Príchod nového života na svet je jedinečná udalosť, ktorú si každá žena predstavuje inak. Čoraz viac žien na Slovensku hľadá alternatívy k tradičným pôrodniciam, či už v súkromných zariadeniach, v zahraničí alebo dokonca v pohodlí domova. Aké sú skúsenosti s pôrodmi v súkromných nemocniciach na Slovensku? Aké možnosti majú slovenské mamičky a prečo sa rozhodujú pre alternatívne riešenia?
Skúsenosti mamičiek s pôrodom doma
Mladá mamička Evka z Bratislavy priviedla na svet svoje druhé dieťa doma, po zlej skúsenosti v pôrodnici pri prvom pôrode. Bola rozhodnutá, že po druhýkrát chce rodiť alternatívnejšie.Evka si naštudovala materiály, čítala štatistiky a riziká asistovaných pôrodov v domácom prostredí. Je zásadne proti neasistovaným pôrodom, lebo je to nezodpovedné. Musí byť pri ňom osoba, ktorá vie zhodnotiť zdravotný stav matky i dieťaťa, má vysokoškolský titul a pozná svoje hranice. Evka odporúča pôrod doma ženám s bezproblémovým tehotenstvom, ktoré chcú mať z tohto momentu úplne iný, nezabudnuteľný, zážitok.
Z pohľadu zákona sú domáce pôrody osobnou vecou každej ženy. Slovenské zákony tento postup vyslovene nezakazujú, ale ani nijakým spôsobom neumožňujú - nepomáhajú. Oficiálne nezoženiete žiadnu pôrodnú asistentku, ktorá by pri vás bola. Tie totiž u nás nemajú povolenú účasť pri takýchto pôrodoch.
Evkina dcérka Elaine Kristýna sa narodila doma v kúpeľni po polhodinovom pôrode s mierami po narodení takmer 4 kilogramy a 52 centimetrov. Mamička Eva s úsmevom spomína na jeden z najkrajších dní v jej živote. Priznáva, že do pôrodnice by kvôli skutočne rýchlemu a bezproblémovému pôrodu zrejme ani nestihli dobehnúť. Počas tehotenstva dbala na zdravú životosprávu, absolvovala tehotenské cvičenia, prehliadky u gynekológa a cvičila s aniballom. Ku koncu tehotenstva sa rozhodovala, že predsa len zvolí pôrod v súkromnom zariadení, nakoľko podľa posledných vyšetrení malo bábätko vážiť až okolo 4,5 kilogramu.
Prvé kontrakcie pocítila Evka doma 5 dní po termíne pôrodu. Pôrodná asistentka po príchode skonštatovala, že je otvorená na 9 centimetrov, po prasknutí plodovej vody to bolo na 10 a hneď išli rodiť. V kúpeľni bez akejkoľvek prípravy, manžel nestihol ísť ani po bazén. Rodila naboku. Dotepal pupočník, mali bonding a bábätko sa takmer hneď prisalo bez akýchkoľvek problémov. Počas pôrodu nebol potrebný žiadny nástrih hrádze.
Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia
Evka bola už 2 hodiny po pôrode fit, chodila, nebola vôbec unavená, ale svieža. Elaine Kristýna sa narodila pred piatou hodinou rannou 21. februára 2017. Po pôrode boli obe vyšetrené, neskôr v ten deň prišiel aj detský pediater, ktorý bábätko zmeral a skontroloval.
Trauma z prvého pôrodu
Evka rodila prvú dcéru v bratislavskej babyfriendly pôrodnici na Kramároch. Na samotný pôrod nemá negatívne spomienky ako na to, čo mu predchádzalo alebo čo nasledovalo. Počas pôrodu jej neverili, pretože monitor ukazoval niečo iné. V pôrodnici ju nechali na ctg vyšetrení a sestričky zatiaľ pozerali seriál. Dali jej oxytocín, urobili nástrih, ktorý už považovali za rutinu, pritom gynekológa prosila, že ho nechce. Čiastočne jej vyhovel, mala len 2 stehy. Manžela zavolali až tesne pred tlačením. Podľa jej slov to nebolo privítanie bábätka do života, ale akoby úkon v operačnej sále. Dieťa po pôrode museli hneď merať a vážiť. Nemali bonding. Vzali jej ju, nebola okamžite prisatá. Začínali ťažšie s dojčením.
