Úrazy sú bežnou súčasťou detstva a pády patria medzi najčastejšie príčiny zranení. Zvlášť znepokojujúce sú pády, pri ktorých si dieťa udrie hlavu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prevenciu pádov u batoliat a radí, ako postupovať, ak k takému pádu dôjde.
Antropometrické merania a celkový stav dieťaťa
Pravidelné sledovanie vývoja dieťaťa, vrátane antropometrických meraní (váha, dĺžka a obvod hlavičky), je dôležité pre posúdenie jeho celkového zdravia. Zhodnotenie prírastku hmotnosti je dôležitým ukazovateľom celkového prospievania novorodenca. Orientačným údajom je dosiahnutie pôrodnej hmotnosti do 14 dní života. Zhodnotenie prítomnosti eventuálne priebehu novorodeneckej žltačky. Pripomíname, že polohovanie dieťatka na jasnom dennom svetle alebo vystravenie predlaktí, rúk a tváre slnečnému žiareniu na krátku dobu prispieva k spracovaniu žltého farbiva v koži a tým umožneniu vylúčenia z tela. Poradňa ohľadne dojčenia, výživy matky. Zhodnotenie vyprázdňovania - dieťatko má mať denne najmenej 6-8 mokrých plienok, vylučovanie stolice je veľmi individuálne - niekedy je stolica v každej plienke, niektoré dojčené deti nemajú stolicu až 7-15 dní. Ak je frekvencia stolíc nízka a dieťatko nemá subjektívne ťažkosti - neplače, nie je nervózne, nemá tvrdé nafúknuté bruško - nie je dôvod na znepokojenie. Mení sa i farba a konzistencia stolice, problémom sú hlienové zelené alebo zapáchajúce stolice. Prúd moču u chlapcov má byť dostatočne silný a priamy. Hodnotenie psychomotorického vývoja dieťatka. Tu treba dôrazne pripomínať, že každé dieťa sa vyvíja svojím tempom, zadefinované sú širšie míľniky vývoja, ktoré približne určujú ako sa dieťatko má prejavovať v rôznom veku. Často sa stretávame s prílišnymi obavami, živenými mnohými vedecko-populárnymi článkami, kedy dieťa nie a nie vtesnať do tabuliek. Vo veku okolo mesiaca dieťatko v polohe na chrbáte mierne zdvihne hlavičku nad podložku, reaguje žmurknutím na svetelné záblesky, fixuje nakrátko tvár alebo objekt, začína sledovať pohyb tváre alebo hračky, pri hlasnom zvuku reaguje miknutím alebo obrátením sa k zdroju, spontánna pohyblivosť sa spomalí alebo zastaví. Na brušku sa pokúša zodvihnúť hlavičku, dokáže ju otočiť zo strany na stranu. Informovanie rodičov o možnosti očkovania proti rotavirusom, 1. dávku je optimálne podať okolo 10. týždňa života, do nasledujúcej poradne sa treba rozhodnúť, aby sme mohli očkovaciu látku predpísať. Často diskutované témy v tomto období: Dojčenie: v tomto období sa často vyskytujú tzv. laktačné krízy, to jest prechodné zníženia produkcie mlieka. Príčinou sú únava mamičiek, poranené bradavky, nízky príjem tekutín a neadekvátna strava. Treba si uvedomiť, že je to prechodný stav, pomerne častý, treba vydržať a zbytočne dieťatko neprikrmovať umelou formulou, veľa odpočívať, spať spolu s dojčaťom, zvýšiť príjem tekutín, chrániť si bradavky pred dlhým saním, umývať čistou vodou, prípadne pomôcť hojeniu napr. masťou Bepanthen. Polohovanie dieťatka: Dojčatá by mali byť k spánku ukladané v polohe na chrbáte alebo mierne naklonené na boku, z dôvodu predchádzania SIDS - toľko obávaného Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat. Treba ďalej dbať na to, aby dieťa neotáčalo hlavičku len na jednu stranu, pretože hrozí zležanie hlavičky do asymetrického tvaru alebo jednostranné skrátenie krčných svalov. Dosiahneme to napríklad zmenou orientácie k oknu, k farebným objektom, pri polohovaní mimo spánku na brušku otáčanie hlavičky na obe strany. Plač: počas prvých 6-8 týždňov sa môže zvýrazňovať plač hlavne v neskorších popoludňajších hodinách a skorých večerných hodinách. V prvých 3 mesiacoch je normálne, že deti plačú až 2-3 hodiny denne. Rodičia skontrolujú plienky, zvážia, či to môže byť hlad, ale častejšie žiaden zjavný fyzický dôvod na plač nenájdu. Rodičia sa skúsenosťou naučia, kedy dieťa vziať do náručia, a kedy je pravdepodobné, že po pár minútach spontánne prestanú plakať. Reagovanie na detský plač nespôsobí "rozmaznanosť" dieťaťa. Ak je plač nezvyčajný, neutíšiteľný, treba kontaktovať lekára.
