Pôrodný proces je pre telo ženy náročný sled udalostí, ktoré vedú k narodeniu dieťaťa. Pri vaginálnom pôrode je dôležité, aby sa krčok maternice dostatočne otvoril a hrádza uvoľnila, čím sa umožní bezpečný prechod dieťaťa bez vážnych poranení. Hrádza sa uvoľňuje vplyvom tehotenských hormónov a ďalších faktorov, ako je psychická a fyzická pohoda rodičky, poloha pri pôrode a veľkosť a poloha dieťaťa.
Medzinárodná stupnica klasifikuje poranenia hrádze podľa závažnosti do štyroch stupňov. Prioritou preventívnej a zdravotnej starostlivosti počas pôrodu by mala byť ochrana hrádze a vyhýbanie sa rizikovým faktorom, ktoré môžu prispieť k pôrodným poraneniam a poškodeniu panvového dna. Preto je dôležité, aby bola žena pred pôrodom oboznámená s rizikovými faktormi a výhodami rôznych pôrodných techník.
Hormonálna príprava tela na pôrod
Na príprave tela ženy na pôrod sa podieľajú viaceré hormóny, pričom úloha niektorých z nich nie je ešte úplne známa. Je však zrejmé, že telo tehotnej ženy sa mení vplyvom rastúceho dieťaťa a biochemických procesov. Kľúčovým hormónom je relaxín, ktorý zmäkčuje pôrodné cesty a hrádzu a uvoľňuje väzy ohanbovej kosti.
Techniky prípravy hrádze počas tehotenstva
Techniky prípravy hrádze počas tehotenstva zahŕňajú pravidelné masáže a aplikáciu olejov, ktoré majú zlepšiť prekrvenie a elasticitu hrádze. Masáž hrádze sa odporúča vykonávať až do bodu, kedy žena pocíti jemné pálenie.
Masáž hrádze môže mať pozitívny psychologický dopad, pretože ženy, ktoré sa aktívne pripravujú na pôrod, si viac dôverujú a dokážu sa pri pôrode lepšie uvoľniť. Štúdie na túto tému sú však ťažko objektívne, pretože nie je možné vykonať dvojito zaslepenú štúdiu.
Prečítajte si tiež: Liečba vrodeného poškodenia mozgu
Niektoré štúdie naznačujú, že v skupine žien, ktoré si masírovali hrádzu, bolo menej pôrodných poranení, ale po bližšom preskúmaní sa ukázalo, že im bolo vykonaných menej epiziotómií alebo mali menej inštrumentálnych pôrodov. Napríklad, podľa Shipmana et al. predstavovala efektivita masáže hrádze 6,1 % zníženie frekvencie poranení druhého a tretieho stupňa, ale v skupine rodičiek do 30 rokov nebol zaznamenaný žiaden efekt masáže. Celkovo vykázala masáž hrádze pozitívne výsledky skôr vo vyšších vekových kategóriách rodičiek (nad 35 rokov) alebo u prvorodičiek bez ohľadu na vek.
Podobný je aj efekt používania súpravy Epi-No, ktorá zahŕňa balónik, ktorý sa zavádza do pošvového vchodu a postupne nafukuje, čím sa zvyšuje objem balónika až do veľkosti hlavičky novorodenca. S cvičením sa začína niekoľko týždňov pred pôrodom vo viere, že hrádza si vďaka precvičovaniu navykne a pri prerezávaní hlavičky sa lepšie uvoľní, čím sa predíde poraneniu.
Hillebrenner et al. skúmali efekt súpravy Epi-No na malej vzorke 50 prvorodičiek. Zistili, že skupina žien, ktoré používali Epi-No, mala o polovicu nižší výskyt epiziotómií ako skupina žien, ktoré s Epi-No necvičili (49 % vs. 89 %). Táto štúdia tiež zaznamenala kratšie trvanie druhej doby pôrodnej u žien používajúcich Epi-No (29 minút vs. 54 minút). Naopak, Ruckhäberle at al., ktorí skúmali efektivitu používania Epi-No na väčšej vzorke žien, k podobným výsledkom nedospeli. Zaznamenali iba zníženie epiziotómií v prospech skupiny žien používajúcich Epi-No, približne o 6 %.
