Dojčenie je prirodzený a optimálny spôsob výživy pre novorodencov a dojčatá. Poskytuje im všetky potrebné živiny, dôležité protilátky a imunitné bunky, ktoré ich chránia pred infekciami a alergiami. Mnohé organizácie a odborníci na celom svete dojčenie aktívne podporujú a odporúčajú. Prečo je dojčenie také dôležité a kto ho odporúča?
Svetový týždeň dojčenia a iniciatívy na podporu dojčenia
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) sa v spolupráci so Svetovou alianciou pre dojčenie (WABA) zapája do celosvetovej kampane zameranej na podporu prirodzeného dojčenia. Svetový týždeň dojčenia, ktorý WABA organizuje od roku 1992, je kampaň zameraná na zvýšenie povedomia o výhodách dojčenia a na podporu dojčiacich matiek. Aj EFCNI v spolupráci s SK SaPA už po desiatykrát aktívne podporuje a zúčastňuje sa na Svetovom týždni dojčenia vlastnou kampaňou. Svetový týždeň dojčenia si každoročne pripomíname 1. - 7. augusta. Ide o globálnu iniciatívu, ktorá vznikla v roku 1992 z podnetu Svetovej aliancie na podporu dojčenia (angl. World Alliance for Breastfeeding Action, skr. WABA), v spolupráci s Medzinárodným detským núdzovým fondom Organizácie Spojených národov (angl. United Nations International Children's Emergency Fund, skr. UNICEF) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (angl. World Health Organization, skr. WHO). Menovaný týždeň upriamuje pozornosť na zdravotné, emocionálne a spoločenské výhody dojčenia pre dieťa aj matku, zdôrazňuje potrebu šírenia osvety v tomto smere a vytvárania podmienok, v rámci ktorých je dojčenie prirodzené, podporované, rešpektované. V roku 2025 sa týždeň nesie v duchu hesla Svetovej zdravotníckej organizácie: „Investujte do dojčenia, investujte do budúcnosti“ (angl. „Invest in breastfeeding, invest in the future“). Tento slogan zdôrazňuje význam dojčenia ako základného práva a nevyhnutnej potreby, ktorá si vyžaduje sústavnú a systematickú podporu na všetkých úrovniach spoločnosti.
Výhody materského mlieka pre dieťa
Materské mlieko je ideálnou voľbou pre novorodencov narodených v termíne aj pre predčasne narodené deti. Obsahuje množstvo zložiek, ktoré majú pre novorodencov prospech v mnohých oblastiach:
- Optimálna výživa: Materské mlieko má ideálny pomer živín, zdravých tukov, vitamínov a minerálov, ktoré podporujú vývoj mozgu, čriev a nervového systému.
- Posilnenie imunitného systému: Materské mlieko obsahuje látky, ktoré pomáhajú posilňovať imunitný systém a znižujú riziko vzniku cukrovky 1. a 2. typu. Poskytuje prevenciu infekcií gastrointestinálneho traktu, respiračných infekcií, podporuje rast a dozrievanie čriev. Materské mlieko podľa odborných poznatkov obsahuje imunologicky aktívne zložky, ako sú napríklad sekretorický imunoglobulín A (SIgA), molekula CD14, cytokíny a prospešné baktérie.
- Lepšie výsledky v testoch inteligencie a školskej dochádzke: Podľa vedeckých štúdií deti a mladiství, ktorí boli dojčení, majú preukázané omnoho lepšie výsledky v testoch inteligencie a pravidelnejšej školskej dochádzke. Dokonca existuje priama väzba medzi dojčením a vyššími príjmami, teda aj kvalitnejším životom v dospelosti.
- Prevencia nadváhy a obezity: Deti a mladiství, ktorí boli dojčení, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť nadváhou alebo obezitou (WHO, 2014). Dojčené deti, v porovnaní s deťmi, ktoré neboli dojčené, môžu mať nižší výskyt nadváhy a obezity, ako aj cukrovky 2. typu v neskoršom živote.
- Ochrana pred alergiami: Materské mlieko znižuje riziko alergií. Štúdie tiež poukazujú na to, že u dojčených detí je nižšia pravdepodobnosť vzniku alergií, najmä ak sú „výlučne“ dojčené aspoň prvé štyri až šesť mesiacov života.