Prevencia úrazov: Základ bezpečného prostredia pre dieťa
Prevencia úrazov je kľúčová. Nikdy nenechávajte svoje dieťatko bez dozoru na prebaľovacom pulte, posteli, stole alebo kresle, ani na chvíľu sa od dieťaťa neotočte bez toho, aby ste ho zabezpečili proti pádu. Vankúše použité ako bariéry okolo dieťaťa nemusia zabrániť pádu. Aj novorodenci a niekoľkotýždňové deti môžu spraviť neočakávaný pohyb, väčšinou reflexný, prudký, ktorý môže spôsobiť pád. Niekoľko krát mesačne máme správy od rodičov, že dieťa spadlo, bolo hospitalizované s otrasom mozgu alebo krvácaním. Na prevoz dieťaťa vždy použite vhodnú autosedačku. Mimo auta však dieťatko nenechávajte v nej spať, preložte ho do postieľky. Boli publikované opakované prípady porúch dýchania až udusenie v spánku v autosedačke. Práve poloha krku a hlavy pri úplnom uvoľnení svalov v hlbokom spánku môžu byť nebezpečné, počas jazdy autom je nepravdepodobné, že upadne do tejto spánkovej fázy. Neupoužívajte šnúrky alebo retiazky na pripevnenie cumlíkov, hračiek alebo príveskov okolo krku dieťatka alebo okolo mriežok na postieľke. Nikdy netraste dieťaťom. Aj jednorázové potrasenie telíčkom môže spôsobiť poranenie drobných mozgových cievok a spôsobiť "shaken-baby syndrom" (syndrom traseného dieťaťa, prejavujúci sa celou škálou neurologického postihnutia až po hluchotu, ochrnutie a smrť) Nefajčite v priestoroch, kde bývate s dieťatkom. Fajčiari by sa mali prezliecť, umyť si tvár a ruky.
V prvom rade je potrebná prevencia - zaistiť stály dozor a zátarasy, aby ste pádu predišli. Dobré je však naučiť preventívne zliezť dieťa z postele či iného mierne vyvýšeného miesta. Hneď ako začne dieťa liezť a priblíži sa k okraju postele, postrkávajte ho tak, aby malo nožičky smerom von z postele a ak bude pokračovať v lezení týmto smerom, pomôžte mu, aby stále smerovalo nohami na podlahu a za Vašej asistencie mohlo zliezť na kolená na zem. Opakujte to zakaždým, keď sa dieťa dostane k okraju postele a časom si samo zafixuje, že keď sa blíži k okraju, musí sa otočiť nožičkami von. O niekoľko dní či týždňov mu to pôjde úplne bez problémov a za Vášho dozoru ho môžete nechať zliezať samo. Pozor však na precenenie jeho schopností. Keď bude sústredené, bude zliezať zakaždým takýmto spôsobom, ale pri zaujatí hrou či niečím iným, resp. pri nejakej indispozícii sa stane nepozorným a zabudne na to, čo sa naučilo.
