Dvadsiaty prvý marec je každoročne Svetovým dňom Downovho syndrómu. Tento dátum (21.3.) symbolizuje trizómiu 21. chromozómu, genetickú príčinu tohto ochorenia. Množstvo žien na Slovensku podstupuje v priebehu tehotenstva screeningové vyšetrenia a invazívne diagnostické testy, ktorých cieľom je zistenie možného Downovho syndrómu u dieťaťa.
Prenatálna diagnostika a jej dôsledky
V súvislosti s prenatálnou diagnostikou sa vynára množstvo etických otázok. Okrem toho, že samotné diagnostické testy môžu predstavovať riziko pre tehotenstvo, až 90% pozitívne diagnostikovaných detí s Downovým syndrómom je odsúdených rodičmi na potrat. Tento fakt poukazuje na závažný problém - odľudštené chápanie vedy, ktoré presakuje do povedomia spoločnosti.
Žiaľ, veda, medicínu nevynímajúc, ak je odtrhnutá od ľudskosti, stáva sa slepou a nezdravou. Toto odľudštené chápanie vedy, už na strane ľudí, ktorí by mali byť autoritami, je navonok pohodlnejšie a ľahko presakuje do povedomia spoločnosti.
Je dôležité si uvedomiť, že ľudia s Downovým syndrómom dokážu v rámci svojich možností žiť plnohodnotný život. Sú medzi nimi športovci, herci, speváci, umelci a mnohí ďalší, známi či neznámi.
Jérôme Lejeune a jeho odkaz
V súvislosti s Downovým syndrómom je v histórii medicíny, aj z hľadiska ochrany života, hodné pripomenutia meno francúzskeho lekára Jérôme Lejeune. Hoci toto ochorenie bolo prvýkrát popísané Britom Johnom Downom v roku 1866, až o takmer sto rokov neskôr (1958) objavil Jérôme Lejeune genetickú podstatu ochorenia - trizómiu na dvadsiatom prvom chromozóme.
Prečítajte si tiež: Príznaky zamĺknutého potratu
Jérômeov objav bol prelomový. Jérôme Lejeune stál vždy na strane života. Jérôme usiloval o to, aby medicínsky výskum a nadobudnuté poznatky otvárali cesty k možnej liečbe ochorení. Medicínska veda sa však odchýlila od svojho poslania. Jérôme bol svedkom, ako prenatálna diagnostika vyúsťovala, a dodnes vyúsťuje, často krát k eliminácií detí s genetickým ochorením.
V roku 1975 sa stretáva s Wandou Poltawskou, spolupracovníčkou krakovského arcibiskupa Karola Wojtylu pre oblasť ochrany života a rodiny. Wojtyla je o tri roky neskôr zvolený za pápeža Jána Pavla II. a Jérôme s manželkou sa stávajú jeho blízkymi priateľmi. Jérôme bol členom Pápežskej akadémie vied a na sklonku života bol menovaný za prezidenta novovzniknutej Pápežskej rady pre život.
Legislatíva a postup pri vykonaní interrupcie na Slovensku
Výkon interrupcie sa riadi podľa Zákona 73/1986 Zb. a príslušnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva. Na Slovensku je uzákonená legálna interrupcia do 12. týždňa tehotenstva, ktoré sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie.
Ak sa teda tehotenstvo ženy nachádza v povolenom intervale, gynekológ jej dá na vyplnenie „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“. V nej vyplní osobné údaje, avšak nie dôvod, pre ktorý sa žena rozhodla podstúpiť potrat, ten je anonymný. V prípade, ak ide o neplnoletú osobu, je podmienkou vykonania umelého prerušenia tehotenstva okrem písomného informovaného súhlasu aj písomný informovaný súhlas zákonného zástupcu neplnoletej osoby po predchádzajúcom poučení. Takýto informovaný súhlas musí obsahovať dátum jeho udelenia a podpis zákonného zástupcu. Ak je rodičkou maloletá do 15 rokov, lekár jej potrat odporučí zo zdravotných dôvodov a kontaktuje políciu pre zneužívanie maloletej, ak má od 15 do 18 rokov, na interrupciu potrebuje podpis zákonného zástupcu. V priebehu šiestich mesiacov sa nesmie žena podrobiť viac ako jednej interrupcii.
Náklady za vykonanie interrupcie nesie samotná žena a pohybujú sa v rozmedzí od 250 do 300 EUR. Umelé prerušenie tehotenstva je uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia iba v prípade, že je indikované na základe zdravotných dôvodov. Taktiež ženy po 40. roku neplatia za interrupciu kvôli možným zdravotným komplikáciám v tehotnosti.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s potratom v skorom štádiu
V určený deň sa ráno žena prihlási v nemocnici, kde je podrobená potrebným vyšetreniam. Samotná interrupcia netrvá dlho, približne 2-5 minút. Vykonáva ju lekár - gynekológ, ktorý má k dispozícii jednu až dve zdravotné sestry, súčasťou tímu je anestéziológ a jeho zdravotná sestra. Žena je počas zákroku v anestéze. Po zákroku žena asi dve hodiny leží v pokoji a ešte v ten deň opúšťa nemocnicu. Bežná prax je, že do 8. týždňa sa vykonáva tzv. miniinterrupcia, od 8. - 12. Pri zistení genetickej chyby plodu alebo vážneho ohrozenia zdravia ženy nie je vykonanie UPT časovo ohraničené. Bežne sa vykonáva UPT zo zdravotných dôvodov do 24. týždňa tehotenstva, hoci rozhodnutím Ústavného súdu bol tento termín vo vyhlášeke zrušený a nové časové ohraničenie uzákonené nebolo. Indikácia pre UPT z dôdodov ggenetického poškodenia plodu sa vykonáva na základe diagnostiky. V 16 - 18. týždni sa môže vykonať odber z plodovej vody - amniocentéza na genetické vyšetrenie plodu. Amniocentéza je indikovaná pri podozrení na genetickú anomáliu (napr. Downovho syndrómu) alebo u rodičiek nad 35 rokov.
