rodiča za to, že dieťaťu niečo zakázal. Aj neistota rodiča pri vyjadrovaní zákazu môže byť pre dieťa mätúca. „Deti potrebujú autentické posolstvá, lebo chcú vedieť, na čom sú. Keď im to nie je jasné, zjednávajú si jasno svojimi vlastnými prostriedkami“ (Rogge, 2007, s.
Prekopová a Schweizerová (1993, s. 97) upozornili rodičov, že „ak dieťa nechce rešpektovať nie, ktoré slúži na jeho ochranu, a ak jeho túžba po poznaní je väčšia než prekážky, potom potrebuje nejaké znamenie, ktoré je schopné pochopiť“. Týmto znamením by však nemal byť telesný trest, sankcia, facka alebo capnutie.
Zákazy ako znamenia
Podľa Prekopovej a Schweizerovej (1993, s. 98) sú zákazy „znamením dôsledného výchovného postoja“. Dieťa by malo vedieť, že sa môže spoľahnúť na to, že rodič myslí zákazy vážne a nerobí výnimky. Výchovné „nie“ musí byť vždy „nie“ a nemalo by sa meniť na „áno“, ani keď rodič nemôže byť dôsledný, napríklad pri návšteve alebo v inom prostredí. Zákazy môžu dieťaťu pomôcť spoznať hranice priestoru, v ktorom sa môže voľne pohybovať, a hranice jeho správania a konania. „Ak dieťa nerešpektuje jasné „nie“, potrebuje ďalšie znamenia. Potrebuje dotyk“ (Prekopová a Schweizerová, 1993, s. 99).
Príklad: Súrodenci maľovali pri stole štetcami a farbami na svoje papiere. Peter obvinil Danku, že „zašpinila“ farby v téglikoch a on s takými maľovať nebude. Nahnevaný začal štetcom zasahovať do jej maľby. Danka kričala, aby prestal. Pomohlo až znamenie otca, ktorý Petrovi zobral štetec, vzal ho za ruku a odviedol od stola. Upozornil ho, že toto sa nerobí a zakázal mu vrátiť sa k stolu.
Prečítajte si tiež: Recenzie a informácie o plávaní pre bábätká
To, čo je v domácnosti zakázané, musí platiť aj pre deti, ktoré prídu na návštevu. Ak rodič toto pravidlo dodržiava, dáva dieťaťu príklad spravodlivého rozhodovania. Zákaz by mal byť podporený dôrazným hlasom, ale nie krikom. Vhodný je vecný tón, priateľský prístup a podpora dieťaťa, aby sa správalo a rozhodovalo zodpovedne. Rodič by si nemal vynucovať podriadenosť, rešpekt a poslušnosť dieťaťa, ale mal by sa opierať o prirodzenú autoritu a lásku k dieťaťu.
Rozvíjanie myslenia dieťaťa od narodenia do 1 roka
V prvom roku života dieťa poznáva svet okolo seba pomocou zmyslov. Pozoruje, dotýka sa vecí, ktoré ho obklopujú, preto potrebuje hračky a hry, ktoré sú príjemné na dotyk a vydávajú zvuky.
- Do 3. mesiaca: Dieťa vníma matku podľa vône a potrebuje mať uspokojené základné potreby. Vníma okolie a zhruba na vzdialenosť 30 cm.
- Do 6. mesiaca: Dieťa pozorne vníma matkine pery a jej hlas. Jeho ručičky sú ešte nešikovné a nevie nimi uchopiť predmety. Učí sa všetko to, čo mu matka ukazuje.
- Po 6. mesiaci: Dieťa začína samo objavovať okolitý svet. Otec je zvyčajne vo výchove dynamický prvok.
Rozvíjanie myslenia dieťaťa od 1 do 3 rokov
- V 1. roku: Dieťa začína používať prvé slová a vety.
- V 2. roku: Dieťa ešte nechápe abstraktné pojmy, ale používa ich a vie o nich. Rozvíja sa chápanie priestoru a vzťahov. Dieťa sa učí, keď sa mu na čas schováme a znovu sa ukážeme.
Myslenie dieťaťa od 3 rokov
- V 3. roku: Dieťa vyjadruje svoje myšlienky prostredníctvom kresby a symbolov. Začína chápať symboly, napríklad že pyžamo je symbol, že ide spať.
- Okolo 4. roku: Dieťa si vytvára prvý logický názor a má animizmus - vedomie, akoby všetko žilo. Používa divadielka, kocky, lego a stavebnice.
- V predškolskom veku: Dieťa sa učí s 100% pozornosťou dospelých a začína byť zapojené do kolektívu. Rozvíja sa poznávanie svojho mena.
Rozvoj myslenia školáka
Rozvoj myslenia dieťaťa podporuje najmä škola. Pre deti v tomto období začína iný režim, ako sú povinnosti. Zhruba v 10. roku sa rozvíjajú kombinačné schopnosti a samostatne vytvára rôzne hypotézy.
Ako podporovať rozvoj myslenia
- Je dôležité sa s dieťaťom rozprávať, hrať a učiť ho.
- Myslenie sa rozvíja prostredníctvom interakcie s vonkajším svetom.
- Verbálna inteligencia sa rozvíja a podporuje učením a precvičovaním jazykových schopností.
- Dobré je rozvíjať všestranne schopnosti dieťaťa zhruba do 6. roku.
- U dieťaťa sa od 6. roku rozvíja poradenstvo a prevencia a zhruba od 8. roku sa prejavuje záujem o morálku.
Darčeky pre deti
Deti majú rady darčeky a chcú objavovať nové „svety“, nové hračky a svoje nové schopnosti. Pri výbere darčeka pre dieťa je rozhodujúcim faktorom vek. Pre najmenších drobcov vyberajte darčeky, ktoré sú príjemné na dotyk a vyrobené zo zdraviu neškodných materiálov. Deti do 3 rokov vnímajú svet veľmi intenzívne, od 1 roka začínajú chodiť a objavovať „svet z výšky“. V tomto veku potrebujú hračky, ktoré rozvíjajú fantáziu, podporujú vnímanie a sebarealizáciu dieťaťa. Môžete vybrať Montessori hračky, kocky, stavebnice či hudobné hry.
Čítanie kníh deťom
Chvíle spoločne strávené s deťmi pri peknej knižke si treba užívať. Detských kníh je naozaj veľa, a tak výber skúste prispôsobiť ročným obdobiam. S vhodnou knihou podporíte ich záujem o prírodu a zároveň otvoríte veľké témy, ktoré s jeseňou tak trochu súvisia - kolobeh života, odkvitanie, zber plodov, príprava na zimný spánok, škola a na čo ju máme.
Prečítajte si tiež: Ideálne šaty pre dievčatko