Poliomyelitída, známa aj ako detská obrna, je ochorenie, na ktoré väčšina Európanov zabudla. Avšak vírus sa do Európy naďalej dováža, čo podčiarkuje význam očkovania ako jedného z najväčších víťazstiev verejného zdravia na celom svete. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na poliomyelitídu, očkovanie proti nej a súčasné odporúčania.
Čo je Detská Obrna (Poliomyelitída)?
Detská obrna (poliomyelitída) je akútne vírusové ochorenie spôsobené poliovírusom. Vírus sa prenáša fekálno-orálnou cestou priamo alebo nepriamo - kontaminovanými potravinami, vodou. V prvých dňoch infekcie je prenos možný aj kvapôčkami slín z hrdla. Ochorenie postihuje nervový systém. Väčšina infikovaných osôb prekoná infekciu bez klinických príznakov, alebo ako chrípke podobné ochorenie. Keď však vírus zničí bunky centrálneho nervového systému, vzniká meningitída a asi u 1 % infikovaných paralytická forma ochorenia, kedy dochádza k obrnám najmä svalov končatín rôzneho rozsahu, ktoré sú nevyliečiteľné a trvalé. Inkubačný čas je 4 až 35 dní, najčastejšie 7 až 10 dní.
História a Eradikácia Poliomyelitídy
V roku 1988 spustila WHO globálnu iniciatívu na eradikáciu detskej obrny s cieľom eliminovať všetky tri typy divokého poliovírusu (typy 1, 2 a 3) do roku 2000. Tento cieľ bol dosiahnutý vďaka perorálnej vakcíne proti detskej obrne (OPV), ktorá bola v Spojených štátoch amerických schválená v roku 1961 a poskytuje vynikajúcu imunitu črevnej sliznici. Vírusy odvodené z vakcíny sa vylučujú stolicou a môžu sa prenášať medzi jednotlivcami, najmä v komunitách s nedostatočnou hygienou, čím sa posilňuje kolektívna imunita.
Jeden z hlavných míľnikov tejto iniciatívy bol dosiahnutý v roku 2015, keď WHO certifikovala eradikáciu divokého poliovírusu typu 2. To viedlo ku globálnemu ukončeniu OPV typu 2 (OPV2) v máji 2016. Ďalší kľúčový úspech prišiel v roku 2020, keď bol africký región WHO (zahŕňajúci 47 krajín) vyhlásený za región bez divokého poliovírusu po štyroch po sebe nasledujúcich rokoch bez hlásených prípadov. Divoký poliovírus už v Afrike necirkuluje.
Systematické očkovanie proti detskej obrne bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1957.
Prečítajte si tiež: Prirodzená výživa pre bábätká
Prenos a Priebeh Ochorenia
Poliomyelitída je vysoko infekčným vírusom, ktorý sa množí v bunkách tráviaceho traktu. Infikovaná osoba vylučuje vírus stolicou, čo vedie k prenosu kontaminovanou vodou alebo potravinami. Prenos vzdušnou cestou alebo krvou je prakticky nemožný.
V minulosti boli zaznamenané veľké epidémie, napríklad na prelome 19. storočia v Škandinávii, Novom Anglicku a USA. Jedna z epidémií v USA postihla 27 000 ľudí, pričom vyše 6000 jej podľahlo. Medzi známe osobnosti, ktoré prežili detskú obrnu, patrí aj budúci prezident USA F.D. Roosevelt.
Očkovanie proti Poliomyelitíde
Očkovanie proti poliomyelitíde je kľúčové pre prevenciu ochorenia. V bývalom Československu viedol výskum pôvodcu k výrobe prvej tzv. Salkovej očkovacej látky. Neskôr bola vyvinutá Sabinova vakcína, ktorá sa podáva perorálne. Na Slovensku bolo v rámci rozsiahlej očkovacej kampane zaočkovaných vyše 2 milióny detí. Očkovanie proti detskej obrne je u detí povinné od roku 1958.
Typy Vakcín
Existujú dva hlavné typy vakcín proti poliomyelitíde:
- Inaktivovaná vakcína proti poliovírusu (IPV): Táto vakcína obsahuje usmrtený vírus a podáva sa injekčne. Je bezpečná a účinná, ale vyžaduje viacero dávok na dosiahnutie plnej ochrany.
