Plač je primárny spôsob komunikácie pre novorodencov a dojčatá. Prostredníctvom plaču bábätko vyjadruje svoje potreby, pocity a nepohodlie. Pre rodičov je dôležité rozpoznať rôzne typy plaču a naučiť sa, ako na ne reagovať.
Komunikácia plačom
Novorodenec má obmedzené možnosti komunikácie a plač je jeho hlavný nástroj. Plačom vyjadruje širokú škálu potrieb a pocitov, ako napríklad:
- Hlad: „Som hladný.“
- Chlad: „Je mi zima.“
- Prestimulovanie: „Je toho na mňa veľa.“
- Potreba blízkosti: „Chcem byť pri tebe, mamka.“
Je dôležité si uvedomiť, že plač nie je nikdy bezdôvodný a nejde o manipuláciu zo strany dieťaťa. Plač je prejav potreby, ktorá má byť naplnená.
Skoré signály hladu
Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že má mama mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva.
Rastové špurty
Mnoho bábätiek má okolo tretieho a šiesteho týždňa dni, keď sa zdanlivo všetko pokazí. Plačú, chcú sa dojčiť takmer stále, ťažko sa ukladajú na spánok. Laktačné poradkyne tieto dni opisujú ako rastové špurty, po pár dňoch sa to väčšinou ustáli.
Prečítajte si tiež: Upokojenie 2-mesačného dieťaťa
Obdobie intenzívneho plaču
Pediatri opakovane popisujú, že aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom. Je náročné pre rodičov, ale zvyčajne neznamená chorobu.
Dôvody plaču u 7-mesačného dieťaťa
Plač je prirodzený spôsob, akým bábätká komunikujú svoje potreby a pocity. Pre rodičov môže byť niekedy náročné rozlúštiť, čo sa ich dieťa snaží povedať. Ak vaše sedemmesačné dieťa stále plače, je dôležité zistiť príčinu a nájsť spôsob, ako ho upokojiť.
V siedmom mesiaci života dieťa prechádza významným vývojom v oblasti motoriky, kognície a sociálnych zručností. Je dôležité si uvedomiť, čo je pre dieťa v tomto veku typické, aby ste lepšie porozumeli jeho potrebám a prípadným frustráciám.
- Motorický vývoj: Dieťa sa zvyčajne otáča z bruška na chrbátik a späť, sedí s oporou alebo aj bez nej, a začína sa pokúšať o lozenie.
- Kognitívny vývoj: Dieťa reaguje na svoje meno, sleduje rodičov očami po miestnosti, prekladá si hračky z jednej ruky do druhej a skúma predmety rukami a očami.
- Sociálny vývoj: Dieťa chce byť v centre pozornosti a môže prejavovať strach z cudzích ľudí.
Medzi najčastejšie príčiny plaču u sedemmesačných detí patria:
- Hlad: Malý žalúdok bábätka nemôže prijať veľa potravy naraz, takže si bude pýtať mlieko v častých intervaloch. Ak vaše dieťa plače a je čas kŕmenia, skúste ho nakŕmiť.
- Nepohodlie: Mokrá alebo špinavá plienka, príliš teplo alebo zima, nepohodlné oblečenie - to všetko môže spôsobiť, že dieťa bude plakať.
- Únava: Prestimulovanie a únava sú častými spúšťačmi plaču u bábätiek. Ak dieťa príliš dlho leží v postieľke alebo je vystavené množstvu podnetov, môže začať plakať. Snažte sa rozpoznať prvé príznaky únavy a uložiť dieťa na spánok v tichom a tmavom prostredí.
- Bolesť: Bolesť bruška, prerezávanie zúbkov alebo iné zdravotné problémy môžu byť príčinou plaču. Ak máte podozrenie, že dieťa má bolesti, poraďte sa s lekárom.
- Potreba pozornosti: Dieťa v siedmom mesiaci potrebuje pozornosť a interakciu s rodičmi. Ak sa dieťa nudí alebo sa cíti osamelé, môže začať plakať. Venujte dieťaťu čas, hrajte sa s ním, rozprávajte sa a maznajte sa s ním.