Domáce pôrody na Slovensku a skúsenosti zo zahraničia
Podľa štatistík v posledných rokoch stúpa počet pôrodov mimo zdravotníckych zariadení. Henrieta rodila v roku 2017 v Nemecku. Ako prvorodička sa pôrodu bála a ešte, keď si predstavila, že je v inej krajine a bez rodiny. Starostlivosť bola skvelá. Pôrod trval dlho a dlho sa neotvárala, tak jej ponúkli, či by chcela ísť do vane. Po cca troch hodinách ležania vo vani sa začala otvárať a nakoniec porodila za pomoci pôrodnej asistentky. Doktorka prišla až po pôrode. Manžel bol s ňou, ale pridelili jej ešte jednu pôrodnú asistentku, ktorá jej pomáhala predýchavať kontrakcie po celý čas, až do pôrodu bola pri nich. Za celý pobyt v nemocnici nekúpali novorodencov. Čo sa týka personálu, všetci boli príjemní, na chodbách sa mi zdravili a vždy sa predstavili, kto je kto, podali jej ruky, povedali, čo sa ide robiť a čo má kto na starosti.
Henrieta má skúsenosti s Nemocnicou AGEL Košice-Šaca pozitívne. Aj napriek COVID opatreniam bola veľmi rada, že mohol byť pri pôrode aj jej manžel, veľmi jej pomáhal, mali súkromný box, kde bola sprcha a fit lopta. Aj sestričky boli ústretové, ak chcela zmeniť polohu na predýchanie, aj keď bola na „pásoch”, kde monitorovali srdiečko malinkej, vždy sa vedeli dohodnúť na kompromise. Doktori boli veľmi profesionálni a milí. Pri každom jednom mala pocit, že vie, čo robí a verila im. Upokojilo ju, že sa s doktorom dohodla na polohe pri pôrode a že nerobili „rutinný” nástrih hrádze a že sa prihliadalo na to, že cvičila s aniballom. Na Slovensku jej nechýbalo vôbec nič. Práve naopak, v nemocnici na Slovensku jej pán doktor nechal dotepať zopár minút pupočník. Ak by plánovali ešte tretie dieťatko, určite by volila opäť nemocnicu AGEL Košice-Šaca. Nemala ani žiadneho doktora zazmluvneného, ani nebola s nikým dohodnutá na pôrode a starostlivosť bola na profesionálnej úrovni. Slovenské zdravotníctvo je vo veľa prípadoch podceňované a skôr vykreslené v negatívnejšom svetle.