- Orálna vakcína proti poliovírusu (OPV): Táto vakcína obsahuje oslabený vírus a podáva sa perorálne. Poskytuje vynikajúcu imunitu, ale v zriedkavých prípadoch môže spôsobiť paralytickú poliomyelitídu.
Riziká a Komplikácie Očkovania
Keď sa OPV používa v populáciách s nízkou zaočkovanosťou, poliovírus odvodený z vakcíny môže naďalej cirkulovať a počas šírenia môže stratiť svoje oslabujúce mutácie. Po očkovaní proti poliovírusu typu 2 sa objavil nový typ vírusu, poliovírus odvodený z vakcíny typu 2 (cVDPV2), ktorý cirkuluje v Afrike a Ázii. cVDPV2 sa správa ako divoký poliovírus a môže spôsobiť prepuknutie detskej obrny. Doteraz neexistujú dôkazy o rozsiahlom prenose cVDPV2 v Európe. Riziko dovozu týchto vírusových kmeňov je však reálne. Napríklad tento patogénny vírus detskej obrny bol detegovaný v najmenej jednej európskej krajine každý rok od roku 2015 do roku 2022.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
V roku 2024 bol cVDPV2 detegovaný vo vzorkách odpadových vôd zo 16 miest v piatich krajinách - Španielsku, Poľsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a Fínsku - ako súčasť epidemiologického dohľadu nad cirkuláciou vírusu detskej obrny. Genetická sekvenčná analýza európskych izolátov odhalila významnú genetickú variáciu medzi týmito izolátmi, a to medzi krajinami aj v rámci nich, a dokonca aj medzi izolátmi z toho istého miesta odberu vzoriek. Vo Francúzskej Guyane bol v roku 2024 detegovaný cVDPV3 (očkovaný poliovírus z kmeňa Sabin typu 3).
Príčiny a Následky Poliomyelitídy
Poliomyelitída je spôsobená vysoko infekčným vírusom, ktorý napáda nervový systém. Vírus vstupuje do nervového vlákna, množí sa v ňom a nenávratne ho poškodí. Najnebezpečnejší vírus napáda motorickú kôru mozgu.
Následky Ochorenia
Po prekonaní akútnej fázy ochorenia môžu zostať trvalé následky v podobe obrny svalov. Výsledkom je vznik paralytickej formy ochorenia, ktorá sa prejavuje obrnou jednej alebo dvoch končatín, brucha a dýchacieho systému. Rozsah ochorenia sa u jednotlivých osôb líši a v závažných prípadoch môže nastať smrť v dôsledku postihnutia dýchacích svalov.
Postpoliomyelitický Syndróm (PPS)
V 70. rokoch 20. storočia sa začal objavovať znepokojujúci trend - u pacientov, ktorí prekonali detskú obrnu, sa po mnohých rokoch začali objavovať nové bolesti svalov, slabosť a ďalšie symptómy, silne pripomínajúce akútnu obrnu. Tento stav je známy ako postpoliomyelitický syndróm (PPS).
Príčiny PPS
Hoci presné príčiny PPS nie sú úplne známe, existuje niekoľko teórií:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
- Progresívna strata motorických neurónov: Počas akútnej infekcie vírusom poliomyelitídy dochádza k poškodeniu motorických neurónov, ktoré vedú vzruchy medzi miechou a svalmi. Iba časť neurónov sa zotaví a vytvára nové výbežky, aby inervovala svalové vlákna, ktoré boli pôvodne inervované odumretými neurónmi. Zostávajúce motoneuróny sú teda zaťažované podstatne viac ako pôvodne.
- Degenerácia nervových výbežkov: Dlhodobé preťažovanie motorických neurónov vedie k degenerácii jednotlivých koncových výbežkov neurónu, čo spôsobuje svalovú slabosť.
- Vplyv veku a prostredia: S pribúdajúcim vekom sa znižuje počet motorických neurónov a zvyšuje sa vplyv rôznych chemikálií z prostredia, čo môže prispievať k rozvoju PPS.
Diagnostika PPS
Diagnostika PPS je založená na anamnéze, neurologickom vyšetrení a vylúčení iných ochorení. Neexistuje test na jednoznačný dôkaz ochorenia. Lekár môže vykonať elektromyografické vyšetrenie, prípadne histologické vyšetrenie z biopsie postihnutého svalu.
