Švajčiarsko, krajina helvétskeho kríža, patrí medzi najbohatšie európske ekonomiky. Aj napriek tomu sa tu stretávame s problémom dovozu tisícov šteniat z pochybných chovov a pouličných psov z Európy. Do tohto výnosného obchodu so zvieratami sú zapojení aj Slováci. Tento článok sa zameriava na legislatívu a realitu povinného očkovania psov vo Švajčiarsku, pričom poukazuje na niektoré kontroverzné aspekty a praktiky.
Úspešný biznis s dovozom psov
Obchod so psami zo zahraničia je vo Švajčiarsku úspešným biznisom. Za posledných desať rokov stúpol počet dovezených psov z iných krajín z 12-tisíc na takmer 27-tisíc v roku 2017. V roku 2017 klesol iba nepatrne - o tisícku. Obchodníci si za jedno zviera bez problémov účtujú až tisíc švajčiarskych frankov, čo je v prepočte zhruba 900 eur. Z dovozu psov sa stal miliónový biznis, do ktorého sú podľa zistení medzinárodného tímu novinárov zapletení aj Slováci.
Slováci v miliónovom biznise
Miliónový biznis so psami vo Švajčiarsku zmapovali Aktuality.sk s magazínom Beobachter v rámci medzinárodnej spolupráce. Zistili, že minimálne dvaja Slováci sa podieľajú na pochybnom obchodovaní so šteňatami vo Švajčiarsku. Pôvod zvierat je nejasný, obchodníci ho zatĺkajú. Šteňatá sú často choré, ich záchrana stojí majiteľov tisíce eur a cena šteňaťa vo Švajčiarsku je násobne vyššia ako na Slovensku, čiže čistý zisk za jedno zviera sa pohybuje v stovkách eur.
Lukratívny biznis z nenápadnej dediny
Obchod so zvieratami z cudziny rozkvitá vo Švajčiarsku z viacerých dôvodov. V kurze sú najmä francúzske buldočky a čivavy, malé plemená s väčšou hlavou a obrovskými srnčími očami. Keďže švajčiarski chovatelia nedokážu pokryť dopyt po týchto módnych plemenách a ich ceny sú podstatne vyššie, domáci nakupujú šťeňatá dovezené z cudziny. Pre porovnanie: čistokrvné švajčiarske šteňa stojí štvornásobne viac ako domáci miláčik z dovozu. Logicky preto stúpa dopyt po lacnejších domácich miláčikoch. Ak si chce niekto kúpiť čivavu, vyberie si zviera za pár minút v inzerátoch na internete.
Novinári z magazínu Beobachter upozornili aj na obchodníčku zo Slovenska - Moniku H. (redakcia pozná jej celé meno). Záujemcom ukazuje šteňatá v byte, ktorý sa nachádza v kantóne Thurgau. Domácke prostredie je iba zásterkou, profesionálne zorganizovaný obchod prekvitá už takmer desať rokov. Monika H. sa zo stredného Slovenska do Švajčiarska prisťahovala asi pred tridsiatimi rokmi. Od roku 2015 má aj osvedčenie spôsobilosti na starostlivosť o zvieratá a vďaka súhlasu miestneho veterinárneho úradu môže ročne doviezť 120 psov a 60 mačiek. Dovtedy mala povolenie na 50 psov.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Pôvod psov: neznámy
Zdá sa, že činorodá Slovenka má predovšetkým nevysychajúce zdroje. Podľa zistení švajčiarskych novinárov, každých štyri až šesť týždňov privezie zo Slovenska do Švajčiarska auto plné nových psov. Aktuality.sk zistili, že vlastní byt v Banskej Bystrici. Počas výjazdov na Slovensko sa však zdržiava v neďalekej dedine Poníky, kde jej patrí rodinný dom. Slovenské úrady neevidujú Moniku H. ako oficiálnu chovateľku psov. Od roku 2011 je však na jej meno registrované zberné stredisko. Na rovnakej adrese stojí obrovský dom s veľkou záhradou, ktorý podľa katastra vlastnia jej rodičia. Regionálna veterinárna správa v Banskej Bystrici kontroluje stredisko jedenkrát ročne. Nie je však jasné, či ide o fyzickú kontrolu priamo na mieste, alebo iba o formálnu záležitosť. Na prevádzku neeviduje žiadny podnet. Keď sme sa pýtali na pôvod psov, odpovede sme sa nedočkali. Monika H. je tak pravdepodobne akousi spojkou v dobre fungujúcom biznise: zvieratá nakúpi a obratom predáva. Všetky nosí výlučne k jednej veterinárke. Každý pes dostane vlastný preukaz a obchodníci ho zaregistrujú aj na colnici. Naoko všetko vyzerá legálne a korektne - nezriedka až podozrivo dokonale.