Skúsenosti s pôrodom v štátnej nemocnici
Prvé rodila v štátnej nemocnici. Povedala, že nikdy viac. Druhýkrát rodila na tom istom mieste, lebo ako jediná nemocnica majú neonatologiu, keby náhodou. A druhýkrát bola spokojná. Zavážilo viacero veci: nebola vyklepana a neskúsená prvorodička, vedela, čo ju čaká a do čoho ide, tak bola pokojnejšia. Syn mal nejaké zdravotné problémy, ktoré sa dali korigovať, ale aj tak ju to trošku vyplasilo, tentoraz bolo všetko OK, tak zostala opäť pokojná. Vedela, ako na bábätko, ako prebaliť, utíšiť, dokonca sa podarilo aj prisatie a aké take kojenie. Vychytala nadštandardnu izbu, kde bola sama. Personál mal oveľa lepší prístup, majú uuuuuuuzasnu laktačnú, naozaj chápavú, nápomocnu, zlatú, ozaj anjel, žiadne extrém typu sekta, práve naopak, aj sestričky boli fajn, niektoré vyslovene zlaté. Dokonca prišla aj rehabilitačná, si študentmi, ktorí mi vysvetlili, ako cvičiť po sekcii, ako dýchať, ako vstávať správne, vychytali nedostatky,nktore robím zle (napr. Plytké dýchanie), piprechadzali sa so mnou na chodbe a navyše sama rehabilitačná sestrička mi ponúkla pomoc so sprchou, akože fakt klobúk dole. Až na jednu ozaj že ľadovú kráľovnú sestričku na novorodeneckom a jednu takú naladovejsiu na oddelení sestonedelia nemám personálu čo vyčítať. Mladí lekári mali profesionálny a odborný prístup, starostlivosť o pacienta, všetko podrobne vysvetlené. Komunikácia z očí do očí, predstavenie sa, aj podanie ruky - pre ňu velmi príjemná zmena, lebo sa cítila ako človek, ktorého berú vážne a nie ako "mamička sem, mamička tam".
Prečítajte si tiež: Cvičenie a pohyb pre ľahší pôrod
Na figu kúrenie, jedlo čistá hrôza, a ak nie si na nadštandarde, tak naozaj že zle. Keby bola v Malackach porodnica, ktora by ponukala aj nieco ine nez len luxusnejsie ubytovanie, tak by sa uzivila. Hlavne ak by sa podarilo vybavit aj zmluvy s poistovnou. Malacky su dost blizko BA na to, aby sa tam oplatilo zenam cestovat za lepsimi sluzbami, a v BA je po nich dost velky dopyt. Ved kopa zien z BA chodi do DS, alebo az do Topolcian, Banskej Stiavnice, len kvoli lepsim sluzbam. Ale pochybujem ze na takyto typ sluzieb najdete na Slovensku ochotnych lekarov. Na Slovensku absolutne chyba porodnica, ktora by sa orientovala na prirodzene porody - teda porod pri ktorom zena nie je nijako obmedzovana, lieky sa podavaju len ked je to uplne nevyhnutne, nerobia sa ziadne neprirodzene zasahy, zena si zvoli lubovolnu polohu na rodenie, babatko jej po porode zostane kolko si ona zela… Neexistuje porodnica, ktora by na 100% brala ohlad na individualne poziadavky zien, kde by lekari a asistentky sami aktivne zistovali co si zeny zelaju a nielen cakali, ci sa odvazi ozvat sa a vyhadat si respekt ku svojim pravam… Je tu napr. urcity dopyt po ambulantnych porodoch, nikde ich ochotne neumoznuju…
Nová súkromná nemocnica Bory v Bratislave
V Bratislave sa za posledný rok zásadne zmenili pôrody - spôsobil to príchod súkromnej nemocnice Penty na Boroch. K štyrom bratislavským pôrodniciam pribudla piata. Za pôrod v Boroch žena neplatí, je preplácaný poisťovňou. Pre ženy je rozhodujúca otázka súkromia a intimity a aj prostredia, v ktorom privedú na svet svoje dieťa - a až tak nezáleží na tom, kto nemocnicu postaví. Pred otvorením pôrodnice v Boroch záujemkyne o pôrod zaplatili v súkromnom sanatóriu 1400 eur. Dnes zaplatia 500 eur, cena teda klesla takmer o dve tretiny. Riaditeľ Sanatória Koch Vladimír Cupaník vraví, že ich otvorenie nemocnice Bory zasiahlo podobne ako iné bratislavské pôrodnice. Z Kocha odišli do Borov traja lekári a päť sestier. Cupaník dodáva, že ich už nahradili. Dnes majú 17 jedno- a dvojposteľových izieb a dva apartmány. Celkovo majú 33 postelí. Posledné dva roky sanatórium modernizovali a napríklad umožňujú aj prítomnosť sprevádzajúcej osoby na pôrodnej sále počas cisárskeho rezu. Na všetky izby dali monitorovacie prístroje na sledovanie vitálnych funkcií, dokúpili aj inkubátor, momentálne tak majú tri. Vlani vymenili aj všetky postele.
