Potravinová alergia u dojčiat a malých detí je čoraz častejší problém. Ak máte doma malého alergika, je dôležité vedieť, ako rozpoznať príznaky alergie a ako sa o dieťa starať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o potravinových alergiách u 6-mesačných detí, vrátane príznakov, diagnostiky, liečby a prevencie.
Úvod
Alergické ochorenia predstavujú významnú skupinu civilizačných ochorení s narastajúcou prevalenciou vo svete. U malých detí dominujú kožné prejavy, hlavne atopický ekzém či dermatitída a prejavy v tráviacom trakte, za ktoré sú zodpovedné najmä rôzne potravinové alergie. Potravinová alergia je imunitou sprostredkovaná nežiaduca reakcia po požití potraviny, pričom táto reakcia musí mať imunologický podklad.
Čo je potravinová alergia?
Potravinová alergia je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Ide o stav, kedy imunitný systém dieťaťa mylne považuje určitú potravinu za škodlivú. Imunitný systém reaguje prehnane tak, akoby bolo v nebezpečenstve kvôli alergénu, ku ktorému sa správa, akoby to bol vírus, a tak si vytvára protilátky. Táto imunitná reakcia vyvoláva príznaky alergie.
Podľa CDC asi 1 z 13 detí má alergiu aspoň na jednu potravinu. Potravinová alergia je závažná diagnóza, pretože môže byť život ohrozujúca. Alergická reakcia býva u detí často mierna s miernymi príznakmi, ale aj závažná vyžadujúca si rýchlu reakciu a liečbu na pohotovosti - hovoríme o anafylaxii, keď sa telo dostane do šoku a strate vedomia.
Potravinová alergia vs. intolerancia
Je dôležité rozlišovať medzi potravinovou alergiou a intoleranciou. Intolerancie sa vyskytujú oveľa častejšie a znamenajú „neznášanlivosť niektorých potravín“. Alergia sa týka imunitného systému a je oveľa nebezpečnejšia práve kvôli anafylaxii, intolerancia sa týka tráviaceho systému (ide buď o citlivosť na zložku v potravine, alebo neschopnosť stráviť či absorbovať určitý druh potravy). Alergénu sa v prípade alergie musí dieťa vyhýbať úplne, v prípade intolerancie ak by zjedlo menšie množstvo, nemusí mu potravina spôsobiť vážne problémy.
Prečítajte si tiež: Potravinové intolerancie u detí
Príčiny potravinovej alergie
Presná príčina vzniku potravinovej alergie nie je úplne známa, ale určitú úlohu môže zohrávať aj rodinná anamnéza. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia, história alergických ochorení v rodine, chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Rovnako sa predpokladá, že zmeny v životnom štýle, ako je zmena stravovania a zníženie vystavenia mikroorganizmom v ranom veku, môžu ovplyvniť vznik potravinových alergií.
V posledných desaťročiach sa objavuje niekoľko hypotéz, odôvodňujúcich výskyt potravinových alergií. Tzv. Hypotéza dvojitej expozície - kedy dojčatá so suchou pokožkou alebo ekzémom majú narušenú kožnú bariéru, ktorá umožňuje alergénom ľahšie prenikať do kože a vystaviť imunitný systém potravinovým alergénom v inej forme ako orálne.
Najčastejšie potravinové alergény u detí
Keď sa chceme prizrieť potravinovým alergiám, prizrime sa ich najčastejším spúšťačom, teda alergénom, ktoré najčastejšie alergické reakcie vyvolávajú. Najčastejšími alergénmi, ktoré stoja za potravinovými alergiami, sú:
- Kravské mlieko a mliečne výrobky
- Vajcia
- Arašidy
- Orechy ako vlašské orechy, mandle, kešu, pistácie
- Ryby
- Mäkkýše - krevety, krab
- Sója
- Pšenica
- Sezam
- Pozor aj na potravinárske prísady, prídavné látky do potravín (siričitany)
U malých detí prevláda alergia na kravské mlieko, vajcia, sóju a múku.
Príznaky potravinovej alergie u detí
Aké príznaky môžu naznačovať, že vaše dieťa má potravinovú alergiu? Niektoré príznaky sa objavia do niekoľkých minút po expozícii dieťaťa na alergén, iné sa môžu objaviť do hodiny, ďalšie sa môžu objaviť oneskorene. Pozor si dávajte aj na to, že u dieťaťa sa môže objaviť len jediný príznak, ale aj viacero naraz. Práve v prípade jediného príznaku si rodičia často tento zmýlia a pripíšu ho náhlej viróze, nachladnutiu, podráždeniu, prípadne iným ochoreniam (napr. kožným).
