Rodičovstvo prináša nielen radosť a naplnenie, ale aj veľkú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa. Výchova a starostlivosť o deti sú základné práva a povinnosti rodičov. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec starostlivosti o maloleté dieťa na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti rodičov, právomoci súdov a zmeny v legislatíve.
Základné povinnosti rodičov
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Rodičia, ktorí privedú na svet dieťa, preberajú zodpovednosť za jeho starostlivosť a výchovu.
Byť rodičom je jednou z najvýznamnejších úloh v živote človeka. Prináša so sebou nielen radosť a naplnenie, ale aj veľkú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzene situácie (rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, puberta) alebo sa objaví nejaká životná kríza (úmrtie v rodine, rozvod rodičov), kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií.
Úprava rodičovských práv a povinností
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu
Na súde je možné uzatvoriť dohodu tak, aby styk prebehol za prítomnosti jedného z rodičov. Na pojednávaní je dôležité súdu ozrejmiť, z akého dôvodu sa o to žiada. Súd by následne mohol takúto dohodu schváliť. Dôvody musia byť podložené konkrétnymi okolnosťami, nestačí ich len tvrdiť. Ak s tým druhý rodič nesúhlasí, na obmedzenie styku prítomnosťou jedného z rodičov musia existovať reálne dôvody, ktoré je potrebné vedieť preukázať.
Právo na styk s deťmi je právom oboch rodičov. Ak je toto právo upravené inak, než bolo určené dohodou schválenou rozsudkom súdu, je potrebné podať návrh na súd na zmenu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v časti úpravy styku. V návrhu je potrebné poukázať na to, že rodič má záujem s deťmi tráviť čas aj cez víkendy a chce styk rozšíriť tak, aby deti mohli u rodiča aj prespať.
Ak daná skutočnosť nie je upravená v dohode, tak by malo postačovať aj, ak rodič vyhotoví písomný súhlas, kde uvedie, že deti môže zo škôlky preberať určená osoba. Táto požiadavka škôlky je nad rámec zákona.
Dovŕšením 16. roku života dieťaťa sa nič nemení a druhý rodič nemá právo na vyššie uvedené konanie. Ak neexistuje dohoda schválená súdom, bude potrebné podať návrh na súd, ak matka odopiera styk s dieťaťom. V konaní súd bude hľadieť najmä na to, aký je názor dieťaťa. 16-ročnému dieťaťu ťažko bude možné prikazovať, kde má byť. Ak takmer dospelé dieťa povie, že styk nechce upraviť, tak to súd v rozhodnutí neupravuje.
Úprava rodičovských práv a povinností by mala zodpovedať najlepšiemu záujmu dieťaťa. Ak sa o dieťa stará iba jeden rodič, tak súdy sa väčšinou snažia, aby bol styk upravený aj vo vzťahu k druhému rodičovi, pretože vo väčšine prípadov je zachovanie vzťahu s oboma rodičmi v najlepšom záujme dieťaťa. Ak je dieťa už vyššieho veku, tak je spravidla schopné vyjadriť svoj vlastný názor a toto rešpektujú aj súdy, avšak úplné vylúčenie druhého rodiča so styku je nepravdepodobné. V tomto smere by mal rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Ak sú určené práva súdnym rozhodnutím a takéto správanie dieťaťa začalo až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, tak by mohlo ísť o okolnosť odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia.
Prečítajte si tiež: Rodičovské rady pre učenie
V prípade, že si rodičia nechajú dohodu schváliť súdom, súd ju schváli rozsudkom, ktorý následne nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Z tohto dôvodu sa stane vykonateľným rozhodnutím, t. j. exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekučné konanie. Súd bude aj v takomto prípade skúmať, či navrhovaná dohoda je v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by zistil, že nie je, túto neschváli.
Dohoda rodičov by stačila v prípade, že by ju obaja rešpektovali, v opačnom prípade by to bol iba nevykonateľný papier. Ak by si rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k dieťaťu nenechali schváliť súdom, táto by nebola vykonateľná, t. j. na jej podklade by nebolo možné viesť exekúciu. Ak už skutočnosti, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti pominuli, je namieste pristúpiť k prijatiu rozhodnutia o jej zániku pretože zanikol dôvod, pre ktorý bolo dieťa do NOS zverené. Vzhľadom na uvedené, najlepšie by bolo kontaktovať príslušnú kuratelu, aby táto dala súdu podnet na prehodnotenie rozhodnutia o NOS. Rodič má prvoradé právo, ale aj povinnosť starať sa o svoje dieťa.