- Lepší celkový zdravotný stav a nižšia chorobnosť: Dojčené deti majú štatisticky významne lepší celkový zdravotný stav a nižšiu chorobnosť.
- Zníženie rizika obezity, vysokého krvného tlaku a cukrovky prvého typu: Dojčenie tiež znižuje riziko obezity v neskoršom veku, vysokého krvného tlaku aj cukrovky prvého typu.
Výhody dojčenia pre matku
Dojčenie má aj mnoho výhod pre dojčiacu ženu:
- Rýchlejšie zotavenie po pôrode: Hormón oxytocín, ktorý sa vyplavuje pri dojčení, pomáha maternici vrátiť sa do pôvodnej veľkosti.
- Strata kalórií: Dojčenie pomáha spáliť približne 500 kalórií denne.
- Zníženie rizika ochorení: Dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov znižuje celoživotné riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky 2. typu, rakoviny prsníka, vaječníkov a cukrovky 2. typu. Čím dlhšie ženy dojčia a čím viac detí dojčia, tým výraznejšie sú zdravotné výhody.
Kto odporúča dojčenie?
Mnohé organizácie a odborníci na celom svete dojčenie aktívne podporujú a odporúčajú. Medzi najvýznamnejšie patria:
Prečítajte si tiež: Aktuálne odporúčania pre očkovanie proti poliomyelitíde
- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO): WHO odporúča začať s dojčením už v priebehu prvej hodiny života dieťaťa, výlučné dojčenie v priebehu prvých 6 mesiacov bez prídavkov tekutín a pokračovať v dojčení do dvoch rokov a dlhšie, až do prirodzeného odstavenia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčenie do dvoch rokov (alebo aj dlhšie) dieťaťa.
- UNICEF: UNICEF podporuje odporúčania WHO a aktívne sa podieľa na podpore dojčenia.
- Americká akadémia pediatrie (AAP): AAP odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia.
- Európsky úrad pre bezpečnosť potravín: Odporúča prvé 4 až 6 mesiacov výlučného dojčenia.
- Laktačné poradkyne MAMILA, o.z.: Poskytujú kurzy prípravy na dojčenie a poradenstvo pre dojčiace matky.
- Pracoviská Univerzitnej nemocnice: Aktívne podporujú dojčenie a umožňujú kontakt s bábätkom priamo s kožou rodičky (tzv. skin-to-skin) a 24-hodinový pobyt matky spolu s dieťaťom na oddelení rooming-in.
Problémy s dojčením a podpora pre matky
Je evidentné, že ženy, ktoré sú odhodlané dojčiť, potrebujú aj podporu okolia, pretože dojčenie so sebou prináša mnoho problémov, ktoré ženy od dojčenia odrádzajú. V prvom mesiaci po pôrode dojčí takmer 85 % žien, no s odstupom času sa počet dojčených detí prudko znižuje. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií napríklad v roku 2009 dojčilo po 6 mesiacoch od pôrodu už len 45,4 % matiek. Počet dojčených detí mierne stúpa, avšak stále je to nízky počet - iba 55% dojčených detí pol roka od pôrodu v rámci Slovenska v roku 2018.
Medzi najčastejšie problémy patria:
- Bolestivé bradavky: Správna technika dojčenia je kľúčová pre prevenciu bolestivých bradaviek. Používaním správnej techniky prisatia a vhodnej polohy dieťaťa, dojčenie prirodzene nebolí. Bolesť počas dojčenia môže byť signálom nesprávnej polohy alebo techniky, nie je jeho „normálnou“ súčasťou.
- Nahromadenie mlieka v prsných žľazách: Pravidelné dojčenie alebo odsávanie mlieka pomáha predchádzať nahromadeniu mlieka.
- Upchaté mliekovody: Teplé obklady a masáž prsníkov môžu pomôcť uvoľniť upchaté mliekovody.
- Infekcie: V prípade infekcie je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
- Nedostatok informácií a podpory: Matky potrebujú adekvátne informácie a podporu od rodiny, odborníkov a celej spoločnosti.
Ak sa počas dojčenia vyskytnú problémy a stres alebo obavy začnú negatívne vplývať na duševné zdravie matky, prechod na umelú výživu dieťaťa môže byť najlepším riešením.