Rýchla alebo prefíkaná?
Potvrdzuje to aj prípad sučky čivavy - Sissi. Podľa zápisu v slovenskom registri bolo šteňa po ôsmich týždňoch od narodenia prvýkrát zaočkované a začipované ešte na Slovensku. Švajčiarske hranice však prekročilo podľa pečiatky v pase ešte v ten istý deň. V praxi to znamená, že Monika H. musela v to ráno vyhľadať veterinárku v Banskej Bystrici, aby si v rovnaký deň, po takmer tisíc kilometrov dlhej ceste dala od švajčiarskych colníkov potvrdiť prechod hraníc so psom. Viacerí zverolekári, ktorých novinári z magazínu Beobachter oslovili, však majú podozrenie, že obchod v skutočnosti prebieha inak. Dátum narodenia psa je podľa nich vymyslený tak, aby to vyhovovalo obchodníčke.
Magická osmička
Predajcovia, ktorí vozia šteňatá do Švajčiarska, majú pádny dôvod na úpravu dátumu narodenia. Súvisí to s hraničným vekom osem týždňov. Práve od tohto momentu môžu byť šteňatá zákonne prepravované bez matky. A nielen to - pri prvom očkovaní musia mať aspoň osem týždňov. Pre medzinárodných obchodníkov so psami je ideálny vek šteniat od osem do dvanásť týždňov. Dôvodom je minimálny vek zvieraťa pre povinné očkovanie proti besnote, čo je 12 týždňov. Ďalšie tri týždne sa musí čakať, kým vakcína zaúčinkuje a obchodník môže vyviezť zviera za hranice. V skutočnosti tak šteňa, zaočkované proti besnote, legálne prekročí hranice najskôr v 15. týždni, resp. po ňom.
Existujú však aj výnimky, ktoré platia i vo Švajčiarsku: stačí, ak má šteňa osem týždňov a veterinár potvrdí do pasu zvieraťa, že nebolo v kontakte s voľne žijúcim živočíchom a nehrozí riziko besnoty. S pečiatkou a podpisom zverolekára tak môžu obchodníci vyviezť šteňa do cudziny skôr. Šteňatá obchodníčky z Thurgau Moniky H. sú až podozrivo často staré osem až dvanásť týždňov. Na každý inzerát sa prihlási aj päť záujemcov. Podľa novinárov v Beobachter, šteňa vykupuje na Slovensku za zhruba 250 švajčiarskych frankov, čosi vyše 220 eur. Za hranicami ich zasa predáva od 1000 do 1500 frankov, čo je takmer 900 až 1350 eur. A teda s 300 až 500-percentným ziskom.