Napriek tomu je masáž hrádze a cvičenie s Epi-No počas tehotenstva praktikou pomerne hojne odporúčanou aj niektorými pôrodnými asistentkami a skutočne môže dodávať žene pocit sebaistoty počas pôrodu. Tomu nasvedčuje aj rozdiel medzi mierou požadovania analgézie počas pôrodu ženami, ktoré necvičili s Epi-No, vo vyššie spomínanej Hillebrennerovej štúdii. Aj takýto prínos môže byť pre ženu podstatný, nakoľko jej pomôže uvoľniť sa a tak v konečnom dôsledku porodiť bez závažnejšieho poškodenia hrádze. Tieto závery sú však zatiaľ iba hypotetické a neboli v prípade cvičenia so súpravou Epi-No objektívne preskúmané.
Pôrodná poloha a jej vplyv na poranenia hrádze
Odkazy týkajúce sa dosahu rozdielnych pôrodníckych praktík počas druhej doby pôrodnej na pôrodné poranenia sú pomerne neuceleného rozsahu. Jestvujúce štúdie sa zameriavajú buď na obmedzený počet okolností pôrodu, alebo nepracujú s dostatočne reprezentatívnou vzorkou žien. Podľa jej autorov boli ťažké poranenia hrádze menej prítomné u žien, ktoré rodili vo vzpriamenej polohe. Táto skupina žien mala zároveň menej inštrumentálnych pôrodov a menšiu mieru epiziotómií, čo mohlo mať za následok nižší výskyt poranení tretieho a štvrtého stupňa. Prepojenie medzi pôrodnou polohou a pôrodnými poraneniami konštatovalo viacero prác. Na vzorke 19 151 žien dospel K Gottvall a kol. k záveru, že najrizikovejšia je poloha v ľahu na chrbte, hneď za ňou poloha v podrepe.
Prečítajte si tiež: Cisársky rez: Riziká pre matku
Podľa databázy Cochrane nie je žiadny výraznejší rozdiel (čo sa týka poranení hrádze tretieho a štvrtého stupňa) medzi polohou na chrbte a vzpriamenou polohou. Výrazný rozdiel je v percente vykonaných epiziotómií (v prospech vzpriamenej polohy). Poranenia druhého stupňa sa častejšie vyskytovali v skupinách, ktoré rodili vo vzpriamenej polohe, avšak úhrnom bolo toto percento nižšie ako percento nástrihov v skupine rodiacej na chrbte. Sú v nej zahrnuté totiž iba štúdie, ktoré rozdelili ženy do dvoch skupín, pričom bolo vopred určené, ako budú v ktorej skupine ženy rodiť. Ženy teda nemali slobodne na výber polohu, pričom vzpriamená poloha bola vo väčšine týchto štúdií zadefinovaná ako poloha v podrepe alebo v sede. Tieto vzpriamené polohy nevykazovali lepšie výsledky v porovnaní s polohou na chrbte ani v novších štúdiách, ktoré sú spomenuté vyššie.
K tomu, aby bolo možné zistiť či si počas pôrodu žena slobodne volí takú polohu, ktorá pre ňu predstavuje nižšie riziko poranenia hrádze, je potrebné urobiť analýzu zo štúdií, ktoré ponechávajú žene možnosť voľby polohy počas druhej doby pôrodnej. Dôvodov, prečo môžu byť niektoré polohy pre ženu vhodnejšie ako iné, môže byť viacero. V každej polohe žena dokáže inak regulovať tlak dieťatka prechádzajúceho pôrodným kanálom, viac či menej sa uvoľniť, rôzna je aj miera prístupu sprevádzajúcej osoby k hrádzi a zásahov v tej ktorej polohe. Z dostupnej evidencie je možné urobiť záver, že žena by si mala slobodne zvoliť takú polohu, v ktorej sa cíti najpohodlnejšie.
Rizikové faktory pôrodných poranení
Prvý pôrod, epiziotómia, inštrumentálny, vyvolávaný pôrod, epidurálna analgézia, vyššia pôrodná hmotnosť a riadené tlačenie sú často spomínanými činiteľmi, ktoré môžu spôsobiť vážnejšie pôrodné poranenia. Niektorým faktorom sa môžete vyhnúť, iné (ako napríklad hmotnosť dieťatka alebo to, že ste prvorodička) príliš neovplyvníte. Rovnako vaginálne infekcie počas tehotenstva, prípadne užívanie lokálnych vaginálnych antibiotík môžu spôsobiť oslabenie hrádze, a tak zvyšovať riziko jej poškodenia.