- Strach z cudzích ľudí: Fáza odmietania cudzích ľudí sa zvyčajne začína v 6. až 8. mesiaci. Dieťa môže plakať, keď sa k nemu priblíži neznáma osoba. V tomto prípade je dôležité, aby ste dieťaťu poskytli pocit bezpečia a istoty.
- Zmeny v stravovaní: Zavedenie príkrmov môže byť pre dieťa náročné, a to najmä ak má problémy s prijímaním nových chutí a konzistencií. Ak dieťa odmieta jesť zeleninové alebo mäsové príkrmy, skúste mu ponúknuť ovocné príkrmy alebo kaše, ktoré mu chutia.
10 vážnych dôvodov plaču
Keď sa nekontrolovateľne a usedavo rozkričí a tečú mu po tvári obrovské slzy, trpíme spolu s ním. Často sa za plačom skrývajú len bežné problémy ako napríklad prerezávajúce sa zúbky alebo že túži po vašej prítomnosti. No rovnako to môže byť aj týchto desať vážnych dôvodov, ktoré by ste si mali u neho vždy overiť.
Prečítajte si tiež: Rozpoznávanie strachu u detí
- Kolika: Pomerne častým problémom bábätiek počas prvých mesiacov je kolika. Bolesti bruška sú vtedy tak silné, že nedokážu prestať plakať. Charakteristickým znamením vtedy je, že plač prichádza v pravidelných intervaloch. Väčšinou sa objavuje aspoň trikrát týždenne a trvá aj tri hodiny vkuse.
- Infekcia ucha: Pokiaľ už vaše dieťa chodí alebo aspoň lozí, dokážete infekciu ucha rozoznať veľmi spoľahlivým spôsobom. Vtedy sa stáva, že strácajú rovnováhu, kvôli čomu sú ešte podráždenejšie. U malých bábätiek sledujte, či im z ucha nevyteká nejaká tekutina.
- Zápal močových ciest: Ak ste už niekedy zažili tento problém, viete ako veľmi je to pre človeka nepríjemné. Lekári uvádzajú, že v skutočnosti zápalom močových ciest dosť často trpia aj deti do jedného roka. Ten sa prejavuje okrem usedavého plaču aj nechutenstvom, zvracaním a celkovou slabosťou organizmu.
- Vlas omotaný okolo prsta: Pri neutíchajúcom plači by ste mali dieťa podrobne skontrolovať. Niekedy sa za tým skrývajú skutočne kuriózne problémy. Jedným z nich je aj vlas obtočený okolo niektorého z prstov. Stáva sa to kvôli tomu, že sa drobci často hrajú s našimi pramienkami a všelijako si ich obmotávajú.
- Zranenie: U starších detí pripadajú v úvahu aj rôzne zranenia. Časom sa naučíte, že niekedy si privodia problémy bez toho, aby sa vám o tom neposťažovali. Môžu sa silno udrieť alebo zle spadnúť, ale v daný moment necítia žiaden problém.
- Horúčka: Na prvý pohľad nemusíte zistiť, že má dieťa horúčku alebo zvýšenú teplotu. Pri prvom testovaní sa to pokúste zistiť tak, že priložíte pery na čielko, pretože tie sú najcitlivejšie.
- Torzia semenníka: Pri chlapcoch môže nastať problém pri torzii, teda pretočení semenníkov. U bábätiek sa neobjavuje tak často ako u dospievajúcich, ale predsa môže byť veľmi bolestivým prípadom.
- Alergia: Pokiaľ začína bábätko dostávať prvé príkrmy, sledujte, či to nie je len reakcia na nejaké jedlo. Takýmto spôsobom sa môžu prejaviť rôzne alergie.
- Infekcia dýchacích ciest: Ak u dieťaťa neobjavíte žiadne vizuálne ťažkosti a neukázali sa ani iné problémy, tak sa zamerajte na jeho dýchanie. Keď počujete pískanie, chrapčanie alebo vidíte, že dýcha nepravidelne, môže sa za jeho nepokojom a plačom skrývať začínajúca infekcia dýchacích ciest.