Pre Janu boli Bory prvou voľbou. Počas pôrodu sú rodičky v Boroch v samostatnej izbe, kde s nimi môže byť aj jedna osoba navyše - takýchto samostatných pôrodných izieb je v nemocnici osem. Viacero lekárov, sestier či pôrodných asistentiek na Bory prišlo z iných bratislavských pôrodníc. Po pôrode prišla za Janou psychologička, aby zistila, či je v poriadku. Chýbalo jej poradenstvo o dojčení. Základný program pôrodu je v Boroch pre ženy bezplatný, nemocnica zdôrazňuje, že to platí zdravotná poisťovňa. Pôrodnica uznáva, že záujem o pôrod niekoľkonásobne prevyšuje ich kapacity. Pôrod je akútna starostlivosť - čo dáva nemocnici povinnosť postarať sa o rodiacu ženu. Pôrodnica Bory uznáva, že každá pôrodnica musí rátať aj so ženami, ktoré prídu v akútnom stave rozbehnutého pôrodu cez urgentný príjem. V praxi to znamená, že môže nastať situácia, keď nemá pôrodnica voľné miesto. Takto zatiaľ trikrát požiadali iné pôrodnice, aby si ženu prevzali.
Situácia v štátnych pôrodniciach v Bratislave
Dlhodobo najväčšia pôrodnica na Slovensku bola v petržalskej nemocnici na Antolskej. Pred piatimi rokmi sa tam narodilo takmer tritisíc detí za rok. Tento počet klesal už pred otvorením Borov, vlani bolo tesne nad dvetisíc pôrodov a tento rok do 8. Dlho bola pôrodnica známa tým, že v pôrodnom boxe je rodiaca žena oddelená od okolia iba závesom. Hovorkyňa nemocnice dodáva, že dnes sa väčšinou rodí na pôrodných izbách, ktoré sú samostatné. Takéto izby však majú iba dve. Na oddelení šestonedelia, teda po pôrode, si môže žena priplatiť za nadštandardnú izbu - takých majú deväť.
Registračný systém zaviedla aj pôrodnica v bratislavskom Ružinove, ktorá patrí pod štátnu Univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Takto chcú zabezpečiť, aby mali ženy komfort. Výrazne pocítili aj otvorenie novej nemocnice - v odchodoch lekárov do Borov. Pôrodnica, ktorú vedie, patrí k najväčším na Slovensku, ročne sa tam narodí viac ako dvetisíc detí. Pôrodnica sídli v budove nemocnice, ktorú otvorili v roku 1986. Za posledný rok vďaka ich občianskemu združeniu zrekonštruovali pôrodné sály a kúpili nové pôrodné kreslo a aj prístroje. Viac ako tretinu pôrodov už vedú pôrodné asistentky, ktoré si môžu rodiace ženy vybrať. Majú nedostatok personálu. Majú zavedené jasné štandardy starostlivosti, takže každá žena dostane u nás liečbu na základe medicíny založenej na dôkaze.
Prečítajte si tiež: Trendy v pôrodníctve na Slovensku
Aj tretia zo štátnych pôrodníc v Bratislave, na Kramároch, zaznamenala pokles pôrodov. Za tento rok sa tam narodilo menej ako 1100 detí. Pôrodnica na Kramároch tiež patrí do Univerzitnej nemocnice, má tri pôrodné boxy, kde boli v minulosti tiež len závesy. V pôrodnici je len jedna jednolôžková izba, ktorá je nadštandardom a má samostatnú sprchu a toaletu. Budova nemocnice, kde pôrodnica sídli, je zo 70. rokov minulého storočia. Napríklad v pôrodnici na Kramároch je na oddelení šestonedelia 12 izieb.
