Dojčenie je pre dieťa najlepším štartom do života, poskytuje mu všetky živiny a energiu, ktoré sú nevyhnutné pre jeho optimálny rast, vývoj mozgu a celkové zdravie. Vďaka množstvu vedeckých publikácií dnes už vieme, aký dôležitý vplyv má zloženie materského mlieka na zdravie bábätka - výživa materským mliekom dáva základ imunity dieťatka. Globálne odporúčania WHO (2011) a UNICEF (2019) pre primeranú výživu dojčiat preto odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a následne nutrične primeranú doplnkovú výživu s pokračovaním v dojčení minimálne do 2. roku života.
Výhody dojčenia pre dieťa a matku
Dojčenie má množstvo výhod, ale medzi tie najrozšírenejšie patrí jeho schopnosť znižovať mieru skorej úmrtnosti medzi novorodencami. Toto je obzvlášť dôležité v krajinách s nízkymi príjmami, kde materské mlieko predstavuje najdostupnejší a najprimeranejší zdroj výživy pre dojča. Okrem toho, na rozdiel od dojčenskej výživy, materské mlieko obsahuje protiinfekčné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred rôznymi infekciami a chorobami. Táto skutočnosť má dôležité uplatnenie najmä pokiaľ ide o predčasne narodené deti (t. j. narodené pred 37. týždňom tehotenstva). Ďalšou výhodou materského mlieka je, že na rozdiel od umelých mliek je ľahšie stráviteľné, pretože neobsahuje cudzie bielkoviny, ktoré tráviaci systém bábätka ešte nevie v čase krátko po pôrode efektívne vstrebať. Hneď na to nadväzuje fakt, že na rozdiel od umelej výživy sa zloženie materského mlieka mení spolu s vývinovými potrebami dieťaťa. Materské mlieko sa totiž tvorí v troch fázach: kolostrum, prechodné a zrelé mlieko, pričom každá má svoje vlastnosti - napríklad kolostrum je veľmi bohaté na protilátky, ktoré pomáhajú posilniť imunitný systém novorodenca. Ďalej je dôležité poznamenať, že stravovacie návyky matky môžu do určitej miery ovplyvniť nutričné zloženie materského mlieka. To môže byť prospešné najmä počas prechodnej fázy, keď sa dieťatko začína zoznamovať už aj s tuhou stravou. V praxi sa totiž ukazuje, že dojčatá sú ochotnejšie prijímať tuhú formu potravy, ak im vôňa alebo chuť daného jedla pripomína, čo matka jedla počas fázy dojčenia.
Dojčenie tiež podporuje tzv. „skin to skin” kontakt alebo kontakt „koža na kožu”, ktorý sa vo viacerých štúdiách ukázal ako veľmi úspešný pri podpore psychickej a emocionálnej pohody dojčaťa aj matky. Kontakt „koža na kožu” vyvoláva u dojčaťa pocity bezpečia a pohodlia, čo je životne dôležité pre vytvorenie bezpečnej formy väzby medzi dieťaťom a matkou. Dojčenie tiež, na rozdiel od kŕmenia umelým mliekom alebo kŕmenia z fľaše, poskytuje benefity pre fyzické aj psychologické zdravie matiek. Počas samotného procesu dojčenia sa totiž uvoľňujú hormóny ako prolaktín a oxytocín, ktoré následne pozitívne ovplyvňujú nielen náladu a zvládanie stresových situácií, ale aj úroveň materskej starostlivosti voči dojčaťu. Okrem toho sa dojčiace matky dokážu rýchlejšie a ľahšie zotaviť z pôrodu v dôsledku fyziologických zmien vyvolaných dojčením. No a v neposlednom rade sa tiež dojčenie ukazuje ako účinné pri znižovaní rizika vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov v neskoršom veku.