- Afty alebo infekcia v ústach: Pozrite sa, čo si dáva dieťa počas celého dňa do úst. Takýmto spôsobom si môže zaniesť dnu infekciu alebo si vytvorí drobnú ranku, ktorá začne hnisať. Keďže sliznica je veľmi jemná, akékoľvek podráždenie spôsobuje veľké bolesti.
Ako upokojiť plačúce dieťa
Neexistuje jeden univerzálny trik, ale skôr taký „balíček nápadov“, ktoré postupne mamy skúšajú, kým nájdu, čo funguje u ich dieťatka.
- Teplota v izbe a oblečenie: Netlačí? Neškriabe? Neťahá?
- Blízkosť: Bábätko deväť mesiacov počúva tlkot maminho srdca. Takýto blízky bonding s bábätkom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep vás oboch.
- Nosenie: Mnohé deti sa upokoja na rukách. Niektorým deťom pomáha aj jazda autom, iným skôr tichý, stály pohyb v náručí. Práve pohyb, monotónny zvuk a pocit blízkosti patria k najčastejším upokojujúcim podnetom.
- Zavinovanie: Niektoré bábätká sa cítia istejšie, keď majú rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal. Ak si nie si istá, nechaj si poradiť od skúsenej pediatričky, zdravotnej sestry či laktačnej poradkyne.
- Poloha pri dojčení: Aj veľmi silný tok mlieka môže spôsobiť, že dieťa pri pití prehĺta veľa vzduchu, odtŕha sa, plače a zakláňa sa dozadu. V takom prípade môže pomôcť zmena polohy alebo odsávanie pri nadprodukcii mlieka.
- Túlenie: Priviňte dieťa k sebe, hovorte naň tichým hlasom a jemne mu masírujte chrbátik.
- Tiché zvuky: Skúste pustiť jemné bzučanie vetráka, sprchu alebo prehrávať zvuky z aplikácie (napr. tlkot srdca).
- Pohyb: Prechádzajte sa s dieťaťom, tlačte ho v kočíku alebo sa previezte autom.
- Cicanie: Ponúknite dieťaťu prsník, fľašu, prst alebo cumeľ.
- Masáž bruška: Jemne masírujte bruško dieťaťa v smere hodinových ručičiek.
- Hryzenie: Ponúknite dieťaťu hryzací krúžok, ak ho trápia prerezávajúce sa zúbky.
Dôležité rady a odporúčania
- Vytvorte pokojné prostredie: Snažte sa minimalizovať hluk a vizuálne podnety v okolí dieťaťa.
- Dodržiavajte pravidelný režim: Pravidelný režim spánku, kŕmenia a hrania pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne a predvídateľne.
- Reagujte na potreby dieťaťa: Snažte sa rýchlo reagovať na plač dieťaťa a uspokojiť jeho potreby.
- Doprajte si oddych: Starostlivosť o plačúce dieťa môže byť veľmi náročná. Nezabúdajte na seba a doprajte si čas na oddych a regeneráciu.
- Poraďte sa s lekárom: Ak máte obavy o zdravie alebo vývoj dieťaťa, poraďte sa s lekárom.
Kedy vyhľadať lekára
Aj keď je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára. V takých situáciách navštív pediatra. Ak máš vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, tvoj pocit je dôležitý.
- Ak má dieťa zvýšenú teplotu.
- Ak sa objavia iné príznaky choroby, ako napríklad nechutenstvo, zvracanie, hnačka, kašeľ, nádcha.
- Ak je dieťa nezvyčajne spavé alebo apatické.
- Ak má dieťa problémy s dýchaním.
- Ak má dieťa vyrážky.
- Ak má dieťa nezvyčajný plač (napr. prenikavý krik).
- Ak má dieťa kŕče.