Rizikové miesta a situácie v domácnosti
Pád a úder je najčastejšou príčinou úrazov v detskom veku. Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva, medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie /36%/, ďalej športoviská /23%/, cesta /21%/ a škola, resp. predškolské zariadenia /17%/. Údaje však sa menia aj v závislosti od veku dieťaťa. Pri malých deťoch do 6 rokov prevláda miesto úrazov domáce prostredie, u starších detí je vyššia úrazovosť vonku, kde je viac nástrah. V domácom prostredí sa najviac úrazov stáva v období Vianoc, vonku je rizikovejšie zas leto. V domácom prostredí ako aj inde je mnoho nástrah, ktoré môžu byť dôvodom pádu u detí:
Prečítajte si tiež: Výber oleja na detskú hlavičku
- Posteľ
- Poschodová posteľ (dieťa do 6. roku by nemalo spať na hornom lôžku poschodovej postele)
- Prebaľovací pult (malé bábätko nikdy nenechávať samé na vyvýšenom nábytku)
- Stoličky a stôl
- Kuchynská linka
- Schody
- Šmykľavá, mokrá dlážka
- Okno
- Kolobežka alebo bicykel
- In-line korčule
- Stromy, obrubníky
- Hojdačky
Ako postupovať, keď dieťa spadne?
Aj napriek mnohým preventívnym opatreniam, k pádu dieťaťa dôjde veľmi ľahko. Nevyhne sa mu asi žiadne dieťa. Väčšina pádov nespôsobí vážnejšie následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou úrazu, či už bežného alebo vážnejšieho, ktorý môže mať negatívny dopad na zdravie aj život dieťaťa. Preto je veľmi dôležité, ako sa v danom momente zachováme. V prvom rade treba ihneď sa dostať do blízkosti dieťa a zistiť vážnosť situácie: či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.
Pád dieťaťa a bezvedomie
Ak došlo k pádu dieťaťa a ono ostalo v bezvedomí, postupujte podľa nasledujúcich krokov:
- Presvedčte sa, či dýcha. Ak nie, skontrolujte ústnu dutinu, či mu niečo v dýchaní nebráni. V tom prípade, opatrne to odstráňte.
- Ak aj naďalej nejaví známky dýchania alebo sa jeho dych javí ako nedostatočný, okamžite mu dajte umelé dýchanie: Zakloňte mu hlavu dozadu, aby boli dýchacie cesty uvoľnené a poskytnite mu dýchanie z úst do úst. Ak dieťaťu nebije srdce, je nutné vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti.
- Ak dýcha, uložte ho opatrne do stabilizovanej polohy, ktorá umožní dostatočné presunutie jazyka dopredu, voľné vytekanie tekutín z úst a dýchanie bez dusenia.
- Zastavte silné krvácanie. Zastavíte ho tlakom ruky na miesto rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Omotajte ho pevne s celou silou, na konci roztrhnite a uviazaním zafixujte postihnuté miesto. Obväz síce nie je lepšia prvá pomoc ako tlak rukou na ranu, ale uvoľní vám ruky na poskytnutie ďalšej pomoci.
- Ošetrite iné zistené zranenia, no s dieťaťom manipulujte čo najmenej.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.
Pád dieťaťa bez bezvedomia, ale s možným vážnym zranením
V prípade, že dieťa nie je v bezvedomí, no môže mať vážne zranenie:
- Zastavte silné krvácanie.
- Pokúste sa ho upokojiť a sledujte jeho reakcie, môže byť v šoku.
- Pokúste sa zistiť jeho zranenia, no zbytočne s ním nemanipulujte.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112. Ak však potrebujete výlučne zdravotnú pomoc, určite volajte číslo 155.
Rýchlu zdravotnú pomoc je nutné privolať vždy, ak:
- Ostalo dieťa v bezvedomí.
- Má ťažkosti s dýchaním.
- Utrpelo vážnejšie zranenie, krváca, má zlomeninu.
Keď voláte na číslo rýchlej zdravotnej pomoci, snažte sa poskytnúť dispečerovi na druhej strane linky čo najviac smerodajných informácií: vek dieťaťa, spôsob pádu, rozsah poranenia. A samozrejme čo najpraktickejšie opíšte orientačné body, pomocou ktorých sa sanitka dostane k vášmu domu.
Prečítajte si tiež: Prečo je dôležitá ochrana hlavy?
