Očkovanie je jednou z najdôležitejších súčastí modernej medicíny a imunológie. Cieľom tohto článku je preskúmať vzťah medzi očkovaním a imunitou, rozptýliť niektoré bežné mýty a poskytnúť informácie o tom, ako posilniť imunitný systém.
Úvod do imunity a očkovania
Imunitný systém je komplexný obranný mechanizmus, ktorý chráni telo pred infekciami spôsobenými baktériami a vírusmi. Funguje na dvoch hlavných líniách: vrodenej (nešpecifickej) a získanej (špecifickej) imunity. Očkovanie je proces, ktorý pomáha imunitnému systému naučiť sa rozpoznávať a bojovať proti špecifickým patogénom.
Čo je imunita?
Imunitný systém človeka nie je len jeden orgán alebo chemická látka. V skutočnosti ide o zložitý obranný mechanizmus, ktorý nás chráni pred infekciami, najčastejšie spôsobenými baktériami a vírusmi. Imunitný systém funguje na dvoch hlavných líniách: vrodenej (nešpecifickej) a získanej (špecifickej) imunity.
- Vrodená imunita: Zahŕňa bariéry ako koža a sliznice, ale aj bunky ako makrofágy a neutrofily.
- Získaná imunita: Vzniká pri kontakte s patogénom a zahŕňa produkciu protilátok, pamäťové bunky, T- a B-lymfocyty.
Očkovanie a jeho vplyv na imunitu
Očkovanie je jedným z najdôležitejších vynálezov imunológie. Moderné vakcíny vznikli na základe dobrého chápania procesov, ktoré sa dejú v imunitnom systéme po kontakte s infekciou, ale aj po očkovaní, a preto sú bezpečné a účinné. Vakcíny sú jedným z najprísnejšie monitorovaných druhov liekov, nielen počas klinických štúdií, ale aj po zavedení danej vakcíny do praxe.
Ako vakcíny pôsobia na imunitný systém?
Očkovanie aktivuje jednotlivé časti imunitného systému, vedie ku koordinácii imunitných reakcií a následne k rozvoju dlhodobej imunitnej pamäte.
Prečítajte si tiež: Kľúčový štart do života
- Neživé vakcíny: Vytvárajú špecifické protilátky prítomné v krvi alebo na slizniciach, ktoré chránia pred vznikom danej infekcie.
- Živé oslabené vakcíny: Napodobňujú prirodzené ochorenie, majú zachovanú imunogenitu (atraktivitu pre imunitný systém), ale nemajú patogenitu, preto nemôžu vyvolať dané ochorenie.
Vzťah medzi očkovaním a imunitou
Vzťah medzi očkovaním (a vakcínou a jej zložkami) a imunitným systémom je komplexný a záleží od viacerých faktorov:
- Typ vakcíny: Rozdiel, či je to neživá vakcína, či obsahuje adjuvantný systém, alebo či to je živá oslabená vakcína.
- Jedinec: Jeho genetická informácia, ktorá určuje aj charakter postvakcinačnej odpovede, prípadne môže mať vplyv na niektoré raritné vedľajšie príhody po očkovaní.
- Faktory prostredia: Ktoré nepriamo alebo priamo vplývajú na organizmus a jeho imunitný systém, a tým ovplyvňujú aj odpoveď na očkovanie.
Pri rozvoji odpovede po očkovaní sa zúčastňujú prakticky všetky časti imunitného systému. V úvode je to zápalová odpoveď, ktorá môže viesť napr. k začervenaniu a lokálnej bolesti v mieste podania vakcíny alebo k zvýšeniu telesnej teploty po očkovaní. Ide o aktiváciu imunitného systému, a tieto pozorované reakcie sú prirodzené a očakávateľné, dokonca môžu viesť k lepšej odpovedi a imunitnej ochrane. Následne do hry prichádzajú už bunky z oblasti špecifickej (získanej) imunity, ktoré dozrievajú a nadobudnú imunitnú pamäť. To vedie k rozvoju imunitnej ochrany po očkovaní s rôznym trvaním.
Mýty o očkovaní a imunite
Na internete sa možno dočítať, že súčasné podávanie viac ako jednej vakcíny oslabuje imunitný systém malých detí a kombinované vakcíny jeho vývoj narušia, ba dokonca, že očkovanie vyvoláva astmu a alergie.
Odborný pohľad na mýty
Imunitný systém dieťaťa je už v čase narodenia pripravený spoznávať všetko okolo nás a má vo výbave všetky bunky či iné časti, ktoré má aj dospelý jedinec. Navyše, imunitný systém dieťaťa je naivný a neskúsený a má obrovskú kapacitu sa učiť a spoznávať podnety z prostredia. Je preto dôležité využiť túto vlastnosť imunitného systému a čo najskôr mu pomôcť budovať efektívnu imunitnú pamäť, a to napr. aj očkovaním.
Po aplikácii vakcíny sú jej časti rozpoznané iba malou skupinou buniek imunitného systému, ktoré majú na svojom povrchu zodpovedajúce receptory pre zložky vakcíny. Dieťa má obrovské a prakticky nespočítateľné množstvo rôznych receptorov na povrchu svojich imunitných buniek, ktoré dokážu rozpoznať všetky podnety a signály z okolia dieťaťa. Po aktivácii tejto malej časti buniek dôjde k ich dozrievaniu, deleniu a putovaniu na vzdialenejšie časti organizmu od miesta podania vakcíny, čím sa zabezpečí a dosiahne systémová postvakcinačná imunitná ochrana.