Rutinná epiziotómia nie je prevenciou pôrodných poranení
Rutinná epiziotómia nie je prevenciou pôrodných poranení, pretože sama predstavuje poškodenie hrádze 2. Medzi mnohými pôrodníkmi stále prevažuje názor, že najistejšou ochranou pred vážnymi poraneniami hrádze je rutinne prevádzaný nástrih (hlavne u prvorodičiek).
Domnelá ochrana hrádze počas pôrodu masážou vychádza z podobného predpokladu ako technika masáže počas tehotenstva. Hrádza sa masíruje vo viere, že vďaka tomu sa ľahšie uvoľní, a tak sa predíde poraneniam. Spravidla sa vykonáva medzi dvoma kontrakciami.
Prečítajte si tiež: Interrupcia: Čo potrebujete vedieť
Teplé obklady na hrádzu
Teplý obklad priložený žene na hrádzu počas druhej doby pôrodnej sa javí ako efektívna metóda pri prevencii závažných natrhnutí hrádze (tretí a štvrtý stupeň natrhnutia). Teplota obkladu by sa mala pohybovať od 38 °C do 44 °C. Obklad je žene prikladaný na hrádzu počas celej vypudzovacej fázy. Mechanizmus spočíva v tom, že pôsobením tepla sa tkanivá hrádze uvoľnia. Tým pádom hrádza nekladie taký odpor hlavičke dieťaťa a tkanivo hrádze nie je vystavené silnému tlaku. Výsledky randomizovanej štúdie uvádzajú rozdiel vo výskyte závažných poranení hrádze až 50 % v prospech teplých obkladov.
Tlačenie počas pôrodu
Samotný priechod dieťatka pôrodnými cestami je pre ženu veľmi silným zážitkom. Ideálne je, aby ste tlačili vtedy, keď cítite tlaky na konečník (ak tieto tlaky prichádzajú samé od seba). Znamená to, že vaše telo je pripravené dieťa porodiť. Tlaky môžu byť natoľko intenzívne, že niektoré ženy majú potrebu kričať. Pomáhajú si tým regulovať intenzitu tlakov, a tak nepriamo chránia pôrodné cesty pred možným poranením. Nenechajte sa odradiť varovaniami, že ak budete kričať, tak nebudete mať silu tlačiť. Rovnako vokalizácia v druhej dobe pôrodnej ženu neoberá o silu tlačiť, naopak, pomáha ju správne nasmerovať a zároveň uvoľňuje hrádzu.
Na základe výsledkov vyššie uvedených štúdií môžeme predpokladať, že to, čo skutočne pomáha predísť poraneniam hrádze, je relaxácia a uvoľnenie svalstva panvového dna počas pôrodu. Strach, stres, prípadne nevhodná poloha pri pôrode spôsobujú jeho stiahnutie. Toto stiahnutie pôsobí na svalstvo deštruktívne. Akékoľvek techniky, ktoré pomáhajú žene zdvihnúť sebavedomie a vieru v jej vlastné telo, v jeho schopnosti zvládnuť pôrod bez závažných poraneniami, môžu byť pre ženu prospešné. Snažte sa dopredu zabezpečiť si také prostredie pre pôrod, ktoré vás nebude stresovať. Potrebujete sa uvoľniť, mať možnosť zakričať si, prípadne sa prejaviť inak bez toho, aby ste mali pocity previnenia alebo hanby. Všetko, čo vás núti ovládať sa, vás zároveň stresuje a brzdí tak pôrodný proces.
Ak si vyberáte dopredu konkrétneho pôrodníka alebo pôrodnú asistentku, je vhodné s nimi prekonzultovať spôsoby, ktoré používajú k ochrane hrádze pri pôrode, ako aj svoje konkrétne predstavy a požiadavky. Netreba sa však vopred viazať na určitú predstavu, keďže samotný priebeh pôrodu si môže vyžiadať iný prístup.
Extrakčné operácie pri pôrode
Počas pôrodu sa môžu vyskytnúť komplikácie, ktoré ohrozujú zdravie alebo život plodu alebo matky. V takýchto prípadoch musí pôrodník zvážiť, ktorá metóda je najlepšia na riešenie danej situácie. Môžu nastať okolnosti, keď je nevyhnutné konať urgentne a možnosti sú obmedzené. Pre tieto účely sa využívajú pôrodnícke operácie - nástrih hrádze, cisársky rez alebo extrakčné operácie na urýchlenie pôrodu - pôrod kliešťami alebo zvonom.