Vplyv dojčenia na imunitu dieťaťa
Na začiatku je vytvárané tzv. kolostrum, ktoré môžeme právom považovať za "superpotravinu". Obsahuje všetky živiny potrebné pre rast a vývoj novorodeného bábätka. Okrem toho poskytuje ochranu v podobe protilátok a mnohých ďalších biologicky aktívnych látok, ktoré podporujú imunitu detí a tiež vývoj ich mozgu. S rastom dojčaťa sa zloženie materského mlieka mení, tak ako sa menia aj potreby dieťatka. V materskom mlieku sú obsiahnuté zložité cukry, ktoré sa volajú prebiotické oligosacharidy, a sú veľmi dôležité pre zdravie detí. Na ich tvorbu spotrebuje mamička približne 10% energie, ktorú vynakladá na tvorbu mlieka. Pritom tieto prebiotiká nie sú pre dojčatá stráviteľné. Zdanlivo je to teda nepochopiteľné plytvanie matkinými zdrojmi energie a živín. Tieto prebiotiká sú však nenahraditeľné a pre zdravý vývoj dojčaťa absolútne nevyhnutné. Slúžia totiž ako rastový aktivátor, ktorý podporuje rozvoj črevnej mikroflóry, ktorá u dojčaťa v prvých mesiacoch života prekonáva zásadné zmeny.
Úloha zdravej črevnej mikroflóry pri budovaní imunity
Zdravá črevná mikroflóra, ktorú nachádzame plne rozvinutú iba u dojčených detí, podporuje bariérové funkcie čreva a bráni tak vzniku infekcií. Bez nej nemôže nastať prirodzený vývoj slizničnej imunity a sprostredkovane ovplyvňuje aj celkovú individuálnu imunitnú reaktivitu. Bez preháňania možno povedať, že do veľkej miery určuje ďalší život, pretože zaisťuje základ pre prirodzené osídľovanie vzorov sliznice čreva, ktoré si udržiavame po zvyšok života. U detí, ktoré nie sú dojčené, vidíme väčšiu vnímavosť k infekciám. Predovšetkým je u nich vyššie riziko poruchy imunity, ktoré vedie k rôznym ochoreniam, napr. alergiám. Definitívne osídľovací vzor je vytvorený iba za predpokladu, že dojčenému dieťaťu je v optimálnom období zaradená pevná strava. Odďaľovanie jej zaradenia, ktoré bolo odporúčané ešte v nedávnej minulosti, je podľa súčasného konceptu škodlivé.
Prečítajte si tiež: Bezpečná cesta s dojčeným dieťaťom
Čo ak dojčenie nie je možné?
Pokiaľ je potrebné materské mlieko nahradiť, a dôvodom by mal byť iba závažný lekársky problém, je možné výživu dojčaťa zabezpečiť náhradnými mliekami. Všetky dojčenské mlieka, ktoré sú u nás na trhu, prechádzajú dôkladnými kontrolami. Môžu sa od seba líšiť v niektorých špecifických zložkách. Vzhľadom na dôležitosť budovania črevnej mikrobioty, budovanie slizničnej a celkovej imunity dieťaťa, je vhodné preferovať dojčenské mlieka, ktoré obsahujú mimo iné živiny, napr. prebiotiká.
Vplyv dojčenia na alergické ochorenia
Prehľad literatúry zverejnený v medicínskom časopise Pediatrics ukazuje, že dojčenie v prvých štyroch mesiacoch života má potenciál znížiť pravdepodobnosť výskytu astmy, atopickej dermatitídy, či alergie na bielkovinu kravského mlieka. Švédska štúdia uskutočnená na viac ako 4-tisíc bábätkách zistila, že výlučné dojčenie 4 mesiace alebo dlhšie pomáha znížiť riziko výskytu astmy, atopickej dermatitídy alebo sennej nádchy. Tento ochranný účinok sa ukázal aj v prevencii vzniku viacerých alergických ochorení súčasne.