Vraj problémy s trávením
Záujemcov Conny a Stefana K. (redakcia pozná celé mená) zo švajčiarskej dediny Zuzwill vyšlo šteňa ešte lacnejšie. Namiesto pôvodných 1300 frankov (1165 eur), zaplatili v hotovosti a na ruku len 750 frankov (zhruba 670 eur). „Všetko vyzeralo seriózne,“ spomína Stefan K. Keď sa dohodli, obchodníčka Monika H. mu dala do ruky ešte pár tabletiek. „Malá Mila má, žiaľ, nejaké problémy s trávením, preto má hnačku,“ priznala. Len čo prišli Conny a Stefan K. domov, zažili nočnú moru. Zviera bolo vážne choré, malo parazitov v tenkom čreve a potrebovalo antibiotiká. Zverolekár odporučil zopakovať všetky očkovania. Náklady na ošetrenia sa medzitým vyšplhali na takmer 1000 frankov, zhruba 900 eur. „Výhodná nákupná cena“ sa napokon ešte zvýšila, keďže zverolekár nariadil nevyhnutnú operáciu zubov. Zverolekár prišiel aj s ďalším zistením. Čip pre malú čivavu začínal číslom 900. V Európskom čipovacom systéme sa dá podľa čísel zistiť krajina pôvodu. Avšak, práve 900 je všeobecné číslo výrobcu čipov, čo v praxi znamená, že pôvod a krajina chovu zostali neznáme. Teoreticky tak môžu takto začipované zvieratá pochádzať z krajín s rizikom nákazy besnotou, napríklad z Ukrajiny, zo Srbska alebo z Ruska. Viacerí zverolekári v takom prípade dajú psa do niekoľkotýždňovej karantény - samozrejme, na náklady majiteľa. Na trhu so psami je Monika H. pojmom. Za posledné roky je zdokumentovaných viacero prípadov, keď predávala choré psy. Minimálne v jednom prípade šteňa zahynulo len pár dní po doručení novému majiteľovi.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Bez komentára
Keď časopis Blick začiatkom roka 2017 písal o jej obchodoch, zdôrazňovala, že vlastní povinné povolenia. S novinármi magazínu Beobachter odmietla komunikovať. Monika H. nezavádza podľa novinárov z Beobachter iba kupujúcich, ale aj úrady. Niekdajšia majiteľka nechtového štúdia žije už roky v Zürichu, kde má nahlásený aj pobyt a platí dane. Byt v Thurgau je len akýmsi „showroomom”, kde ukazuje pontenciálnym klientom šteňatá. Miestny zverolekár v Thurgau Paul Witzig odmietol prípad Moniky H. komentovať. Tvrdí, že povolenie na predaj sa nemusí nutne viazať na trvalý pobyt, ale môže sa vzťahovať aj na sídlo obchodu. „Povolenia sa vydávajú alebo predlžujú iba v prípade, ak úradné kontroly a zistenia preukážu, že boli splnené všetky požiadavky,“ argumentoval Witzig. Platné pravidlá však umožňujú obchodníkom so psami vyhnúť sa úradom. Napríklad zo Slovenska do krajín Európskej únie, ale aj Švajčiarska, možno jednorazovo doviezť až päť zvierat, a to bez akejkoľvek prepravnej registrácie. Priekupníkom tak zakaždým stačí iba zmeniť šoféra: nemusia žiadať úrady o povolenie a registrovať sa na colnom úrade ako profesionálni obchodníci. Nečudo, že veľká časť z 26-tisíc psov, dovezených vlani do Švajčiarska, pochádza od súkromných osôb.
Veterinár: pozor na besnotu
„Sme presvedčení, že veľa psov sprostredkúvajú záujemcom vo Švajčiarsku priamo zahraničné organizácie, predovšetkým z Nemecka,“ hovorí zverolekár kantónu St. Gallen Albert Fritsche. Kupujúci si psa prevezme buď v zahraničí, alebo mu ho doručia priamo domov. „Predpokladáme, že psy prevážajú cez hranice v malých počtoch alebo jednotlivo. Nikomu nenapadne, že by ich rôzni šoféri vozili rovno popred colnice,“ hovorí Fritsche.
Prípad istého srbského obchodníka so psami, ktorý ostal visieť na colnici pri rutinnej kontrole so šteňatami, je výnimkou. Podnikateľ bol úradom v kantóne St. Gallen známy. Viacerí zverolekári totiž nahlásili podozrenie, že niekoľko psov má číslo čipu krajiny, kde je vysoká pravdepodobnosť výskytu besnoty - zo Srbska. Obchodníka trestne stíhajú, šteňatá museli utratiť. Veterinár Fritsche varuje: „Skôr či neskôr sa môžu znovu vyskytnúť prípady besnoty aj u ľudí.“ V krajine helvétskeho kríža zaevidovali posledný prípad besnoty v roku 1999.