Liečba PPS
Liečba PPS je zameraná na zmiernenie symptómov a zlepšenie kvality života postihnutých. Zahŕňa:
- Ergoterapiu: Individuálne cielená ergoterapia pomáha pacientom prispôsobiť sa novým obmedzeniam a zlepšiť ich funkčnosť.
- Fyzioterapiu: Jemné cvičenia a strečing pomáhajú udržiavať svalovú silu a flexibilitu. Je dôležité vyhnúť sa preťažovaniu svalov, ktoré by mohlo urýchliť degeneratívny proces.
- Ortopedické pomôcky: Ortézy a iné pomôcky môžu pomôcť pri stabilizácii kĺbov a znížení svalového stresu.
- Liečbu bolesti: Na zmiernenie bolesti sa používajú analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky a iné lieky.
- Respiračnú terapiu: Pacienti s postihnutím dýchacích svalov môžu potrebovať respiračnú terapiu na zlepšenie funkcie pľúc.
- Psychologickú podporu: Psychologická podpora je dôležitá pre pacientov, ktorí sa vyrovnávajú s chronickým ochorením a jeho dopadom na ich život.
Prevencia PPS
Hoci PPS nie je možné úplne zabrániť, existujú opatrenia, ktoré môžu znížiť riziko jeho rozvoja:
- Dodržiavanie predpísaného cvičebného programu: Pravidelné cvičenie pomáha udržiavať svalovú silu a flexibilitu bez preťažovania svalov.
- Vyhýbanie sa preťažovaniu svalov: Je dôležité vyhýbať sa činnostiam, ktoré spôsobujú nadmernú únavu alebo bolesť svalov.
- Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti: Nadváha a obezita zvyšujú zaťaženie svalov a kĺbov.
- Pravidelné lekárske prehliadky: Pravidelné lekárske prehliadky pomáhajú včas odhaliť a liečiť problémy, ktoré by mohli prispieť k rozvoju PPS.
Súčasné Odporúčania pre Očkovanie
Päť krajín, ktoré v roku 2024 hlásili detekciu cVDPV2, malo vysokú celoštátnu mieru zaočkovanosti tromi dávkami inaktivovanej vakcíny proti detskej obrne. Existujú však rozdiely v subnárodných komunitách s nižšou mierou zaočkovanosti ako u bežnej populácie. Podľa ECDC a WHO: „Aby sa minimalizovalo riziko prepuknutia nákazy, krajiny musia prijať urgentné opatrenia na identifikáciu neočkovaných a nedostatočne zaočkovaných jednotlivcov a podskupín obyvateľstva a vyvinúť intenzívnejšie a inovatívne programy na vyplnenie týchto medzier v imunite.“
Udržiavanie vysokej národnej zaočkovanosti vo všetkých skupinách obyvateľstva zostáva najlepšou preventívnou stratégiou.
Ďalšie Očkovania a Cestovanie
Žiadna krajina (oblasť) očkovanie proti cholere nevyžaduje. Očkovanie sa vyžaduje od všetkých cestujúcich starších ako 1 rok pri cestách do krajín: AFRIKA: BENIN, BURKINA FASO, KAMERÚN, STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA, KONGO, POBREŽIE SLONOVINY, DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA KONGO (predtým ZAIRE), GABON, , GHANA, LIBÉRIA, MALI, MAURETÁNIA (mimo tých čo prichádzajú z neinfekčných oblastí s pobytom kratším ako 2 týždne), NIGER, RWANDA, SV. HELENA, SAO TOME A PRINCIPE, TOGO, UGANDA. ÁZIA: BANGLADÉŠ (marec - november), ČÍNA, INDIA, INDONÉZIA, IRAK, MOLDAVSKO, NEPAL, PAKISTAN, SRÍ LANKA, UZBEKISTAN, VIETNAM. JUŽNÁ AMERIKA: BOLÍVIA, BRAZÍLIA, KOLUMBIA, ECUADOR, GUYANA, PARAGUAJ, PERU.
Poznámka: Riziko prenosu je iba v kalendárnych mesiacoch uvedených v zátvorke. očkovanie sa odporúča cestujúcim do 54 rokov pri dlhodobých pobytoch v krajinách s vysokým výskytom tejto infekcie a s nízkym hygienickým štandardom v mieste pobytu.
tags: #poliomyelitida #odporucania #ockovanie