Zmeny v pôrodníctve a prístup k pacientkam
Veľa vecí sa zmenilo v zmysle technických vymožeností, ktoré máme naviac, veľmi prudko dopredu sa vyvíja ultrazvuková diagnostika a zároveň sa zmenil (aspoň tomu chcem veriť) aj prístup lekárov k pacientkam. Dominoval patriarchálny štýl medicíny. To znamená, že s pacientom sa veľa nediskutovalo, bolo mu oznámené, čo sa mu bude robiť, pacient to prijal a nedajbože, keď mal nejaké doplňujúce otázky, tak sa nás to až dotklo, že ako nám nedôveruje. V súčasnej dobe by mal dominovať na všetkých pracoviskách partnerský prístup, pretože to je jediné etické. Etické v medicíne je to, na čom sa ja s pacientom dohodnem a obaja s tým súhlasíme, takže konsenzuálna medicína, konsenzuálna etika. Pacient musí byť vždy poučený a musí súhlasiť. Máme rezervy a určite sú výzvy, ktoré by bolo treba prijať a naplniť. Vyrastá nám generácia mladých šikovných pôrodníkov, ktorí to po nás prevezmú a potiahnu celú tú mašinériu smerom k tomu, že sa už nebude robiť dojmologická medicína a to, čo si myslím, že je dobré, ale to, čo je dokázané štúdiami.
Prečo Slovenky odchádzajú rodiť do zahraničia?
Snažíme sa robiť moderné pôrodníctvo na základe vedy, snažíme sa umožniť rodičkám ich pôrodné želania, ale sme limitovaní priestormi, to musím povedať. Niekedy ma mrzí, že nám nedajú šancu. Myslím si, že keby u nás porodili, že by chceli u nás rodiť aj nabudúce, ale zase viete, vy sa môžete snažiť a stačí jeden človek, ktorý to pokazí nejakou nevhodnou poznámkou, pôrodnica môže fungovať vynikajúco, ale na šestonedelí môže byť nejaký problém či v prenatálnej poradni. Stačí jedna nevrlá sestrička pri prvej návšteve, keď sa idete prihlásiť do pôrodnice, a vám sa skazí úplne celý pohľad, takže mať dobre fungujúce oddelenie alebo kliniku aj po tejto stránke, je veľmi zložité. Máte tam neuveriteľné kvantum ľudí, za ktorých musíte zodpovedať a, žiaľbohu, nedá sa ich motivovať nejako pozitívne ani negatívne, aby pracovali podľa vašich predstáv. Rodičky to hlavne odôvodňujú tým, že v Rakúsku alebo v Českej republike je lepší servis, je lepší proklientský prístup k rodičke. Ja osobne ako vzor pre naše pracovisko vnímam brnenské pôrodníctvo. To vyčnieva aj v rámci Českej republiky, aj oproti niektorým pražským pracoviskám je výrazne viac orientované na prácu pôrodných asistentiek, na individualizovaný prístup.
Zazmluvnené pôrody a rešpektujúca starostlivosť
Dotýka sa ma to, lebo rozmýšľam, či si ma chce tá žena zazmluvniť, pretože uznáva moju odbornosť, že v prípade závažných komplikácií tam chce mať prednostu, ktorý sa venuje pôrodníctvu 27 rokov, alebo si ma zazmluvňuje preto, lebo má pocit, že sa k nej budú ľudia správať slušnejšie. Panuje tu takýto názor, že ak nebudeš mať zazmluvneného lekára, nikto si ťa nevšimne ani o teba nezakopne. Na konci dávame aj ženám taký letáčik, kde ich žiadame o spätnú väzbu a dostávam pozitívnu, niekedy aj negatívnu, to je úplne v poriadku, to nás posúva ďalej. Tie pozitívne nám práve dosť často píšu v zmysle, že si nikoho nezazmluvnili a boli spokojné. Vtedy mám z toho obrovskú radosť, lebo ja si osobne myslím, že medicínsky to má zmysel, mať zdravotného profesionála pri pôrode, ktorého som si vybrala. Je to preto, že strach a obavy pri pôrode sú stres. Adrenalín je nižší a tým pádom je lepšia pôrodná činnosť a pôrod ide rýchlejšie, takže medicínsky je to úplne oprávnené.