Ak usúdite, že jednoduchšie bude, ak sa sami dostavíte na pohotovostnú službu. To však jedine v prípade, že máte k dispozícii dospelého človeka, ktorý vás odvezie k lekárskej pohotovostnej službe, pričom vy na zadnom sedadle budete dávať dieťaťu prvú pomoc. Určite to však nerobte, ak môže mať dieťa poranenú chrbticu, či zlomenú nohu. Potom bude potrebovať nosidlá a prílišná manipulácia je preň nebezpečná.
Pád dieťaťa na hlavu: Čo robiť a ktorým chybám sa vyhnúť
Nie len doma, ale aj vonku číha na deti pri každom kroku množstvo nástrah. Pri hre a šantení si často ani neuvedomujú, čo sa im môže stať. Stačí chvíľka nepozornosti a odrenina, či úraz sú na svete. Väčšina drobných pádov nespôsobí žiadne následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou vážnejšieho úrazu a obzvlášť, ak je to úder do hlavy.
„Môže dôjsť k poškodeniu kože, teda k tržnej rane na hlave, a pokiaľ sú okraje rany vzdialené, tak treba ísť na šitie na chirurgiu bez ohľadu na vek dieťaťa. Najčastejšia diagnóza pri úraze hlavy a mozgu je otras mozgu. Otras mozgu má u detí jeden typický ukazovateľ, a to je spätná strata pamäti. Ak dieťa po páde povie, že hojdal som sa, nesedel som na nej, ale stál a šmykla sa mi noha a spadol som na zem, tak to je detail, ktorý si nevymyslí, a toto otras mozgu nie je. Ale keď povie, že hojdal som sa, a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti,“ začal opis lekár záchrannej služby, vysokoškolský pedagóg a autor príručky prvej pomoci Ako neprísť o dieťa Viliam Dobiáš.
Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
Jasné znaky otrasu mozgu
Otras mozgu vedia rodičia väčších detí rýchlo odhaliť.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o veľkosti hlavičky bábätka
„Po úraze a páde z výšky napríklad postele, skrine, stoličky, stromu, trampolíny, ak tam nie je svedok a rodičia prídu neskôr, je potrebné komunikovať s deťmi, a treba sa ich opýtať, čo sa stalo, čo robili. Keď to dieťa vie popísať, čo viedlo k tomu úrazu, a čo robilo tesne pred tým, ako spadlo, tak nemá otras mozgu. Keď odpovedať nevie, teda stratilo pamäť, a nevie popísať, čo sa stalo a čo predchádzalo tomu úrazu, tak je tam otras mozgu. Treba sa to ale dieťaťa opýtať jemne, nie hnevlivo, lebo dieťa sa bude báť povedať, čo robilo, a to môže byť problém,“ radí zo skúseností odborník.
Pri menších deťoch a škôlkaroch musíte mať po úraze hlavy oči na stopkách a nespustiť z nich zrak: „U detí, ktoré nevedia komunikovať, alebo by mohli klamať, lebo sa boja, že dostanú trest, treba pozorovať dieťa. Keď sa dieťa hneď po úraze dvihne zo zeme s plačom, môže tam byť 5 sekúnd, kým sa nadýchne, ale nebolo v bezvedomí, malo by to byť v poriadku. Keby tam bol otras mozgu, tak dieťa bude plačlivé, bude umrnčané, nebude sa hrať, bude odmietať tekutiny, bude apaticky sedieť, bude ho napínať na vracanie a bude mať nezvyklé správanie. Je to veľmi spoľahlivé. Dieťa, ktoré nemá otras mozgu si bude pýtať jesť, piť, bude sa hrať, komunikovať. Keď sa dieťa správa inak ako bežne, tak ho treba zobrať na vyšetrenie svojpomocne. V tomto prípade záchranka nemá čo robiť v prednemocničnej starostlivosti. Ak je dieťa v bezvedomí, tak áno, treba volať záchranku,“ pokračuje vo vysvetľovaní Dobiáš.
Najhoršie je to s odhalením otrasu mozgu u najmenších detí. „U malých detí, ktoré ešte nevedia popísať, napr., že spadol som z bicykla alebo na schodoch, alebo zo skrine, tak tam nie je možné zistiť spätnú stratu pamäte, nevie popísať, čo bolo tesne pred tým, ako úraz vznikol, tak sa rodičia nemôžu spoľahlivo orientovať, či tam je otras mozgu alebo nie. Keď nie je otras mozgu, stačí dieťa pozorovať, ale keď je otras mozgu podľa príznakov uvedených vyššie, tak treba ísť na vyšetrenie k neurológovi, urobiť röntgen lebky, prípadne CT vyšetrenie,“ doplnil.