Podmienkou vykonania umelého prerušenia tehotenstva (interrupcie) je písomný informovaný súhlas po predchádzajúcom poučení.
Riziká a komplikácie interrupcie
Každý potrat predstavuje riziko vzniku komplikácií. Medzi ne patrí poranenie hrdla maternice pri nešetrnom rozširovaní, ktoré môže spôsobovať problém pri následnom tehotenstve. Ďalšou komplikáciou je zápal sprevádzaný horúčkou, krvácaním, prípadne výtokom z pošvy. Po niektorých potratoch môže v maternici ostať časť plodového vajíčka. Prejaví sa to bolesťou v podbruší, krvácaním a rozvojom zápalovej reakcie. Ak sa zistí, že v maternici zostala časť plodového vajíčka, je opätovne nutné vykonať revíziu dutiny maternice v kombinácii s antibiotickou terapiou.
Psychologické aspekty a postabortívny syndróm
Tým, ktorí tvrdia, že potrat nezanecháva následky, by priala počúvať osudy žien i mužov s touto skúsenosťou. Často si tento problém priznajú až po tridsiatich rokoch od zákroku, uznajú, že ich psychické či vzťahové problémy súviseli s potratom. Vždy to však potláčali. Preto vznikol dnes už celosvetový projekt Ráchelina vinica, určený matkám, otcom i zdravotníkom, ktorí sú poznačení hlbokou bolesťou zo smrti dieťaťa spôsobenou potratom.
Ráchelina vinica sa snaží pomôcť ženám prekonať postabortívnu traumu. Existenciu postabortívneho syndrómu potvrdzujú rozsiahle štúdie stoviek, možno tisícov žien i mužov s psychickými následkami po potrate, ktoré majú zdokumentované predovšetkým Dr. Therese Burke, a tiež pani Victoria Thorn v USA (projekt Ráchel), ktoré sa venujú tejto službe celé desaťročia.
Prečítajte si tiež: Vplyv potratu na psychiku ženy
Emocionálna pomoc spočíva predovšetkým v uznaní svojho podielu viny, vo vyplavení hnevu voči sebe alebo iným, vo vyprázdnení negatívnych emócií, aby mohol vzniknúť v duši priestor na niečo pozitívne, v odpustení iným, v sebaodpustení, v zmierení sa s dieťaťom.
Prenascan test ako alternatíva amniocentézy
Miška zistila, že od marca 2013 sa na Slovensku robí prenascan test. Samotní poskytovatelia prenascan testu jej tvrdili, že sa pokúsili presadiť preplatenie tohto výkonu u zdravotných poisťovní, ale tie ho odmietajú a preferuju amniocentézu. Prenascan test je prenatálny test preverujúci najčastejšie genetické chyby plodu zo vzorky krvi matky, bez akéhokoľvek zásahu plodu. Tento test preveruje znásobenie (trizómie) chromozómov plodu číslo 21, 13 a 18, ktoré sú príčinou Downovho, Patauovho a Edwardsovho syndrómu.
Etické dilemy a osobná skúsenosť
Potrat je priame zabitie nevinnej ľudskej bytosti. Často sa argumentuje, že žena má „právo na potrat“, najmä ak ide o prípad znásilnenia. Ženy, ktoré boli znásilnené, otehotneli a podstúpili umelé ukončenie tehotenstva potvrdzujú dvojitú traumu svojho života - jednu zo znásilnenia a druhú z potratu.
Vidiac deštrukciu životov žien a rodín po potrate som toho názoru, že potrat je v každom prípade zlým riešením. Zastávam názor, že pri zdravotných problémoch súčasná medicína už vo väčšine prípadov pozná iné riešenie, než zabiť dieťa a následne liečiť matku.
Legislatíva o potratoch na Slovensku
V súčasnosti máme platný Interrupčný zákon č. 73/1986 Zb., ktorý dovoľuje vykonať umelý potrat do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy bez akéhokoľvek udania dôvodu. Táto podoba zákona je podľa názoru väčšiny našich obyvateľov liberálna.
Z právnej úpravy od roku 2008 vyplýva povinnosť informovať ženu o priebehu zákroku, o fyzických i psychických rizikách, o alternatívach k potratu. Taktiež ja povinné dodržať 48 hodinovú lehotu určenú na premyslenie pred zákrokom. Myslím, že by bolo dobré, ak by gynekológ zo zákona musel žiadateľky o potrat poslať k niekomu (napríklad k dobrovoľníkovi v nemocnici), kto by upozornil na všetky možné následky potratu, oboznámil ju s alternatívami potratu, prípadne ponúkol matke konkrétnu pomoc alebo poradenstvo.