Prísnejšie pravidlá, žiadne kontroly
Hlavnú kostru medzinárodného obchodu so psami tvoria online predajne ako Anibis, Tutti alebo Findix. Na nich sa ročne objavia tisícky inzerátov na predaj psov. Napríklad web Anibis ponúkol od apríla 2018 do apríla 2019 dohromady 34 701 inzerátov na predaj psov a mačiek. Presný počet iba psov stránka neponúka. Niektoré sú na predaj viackrát, v mnohých ponukách je dokonca viacero zvierat naraz. Existujú predajcovia, ktorí za rok publikujú aj viac ako 100 inzerátov, v niektorých aj šesť zvierat. Slovenská obchodníčka Monika H. patrí medzi nich. Od apríla 2018 do apríla 2019 zverejnila 80 ponúk, v niektorých aj 4 šteňatá naraz. Od vlaňajška pritom vo Švajčiarsku platia prísnejšie povinnosti pre predajcov. V inzerátorch totiž ponovom musia zverejňovať svoje meno aj adresu a pôvod zvieraťa. Väčšina inzerentov však pravidlá ignoruje. Švajčiarska ochrana zvierat (STS) námatkovo skontrolovala 300 inzerátov. Výsledok? Iba 11 percent naplnilo predpisy. Z 19 platforiem na predaj psov sa pri 15 nenašiel ani jeden inzerát, ktorý by spĺňal zákon. Zlepšenie je podľa novinárov v nedohľadne. Väčšina platforiem je zo zahraničia. Vo Švajčiarsku ich len označia doménou .ch a prakticky vzniká nekontrolovateľný nárast.
Obchodník z juhu
Kevin Thalmann z Zürichu sa rozhodol pre Sammy - šteňa Cavalier King Charles Spaniel za 600 eur. Zaočkované, s európskym preukazom, ale bez rodokmeňa. Našiel ho na stránke Elitdog - obchodníka zo Slovenska. „Dovážate do Švajčiarska?“ pýtal sa záujemca. Odpoveď dostal o pár minút. Sammy je vraj čistotný pes, starý 10 a pol týždňa. Kevin sa viackrát priznal, že má málo času a žiadne skúsenosti so starostlivosťou o psa. Pre obchodníka to nebola prekážka. Problém nastal vtedy, keď sa Thalmann začal zaujímať o fotku preukazu aj s pôvodom zvieraťa. Komunikácia načas uviazla, neskôr predajca poslal fotografie pasu. Vysvitlo, že na snímkach nie je jeden, ale dva pasy. Jeden na meno Sammy s dátumom narodenia, druhý ukazoval údajné očkovania. Na oboch obrázkoch prekryl majiteľ psa čísla pasov palcami. Novinár Kevin Thalmann, ako fiktívny zubár z Zürichu, sa kúpy nevzdal. Zisťoval, ako jednoducho si môže zaobstarať psa z viac ako tisíc kilometrov vzdialeného chovu.
Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu
Šteňatá zo skleníka
Z dostupných informácií vyplýva, že Elitdog je akási zvieracia fabrika. Podľa novinárov z Beobachter bolo iba v roku 2016 za jej bránami zaočkovaných vyše 2700 psov pripravených na export. Približne 2000 očkovaní mal zaobstarať jediný zverolekár. V kontaktných údajoch webovej stránky elitdog.sk je ako chovateľ uvedený Roland Tóth. Človek s rovnakým menom zverejnil v októbri 2014 inzerát, že „vykupuje čistokrvné šteniatka všetkých rás bez pp“ za 200 eur. Ako lokalitu označil Dunajskú Stredu. Internetová predajňa Elitdog má nemeckú, dánsku, anglickú, španielsku a francúzsku mutáciu. Z dostupných údajov z roku 2016 vyplýva, že väčšina šteniat skončila v Belgicku, a nebola to náhoda. Podľa zistení Beobachter viedol Elitdog vo Flámsku distribučné centrum pod oficiálnym názvom Tactics v bývalom skleníku. Televízne zábery a správy v médiách upozornili na žalostné podmienky pre zvieratá. Až koncom vlaňajška miestne úrady stanicu zavreli. Medzičasom škandál v Belgicku utíchol. Šéf firmy Roland Tóth sa, zdá sa, vrátil k overenému podnikaniu.
