Život v partnerskom vzťahu bez uzavretia manželstva, teda ako druh a družka, je na Slovensku bežný. Mnohé páry sa rozhodnú pre túto formu spolužitia z rôznych dôvodov. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že slovenský právny systém nepriznáva tomuto vzťahu rovnaké práva a povinnosti ako manželstvu.
Právne postavenie druha a družky
Vzťah druha a družky nemá v slovenskom práve právnu relevanciu. To znamená, že neexistuje žiadny "oficiálny papier" alebo registrácia, ktorou by sa tento vzťah dal právne potvrdiť. Na rozdiel od inštitútu manželstva, spolužitie druha a družky nie je špeciálne upravené žiadnym zákonom.
Napriek tomu, právny poriadok v určitých prípadoch spája právne následky s faktickým spolužitím viacerých osôb v spoločnej domácnosti. Tieto prípady sú však obmedzené a týkajú sa najmä oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých majetkových otázok. Slovenský právny poriadok pozná "len" pojem domácnosť, rodinný príslušník a má to význam hlavne v prípade sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zmysle ust. Zákonníka práce.
Bydlisko a trvalý pobyt
Častou otázkou je, či je pre život ako druh a družka potrebný spoločný trvalý pobyt. Zákon nevyžaduje, aby mali druh a družka rovnaký trvalý pobyt. Trvalý pobyt je administratívny údaj, ktorý slúži na evidenciu obyvateľstva a nemá priamy vplyv na právne vzťahy medzi partnermi. V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne).
Problém môže nastať v prenajatom byte, kde sa trvalý pobyt nedá zaregistrovať. Ak by druh a družka žili v prenajatom byte, v prípade úmrtia prechádza nájom bytu na žijúceho druha alebo družku len v prípade, ak tam žil aspoň 3 roky pred smrťou, nemá vlastný byt a staral/a sa o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu, alebo na neho bol/a odkázaný/á výživou. Uvedený prechod nájmu bytu upravuje § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: O diele Kolíska od Bednára
Overenie otcovstva a ochrana osobných údajov
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď jeden z partnerov chce overiť, či má jeho partner dieťa, ktoré zatajuje. Legálne overenie tejto skutočnosti je však komplikované. V Slovenskej republike je rodný list dieťaťa úradný dokument, ktorý obsahuje údaje o rodičoch. Prístup k rodnému listu majú len oprávnené osoby - spravidla rodičia dieťaťa, prípadne osoba, ktorá preukáže právny záujem (napr. súd, orgán sociálnoprávnej ochrany detí).
Partnerka nemá zákonné oprávnenie nahliadať do rodného listu cudzieho dieťaťa, ak na to nemá súhlas rodiča alebo rozhodnutie súdu. Ak by ste sa pokúsili získať tieto informácie bez súhlasu, mohlo by ísť o porušenie ochrany osobných údajov podľa GDPR a zákona o matrikách.
Fakt, že dieťa nemá rovnaké priezvisko ako otec, nie je prekážkou, aby bol partner zapísaný ako otec. Priezvisko dieťaťa sa môže určiť podľa dohody rodičov alebo podľa zákona, a nemusí byť zhodné s priezviskom otca. Ak dieťa žije v zahraničí (napríklad v Maďarsku), platí právna úprava danej krajiny. Získanie informácií o otcovstve v zahraničí je ešte komplikovanejšie, keďže ide o inú jurisdikciu a prístup k matrikám je prísne chránený. Bez súhlasu rodiča alebo právneho dôvodu (napr. súdne konanie) tieto údaje nie je možné získať.
Ak existuje podozrenie, že partner platí výživné na účet, možno sa pokúsiť získať informácie z jeho bankových výpisov, ak by k nim bol prístup, ale aj tu platí ochrana súkromia. Samotné zamlčanie dieťaťa nie je trestným činom. V takýchto situáciách sa odporúča otvorená komunikácia s partnerom a pokúsiť sa získať informácie priamo od neho. Ak by existoval právny záujem (napr. v prípade rozchodu a delenia majetku), je možné sa obrátiť na advokáta, ktorý by posúdil, či je možné získať informácie v rámci súdneho konania.
Rozchod a majetkové vysporiadanie
Rozchod druha a družky je často komplikovaný, najmä ak majú spoločné deti alebo majetok. Keďže nie sú manželia, nevzťahuje sa na nich inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Majetok, ktorý nadobudli počas spolužitia, je v ich podielovom spoluvlastníctve. Ak sa partneri nevedia dohodnúť na vysporiadaní majetku, musia sa obrátiť na súd. Súd rozhodne o tom, ako sa spoločný majetok rozdelí. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje, kto ako prispieval k nadobudnutiu majetku a kto sa staral o domácnosť a deti. Ak by druh (alebo družka) bol podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ostatní spoluvlastníci majú k tejto veci predkupné právo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Výživné na dieťa
Ak majú druh a družka spoločné dieťa, obaja rodičia sú povinní prispievať na jeho výživu. Ak partner neprispieva, matka môže podať návrh na súd na určenie výživného. Súd určí výšku výživného podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Návrh sa podáva na okresný súd podľa miesta bydliska dieťaťa. K návrhu je potrebné priložiť doklady o príjmoch, výdavkoch a popísať aktuálnu situáciu. Súd môže výživné priznať aj spätne, najviac za tri roky dozadu.