Rozhodujúca je aj výška, z ktorej dieťa spadlo
Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.
„Poškodenie kostnej časti chrbtice sa zahojí za 4 až 6 týždňov, ale keby prišlo k poškodeniu miechy, tak to môže mať trvalé následky. V týchto prípadoch je potrebné volať záchranku, záchranári dajú dieťa na nosidlá, zafixujú telo až do vyšetrenia a vylúčenia poškodenia chrbtice. Keď je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, tak podľa zásady záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená,“ vysvetlil odborník, ktorý sa rôznym témam úrazov venuje aj vo svojej knihe Ako neprísť o dieťa.
Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel:
„S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu. A to aj v prípade, ak je pri vedomí, aj v bezvedomí. Keď sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou,“ odporúča skúsený lekár.
Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. „Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy,“ doplnil.
Zobrať ho na ruky, alebo nedvíhať?
Keď dieťa spadne z preliezky, trampolíny, stola či stoličky, tak rodičia k nemu automaticky pribehnú a ako prvé ho dvihnú zo zeme, aby ho utíšili. Na toto si ale treba dať pozor, pretože drobcovi môžete aj ublížiť.
„Keď je to pád z výšky vyššej, ako je výška tela, alebo vo väčšej rýchlosti, ako je napr. pád z bicykla, tak je tam pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Chápem aj rodičov v tom, že keď dieťa plače, tak ho utíšia tým, že ho zoberú do náručia. Keď dieťa padne na zem, tak pri tej výške pôsobia nejaké sily na chrbticu a keď rodič zoberie dieťa nežne do náručia, tak nevyvinie takú silu, ako pri páde z výšky.
Keď to dieťa má mať poškodenú chrbticu, tak by ju malo už pri páde a rodičia s tým už nič nespravia. Často sa tiež stáva, že dieťa, ktoré keď spadne a nemá nič zlomené, tak sa automaticky postaví, začne plakať a uteká k mame. Neostane ležať na zemi. Rodičia by ale mali pristupovať opatrne, nehýbať s dieťaťom, snažiť sa, aby bola chrbtica v jednej rovine, s dieťaťom sa neotáčalo a volať záchranku,“ uviedol Dobiáš.
Zrážka s iným dieťaťom
Deti sa pri šantení a naháňaní často zrazia s kamarátmi hlavami, narazia do nábytku alebo do steny až tak, že spadnú na zadok, alebo na chrbát. Aj na tieto úrazy pozor, pretože aj v týchto prípadoch mohlo dôjsť k otrasu mozgu, alebo poraneniu chrbtice.
„Dieťa treba sledovať a mať na pamäti všetky spomenuté znaky,“ povedal záchranár.
Čo robiť, keď sme pád či zrážku nevideli?
Nemôžete byť všade. Deti často padnú v tej jednej chvíľke, keď ich rodičia nesledujú. Vtedy musia konať čo najrýchlejšie a zachovať duchaprítomnosť. Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.
„Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá. Ale ak povie, že hojdal som sa a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti," poradil.
Ísť či neísť na vyšetrenie?
Mnoho rodičov krátko po páde zvažuje a rozhoduje sa, či je potrebné ísť na vyšetrenie, alebo si dieťa nechajú len doma a budú ho pozorovať.
„Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neisť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia,“ odporúča Dobiáš.
Kedy neváhať a ísť hneď do nemocnice
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie. Teda akékoľvek násilie, ktoré si spôsobím sám, že do niečoho vrazím, alebo padnem alebo ak to spôsobí niekto druhý.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť. Keď padnem na schodoch, bolí ma v lakti a nemôžem rukou hýbať, tak by to malo byť vyšetrené. Keď je to v hornej časti tela, tak môžu príbuzní človeka odviesť, pokiaľ je to dolná časť tela a chrbát, tak treba volať záchranku.