Pochybné zvieratá zo zahraničia
V zvieracej klinike zürišskej univerzity veľmi dobre poznajú obchodníkov, ako je Elitdog. Obete pochybného biznisu so zvieratami totiž končia práve tu: šteniatka, ktoré vyrastali v psích fabrikách vo východnej Európe a často nemali ani osem týždňov, keď ich odtrhli od matiek a doviezli do Švajčiarska. Profesorka reprodukčnej medicíny Iris Reichlerová sa zaoberala tisíckami takých prípadov. Nakrátko sa jej zlomí hlas, keď jej hlavný lekár predloží lístok. Desať týždňov starý špic, o ktorého život bojovala cez víkend s kolegyňami na jednotke intenzívnej starostlivosti, náhle prejavil príznaky takzvanej invaginácie čreva. Musia ho operovať, ale majiteľ už nie je schopný ďalej platiť. „Eutanázia,“ povie potichu Reichlerová. Aj napriek 30-ročnej praxi jej rozhodnutie o uspatí vychádza z úst ťažko. Špica priviezli pred pár dňami na kliniku s jasnou diagnózou: parvoviróza, čo je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie. Odborníčka sa pri psoch zo švajčiarskeho chovu nestretla s týmto ochorením prakticky nikdy, vždy šlo o šteňatá z dovozu. „Psy zo švajčiarskych chovov sú spravidla dobre očkované, odčervené a živené,“ vysvetľuje Reichlerová. „Majú jednoducho lepšie podmienky pre štart do života ako šteňatá zo zahraničia.“ Jedinou ochranou pre šteňatá je materské mlieko. Ich imunitný systém potrebuje niekoľko mesiacov, kým sa úplne nevyvinie. „Je jedno, odkiaľ pochádzajú dovezené šteňatá, nemajú takmer žiadnu obranyschopnosť, často sú zle zaočkované a majú črevné parazity. Preto ochorejú oveľa ľahšie ako dospelé psy,“ hovorí Reichlerová.
Povinné očkovanie proti besnote
Očkovanie proti besnote je v Európskej únii nevyhnutné. Prvá vakcinácia sa stáva efektívnou po 21 dňoch, a je dôležité, aby posilňovacie dávky pokrývali celé obdobie cesty. Mimo EÚ môžu niektoré štáty vyžadovať titráciu protilátok a následnú čakaciu dobu, ktorá sa môže vyšplhať až na tri mesiace.
Výnimky z platnej vakcinácie proti besnote pre mladé zvieratá
Niektoré členské štáty povoľujú výnimku z platnej vakcinácie proti besnote pre mladé zvieratá. podpísané vyhlásenie, alebo jeho matka, na ktorej je stále závislé, a matkin identifikačný doklad jasne preukazuje, že matka bola pred pôrodom platne vakcinovaná proti besnote. Zoznam krajín, ktoré umožňujú takúto výnimku z podmienky platnej vakcinácie mladých spoločenských zvierat je uvedený v tabuľke na oficiálnej webstránke Európskej komisie (obsah v angličtine). Uplatňovanie výnimky v prípade nekomerčného vstupu z tretej krajiny do EÚ je zobrazené v druhom stĺpci tabuľky (v súlade s článkom 11 Nariadenia (EU) č. 576/2013). Kde je uvedené „Áno/Yes“ znamená, že krajina výnimku uplatňuje, a „Nie/No“ znamená, že krajina výnimku neuplatňuje. Slovensko takúto výnimku v prípade pricestovania so spoločenskými zvieratami z tretích krajín do EÚ neuplatňuje a teda nie je možné na územia Slovenska nekomerčne pricestovať z tretích krajín s mladým spoločenským zvieraťom bez platnej vakcinácie proti besnote.
Test protilátok proti besnote
Psy, mačky a fretky sa musia podrobiť titračnému testu na protilátky proti besnote. Test sa musí vykonať na vzorke odobratej povereným veterinárnym lekárom (povereným súkromných veterinárnym lekárom v rámci SR) najmenej 30 dní po dátume vakcinácie a nie menej ako tri mesiace pred dátumom vstupu do EÚ. Pre uspokojivý výsledok testu musí byť hladinu neutralizačných protilátok proti vírusu besnoty v sére rovnajúca sa alebo vyššia ako 0,5 IU/ml. Test musí byť vykonaný v schválenom laboratóriu. Zoznam schválených laboratórií nájdete na oficiálnej webstránke Európskej komisie. Test musí zdokumentovať oprávnený veterinárny lekár (poverený súkromný veterinárny lekár v rámci SR) v príslušnom oddiele identifikačného dokladu.
VýnimkaPri vstupe spoločenských zvierat do EÚ z vybraných tretích krajín sa test protilátok proti besnote nevyžaduje. Zoznam tretích krajín nájdete na oficiálnej webstránke Európskej komisie a je tiež uvedený v prílohe II Nariadenia (EÚ) č. 577/2013.
Sprievodný dokument zvieraťa
Psy, mačky a fretky musia byť sprevádzané identifikačným dokladom.