Je dôležité si uvedomiť, že jednotlivé pôrodnícke operácie zvyčajne nepredstavujú vzájomné alternatívne riešenia. K jednotlivým postupom sa pristupuje za špecifických situácií. Cisársky rez nepredstavuje zvyčajne priamu alternatívu k extrakčnej operácii, akou je zvonový pôrod. To znamená, že v prípade nutnosti, keď pôrodník musí rozhodnúť, aký postup počas pôrodu zvoliť, nedochádza zvyčajne k priamemu rozhodovaniu medzi cisárskym rezom a vákuovým pôrodom, pretože každý postup sa realizuje za iných podmienok. Extrakčná operácia - vákuový pôrod predstavuje urgentné riešenie vzniknutej situácie. Cisársky rez si vyžaduje niekoľkominútovú prípravu a taktiež jeho realizácia zaberie ďalší čas, preto je niekedy vákuumextrakcia jediným vhodným riešením. Aby sa k pôrodu zvonom mohlo pristúpiť, musia byť splnené určité podmienky a dodržané konkrétne zásady.
V pôrodníctve je niekedy enormne náročné situáciu vyhodnotiť so stopercentnou istotou. Najdôležitejšie je pri akútnom rozhodovaní sa pre túto metódu v konkrétnej situácii určiť, či je už hlavička dieťatka dostatočne hlboko v pôrodných cestách. Pôrodníci však majú v pôrodných plánoch stanovené konkrétne indikácie pôrodu vákuovou extrakciou. Indikácie predstavujú okolnosti, za ktorých je možné k extrakcii pristúpiť, pričom zároveň musia byť dodržané stanovené podmienky. Extrakčné operácie sa realizujú v prípadoch, keď je nutné dieťa urgentne dostať von z pôrodných ciest, pričom podmienky a okolnosti si vyžadujú urýchlené konanie pôrodníckeho personálu. Fázu pôrodu je nevyhnutné skrátiť na čo najkratší časový rámec. To, za akútnych okolností nepredstavuje nástrih hrádze ani cisársky rez, je na zvážení pôrodníka rozhodnúť, či je postup v danom prípade vhodný alebo je priestor a čas zvoliť radšej chirurgický cisársky rez.
Indikácie pre vákuový pôrod
- Hypoxia plodu - pôrodník na prístrojoch pozoruje klesajúce odozvy plodu a jeho slabé zásobenie kyslíkom - okysličenie (najčastejší dôvod pre použitie vákuumextraktora). Nedostatok kyslíka môže vážne poškodiť dieťa. Použitie vákuumextraktora však nie je vhodné v prípade, že je plod akútne neokysličený, pretože podtlak spôsobí ďalšie zhoršenie cirkulácie kyslíka.
- Nespolupracujúca rodička - rodička, ktorá nedokáže efektívne tlačiť a neriadi sa inštrukciami pôrodníckeho personálu, čo značne komplikuje postup počas pôrodu.
- Nepostupujúci pôrod v 2. dobe pôrodnej - dochádza k zastaveniu postupu a dieťa ostáva v pôrodných cestách.
- Indikáciou môže byť takisto choroba srdca u rodičky alebo neurologické diagnózy, ktoré ohrozujú zdravie matky, plodu a obmedzujú postup pôrodu v 2.
Pôrodník alebo pôrodný personál by mal s rodičkou komunikovať. V prípade, že pôrod nepostupuje tak, ako má a bábätko je ohrozené, personál by mal jasne odkomunikovať, k akému riešeniu pristupuje a že bude využitá extrakčná operácia či cisársky rez.
Podmienky pre vákuový pôrod
Samotné podmienky, podobne ako indikácie, limitujú použitie tejto extrakčnej operácie.
- plod musí byť priemerne zrelý (vákuumextrakcia sa nevyužíva v tehotenstvách skorších ako 34.