Dojčenie predčasne narodených detí
Predčasne narodení (a hospitalizovaní) novorodenci majú z dojčenia ešte väčší úžitok ako ich donosení rovesníci. Napriek tomu je menej pravdepodobné, že budú dojčené. Existuje mnoho rôznych dôvodov pre túto medzeru. V prvých týždňoch sú predčasne narodené deti často fyzicky neschopné dojčiť. Napríklad nemusia byť schopní koordinovať sanie a prehĺtanie, môžu byť príliš slabí alebo ich tráviaci systém môže byť stále nezrelý. Ďalšou potenciálnou prekážkou pre matky predčasne narodených detí môže byť nedostatok adekvátnych informácií a podpory. Často nevedia, ako zabezpečiť materské mlieko pre svoje deti. Cieľom kampaní na podporu dojčenia je preto zvýšiť povedomie o osobitnej situácii, v ktorej sa nachádzajú matky predčasne narodených a hospitalizovaných novorodencov, pokiaľ ide o dojčenie.
"Imunologické okno" - mýtus alebo realita?
Pri zavádzaní príkrmov sa matky výlučne dojčených detí často dozvedajú nesprávnu informáciu, že by svoje dieťa mali začať prikrmovať omnoho skôr, ako dieťa samo prejaví záujem o tuhú stravu. Jedným z častých argumentov je predstava „imunologického okna“, ako obdobia medzi 4. a 6. Ide o stratégiu firiem vyrábajúcich umelé mlieko a komerčné príkrmy a kombináciu nepochopených odporúčaní európskej spoločnosti ESPHGAN z roku 2009, o nepochopenie role dojčenia a rozdielu medzi dojčenými a nedojčenými deťmi a o dezinterpretáciu dvoch štúdií, ktorých autori mali úplne iný zámer. Nehovoriac o tom, že ESPHGAN v roku 2017 vydal nové odporúčania, ktoré však už mediálnu pozornosť nedostali. Pri myšlienke imunologického okna nejde o nič, čo by bolo preskúmané alebo dokázané, a nezakladá sa na dostatočných vedeckých dôkazoch. Žiadna zo svetových organizácií zaoberajúcich sa verejným zdravím či dojčením svoje odporúčania ohľadne dĺžky výlučného dojčenia nijako nezmenila: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) naďalej odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia bez zavádzania jedla pred týmto vekom, bez myšlienky "imunologického okna". Pre zavádzanie príkrmov je ideálne, aby boli zavádzané po 6 mesiaci, a to v čase, keď je dieťatko ešte dojčené a naďalej pokračuje v dojčení. Oveľa dôležitejšie ako presný čas je pripravenosť bábätka na jedlo. Materské mlieko má v sebe faktory, ktoré vystielajú sliznicu čreva a tým chránia tráviaci trakt počas zavádzania jedla. Ale keďže o dojčení sa často uvažuje, len ako o niečom, čo sa deje prvých šesť mesiacov života dieťaťa, tak sa aj s jedlom začalo ponáhľať. Dojčené deti majú čas. Obzvlášť výlučne dojčené deti, ktorých dojčenie pokračuje mnoho mesiacov či rokov po tom, čo dosiahnu vek 6 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Bezpečná cesta s dojčeným dieťaťom
Dojčenie robí presne to, čo sa snažia propagátori "imunologického okna" dosiahnuť - teda vďaka matkinej strave sa dojčené dieťa pripravuje na jedenie toho, čo počas dojčenia konzumuje matka a čo bude v rámci rodinnej stravy konzumovať aj ono.
Situácia je iná pri nedojčených deťoch či deťoch, ktoré sú dojčené len čiastočne - pri nich má zmysel čo najskôr po 4. mesiaci začať odstraňovať pitie umelého mlieka a začať ho nahrádzať jedlom, ideálne ešte počas čiastočného dojčenia. V prípade umelého mlieka je začať podávať čerstvé normálne jedlo po 4. mesiaci lepšie ako podávať sušené kravské mlieko s umelými vitamínmi (čo je definícia umelého mlieka) - jedlo sa má v takomto prípade zavádzať tak, aby po 6.