Pricestovanie z tretej krajiny do EÚV prípade zvieraťa s pôvodom v tretej krajine musí byť zviera sprevádzané veterinárnym osvedčením stanoveného formátu podľa vzoru v časti 1 prílohy IV Nariadenia (EÚ) č. 577/2013. Veterinárne osvedčenie je platné 10 dní od dátumu vydania do dátumu kontroly dokladov v mieste vstupu do EÚ. V prípade námornej dopravy sa táto lehota 10 dní predlžuje o dodatočnú lehotu zodpovedajúcu dĺžke trvania cesty po mori. Na účely ďalšieho premiestňovania do iných členských štátov je osvedčenie platné odo dňa kontroly dokladov v mieste vstupu do EÚ celkovo štyri mesiace alebo do dátumu skončenia platnosti vakcinácie proti besnote, podľa toho, ktorý dátum nastane skôr. Kto vydáva veterinárne osvedčenie? Iba úradní veterinárni lekári kompetentnej autority tretej krajiny.
Návrat z tretej krajiny do EÚ po vycestovaní z EÚV prípade zvieraťa s pôvodom v EÚ môže zviera sprevádzať európsky pas spoločenského zvieraťa. Kto vydáva pasy spoločenských zvierat? Iba poverení súkromní veterinárni lekári v členských štátoch Európskej Únie. Upozornenie: Aby zviera mohlo byť pri návrate z tretej krajiny do EÚ sprevádzané iba EÚ pasom spoločenského zvieraťa, všetky požiadavky pre návrat musia byť zaznamenané v tomto pase.
Ošetrenie proti Echinococcus multilocularis
Psy musia byť pre vstup do niektorých krajín- Írsko, Fínsko, Malta, Nórsko a Severné Írsko spĺňať dodatočnú požiadavku na antiparazitárne ošetrenie proti Echinococcus multilocularis (tzv. líščia pásomnica). Uvedené krajiny majú štatút krajiny bez výskytu parazita pásomnice s latinským názvom Echinococcus multilocularis, preto musia psi na vstup do týchto krajín spĺňať túto dodatočnú zdravotnú požiadavku. Ošetrenie proti Echinococcus multilocularis musí byť aplikované maximálne 120 hodín a minimálne 24 hodín pred plánovaným časom vstupu do týchto krajín. Aplikácia ošetrenia musí byť zaznamenaná veterinárnym lekárom v príslušnej časti pasu spoločenského zvieraťa. Kto ošetruje zvieratá proti echinokokom? Ktorýkoľvek súkromný veterinárny lekár.
Vyhlásenie vlastníka zvieraťa
Psy, mačky a fretky musia byť sprevádzané písomným vyhlásením vyplneným vlastníkom alebo oprávnenou osobou o nekomerčnom charaktere prepravy a v prípade potreby osvedčujúcim prepravu zvieraťa na zodpovednosť oprávnenej osoby do piatich dní od presunu vlastníka. Vzor vyhlásenia je uvedený v časti 3 prílohy IV Nariadenia (EÚ) č. 577/2013.
Vstupné miesta pre cestujúcich
Spoločenské zviera musí prejsť cez miesto vstupu pre cestujúcich určené členskými štátmi. Vlastník musí v čase vstupu kontaktovať príslušný orgán prítomný v mieste vstupu na účely kontroly dokladov a totožnosti. Zoznam vstupných miest pre cestujúcich nájdete na oficiálnej webstránke Európskej komisie.
Ďalšie podmienky
V prípade pricestovania do členského štátu EÚ okrem Slovenska so spoločenskými zvieratami odporúčame vlastníkom informovať sa o prípadných dodatočných podmienkach a národných požiadavkách a pravidlách u príslušnej veterinárnej autority danej krajiny napr. zamietnutý vstup zvieraťa na územie krajiny, nariadená karanténa zvieraťa v štátnom zariadený na náklady vlastníka, spolu s nákladmi na dodatočné ošetrenia, testovanie a celkovú starostlivosť, nariadené utratenie zvieraťa na náklady vlastníka.
Iné spoločenské zvieratá
Vtáky ako spoločenské zvieratá sa môžu premiestňovať do EÚ iba z tretích krajín, ktoré sú členom Svetovej organizácie pre zdravie zvierat/ World Organisation for Animal Health (WOAH).