Samotná vákuumextracia, alebo VEX pôrod znamená, že pôrod prebehne za pomoci ťahu špeciálnym umelohmotným - silikónovým zvonom, ktorý sa prisáva k hlavičke bábätka. Lekár - pôrodník najskôr vyhodnotí, že vákuumextrakcia predstavuje v danom okamihu najlepšie riešenie. Vytvorením podtlaku vznikajú žiaduce podmienky pre vytiahnutie plodu z pôrodných ciest. Na hlavičke dieťaťa môže v niektorých prípadoch dočasne vzniknúť tzv. umelý nádor dôsledkom podtlaku. Po pôrode prirodzene zmizne. Niekedy sa môže vytvoriť modrina alebo mierna deformita. V oboch prípadoch však dochádza k prirodzenej náprave. Ťah plodu prebieha súbežne s kontrakciami a tlačením rodičky. Ide tak ideálne o spoluprácu.
Pôrod zvonom alebo pôrod kliešťami
V zmysle odborných debát sa vedú diskusie o tom, či ešte kliešte vôbec mať ďalej na pôrodníckej sále v 21. storočí alebo ich nadobro vylúčiť z výbavy pôrodníkov. Faktom je, že extrakčná operácia kliešťami je na ústupe. Zaujímavosťou je, že v roku 2019 bolo 7,3 % pôrodov vykonaných za pomoci klieští. Vo Fínsku pre zmenu až 9,6 % pôrodov bolo ukončených vákuumextrakciou. Pri oboch týchto metódach platí, že ide o extrakčné pôrodnícke operácie, ktorých cieľom je urýchlene reagovať na rizikovú situáciu. Výsledkom má byť úspešné ukončenie pôrodu a jeho výrazné skrátenie, pretože dlhšie trvanie by mohlo ohroziť plod alebo život matky.
Pôrodné kliešte sú známe ešte zo 17. storočia a dnes sa využívajú len v obmedzenej miere. Kliešte sa skladajú z dvoch častí, pričom pri pôrode sa postupne vkladajú do pôrodných ciest rodičky. Kliešťami sa nikdy nezviera priamo hlavička bábätka. Dôležitá je spolupráca - žena tlačí a lekár ťahá práve počas kontrakcie. Ich značnou nevýhodou je nešetrnosť voči pôrodným cestám ženy. Na druhej strane je vhodné ich použiť aj v prípade akútneho neokysličenia plodu.
Vákuumextrakcia je novšia metóda, ktorá je podľa mnohých pôrodníkov šetrnejšia k pôrodným cestám a zároveň je technicky jednoduchšia na realizáciu. Oproti kliešťom tu nehrozí poranenie mäkkých tkanív pôrodných ciest. Výskumy a odporúčania vo väčšine prípadov považujú práve vákuumextrakciu za lepšiu možnosť (spomedzi týchto dvoch) v prípade akútnosti ukončenia pôrodu z rizikových príčin.
Skúsenosti s pôrodom zvonom
Vychádzajúc z príspevkov mamičiek v diskusiách bol pôrod vákuovou extrakciou využívaný hlavne v prípadoch, keď dieťatko zostúpilo do pôrodných ciest, no ani po desiatkach minút či hodinách nedochádzalo k postupu. Vzhľadom na polohu bábätka už cisársky rez neprichádzal do úvahy. Rodičky konštatujú, že pôrod zvonom prebehol v poriadku a ich deti nemajú žiadne komplikácie. Niektoré mamičky preventívne dostali odporúčanie navštíviť s dieťatkom neurológa. Pôrod zvonom u niektorých žien takisto lekári aplikovali v prípade, že dieťa bolo príliš veľké.
Pôrod zvonom alebo vákuumextraktorom je bezpečný, ak sú vhodné indikácie a dodržané všetky potrebné podmienky. Zhoduje sa na tom nielen lekárska prax, ale takisto to preukazujú skúsenosti mamičiek. Negatívnym a často odstrašujúcim sprievodným znakom pôrodu zvonom môže byť modrina na hlavičke bábätka alebo vznik umelého nádoru, ktorý spôsobuje deformitu, avšak len dočasnú. Zvyčajne zmizne do niekoľkých hodín či dní od pôrodu.
K pôrodu zvonom sa pristupuje len za špecifických - urgentných okolností a podmienok. Najčastejšou indikáciou je zostúpenie plodu do pôrodných ciest a nepostupujúci pôrod. Takisto sa k pôrodu zvonom môže pristúpiť, ak dochádza k hypoxii plodu, kedy sú počuteľné len slabé odozvy plodu. Ďalej napríklad slabé kontrakcie rodičky, neochota spolupracovať, nedostatočné tlačenie a neschopnosť plod vytlačiť. Zabúdať však netreba na to, že samotné indikácie musia byť podmienené taktiež ďalšími splnenými podmienkami, aby sa mohlo k vákuovej extrakcii pristúpiť.
