Vzhľadom na medializovaný zámer prijať právny predpis, ktorý by umožnil farmakologické umelé potraty na Slovensku, je dôležité preskúmať postoj Katolíckej cirkvi k tejto otázke. Katolícka cirkev dlhodobo a konzistentne odsudzuje umelé potraty vo všetkých formách, pričom ich považuje za ťažké morálne zlo a porušenie Božieho i prirodzeného zákona.
Principiálny postoj Katolíckej cirkvi
Katolícka cirkev učí, že ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od počatia. Každej ľudskej bytosti, už od prvej chvíle jej existencie, treba priznať práva osoby, vrátane nedotknuteľného práva na život. Tento postoj vychádza z presvedčenia, že život je dar od Boha a je hlboko zakorenený v biblickej tradícii.
Mons. Stanislav Zvolenský, úradujúci predseda Konferencie biskupov Slovenska, sa v kontexte podobnej diskusie vyjadril, že úmyselné usmrtenie nenarodeného dieťaťa je vždy úkladnou vraždou, "ohavným zločinom". Zdôraznil, že na tom nič nemení spôsob, akým bolo zabitie počatého dieťaťa vykonané. Rozširovanie spektra prostriedkov určených na zabíjanie nenarodených detí, ako sú farmakologické potratové prípravky, považuje za veľmi závažnú a smutnú skutočnosť s mimoriadne zhubnými dôsledkami pre celú spoločnosť.
Riziká farmakologického umelého potratu
Katolícka cirkev poukazuje na riziká spojené s farmakologickým umelým potratom. Argument, že ide o bezpečnejší a fyzicky šetrnejší spôsob vykonania umelého potratu pod lekárskou kontrolou, považuje za sporný. Potratové tabletky môžu mať celý rad negatívnych účinkov a ich výskyt a závažnosť nie sú z medicínskeho hľadiska zanedbateľné.
Cirkev vyjadruje znepokojenie nad trendom používania týchto prípravkov v domácom prostredí, bez dostatočného lekárskeho dohľadu, čo predstavuje závažné riziko pre zdravie a život žien. Taktiež nesúhlasí s argumentáciou, že prežívanie niekoľkodňového postupu farmakologického umelého potratu je pre ženu psychicky šetrnejšie.
Prečítajte si tiež: Príznaky zamĺknutého potratu
Možnosti pomoci a Božie milosrdenstvo
Katolícka cirkev pripomína, že ak si žena po užití prvej potratovej tabletky svoj krok rozmyslí, je v krátkom časovom intervale možné potratový účinok čiastočne zablokovať podaním hormónu progesterónu.
Cirkev naliehavo vyzýva všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa zasadzovali za vytváranie prostredia a spoločenskej atmosféry priateľskej k ženám, budúcim matkám a rodinám. Cieľom je maximálne obmedziť situácie, keď sa žena cíti nútená rozhodovať sa proti počatému životu, a rozvíjať a sprístupniť všetky formy účinnej, diskrétnej a dôstojnosť ženy rešpektujúcej pomoci.
Ján Pavol II. v Evangelium vitae píše, že matka umelý potrat často prežíva dramaticky a bolestne. Ak žena podstúpila potrat alebo sa na ňom podieľala a má výčitky svedomia, cirkev ju povzbudzuje, aby nezúfala, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné a dokáže odpustiť aj tento ťažký hriech, ak ho ľutuje a kajá sa.
Praktické kroky nápravy
Cirkev ponúka praktické kroky nápravy pre tých, ktorí prežívajú bolesť a výčitky svedomia po potrate:
- Dať dieťatku meno a pokrstiť ho krstom lásky.
- Dať odslúžiť svätú omšu na úmysel prijatia dieťaťa do nebeského kráľovstva.
- Vyznať tento ťažký hriech vo svätej spovedi a zrieknuť sa zlých duchov, ktorí prichádzajú s týmto hriechom do života človeka.
- Obrátenie, zmena života a časté prijímanie sviatostí, najmä Eucharistie a svätej spovede.
- Možnosť duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa (9 mesiacov), ako možnosť nápravy a pokánia.
- Vykonať si púť s úmyslom odprosiť za svoj skutok a modliť sa pred potratovými klinikami za ukončenie potratov.
- Účasť na duchovno-terapeutickom víkendovom programe Ráchelina vinica, ktorá je určená matkám, otcom, súrodencom, príbuzným a zdravotníkom, ktorí sú poznačení bolesťou zo smrti dieťaťa (detí) spôsobenou potratom.