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Malé deti nie vždy dokážu vysvetliť príznaky, ktoré ich trápia, preto je potrebné, aby rodičia interpretovali, čo deti cítia. Prvou známkou môžu byť zmeny v ich správaní, v prípade reakcie na potravinovú alergiu môže dieťa odmietať jedlo, ktoré začalo jesť.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Kožné prejavy:
- Žihľavka, kožná vyrážka: červené, svrbiace, vyvýšené škvrny na pokožke, ktoré sa objavia krátko po jedle, objaviť sa však môžu aj deň až dva po potravine, môžu to byť červené, svrbivé vyrážky okolo úst, jazyka, očí, ale aj inde na tele.
- Ekzém: zhoršenie alebo vzplanutie ekzému a iných kožných ochorení.
- Opuch: opuchy pier, tváre, očí, jazyka môžu naznačovať alergickú reakciu, opuch môže nastať aj u iných častí tela.
- Respiračné príznaky:
- Kýchanie a upchatý nos: objaviť sa môžu príznaky alergickej nádchy ako vodnatý výtok z nosa, kýchanie, slzenie očí, červené oči, nádcha alebo upchatý nos.
- Problémy s dýchaním: typické sú aj kašeľ, najmä suchý, dráždivý, dýchavičnosť, sipot, ťažkosti s dýchaním.
- Gastrointestinálne príznaky:
- Žalúdočné problémy: vyskytnúť sa môže nevoľnosť a vracanie, hnačky alebo naopak zápcha ako oneskorený príznak, objaviť sa môžu aj žalúdočné kŕče, zvláštna pachuť v ústach.
- Reflux: epizódy zvracania, ktoré sa opakujú.
- Bolesti brucha, nadúvanie, zápcha alebo hnačky (riedke a hlienovité stolice) - dlhodobejšie a sprevádzané bolesťami brucha.
- Celkové príznaky:
- Svrbenie úst, hrdla: dieťa môže pociťovať mierne podráždenie v ústach alebo hrdle po konzumácii niektorých potravín ako čerstvé ovocie alebo orechy, môže to byť škriabanie, svrbenie v ústach a krku, kvôli svrbeniu si môžete všimnúť chrapot, pozor - závažnou reakciou je zovretie hrdla, uzavretie.
- Závraty alebo mdloby: práve v závažných prípadoch a reakciách detí na alergén môže poklesnúť krvný tlak, čo spôsobí slabosť, únavu, ale aj kolaps, dieťaťu sa môže točiť hlava, pociťuje závrat, mdloby.
- Zlý rast a dieťa neprospieva - slabý prírastok hmotnosti či slabý rast.
- Časté trápenie a plač.
V závažných prípadoch dochádza po požití alergénu k potenciálne život ohrozujúcej reakcii organizmu - anafylaxii. Jej príznakmi môžu u vášho dieťaťa byť: ťažkosti s dýchaním, sipot, pretrvávajúci kašeľ či chrapľavý hlas, náhly pokles krvného tlaku, nastať môžu opuchy - jazyka, tváre, pier, hrdla, tela a problémy s prehĺtaním, pretrvávajúci závrat, náhla ospalosť, zmätok, dôjsť môže až k strate vedomia, telo sa môže dostať do šoku a môže nastať smrť.
Diagnostika potravinovej alergie
Diagnostika potravinovej alergie je veľmi náročná a vyžaduje vysokú odbornosť, nie je to rýchly proces. Diagnostika sa opiera o podrobnú anamnézu - podrobný rozbor prejavov v súvislosti s konzumáciou potravín, výskyt alergií v rodine.
Mnohí odborníci radia rodičom, aby si viedli potravinový denník, do ktorého si zapisujú potraviny, jedlá, ktoré dieťa zjedlo a príznaky, ktoré sa po jedle objavili, čas, a rozostupy a podobne.
Prečítajte si tiež: Diagnostika alergie na mlieko počas dojčenia
Používajú sa kožné testy, ktoré je možné vykonávať prakticky v každej alergologickej ambulancii. Sú relatívne jednoduché a tiež lacné. Existujú testy náplasťové alebo bodové (prick testy). Bodové (prick testy) sa realizujú aplikáciou potravinového alergénu v jeho natívnej podobe na kožu. Prepichnutím lancetou s krátkym hrotom sa alergén dostane do vrchnej vrstvy pokožky a po 15-20 minútach sa odčíta výsledok. V prípade pozitívneho výsledku sa v mieste vpichu objaví napuchnutie, svrbenie a začervenanie. U detí do jedného roku sa testujú základné potraviny: mlieko v rôznych podobách, surové vajce, pšeničná múka, sója, arašidy, lieskový orech a strukoviny. Tieto testy je možné vykonávať bez vekového obmedzenia. V praxi sa vykonávajú cca od troch mesiacov života a neodporúčajú sa pacientom s ťažkým ekzémom alebo nestabilným alergickým ochorením.