Je dôležité si uvedomiť, že ak nie sú partneri zosobášení, matka nemá nárok na výživné od otca dieťaťa, ako by to bolo v prípade manželky. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Sociálne dávky a podpora
Ak sa druh a družka rozídu a majú maloleté dieťa, matka môže mať nárok na rôzne sociálne dávky a príspevky. Nárok na dávky závisí od jej príjmu a majetkových pomerov. Kým sú partneri evidovaní ako jedna domácnosť, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje príjmy všetkých členov domácnosti. Ak sa matka odsťahuje a bude mať samostatnú domácnosť, môže požiadať o prehodnotenie nároku na dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie či rodičovský príspevok.
Odporúča sa čo najskôr nahlásiť zmenu adresy na príslušnom úrade a doložiť, že už nežije s partnerom. Ak matka nemá kam ísť, môže sa obrátiť aj na zariadenia núdzového bývania alebo azylové domy pre matky s deťmi, prípadne rodinu. Ak zostane evidovaná v spoločnej domácnosti, úrad bude naďalej posudzovať príjmy partnera, aj keď jej neprispieva. Preto je dôležité čo najskôr zmeniť túto evidenciu. Ak nie je možnosť okamžitého odsťahovania, je možné skúsiť aspoň formálne oddeliť domácnosti (napr. prehlásením trvalého pobytu na inú adresu a nahlásiť to na ÚP).
Dedenie a závet
V prípade úmrtia jedného z partnerov, ktorý žili ako druh a družka, je dedenie komplikovanejšie ako v prípade manželov. Ak partneri neboli zosobášení, druh/družka nie je zákonným dedičom. Zákonnými dedičmi sú v prvom rade deti a manžel/manželka, prípadne ďalší príbuzní.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Druh/družka má nárok na dedičstvo len v prípade, ak je uvedený v závete. Ak list tieto náležitosti nespĺňa, nejde o platný závet a jeho obsah je pre dedičské konanie právne nezáväzný.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré partneri spolu nadobudli, platí, že ak ich kupovali spoločne, potom musí druh/družka preukázať, že na ne prispieval finančne a žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. V praxi je však dokazovanie veľmi náročné, najmä ak neexistujú písomné dôkazy o vkladoch, prípadne bankové prevody o úhrade ceny veci. Starostlivosť o domácnosť, varenie, pranie a podobne sa v slovenskom práve spravidla nepovažujú za základ pre vznik majetkového nároku, ak neexistuje osobitná dohoda alebo dôkaz o inom ujednaní.
Rekreačný príspevok a spoločná domácnosť
Zamestnanci majú často nárok na rekreačný príspevok, ktorý môžu využiť so svojím partnerom. Na dokladovanie súžitia v spoločnej domácnosti je vyžadované čestné prehlásenie. Zamestnávateľ však nemôže odmietnuť vyplatenie príspevku len preto, že partneri nie sú oficiálne zosobášení.
Zákonník práce ustanovuje, že oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Pri žiadosti o rekreáciu sa preukazuje účasť osôb potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, v ktorom je uvedené, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii. V prípade inej osoby, ktorá žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti, sa vzťah preukazuje čestným vyhlásením o spoločnej domácnosti, pričom nemusí ísť ani o partnerov, môže ísť aj o iných rodinných príslušníkov.
Osvojenie dieťaťa
Ak chce partner druha/družky osvojiť jeho/jej dieťa, je potrebné, aby boli zosobášení. Podľa zákona o rodine si osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
K osvojeniu je potrebný aj súhlas biologického otca dieťaťa, ak však počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, tak nie je potrebný jeho súhlas. Následne je potrebné podať návrh na súd na osvojenie dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti
V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti (článok 4 zákona o rodine). K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu.
Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Alternatívy rozchodu
Ideálnou alternatívou pre rozchádzajúce sa páry je uzavretie rodičovskej dohody, ktorú uzavrú pred rozchodom alebo bezprostredne po rozchode. Prišli ste domov a našli ste poloprázdny byt? Že ste boli prekvapení a nečakali ste to? Je veľmi pravdepodobné, že ste nechceli alebo nerozumeli signálom partnera, ktorý sa Vám snažil dávať najavo, že je nespokojný a nešťastný. Často krát sa stane, že do formálneho ukončenia vzťahu (napr.