Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou situácií, keď otec platí výživné na svoje dieťa, ale dieťa odmieta otca navštevovať. Analyzuje práva a povinnosti oboch rodičov, ako aj dieťaťa, a ponúka rady, ako postupovať v takýchto zložitých prípadoch.
Úvod
Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Právo na styk je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného tak článkom 19 Ústavy SR ako aj článkom 8 EDĽP. Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa (predovšetkým maloletého) je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.
Zánik a obnova vyživovacej povinnosti
Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti.
Právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi
Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi. Vyplýva to z § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Čo robiť, ak matka bráni styku otca s dieťaťom?
Ak Vám matka dieťaťa odopiera styk s dieťaťom a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom. V návrhu popíšete okolnosti, vzťah k dieťaťu a Vašu túžbu sa s ním stretávať častejšie. Odporúčam tiež uviesť, že si riadnym spôsobom plníte svoje rodičovské povinnosti.
Čo robiť, ak dieťa odmieta otca navštevovať?
Ak ide o nové rozhodnutie, tak máte povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný v zmysle rozhodnutia, v opačnom prípade sa vystavujete riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia. V praxi to však nie je také jednoduché, a stávajú sa prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, tak v praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, resp.
Manipulácia dieťaťa jedným z rodičov
V situáciách, keď exmanželka neodovzdáva dcéru podľa súdneho rozhodnutia a uvádza, že dcéra nechce ísť, pričom dcéra to nepotvrdzuje, môže ísť o manipuláciu. Ak sa dcéra sťažuje, že mama a babka povedali, aby od otca nič nebrala, je to ďalší znak manipulácie. V takýchto prípadoch je dôležité:
- Podanie podnetu na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR): Z dôvodu domnienky o zanedbávaní starostlivosti o dieťa je vhodné podať podnet na ÚPSVaR na prešetrenie. Hlásenie na ÚPSVaR nie je trestné, ak je podané v dobrej viere s cieľom ochrany dieťaťa.
- Nahlasovanie neodovzdania dieťaťa na polícii: Ak matka nepripravuje a neodovzdáva dcéru podľa rozhodnutia súdu, je to marenie výkonu súdneho rozhodnutia a je potrebné to nahlasovať na polícii.
- Podanie návrhu na súd na zmenu úpravy styku s dieťaťom: Ak sa situácia dlhodobo nemení a matka naďalej marí styk otca s dieťaťom, je potrebné podať návrh na súd na zmenu úpravy styku s dieťaťom.
Práva otca v situácii, keď matka sťažuje styk s dieťaťom
Ak matka bráni otcovi v styku s dieťaťom a nedá sa s ňou dohodnúť, tak bude potrebné podať návrh na súd, aby súd rozhodol autoritatívnym spôsobom a určil styk. V návrhu bude potrebné popísať aktuálnu situáciu ako aj Vami navrhovaný styk. Prípadne môžete navrhnúť aj zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti.
Striedavá starostlivosť
Podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty starostlivosti o dieťa
Platenie výživného počas prerušeného štúdia
Pokiaľ sa vaša dcéra nedokáže stále sama živiť, potom ste povinný ju naďalej vyživovať. Ak má ale manžela, primárnu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nej má práve tento. Ak nie, potom je rad na jej rodičoch, ktorým vyživovacia povinnosť trvá, teda aj na vás. Zákon o rodine totiž neurčuje presný čas, kedy zaniká vyživovacia povinnosť rodičov. Táto totiž trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Sám rodič nemôže prestať platiť výživné, ak mu táto povinnosť bola stanovená rozsudkom súdu. To znamená, že ak jeho dcéra prerušila štúdium, je schopná sa zamestnať živiť sa sama, potom váš manžel môže požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd však v konaní o zrušenie bude skúmať dôvody, pre ktoré oprávnené dieťa ešte nepracuje a či už nadobudlo schopnosť samo si zabezpečiť všetky svoje potreby.
Zvýšenie výživného
Ak sa potreby Vášho mal. dieťaťa zvýšili, z dôvodu, že nastúpil do školy a začal si plniť povinnú školskú dochádzaku, s ktorou skutočnosťou sú objektívne spojené vyššie mesačné výdavky, môžete podať návrh na zvýšenie výživného.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Styk dieťaťa s rodičom vo výkone trestu odňatia slobody
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk teda nemôže zbaviť. Avšak právo na rodinný život (ako základné ľudské právo) nemá absolútny charakter a teda je ho možné obmedziť.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka pre otcov: Čo potrebujete vedieť