Alternatívne techniky a polohy pri pôrode
V modernom pôrodníctve sa použitie Kristellerovho manévru výrazne znížilo. Mnohé pôrodnícke smernice varujú pred jeho rutinným používaním kvôli súvisiacim rizikám a nedostatku jasných dôkazov podporujúcich jeho výhody. Alternatívne techniky, ako je povzbudzovanie spontánneho tlačenia, poskytovanie podpory počas pôrodu a využívanie rôznych polôh pri pôrode, sú skôr uprednostňované pre viac fyziologický a kontrolovaný pôrod. Je však dôležité poznamenať, že v niektorých zriedkavých prípadoch môže byť manéver stále považovaný za poslednú možnosť, keď sú všetky ostatné možnosti pre spontánny pôrod vyčerpané.
Aj keď je v západnej kultúre pôrod na chrbte často normou, nie je to úplne najefektívnejšia pozícia na tlačenie. Keď ležíte na chrbte, strácate gravitáciu, vyvíjate väčší tlak na panvové dno a musíte tvrdo pracovať, aby ste pomohli bábätku prejsť pôrodnými cestami. To môže spomaliť druhú pôrodnú fázu až do štádia, kedy vám bude chcieť pôrodník pomôcť nástrihom alebo kliešťami.
V posledných rokoch došlo k citeľnému posunu v pôrodných praktikách. Rodičky čoraz častejšie vyjadrujú túžbu mať väčšiu kontrolu nad svojím pôrodom vrátane voľby pôrodnej polohy. V prípade, že pôrod prebieha bez komplikácií, zdravotníci poskytujú čoraz väčšiu akceptáciu a podporu pre rôzne polohy, ktoré prídu rodičkám najpohodlnejšie a najprirodzenejšie. Ide najmä o vzpriamené polohy, ako je podrep, kľačanie, sedenie alebo používanie pôrodnej lopty. Takúto možnosť - možnosť voľby pôrodnej či úľavovej polohy dáva rodičkám na Slovensku ako jedna z mála nová pôrodnica v Nemocnici Bory, kde mamičky privádzajú na svet svoje deti od júna 2023. Poistenky Dôvery majú pôrod v tejto pôrodnici hradený z verejného zdravotného poistenia.
Bonding po pôrode
Pred tým, ako sa potvrdil význam bondingu tesne po pôrode, sa praktiky súvisiace s bezprostredným popôrodným obdobím často zameriavali na rutinné postupy, separáciu a obmedzenú interakciu medzi rodičmi a ich novorodencami. V posledných rokoch však došlo k výraznému posunu v tom, ako sa pristupuje k bondingu po narodení a čoraz viac sa naň kladie dôraz. Bonding sa vzťahuje na emocionálne spojenie, ktoré sa rozvíja medzi rodičmi a ich dieťaťom v období bezprostredne po pôrode. Ide o kontakt koža na kožu, očný kontakt, jemné dotyky a zapájanie sa do činností, ako je dojčenie, maznanie alebo rozprávanie sa s bábätkom. Výskum naznačuje, že skorý bonding má množstvo výhod. Podporuje uvoľňovanie oxytocínu, ktorý posilňuje emocionálne puto medzi rodičom a dieťaťom a pomáha maminke s dojčením.
Cisársky rez
Cisársky rez je chirurgický zákrok bežne vykonávaný pri pôrode, keď vaginálny pôrod nie je možný alebo bezpečný pre matku alebo dieťatko. Je dobre známe, že súčasťou cisárskeho rezu je narezanie niekoľkých vrstiev tkaniva, aby sa pôrodník dostal k bábätku. Ide o klasický postup cisárskeho rezu, najčastejšie používaný, ktorý sa vo veľkej miere vykonáva už mnoho rokov. Jeho podstatou je, že pôrodník postupne prerezáva všetky vrstvy tkaniva vrátane kože, podkožného tuku, svalov pod ním a maternice až priamo k bábätku. Technika Misgav-Ladach sa zameriava na minimalizáciu poranenia tkaniva a zlepšenie pooperačnej rekonvalescencie. Zahŕňa jemný chirurgický prístup s menším počtom vrstiev tkaniva, ktoré sa narežú a vypreparujú. Chirurg svaly opatrne oddelí namiesto toho, aby ich prerezal, čím sa zníži svalová trauma a minimalizuje sa bolesť počas zotavovania. Napriek celosvetovému rozšíreniu cisárskeho rezu a dobrým výsledkom štúdií, ktoré podporujú techniku Misgav-Ladach, sa ešte nedosiahol všeobecný konsenzus o najvhodnejšej technike na vykonanie tohto zákroku. Pôrodníci majú bohaté skúsenosti najmä s technikou Pfannenstiel, nakoľko je široko praktizovaná a má dlhoročné úspechy.