Prečítajte si tiež: Podpora imunitného systému u detí
Z tohto pohľadu možno jednoznačne povedať, že vakcíny nemajú kapacitu preťažiť imunitný systém dieťaťa, práve naopak, malé dieťa má obrovskú schopnosť spoznávať a učiť sa, a to aj jeho imunitný systém a jeho bunky. Mnohé štúdie jasne ukázali, že po očkovaní nedochádza k preťaženiu imunitného systému a ani nevzniká žiadne oslabenie imunity. Naopak, buduje sa efektívna imunitná pamäť chrániaca dieťa pred mnohými smrteľnými a závažnými infekciami.
Vo vzťahu k alergiám, opäť existuje mnoho štúdií, ktoré ukázali, že očkovanie nie je zodpovedné za nárast alergií, ktoré sú dnes najčastejšou skupinou civilizačných ochorení. Naopak, očkovanie viacerými vakcínami môže mať z dlhodobého hľadiska ochranný efekt pred rozvojom niektorých foriem alergií a podobne. Alergické reakcie po očkovaní sú zriedkavé, závažné reakcie vo forme anafylaxie (najťažšia forma systémovej alergickej reakcie) sa vyskytuje vo frekvencii 1 na 1 000 000 podaných dávok, čiže sú extrémne zriedkavé.
Faktory ovplyvňujúce imunitu
Imunita je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane stravy, životného štýlu a genetiky. Poruchy imunity môžu mať rôzne podoby, a preto je dôležité venovať pozornosť prevencii a posilňovaniu imunitného systému.
Životospráva a imunita
- Pestrá strava: Dostatočné množstvo zeleniny, ovocia, mäsa, rýb, vajec a mliečnych výrobkov zabezpečí telu dostatočný prísun vitamínov a minerálov.
- Zdravý životný štýl: Dostatočný spánok, pohyb, zvládanie stresu, vyhýbanie sa fajčeniu a nadmernému pitiu alkoholu.
- Očkovanie: Pri infekčných chorobách zostáva stále najlepším spôsobom ako neochorieť.
Vitamíny a minerály pre imunitu
Vitamíny a minerály hrajú podstatnú úlohu v normálnom fungovaní imunitného systému.
- Vitamín D: Podstatný pre optimálne fungovanie imunitného systému. Suplementácia môže pomôcť znížiť riziko závažných infekcií a zhoršených priebehov chorôb.
- Vitamín C: Zlepšuje bunkovú imunitu, zmierňuje zápalovú reakciu a znižuje pravdepodobnosť zhoršenia stavu.
- Zinok: Funguje ako kľúč pre aktiváciu imunitných buniek.
- Selén: Dôležitý pri vzniku imunitných protilátok a ochrane imunitných buniek proti oxidačnému stresu.
Črevný mikrobióm a imunita
Črevná mikrobiota sa významne podieľa na tom, ako sa tvorí imunita v detstve. "Dobré" baktérie v našom čreve totiž s našou imunitou interagujú, a preto nás zdravý mikrobióm chráni napríklad pred rozvojom niektorých porúch imunity vrátane autoimunitných ochorení. Antibiotiká môžu narušiť rovnováhu v črevnom mikrobióme, čo môže viesť k oslabenej imunite.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a zdravie dieťaťa
Prírodné prostriedky na posilnenie imunity
- Echinacea: Prispieva k prirodzenej obranyschopnosti a podporuje normálne funkcie dýchacích ciest.
- Rakytník rešetliakový, šišiak bajkalský, kapucínka väčšia, ženšenové prípravky alebo grapefruitové jadierka.
- Cibuľa a cesnak: Obsahujú vitamíny a prírodné látky vrátane silice allicínu.
- Kolostrum: Obsahuje imunoglobulíny a laktoferín, ktoré posilňujú imunitu.
Oslabená imunita a COVID-19
Počas pandémie COVID-19 sa ukázalo, že imunita hrá kľúčovú úlohu v boji proti vírusu. Očkovanie proti COVID-19 sa považuje za zmysluplné a spoločensky nevyhnutné a odporúča sa všetkým obyvateľom Slovenska, ktorých zdravotný stav to umožňuje. Vakcína očkovanú osobu ochráni pred vznikom a/alebo ťažkým priebehom ochorenia.
Dlhodobé následky COVID-19 vs. očkovania
Pri koronavíruse vieme, že je nebezpečný aj kvôli tomu, že dokáže spôsobovať dlhodobé problémy. Pri vakcínach proti COVID-19 nie je dôvod na obavu z dlhodobých vedľajších účinkov. Všetky vedľajšie účinky očkovacej látky sú krátkodobé a porovnateľné s vedľajšími účinkami bežných liekov.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Ak máte podozrenie na poruchu imunity, obráťte sa na svojho všeobecného lekára. Vyšetrí vás a následne pošle k imunológovi, ktorý urobí potrebné vyšetrenia prevažne z odberu krvi. Ak trpíte častými infekciami, ktoré nereagujú na antibiotickú liečbu, alebo máte iné príznaky oslabenej imunity, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.