Veľa sa hovorí aj o nerešpektujúcej komunikácii, starostlivosti, o traumatizujúcich pôrodoch, pri ktorých zažívajú ženy málo empatie zo strany personálu a veľa neúctivého zaobchádzania. Je to celosvetový problém. Je to konsenzualita. Nie všetky predstavy sa dajú naplniť a všetko je o komunikácii. Pri prvej návšteve dáme písomne pomerne podrobnú informáciu o všetkom, čo ju čaká u nás v pôrodnici. Aké máme postupy, akým spôsobom sa u nás pristupuje k rodiacej žene. Všetko čo vám napadne, až po najčastejšie komplikácie a ich riešenia. Toto dáme budúcej rodičke domov, ona si to prečíta a na ďalší týždeň si k tomu spolu sadneme a ideme si to prebrať. Povie, že tam nechce študentov, že si neželá nástrih, že si želá dotepať pupočník, to je u nás samozrejmosťou, prípadne povie, že chce vyšetrenie dieťaťa na bruchu, aj to už vieme s našimi neonatológmi zabezpečiť, čiže nedochádza k separácii, ak si to tá rodička praje. Dokonca sme kúpili prenosnú váhu, aby sa dalo dieťa pri mame odvážiť, takže toto by sme veľmi radi ešte viac rozvíjali. Je to na vzájomnej dohode rodičky a nás.
Rodičky a systém
Existuje skupina ľudí, ktorá bojuje so systémom. Videli sme to aj teraz pri covide, že niektorí sa nedali ani prijať do nemocnice, tak aj medzi tehotnými sú ľudia, ktorí bojujú s celým týmto systémom, sú antisystémoví a radikálni. My sme súčasťou systému a oni s nami bojujú, ale ja hovorím aj kolegom, že to nie je náš boj. Je potrebné to urobiť tak, aby ste sa vy nedostali do právneho problému, a teda ak žena odmieta vaše rady, napríklad nechce počúvať ozvy dieťatka, tak to odporúčam všade zapisovať, ale nebojovať s ňou. Nie je to ich boj, zrejme táto žena bojuje s každým. Je to ale extrémne zriedkavé. Stalo sa nám, že sa rodička u nás zamkla s partnerom v sprche a porodila tam sama. Sú to však len také kazuistiky prípady, 98 % žien funguje tak, že my im poskytujeme určitú službu, ony ju konzumujú a vieme sa dohodnúť na spôsobe jej konzumácie.
Fyzioterapeuti a psychológovia v nemocniciach
Psychológov máme, dokonca dve psychologičky, ktoré sú vynikajúcou posilou tímu. Aj pred pôrodom, keď u nás ležia vysoko rizikové tehotné, aj po pôrode, keď výsledok pôrodu nie je taký, ako sa očakával. Bol som na jednej konferencii, kde fyzioterapeutka aj prednášala a pre mňa to boli také novinky! Myslel som si, že o pôrode a tehotenstve už viem všetko, ale neviem. Postava, chôdza, to všetko ovplyvňuje pôrodný deň, vôbec som to netušil a dá sa to pozitívne ovplyvniť fyzioterapiou.
Pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia a pôrodné asistentky
Pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia nie sú moja šálka kávy a neschvaľujem ich. Vo všeobecnosti je pôrod v súčasnosti pomerne bezpečná záležitosť. Približne 80 % žien porodí bez problémov. V 20 % sa vyskytne signál, že niečo nie je dobré, ale z toho ešte polovica porodí v poriadku a zvyšných 10 % má naozaj výhodu, že je pri nej zdravotnícky personál. Teraz je otázka, či je 10 % veľké, alebo malé riziko. Aj z Holandska, ktoré dlhodobo podporuje pôrody mimo zdravotníckych zariadení, je 20 % žien, ktoré majú výhodu, že ich sanitka vezme rýchlo do nemocnice. Určité percento žien bude doma rodiť. Rodiacej žene hrozia nejaké riziká a bolesť ju má prinútiť k tomu, aby našla miesto, kde bude v bezpečí. Viac ako 80 % žien považuje za bezpečie nemocnicu. Nedôverujú zdravotníckemu personálu, majú také veľké obavy z nemocnice, že radšej rodia doma. Jedna z možností sú pôrodné centrá, ktoré by mali byť v rámci nemocnice. Spraviť priestory, ktoré by vyzerali ako domov, čiže nepôjde tam lekár iba pôrodná asistentka, a až keď bude problém, tak sa žena presunie na zdravotnícke zariadenie.
Pôrodná asistentka má kompetenciu viesť nízkorizikový alebo fyziologický pôrod kompletne bez zásahu lekára. Má kompetenciu zašiť primerané pôrodné poranenie, sleduje rodičku počas pôrodu a má kompetenciu ošetriť aj nízkorizikového novorodenca. Toto všetko tam je. Celý problém, ktorý vznikol vo východom bloku, bol ten, že za socializmu sa povedalo, že žena má právo mať pri každom pôrode lekára, že bude lekársky vedený pôrod, čo je vo svojej podstate úplný nezmysel, lebo pôrod je fyziologická záležitosť. Lekár tam je na to, aby zasiahol až vtedy, keď to nepôjde tým fyziologickým spôsobom. Áno, robíme počas pôrodu aj nejaké preventívne opatrenia, napríklad sa po pôrode plodu podáva oxytocín všetkým ženám, aby nedošlo ku krvácaniu, ale inak je to len čisto pozorovanie. Sledujeme dej a zisťujeme odchýlku a keď je už nebezpečná, tak sa zasiahne. Lekár je dobrý na to, že pacientka má istotu, že keď sa stane niečo zlé, tak za rohom mám lekára, ktorý sa o mňa postará, ale ten lekár ju nebude držať za ruku a masírovať jej chrbát.
Cisárske rezy a úroveň starostlivosti
Rastie nám počet cisárskych rezov. Je to približne 26 %, taký údaj som našla a istý poľský profesor to označil za terorizmus na ženách. Povedal to pán profesor Klimek a máme 30 %. 24 % majú Česi, ale pán profesor Klimek hovoril o Poľsku, lebo oni majú niečo cez 40 % cisárskych rezov. Zobrazuje to úroveň starostlivosti, je to jeden z ukazovateľov, z hlavných parametrov kvality pôrodníckej starostlivosti. Samozrejme, parametre ako úmrtnosť novorodencov, chorobnosť, transfer novorodencov na intenzívnu starostlivosť po pôrode, to sú bazálne hodnotenia.
Osobné skúsenosti a hľadanie ideálnej pôrodnice
Celé tehotenstvo som sa sústredila a plánovala ako sa vyhnúť pôrodu v Bratislave. Štátne nemocnice som odpísala ešte pred naštudovaním si všetkých negatívnych recenzií.
- Kramáre - absolútne definitívne nehrozí. Otrasné izby, ešte otrasnejšie hygienické miestnosti. Jedlo som v podstate neriešila, ale podávanie jedla „ochotnými“ sestrami ma vytáčalo do vývrtky. Prebiehalo to v štýle, nech sa páči, tu máte dva rožky so syrom. Samozrejme mojej mienke pridali recenzie o pôrodoch, ako sa tu stláča brucho, dáva oxytocín a sestričky jačia na rodiace ženy.