Novorodenecká žltačka
Vedeli ste, že približne u 60 % donosených detí a 80 % predčasne narodených detí sa počas prvého týždňa života rozvinie klinická žltačka? Novorodenecká žltačka je najčastejšou poruchou v prvých 2 týždňoch života novorodenca a častou príčinou hospitalizácie po narodení. Prejavuje sa zožltnutím kože a očných bielok. Ako sa lieči novorodenecká žltačka a aké môže mať následky? Novorodenecká žltačka je klinickým prejavom zvýšenej hladiny celkového bilirubínu v sére (neonatálna hyperbilirubinémia). Prejavuje sa žltým sfarbením kože, očných bielok a slizníc. Bilirubín je žltý pigment, ktorý vzniká pri rozklade červených krviniek. U novorodencov je vyšší podiel červených krviniek, ktoré sa rýchlejšie rozkladajú, čo môže viesť k zvýšenej produkcii bilirubínu. Žltačka sa zvyčajne objaví na druhý alebo tretí deň po narodení novorodenca. Medzi charakteristické znaky novorodeneckej žltačky patrí zožltnutie kože, očných bielok a slizníc. Ide zvyčajne o mierny a prechodný stav, nazývaný fyziologická žltačka. Tejto žltačky sa nie je potrebné obávať, do týždňa by mali jej príznaky vymiznúť. Treba ju však odlíšiť od ťažkej patologickej žltačky, kedy je potrebné starostlivé sledovanie dieťatka a, samozrejme, lekárske ošetrenie. Patologická žltačka sa prejavuje skôr, často do 24 hodín po narodení, a môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ako je infekcia, hemolýza alebo metabolické poruchy.
Príčiny novorodeneckej žltačky
- Nízka črevná motilita: Bilirubín sa vylučuje stolicou.
- Infekcie: Prenatálne alebo postnatálne infekcie (napr.
- Pečeňové poruchy: Napr. zriedkavé vrodené chyby, ktoré ovplyvňujú spracovanie bilirubínu (napr.
Príznaky novorodeneckej žltačky
- Žlté sfarbenie kože, ktoré sa zvyčajne objavuje najskôr na tvári a pokožke hlavy a postupne sa môže rozšíriť na celé telo.
- Kedy sa objaví: 2. až 3.
Typy žltačky
- Krvné nezlučiteľnosti (napr. Rh inkompatibilita alebo ABO inkompatibilita), infekcie, genetické poruchy (napr.
- Kedy sa objaví: 2. až 5.
- Kedy sa objaví: 4. až 7.
- Kedy sa objaví: 3. až 5.
Fyziologická žltačka začína na druhý až tretí deň po narodení a vrchol dosahuje na tretí až piaty deň. Potom u donosených novorodencov zvyčajne začína ustupovať a do jedného až dvoch týždňov úplne zmizne. Ak žltačka trvá u donoseného dieťaťa viac ako 2 týždne, u nedonoseného dieťaťa tri týždne, hovoríme o dlhotrvajúcej žltačke.
Komplikácie novorodeneckej žltačky
- Akútna bilirubínová encefalopatia - dochádza k poškodeniu mozgu z dôvodu zvýšenej hladiny bilirubínu. Prejavuje sa slabosťou, podráždenosťou, zvýšeným svalovým napätím, zlým sacím reflexom.
- Kernikterus - ide o závažnú komplikáciu neliečenej žltačky dojčiat. Príčinou je nadmerná hladina bilirubínu, ktorý trvalo poškodzuje mozog alebo centrálny nervový systém.
- Anémia - k rozvoju anémie môže dôjsť, ak je príčinou žltačky hemolýza (rozpad červených krviniek).
#
tags: #poskodenie #novorodenca #pri #porode #kliestami