Vtáky musia byť označené trvalým, neodstrániteľným a čitateľným individuálnym označením s alfanumerickým kódom. Vtákom musí byť označenie aplikované pred ich izoláciou/testovaním/očkovaním proti vtáčej chrípke podtypov H5 a H7, aby bolo zabezpečené prepojenie medzi zvieraťom a jeho splnením všetkých nasledovných podmienok. Odchylne sa označenie nepožaduje a postačuje popis vtákov, ak sú vtáky premiestňované podľa čl.6 (Delegovaného Nariadenia Komisie č. 2021/1933) a súčasne je splnené, že pred odoslaním do Únie boli vtáky umiestnené v kontajneri zaplombovanom príslušným orgánom územia alebo tretej krajiny odoslania a v tomto kontajneri zostávajú počas karantény uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. Môže byť nariadená karanténa zvieraťa v štátnom zariadený na náklady vlastníka, spolu s nákladmi na dodatočné ošetrenia, testovanie a celkovú starostlivosť Môže byť nariadené utratenie zvieraťa na náklady vlastníka.
Miestne predpisy a povinnosti majiteľov psov vo Švajčiarsku
Mnoho slovenských psíčkarov si možno ani neuvedomuje, že ich každodenné prechádzky so štvornohými miláčikmi môžu viesť k pokutám vo výške tisícov eur. Pre mnohých slovenských psíčkarov sú zdanlivo neškodné prechádzky bežnou súčasťou dňa. No čo keď vám váš pes urobí potrebné na nesprávnom mieste alebo keď ho pustíte z vôdzky? V hlavnom meste platí prísny zákaz voľného pohybu psa mimo ohradených výbehov. Prechádzky po trávnikoch v parkoch môžu byť tiež nebezpečné. Napríklad mesto Trnava má od augusta 2024 prísne pravidlá o voľnom pohybe psov v parkoch. Kým v Bratislave je povinnosť mať psa na vôdzke a nahlásiť zmenu údajov o psovi, niektoré mestské časti prísne kontrolujú aj to, či pes má náhubok alebo či jeho majiteľ odstránil exkrementy. Pokuty za porušenie pravidiel sa netýkajú len mestských oblastí. Voľný pohyb psov je zakázaný aj na ochranných územiach prírody, ako sú národné parky či lesy. Mestská polícia upozorňuje majiteľov psov, že ich štvornohí spoločníci nemôžu byť voľne pustený ani v lesoch. V Bratislave sa najčastejšie vyskytujú priestupky, ako je venčenie psov na zakázaných miestach, ignorovanie zákazu vstupu so psom a chýbajúca evidenčná známka na obojku. Zákony týkajúce sa čipovania psov, evidencie a povinného očkovania sú striktne dodržiavané. Majitelia, ktorí nezaregistrujú svojho psa, môžu čeliť vysokým pokutám, ktoré v niektorých prípadoch dosahujú až 1 200 eur.
Očkovanie domácich zvierat: Časté otázky
Očkovanie domácich zvierat je prirodzenou súčasťou chovateľov psov a mačiek. Tu je 7 najčastejších otázok, ktoré sa týkajú tejto činnosti.
Je potrebné očkovať domáce zvieratá, ktoré nemajú prístup na ulicu?
Očkovanie je povinné pre všetky zvieratá - aj pre tie, ktoré nikdy neopustili byt. A to z jednoduchého dôvodu. Patogénne baktérie môže priniesť do bytu i človek. Napríklad pôvodcovia najnebezpečnejších chorôb - besnota a kaliciviróza - najčastejšie vstupujú do domu na topánkach. Dezinfekcia priestorov nepomáha a zdravie a život neočkovaného domáceho zvieraťa je tak vo veľkom ohrození.
Kedy sa očkovanie neodporúča?
Môžeme zaočkovať iba úplne zdravé domáce zviera. Očkovanie môže uškodiť, ak je vaša mačka alebo pes chorý, má horúčku alebo tiež počas prerezávania zúbkov. Okrem toho nemôžeme očkovať zviera, ak je jeho telo oslabené (do 2 týždňov po užití antibiotík a 3 týždňov po operácii). Nevakcinujú sa ani kotné a dojčiace domáce zvieratá. V prípade kontaktu psa či mačkys infikovaným zvieraťom treba očkovanie odložiť.
#
tags: #povinne #ockovanie #psa #vo #svajciarsku