- Antolská - súkromne som ju nazývala bitúnok. Počula som totiž ako tam komoškina kamoška pred nedávnom rodila. Oddelená plachtou od inej rodičky. Žiadne súkromie. A okrem toho čelom k rodidlám sesterská miestnosť, kde sestry pozorujú priebeh pôrodov, popíjajú pri tom kávičku a diskutujú ktovie o čom. Ďalší extrém, ktorý sa ku mne dostal v čase tehotenstva (v období, kedy vám všetci najradšej rozprávajú o katastrofálnych pôrodoch), boli pôrody na izbe, pre nedostatok miesta na pôrodných sálach. Tieto šťavnaté príbehy som si doplnila nekončiacim výberom recenzií o Antolskej na mnohých diskusných fórach a bolo rozhodnuté. Tam nebudem rodiť ani zadarmo!
- Ružinov - ako jediná pôrodnica prichádzala do úvahy v prípade predčasného pôrodu. Z jednej strany ju máme najbližšie od domu, zavolaná sanitka by nás tam odviezla automaticky a z druhej strany som počula, že sa prerábali oddelenia, takže to tam nie je celé plesnivé ako vo zvyšných dvoch nemocniciach. Dokonca som našla zopár, čo by som mohla na prstoch jednej ruky spočítať, pozitívnych recenzií. V hlave som však mala zapnutú kontrolku, pretože som si opakovane prečítala, že sestričky bábätká dokrmujú. Hoci by som nakoniec pôrod možno aj mohla absolvovať tu, popôrodné služby a starostlivosť som zavrhla.
- U Kocha - súkromná pôrodnica. 1500 eur na 3-4 dni. Najhoršie asi je, že človek nevie predvídať budúcnosť. Konkrétne som nevedela zhodnotiť, napriek tehotenstvu bez akýchkoľvek komplikácií, že pôrod príde, kedy má a bude prebiehať hladko. Čo ma najviac a asi ako jediné odrádzalo, bol nutný prevoz na Kramáre v prípade problémov počas pôrodu. Vôbec sa mi nepáčila predstava, že by ma prevážali počas rizikovej situácie, čím sa podľa mojej mienky riziko ešte zvyšuje.
Z vyššie uvedených (ne)faktov mi vyšlo, že je nereálne, aby som rodila v Bratislave. Musím sa priznať, že som si ani jednu pôrodnicu nebola osobne obhliadnuť, nerozprávala som sa s pôrodnou asistentkou ani inou sestričkou v mojom rozhodovacom období. Všetok čas som venovala štúdiu postupov pri pôrodoch, ktoré sa v zahraničí už roky nepraktizujú, zatiaľ čo v našich nemocniciach sú považované za štandardnú prax. Mám na mysli postupy ako tlačenie do brucha, podávanie podporných látok, vyvolávanie pôrodov, neprikladanie bábätiek, nemožnosť manžela byť pri prvej pôrodnej fáze.
Vedela som, že sa chodí rodiť do Rakúska. Neznášam nemčinu. Pri predstave, že by na mňa niekto rozprával po nemecky v čase veľkých dlhoobávaných pôrodných bolestí, sa mi vypúšťal adrenalín do krvi. Musela som začať rozširovať obzory a ochotu cestovať, keď to na mňa príde. Jednu z alternatív, ktorú som zvažovala, bola pôrodnica v Trenčíne, snáď ešte stále vycibrená pánom Kaščákom. Opis na stránke vyzeral super. Páčili sa mi návštevné hodiny počas celého dňa a nepovinný klistír pred pôrodom (toho som sa bála asi porovnateľne s pôrodom, neviem prečo). V tomto prípade bol problém práve cestovanie. Keďže D1 je ucpatá minimálne dvakrát denne a vie byť ucpatá aj niekoľko hodín, museli sme alternatívu rodiť v Trenčíne zavrhnúť. V tomto období som sa dostala do štádia, kedy som na otázku okolia, kde budem rodiť, odpovedala neviem. Naozaj som nevedela.
tags: #porod #v #slovenskej #sukromnej #nemocnici #skusenosti