Kedy má teda výlučne dojčené dobre priberajúce dieťa začať s príkrmami? Vtedy, keď prejaví o jedlo záujem a keď sa skombinujú a začnú prejavovať jeho znaky pripravenosti na jedlo - schopnosť dať si ruku do úst, sledovanie toho, ako jedia dospelí, snaha zobrať si niečo z taniera. Keď si dieťa zoberie niečo z taniera dospelého počas jedenia a dá si to do úst, je pripravené na jedenie. A samotný jeho vek nie je rozhodujúci. Je to niekedy približne okolo 6. mesiaca, je to rozličné pre rozličné deti a aj vtedy ide primárne o ochutnávanie, zoznamovanie sa s jedlom, hranie sa s jedlom, skúšanie nových chutí a konzistencií. A to bez nútenia a snahy, aby dieťa zjedlo určité vopred stanovené množstvo jedla. Ak dieťatko má znaky pripravenosti na jedenie jedla v 5 mesiacoch a 2 týždňoch, tak môže jedlo dostať v tomto veku, ak je to v 6 mesiacoch a 2 týždňoch, tak má jedlo dostať vtedy. Je to podobné ako s tým, kedy dieťa začne chodiť. Je to približne okolo 1 roka, ale rozpätie je pomerne široké a žiadne dieťa nie je dobré nútiť do chodenia skôr alebo neskôr, ako je pripravené. Normálne zdravé dieťa dosiahne míľniky ako jedenie rodinnej stravy či chodenie v čase, ktorý je jemu vlastný.
Keď je dieťa výlučne dojčené, je dosiahnutie míľnika približne 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležité, pretože existuje množstvo štúdií, ktoré podporujú to, že výlučné dojčenie do 6 mesiacov je ochranou pre mnohé aspekty zdravia dieťaťa. Na zdravie dieťaťa sa treba pozerať komplexne - ochrana pred alergiami je len jeden aspekt zdravia dieťaťa, výlučné dojčenie do 6 mesiacov je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dôležité pre ochranu pred množstvom ochorení a výlučné dojčenie do 6 mesiacov neohrozuje ochranu bábätka pred alergiami. Neexistuje dôkaz, ktorý by ukazoval na to, že by výlučne dojčené deti do 6 mesiacov boli na tom z hľadiska alergií horšie, ako keby sa im príkrmy dávali skôr. Najväčším problémov štúdií, ktoré sa použili na vytvorenie myšlienky "imunologického okna" je, že nezahŕňajú dostatočné údaje o tom, či deti dostali umelé mlieko v prvých dňoch po pôrode, či boli skutočne 6 mesiacov výlučne dojčené (a "plné dojčenie" či "čiastočné dojčenie" v zmysle "takmer vždy dojčené, niekedy s trochou umelého mlieka" nie je to isté ako "výlučné dojčenie").
Ľudia si často neuvedomujú, prečo je dobré a vhodné začať nahrádzať umelé mlieko po 4. mesiaci jedlom - umelé mlieko je totiž tiež "mnohozložková" sušená instantná potravina - umelé mlieko sa skladá z kravského mlieka, olejov a tukov zo živočíšnych a rastlinných zdrojov, a rozličných ďalších pridaných zložiek. Aj pri podávaní umelého mlieka môže mať bábätko alergickú reakciu napríklad na bielkovinu kravského mlieka, či anafylaktický šok. Dokonca bielkovina kravského mlieka je veľmi častý alergén. Takže deti, ktoré pijú umelé mlieko, už prijímajú mnoho zložiek z rozličných potravín, často už od narodenia. Dôvod, pre ktorý je vhodné po 4. mesiaci začať nahrádzať umelé mlieko čerstvým jedlom, je práve to, že dieťa má vďaka tomu možnosť začať jesť reálne jedlo, ktoré je čerstvé a nie sušené, ktoré obsahuje rozličné vitamín a minerály v prirodzenej podobe. Obličky aj tráviaca sústava v tomto veku sú na toto pripravené, nie je to pre ne o nič viac zaťažujúce ako podávanie umelej výživy. Práve naopak. K tomuto si môžete prečítať množstvo vedeckých zdrojov, napríklad Európsky výbor pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN), kde sa v odborných usmerneniach z roku 2017 okrem iného uvádza, že "bábätká by mali dostávať jedlo rozličných chutí a štruktúry, vrátane horko chutiacich druhov zeleno sfarbenej zeleniny. Odporúča sa popri príkrmoch pokračovať v dojčení. … Alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s príkrmami, hocikedy po 4 mesiacoch. Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašídy (bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje) by mali mať arašídy zavedené medzi 4. - 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom. Lepok je možné zavádzať medzi 4. až 12. mesiacom… Ak chcete, môžete si prečítať napríklad vedeckú publikáciu WHO o jedle, ktorým by mali byť kŕmené nedojčené deti vo veku 6 - 24 mesiacov, v ktorej sa nikde nehovorí o zavádzaní jednozložkových príkrmov či o tom, že by existovali akékoľvek správne poradie pri zavádzaní príkrmov.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa s marhuľovým olejom
Dojčenie po šiestom mesiaci
Hneď, ako začne dieťa okolo šiesteho mesiaca jesť tuhú stravu, môžete si myslieť, že sa vaše materské mlieko stáva iba „nápojom“, doplnkom stravy. Vo veku deviatich až dvanástich mesiacov je to stále ešte okolo 500 ml denne, čo je asi polovica jeho dennej spotreby kalórií. Je pravda, že po šiestich mesiacoch potrebuje dieťa aj ďalšiu výživu, ktorú nemusí z materského mlieka alebo z vlastných zásob získať, vrátane železa, zinku a vitamínov B a D. Je dokázané, že dojčenie po šiestich mesiacoch znižuje riziká choroby v detskom aj dospelom veku, a pokiaľ dieťa predsa len ochorie, zotaví sa rýchlejšie. Vaše materské mlieko môže tiež znížiť riziko hnačky a nevoľnosti dieťaťa, gastroenteritídy, nachladeniu a chrípky, kandidózy a ušných, dýchacích a pľúcnych infekcií. Dojčenie môže tiež dieťaťu zachrániť život.
Dojčenie nie je o výživovej hodnote vášho mlieka, ale je to tiež skvelý spôsob, ako sa o dieťa starať a ako ho upokojiť. Nič neupokojí nespokojné dojča alebo batoľa tak, ako posedenie pri maminom prsníku. Ako dieťa rastie, materské mlieko mu pomáha so všetkým. Od zubov a očkovaní, až po nevyhnutné stretnutia s vírmi a problémami, ktoré sa v jeho živote objavia. Tým, že ste v blízkosti svojho dieťaťa, okamžite reagujete na jeho potreby a sledujete ho očami, umožníte, aby medzi vami vznikali signály. Vedci si myslia, že tieto signály môžu mať veľký vplyv na mnoho aspektov vývoja dieťaťa, od chuti k jedlu až po jeho štúdium.
„Materské mlieko obsahuje tisíce aktívnych molekúl,“ vysvetľuje doktor Mitoulas. Každý deň vypije vaše dieťa milióny miliárd živých buniek. V každom mililitri vášho materského mlieka sú ich tisíce, vrátane kmeňových buniek. Jedna skutočnosť je už známa a je to fakt, že dlhodobé dojčenie má pozitívny dopad na IQ dieťaťa. Žiadna umelá mliečna výživa neobsahuje všetky protilátky, živé bunky, rastové faktory, hormóny alebo užitočné baktérie, ani veľa enzýmov, aminokyselín a mikroživín, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku. Vaše materské mlieko sa prispôsobí tak, aby dieťaťu v prípade choroby poskytlo viac protilátok proti infekciám a viac bielych krviniek - niečo také umelá výživa nedokáže.
Predĺžené dojčenie nie je prínosom iba pre vaše dieťa - je skvelé aj pre vás. Dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov znižuje celoživotné riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky 2. typu. Pre mnoho mamičiek je dôležité dostať sa späť na svoju váhu, ktorú mali pred tehotenstvom. Nehovoriac o tom, že po šiestich mesiacoch je dojčenie veľmi pohodlné. Vaše prsia produkujú správne množstvo mlieka, keď to dieťa potrebuje, a nemusíte nič mať ani pripravovať dieťaťu jedlo, keď idete von. Možno tiež zistíte, že stále viac dojčíte iba v dobe, ktorá vyhovuje vašej rutine, napríklad pred prácou, po tom, čo dieťa vyzdvihnete z jaslí a pred spaním.
tags: #who #odporucania #dojcenie