Dedičný hriech a osud nepokrstených detí
Častou otázkou je, čo sa stane s dušičkami detí, ktoré zomreli spontánnym potratom a nemali možnosť byť pokrstené. Keďže Sväté písmo sa konkrétne k tejto otázke nevyjadruje, cirkev ponúka pohľad, ktorý hovorí, že ak má človek lásku a pokoj vo svojej duši, prijíma aj predčasné vystúpenie z vlaku života v láske a otvára sa Láske.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s potratom v skorom štádiu
Mnohé veriace matky, ktoré prišli o svoje deti počas tehotenstva, sa obávajú, čo sa stalo s dušou ich dieťaťa, keď ho nestihli pokrstiť. Cirkev učí, že hoci veríme, že život človeka sa smrťou nekončí, iba mení, a že duša človeka sa po smrti ocitne pred Bohom, tak tento stav zostáva pre nás do značnej miery aj tajomstvom. O osude takýchto detí nevieme zo Zjavenia explicitne nič.
Hoci sú deti nevinné, lebo nemajú nijaký osobný hriech, majú dedičný hriech. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu a Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst.
Cirkev sa modlí, aby sa nik nezatratil, a modlí sa v nádeji, aby boli všetci ľudia spasení. Deti, ktoré zomreli bez krstu, zveruje Božiemu milosrdenstvu. Nemodlí sa teda za odpustenie ich hriechov, lebo tieto deti sa ešte nijakým spôsobom nepostavili proti Bohu a zo svojej strany nekladú pôsobeniu spásnej milosti žiadnu prekážku.
Cirkev pozná termín krst túžby. Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom. Tento krst krvi, takisto ako túžba po krste, má účinky krstu, hoci nie je sviatosťou. Spásu človek môže dosiahnuť jedine tak, že spolu s Kristom zomrie starému človekovi, prvému Adamovi, a spolu s Kristom vstane z mŕtvych ako nový Adam.
Historický kontext a vývoj postojov
Je dôležité si uvedomiť, že postoj Cirkvi k interrupciám sa vyvíjal v priebehu dejín. Hoci kresťanské elity sa vždy zhodli na tom, že umelé prerušenie tehotenstva je hriech, menilo sa chápanie tohto hriechu, jeho závažnosť a spôsob postihovania.
Prečítajte si tiež: Vplyv potratu na psychiku ženy
V stredoveku sa otázka, či je interrupcia vraždou, posudzovala diferencovane. Umelé prerušenie tehotenstva sa v Novom zákone nespomína a v Starom zákone sú len okrajové zmienky. Najstaršie kresťanské komunity sa pri formovaní svojich postojov opierali o kombináciu starozákonných, židovských tradícii a poznatkov z grécko-rímskej filozofie.
Už v 3. storočí existovali rôzne názory. Niektorí stúpenci novoplatónskych teórií verili, že ľudská duša vstupuje do tela v momente počatia. Iní, ovplyvnení Aristotelom, učili, že plod vzniká postupným zrením a ľudské vlastnosti získava až od určitého štádia tehotenstva.
Rozlišovanie medzi sformovaným a nesformovaným plodom v Biblii malo zásadný ohlas u kresťanských teológov v latinskom svete, ktorí priznávali ľudské vlastnosti plodom až od určitého štádia tehotenstva. Augustín z Hippa rozlišoval medzi plodom, ktorý ešte nie je živý, a tým, ktorý už žije. Hieronymus písal, že o vražde nehovoríme, až dokiaľ zmiešaná hmota nezíska podobu ľudských údov.
V staroveku a stredoveku existovali teológovia a cirkevní preláti, ktorí sa prikláňali k prísnemu výkladu Písma na základe novoplatónskych teórií o duši, aj takí, ktorí si priali rozlišovať medzi sformovaným a nesformovaným plodom.
V 19. storočí, v reakcii na krízy, ktorými prechádzala Katolícka cirkev, došlo k centralizácii a príklonu ku konzervatívnym hodnotám. Prvý vatikánsky koncil (1869 - 1870) vyškrtol z dovtedy platných cirkevných zákonov rozlišovanie medzi sformovaným a nesformovaným plodom. Pius IX. už v roku 1854 vyhlásil za kľúčový moment akt počatia, a nie akt oduševnenia.
Vedecké objavy v 19. storočí, ktoré potvrdili, že ľudské embryo vzniká splynutím spermie a vajíčka, podkopali aristotelovský pohľad na vznik človeka prebiehajúci v postupných štádiách. Cirkev, ktorá považovala vedecké teórie od staroveku za dôležitý faktor pri formovaní svojich pozícií ohľadom potratov, sa v súlade s vedeckými poznatkami dostupnými v druhej polovici 19. storočia priklonila k názoru, že život začína počatím.
Súčasný kánonický zákon
Súčasný kánonický zákon trestá vykonanie potratu exkomunikáciou. Vzťahuje sa to na všetkých, ktorí skutok vykonajú a poznajú trest, ako aj na tých, bez ktorých by sa potrat neuskutočnil. Konkrétne na samotnú ženu, toho, kto ju nahováral, a na tých, ktorí potrat vykonali (gynekológ, anesteziológ, inštrumentár).
Cirkev vníma potrat ako obzvlášť brutálny čin, pretože embryo je absolútne nevinným tvorom, úplne neschopným obrany. Trest exkomunikácie má terapeutický i pedagogický cieľ.