Kľúčovým princípom pri rozhodovaní o výkone práv a povinností k maloletým deťom je najlepší záujem dieťaťa. Ak by sa rodičia dokázali dohodnúť, tak je potom potrebné dať takúto dohodu schváliť súdu. V prípade, ak k dohode nebudú schopní dospieť, tak je potrebné podať návrh na súd. Súd bude žiadať aj vyjadrenie maloletého dieťaťa.
Rodič nepotrebuje žiadne súdne rozhodnutie, ak je dieťa spôsobilé na právne úkony a je na dohode rodiča s dieťaťom, s kým chce bývať. Treba upraviť otázku platenia výživného pre dieťa, ktorú treba dať na schválenie na súd. Povinným na platenie výživného bude rodič, u ktorého dieťa nebude žiť a bývať.
Samotným spísaním rodičovskej dohody sa automaticky nestáva vykonateľnou. Rodičovská dohoda nemá zákonom predpísanú formu, preto nemusí byť nutne uzatvorená písomne. Môže byť uzatvorená aj ústne, poprípade aj na pojednávaní a zachytená do zápisnice súdu. Zákon taktiež neupravuje, čo má dohoda obsahovať. Napriek tomu je možné identifikovať viaceré oblasti, ktoré by mali byť v dohode obsiahnuté. Touto úpravou zákonodarca uprednostňuje dohodu rodičov ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností pred autoritatívnym rozhodovaním súdov. K zásahu súdov do týchto práv a povinností prichádza len v prípade, ak nedôjde k dohode rodičov. Rodičovská dohoda vždy podlieha schváleniu súdom. Po jej uzatvorení je táto dohoda síce platná z hľadiska hmotného práva, ale nie je vykonateľná. To znamená, že dohoda sa nestáva neplatnou, ale jednotlivé práva a povinnosti vyplývajúce z dohody nie je možné súdne vymáhať, ak nedôjde k ich splneniu zo strany jedného z rodičov. Súd dohodu schváli, ak nie je v rozpore so zákonom a je v záujme maloletého dieťaťa. V opačnom prípade výkon rodičovských práv a povinností upraví autoritatívnym rozhodnutím. Pri hodnotení obsahu rodičovskej dohody musí súd rešpektovať právo dieťaťa udržiavať vzťah s oboma rodičmi, jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany otca aj matky a zároveň aj právo na pravidelný, vyvážený a rovnocenný osobný kontakt s oboma rodičmi. Súd je povinný prihliadať aj na potrebu zachovania citových väzieb dieťaťa k rodičom, na jeho vývinové potreby, stabilitu prostredia, v ktorom vyrastá, a na schopnosť rodičov spolupracovať a dohodnúť sa vo veciach výchovy a starostlivosti. Dohodu rodičov môže súd schváliť len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky splnené.
Prečítajte si tiež: Stavy bytia a výchova
Samotné uzatvorenie rodičovskej dohody neznamená, že táto dohoda bude súdom automaticky schválená. V návrhu na schválenie rodičovskej dohody je nutné označiť rodičov dieťaťa a to, čo sa žiada súdom schváliť. Ak je v rodičovskej dohode obsiahnuté aj platenie výživného, odporúčame v návrhu uviesť aj majetkové pomery rodičov. Ak výška výživného nebude reflektovať skutočné majetkové pomery, súd túto dohodu neschváli. Taktiež odporúčame, ak návrh podá jeden z rodičov, aby druhý z rodičov na samostatnej listine vyjadril súhlas so schválením dohody.
Formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa
Zákon upravuje tri formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
- Striedavá osobná starostlivosť
- Spoločná osobná starostlivosť
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča však nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť
Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje. Ďalšou podmienkou je spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, ďalej to, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako aj to, že mu zaistí všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nastaviť striedavú starostlivosť. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Odôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t. j. či je rodič schopný kompromisu.
Znenie druhej vety tohto ustanovenia nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Názory psychológov na striedavú starostlivosť
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Zákonné podmienky pre striedavú starostlivosť
Podľa ustanovenia Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti.
Spoločná osobná starostlivosť
Bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Opäť pri takejto forme starostlivosti musí opäť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť v kontexte rozvodu
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v Zákone o rodine. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.
Ak je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže nastať rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené.
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.
Obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže.
Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi.
tags: #je #rodic #zodpivedny #za #neplnolete #dieta