Náplasťové testy - v tomto prípade sa aplikuje náplasť s obsahom natívnej potraviny na chrbát a výsledky sa odčítajú po 48 hodinách. Používajú sa pri podozrení na non-IgE mechanizmus.
Ďalšou diagnostickou metódou je vyšetrenie špecifických IgE z krvi. V prípade detí je to testovanie na mlieko a jeho bielkoviny (laktalbumín, laktoglobulín a kazeín), vajce (najmä bielok) a jeho komponenty - ovomukoid a ovalbumín. Stanovenie hladiny týchto protilátok je spolu s kožnými prick testami zásadné v diagnostike včasných hypersenzitívnych reakcií.
Pre potvrdenie potravinovej alergie je dôležitý eliminačný a následne expozičný test. Eliminácia potraviny na lekárom určený čas s ústupom ťažkostí. Následné opätovné vystavenie danej potravine je expozičný test. Pre čo najobjektívnejšie výsledky sa používa dvojito zaslepený expozičný test (lekár ani pacient nevedia, či má pacient potravinu s alergénom alebo placebo). Test sa realizuje nalačno, kedy je pacientovi podávaná podozrivá potravina v postupne sa zvyšujúcich dávkach, až do prípadnej reakcie. Cieľom je určiť tolerované množstvo danej potraviny.
Liečba potravinovej alergie
Na potravinové alergie neexistuje liek. Je dôležité sa preto dôsledne vyhýbať potravinám, ktoré sú spúšťačmi.
Liečba spočíva v dôslednej eliminácii alergénu, v dospelosti väčšinou trvalej, u detí je dobrá prognóza opätovnej tolerancie určitých potravín. V prípade potvrdenia potravinovej alergie podľa jej závažnosti liečbu nastavuje lekár. Liečba sa realizuje imunoterapiou pod dohľadom lekára, kedy sa dlhodobo podáva daný alergén v určených dávkach a intervaloch (surový, tepelne upravený, prípadne v práškovej podobe). Najčastejšie testovanou potravinou je arašid. Výsledky imunoterapie sú sľubné.
Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty. V takýchto prípadoch sa musí jednať okamžite. Rodičia detí môžu dostať na predpis adrenalínový autoinjektor a volať treba hneď pohotovosť - rýchlu zdravotnú pomoc na čísle 155 alebo 112. Dieťa nechajte pokojne ležať, kým nepríde pomoc, ak má ťažkosti s dýchaním, môže sa posadiť, ak by nejavilo známky života, začnite s kardiostimulárnou resuscitáciou.
Prevencia potravinovej alergie
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
V minulosti sa za prevenciu potravinových alergií považovalo vyhýbanie sa alergénom u matky a neskoršie zavedenie potenciálnych alergénov do stravy dieťaťa. V posledných rokoch sa ako správnejší ukazuje opačný prístup, kedy sa preventívne nevynechávajú žiadne potraviny u matky, ani dieťaťa (zavádzanie vaječného bielka po 1. roku, ani rýb po 2. roku nemá význam). Tuhá strava by sa mala zavádzať súčasne s dojčením.
Sú to tiež práve potravinové alergie, ktoré dali zavádzaniu príkrmov jasné pravidlá. Novú potravinu je vždy nutné podávať po dobu troch dní, ktoré slúžia na odhalenie prípadnej reakcie. Až potom môžete k potravine primiešať ďalšiu, už predtým otestovanú, alebo podať novú.
Skrížené alergie
Ak osoba alergická na určitý alergén zareaguje taktiež na alergén iný (odlišný len zdanlivo), hovoríme o skríženej alergii. Chemicky podobných alergénov prostredia je veľké množstvo, niektoré z nich môžeme nájsť doslova na každom kroku.
Napríklad alergik na brezu môže reagovať na jablko, broskyňu, marhuľu, hrušku, lieskový oriešok, sóju, zeler a mrkvu. Výhodou je, že tieto potravinové alergény sú väčšinou termolabilné. Čo znamená, že pacient ich po riadnej tepelnej úprave toleruje (výnimkou je zeler, ktorého alergén je termostabilný).
tags: #potravinova #alergia #6 #mesacne #dieta