Dôležitosť podpory pre rodičov
Plačúce bábätko spúšťa v dospelom človeku alarm. Zvýši sa tep, človek sa trasie, má pocit, že musí okamžite niečo urobiť. Je tu jedna dôležitá vec: ak cítiš, že si na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby si sa vydýchla. Dieťa bude v bezpečí a ty získaš pár minút na to, aby si sa upokojila.
Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie. Väčšina žien zažíva takzvané baby blues, ktoré sa objavuje pár dní po pôrode a trvá približne do dvoch týždňov. Prejavuje sa plačlivosťou, citlivosťou, úzkosťou. Zvyčaje sa stav upraví. Ak však smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo ti výrazne zasahujú do života, môže ísť o popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu. Nie je to zlyhanie.
Keď máš v náručí plačúce bábätko, ktoré sa nedá utíšiť, môžeš mať pocit, že všetkým ostatným to ide ľahšie. To, že je to pre teba náročné, neznamená, že to robíš zle. Ak môžeš, obklop sa ľuďmi, ktorí ti navaria, postrážia dieťatko, vypočujú ťa. Nie si v tom sama, mama.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre plačúce dieťa
Mýty o plači
Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu.
Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali matky, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že matky presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní".
Svet sa zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom vedy zjavné. A napriek tomu v nedávnej dobe znovu prišli myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať. Tentokrát sa plač ako vhodný prostriedok prezentuje v kontexte toho, že "plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť" a že preto ho je správne nechať plakať a nepokúšať sa ho upokojiť. Že je niečo takéto v poriadku sa zdôvodňuje tým, že plač sa odohráva na bruchu matky vo fyzickom kontakte nahého bábätka a matky. Pri tejto metóde ide o niekoľkohodinový plač, pričom celý proces "reštartu" má rozličnú dĺžku. Vychádza z myšlienky, že plač v kontakte s matkou je "povolený", "terapeutický" a že je to niečo úplne iné, ako keď bábätká plačú v iných situáciách. Existujú dokonca "radcovia", ktorí matku naučia, že je v poriadku, ak idú proti svojim inštinktom a nebudú sa bábätko snažiť utíšiť. Takíto radcovia rovnako ako vychovávateľky metódy Trubyho Kinga dokážu v pokoji stáť nad plačúcim bábätkom a matkou, ktorej plač bábätka drása srdce, dušu i nervy, a vravieť jej, že je to tak normálne a dokonca prirodzené.
Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko stavom najvyššej pohotovosti. Matky sú v období pôrodu a po pôrode pod vplyvom množstva takýchto autorít a o tom, že "plač je v poriadku", sa dozvedajú rozličným spôsobom. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku.
Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí odporúčajú ako terapeutické to, aby dieťa dlhodobo a zámerne plakalo v kontakte koža na kožu s matkou, je jeden z novodobých príkladov takéhoto prístupu. To, že existuje štúdia, ktorá hovorí, že je rozdiel v tom, či dieťa plače mimo kontaktu s človekom alebo plače v kontakte s človekom, ešte nedáva podklad pre to, aby bolo v poriadku to, že bábätko dlhodobo zámerne plače. Táto štúdia mala byť upokojením pre rodičov, ktorých dieťa plače a dočasne ho nevedia utíšiť, hoci sa o to snažia. To je niečo úplne iné ako zámerný plač bez snahy o upokojenie. Mala im objasniť, že má zmysel, aby sa o utíšenie pokúšali a aby si bábätko nechali pri sebe, aj keď už nevedia, ako presne by bábätku pomohli.
Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nemanipuluje. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má.
Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku.
Je možné pomôcť bábätku, aby plakalo čo najmenej. Reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte pred tým, než začne plakať. Napĺňať potrebu bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte. Vedieť, ako je možné využiť pohyb či hudbu na upokojenie bábätka.
Vyplakanie dieťaťa: Zastaralý názor
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou tvojho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si aj ty počula rady, ako by si si svoje dieťatko nemala často brať na ruky, prípadne by si k nemu nemala priskočiť, len čo zamrnká a zaplače.
Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb.
Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.