Kam ísť na urgent? Do nemocnice?
Pred tým, než v panike nasadnete so zraneným dieťaťom do auta, mali by ste vedieť, kam ísť na vyšetrenie za odborníkmi. „Keď je dieťa do 6 rokov, tak treba ísť do detskej nemocnice, teda Bratislava, Banská Bystrica, Martin, Košice. Od 6 rokov vyššie by už mali byť schopní ošetriť dieťa v každej krajskej nemocnici.
Zachovanie pokoja a rozvahy pri úraze dieťaťa
Keď sa dieťa zraní, je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a rozvahu. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a dokáže rozpoznať, či je „niečo nie je v poriadku“. Práve pokoj a rozvaha umožnia rodičovi správne zhodnotiť situáciu a prijať adekvátne kroky.
Pády detí: Ako reagovať a kedy vyhľadať lekársku pomoc
Pády sú jednou z najčastejších príčin úrazov u detí. Pády môžu vyzerať desivo, ale nemusia byť vždy závažné. Napríklad zakrvavená tvár z ranky v obočí sa po umytí môže ukázať ako malá ranka, ktorá po domácom ošetrení prestane krvácať a nie je potrebná návšteva lekára.
Pád z postele
Ak dieťa spadne z postele, je dôležité sledovať jeho stav. Ak sa dieťa javí v poriadku, odporúča sa dopĺňať tekutiny a jedlo len v malých dávkach a nedráždivé. Ak sa dostaví nevoľnosť a vracanie, je to znamenie ísť do nemocnice. Sledujte spôsob komunikácie, či nie je dieťa ospalé, ako chodí, pohybuje sa, hýbe končatinami. Odchýlky od normy odporúčam riešiť s lekárom. Ak je po domácom pozorovaní dieťatko v poriadku, nie je potrebná návšteva nemocnice.
Kedy ísť na pohotovosť?
Radšej ísť na pohotovosť dvakrát zbytočne, ako raz neskoro! Táto zásada by mala platiť u všetkých rodičov, ktorým záleží na zdraví dieťaťa. Ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc:
- Porucha vedomia aj tesne po úraze, aj v nasledujúcich hodinách.
- Nevoľnosť a vracanie.
- Ospalosť.
- Zmeny v spôsobe komunikácie.
- Problémy s chôdzou alebo pohybom.
Čo robiť, ak ste pád dieťaťa nevideli?
Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá.
Rizikové faktory a prevencia pádov
Podľa lekára môžu úrazy vyzerať na prvý pohľad desivo, no nemusia byť až také závažné. Niekedy však aj na prvý pohľad nevinný pád z bicykla v pomalej rýchlosti s narazením riadidlami do bruška môže znamenať život ohrozujúce vnútorné krvácanie. Vtedy podľa úrazového chirurga nemusí mať dieťa bolesti hneď, ani viditeľné zranenie. Až keď s odstupom času (pár minút) zbledne, prestane sa pohybovať, vtedy je najvyšší čas volať číslo 112.
Dnes máme inú dobu ako pred 30-timi rokmi, aj úrazy sú iné. Deti sú horšie pohybovo vybavené. Úrazy sú častejšie vo vyšších rýchlostiach - nové elektrobicykle, hoverboardy, či všadeprítomné trampolíny a detské parky.
Najlepšou prevenciou pred detskými úrazmi je aktivita. Prevencia v zmysle poskytnutia dieťaťu dostatok pohybového rozvoja a schopností na športových aktivitách počas celého roka je základ. Často je jednoduchšie, keď sa dieťaťa zabaví s tabletom, ak nemáme dosť síl sa mu venovať kvôli únave z práce, no dobehnúť to potom v lete na dovolenke nejde a dieťa nepripravené sa skôr zraní.
Zlomeniny u detí: Ako postupovať a čo robiť?
Snáď najčastejšie sa v úrazových ambulanciách ošetrujú práve zlomeniny. Čo by mal rodič robiť, keď sa jeho dieťaťu stane takéto nešťastie? V prvom rade nepanikáriť, nadmerne s dieťaťom nehýbať a sledovať, či je pri vedomí. Ak nie, okamžite zavolať číslo 112!
#