Zmena rodičovských práv a povinností je zložitá téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín. Slovenský právny systém, konkrétne Zákon o rodine, upravuje rôzne formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a proces, akým sa môžu tieto formy meniť. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, vysvetliť základné pojmy a postupy, a to zrozumiteľne pre širokú verejnosť.
Rodičovské práva a povinnosti: Základný rámec
V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti (článok 4 zákona o rodine). K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 zákona o rodine). To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva. Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine, ďalej ako „ZR“).“ Podľa § 28 ods.
Právny základ rodičovských práv a povinností nájdeme upravený v § 28 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Väčšina z týchto práv a povinností (napr. zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku, starostlivosť o jeho výživu) majú rodičia do okamihu, kým ich dieťa dosiahne plnoletosť (Zákon o rodine napr. výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa„). Naopak, vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť (§ 62 ods.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa podľa Zákona o rodine
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a má právo na styk s ním. Je dôležité zdôrazniť, že aj keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované. Pokiaľ má dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky, a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča však nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dávky a podpora pre tehotné na Slovensku
Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť aktuálne zabezpečuje. Ďalšou podmienkou je spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, ďalej to, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako aj to, že mu zaistí všetky jeho potreby. Čo sa týka výživného, neplatí absolútne, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená od roku 01. 07. 2010 takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
Spoločná osobná starostlivosť: Bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Opäť pri takejto forme starostlivosti musí opäť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Z tohto pohľadu je výhodou spoločnej osobnej starostlivosti určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia (keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené). Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov. V prípade uzatvorenia rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti súd musí skúmať, či je takáto dohoda v súlade so záujmami dieťaťa, či budú zaistené jeho potreby, a či nie je v rozpore so zákonom. Po roku aplikácie tohto inštitútu v praxi môžeme konštatovať, že súdy v prípade tejto formy osobnej starostlivosti zväčša vydávajú zjednodušené rozsudky bez odôvodnenia, keďže obaja rodičia sa spravidla vzdávajú práva podať odvolanie. Na záver možno konštatovať, že táto forma osobnej starostlivosti umožňuje rodičom plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa, zachovať vzťahy a väzby dieťaťa s oboma rodičmi a je vhodná v takých prípadoch, v ktorých rodičia dokážu dať bokom svoje nezhody a sústrediť sa na svoju rodičovskú rolu v záujme dieťaťa.
Zmena rozhodnutia o osobnej starostlivosti
Životné situácie sa menia a s nimi aj potreby detí. Zákon o rodine pamätá na to, že pôvodné rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti nemusí byť vždy v súlade s jeho najlepším záujmom. Preto umožňuje zmenu tohto rozhodnutia, ak sa zmenia pomery.
V zmysle § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“.
Dôvody pre zmenu:
Zmena pomerov na strane dieťaťa: Môže ísť o zmenu zdravotného stavu, školských výsledkov, záujmov, alebo aj o vyjadrenie dieťaťa, že si želá žiť s druhým rodičom.
Prečítajte si tiež: Diéta a osobná váha: Praktické tipy
Zmena pomerov na strane rodiča: Môže ísť o zmenu bytových podmienok, pracovnej situácie, zdravotného stavu, alebo aj o zmenu spôsobu života, ktorá má negatívny vplyv na dieťa. Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napr. ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené nemôže alebo sa nevie o dieťa riadne postarať, ak si to želá mal.
Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia.
Ako postupovať pri žiadosti o zmenu:
Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia mal. dieťaťa je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Nečakajte na súdne rozhodnutie, súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr než rozhodne. V neposlednom rade odporúčame Vaše rozhodnutie zmeniť súdne rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa konzultovať s ÚPSVAR. Tento orgán Vám môže poskytnúť ďalšie nevyhnutné odborné či psychologické poradenstvo. Osobitne odporúčame takéto rozhodnutie konzultovať so psychológom a aj s týmto sa poradiť o prípadných dopadoch na mal.
- Podanie návrhu na súd: Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, v praxi sa tiež označuje ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu (ďalej ako „návrh na súd“) sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má mal. dieťa svoje bydlisko. Podľa ustanovenia § 112 ods.
Náležitosti návrhu:
Osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia mal. dieťaťa s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.
Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zmeny súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a z akých dôvodov. Predovšetkým v návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo mal. dieťaťa a zdôvodnite záujem mal. dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania mal. dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.
Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad Striedavej Starostlivosti
Keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť:
Váš návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti mesačne platiť v prospech mal. dieťaťa k rukám rodiča, ktorému mal. dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna príp. navrhnúť aby sa výživné vôbec neurčilo ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného doporučujeme v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na mal. dieťa.
Váš návrh na úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom. Styk s mal. dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s mal.
Prílohy k návrhu:
Rodný list mal. dieťaťa.
Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem mal. dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení mal.
Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča. Ide napríklad o nasledovné:
potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov pokiaľ ste v pracovnom pomere,
daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na mal. dieťa, príp.
Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné:
nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu,
elektrina,
plyn,
koncesionárske poplatky,
káblová TV,
pevná linka, príp. internet,
smetné a daň z nehnuteľnosti,
poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.
Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o nasledovné:
mobil,
životná poistka,
pôžičky a pod.
Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.
Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na mal. dieťa. Ide napríklad o nasledovné:
stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ,
hračky,
životné poistky, príp. sporenia,
lieky a zdravotné pomôcky,
cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty,
krúžky a záujmy,
mobil.
Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.
Súdne konanie:
Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov mal. dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní mal. V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k mal.
Dokazovanie:
Ťažiskovou fázou každého súdneho konania je dokazovanie. Vzhľadom na to, že Vo Vašom prípade ide o zmenu súdneho rozhodnutia, v rámci súdneho konania by okrem iného musela byť preukázaná aj tzv. podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k potrebe preukázania podstatnej zmeny pomerov zaujala súdna prax napr. nasledujúci právny názor: „Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípade súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Vzhľadom na to, že v rámci súdneho konania sa bude rozhodovať predovšetkým o samotnom dieťati, pre súd, ako aj pre účastníkov konania, by mal byť prvoradý a najdôležitejší najlepší záujem dieťaťa.
Rozhodnutie súdu:
Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s mal. dieťaťom. Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Doporučujeme na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.