Výživa matky počas dojčenia
Len veľmi málo však vieme o tom, aký zásadný vplyv má dojčenie na zdravie matky. Tvorba materského mlieka totiž spotrebúva extrémne veľa energie a z tela ženy odčerpáva množstvo živín. Každá žena by preto mala dbať na správny a dostatočný kalorický príjem a dopĺňať potrebné vitamíny a minerály i prostredníctvom doplnkov výživy. Denný príjem živín má zásadný vplyv na celkové zdravie matky, jej psychickú pohodu a výrazne ovplyvňuje aj zloženie materského mlieka. Živiny, ktoré prechádzajú do materského mlieka, ovplyvňujú zdravie bábätka nielen krátkodobo, ale bolo dokázané, že majú dlhodobé pôsobenie na jeho zdravie i v dospelosti. Pre telo matky je tvorba materského mlieka energeticky veľmi náročná. Väčšina živín prechádza do materského mlieka z nutričných zásob matky, ktorá ich následne musí doplniť zo stravy.
Rovnako, ako ani počas tehotenstva už dávno neplatí, že „mamička by mala jesť za dvoch“, ani počas dojčenia by sa žena nemala prejedať. Dojčiace ženy by mali podľa najnovších výživových odporúčaní prijať približne o 20% kalórií viac, než v období pred tehotenstvom. Ak však dojčiaca žena neprijíma dostatok kalórií, ktoré sú potrebné na produkciu mlieka, živiny sa začnú odčerpávať z jej tkanív. Je potrebné si uvedomiť, že na kvalitu materského mlieka vplýva nielen kvantita, ale hlavne kvalita potravy matky. Veľmi často sa stáva, že mamička popri starostlivosti o dieťa nemá dostatok času na prípravu jedla, alebo svojmu jedálničku nevenuje toľko pozornosť. A to je chyba. Pozor by si mali dávať aj alternatívne sa stravujúce ženy, ktorým môžu v strave chýbať dôležité živiny vo veľkom množstve. V posledných rokoch je čoraz viac mamičiek, ktorých kalorický príjem počas dojčenia nie je dostatočný z dôvodu, že chcú po pôrode čo najskôr schudnúť. Ideálne je ale chudnúť postupne, a to 0,5 - 1kg za mesiac.
Dôležitosť pitného režimu a stravy pre dojčiace ženy
Pri dojčení platí zásada, že mamička by mala piť spolu so svojím dieťatkom. Je vhodné piť v malých množstvách, ale nepreháňať to. Okrem vody a minerálok je dobré piť aj mlieko. Pozor si treba dávať na kávu a čierny čaj. Strava ženy v období tehotenstva a dojčenia by mala byť pestrá a vyvážená s dostatkom bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Obdobie dojčenia nie je ideálne na experimentovanie, žena by mala konzumovať všetky základné potraviny, hlavne tie, ktoré sú charakteristické pre náš región a na ktoré je zvyknutá. Pre správne fungovanie tela ženy aj dieťatka je dôležité prijímať vitamín D a jód. Doplniť do tela dostatok jódu ale nie je také jednoduché, keďže sa vyskytuje najmä v rybách, morských živočíchoch a, samozrejme, v jodidovanej soli. Množstvo mamičiek počas dojčenia obmedzuje slnenie, konzumáciu rýb či nadmerné solenie, preto je v tomto prípadne vhodné investovať aj do výživových doplnkov. Kým denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých je 150 μg (deti do 5 rokov 90 μg, deti od 6 do 12 rokov 120 μg), u tehotných a dojčiacich žien je to 220 až 250 µg.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa s marhuľovým olejom
U žien, ktoré dojčia, býva nedostatočný príjem aj ďalších vitamínov a stopových prvkov. Ide najmä o vitamín B12, B6 a kyselinu listovú, vitamín E, horčík, vápnik a železo. Vápnik do tela doplníme jednoducho - konzumáciou mliečnych výrobkov. Dojčiace ženy by mali pamätať na to, že mliečne výrobky je vhodné jesť aspoň 2 hodiny pred jedlom, ktoré je bohaté na železo, pretože vápnik znižuje jeho vstrebateľnosť. Aj koncentrácia vitamínu C v materskom mlieku je dôležitá. Pohybuje sa od 44 do 158mg/L a veľmi málo súvisí s príjmom v strave matky. Ak matka prijíma málo vitamínu C, jej telo obetavo udržuje hladinu vitamínu C v mlieku a to aj za cenu vlastného nedostatku. Naopak, ak prijíma extra veľa (nad 1000mg denne), do mlieka sa dostane aj tak len určité potrebné množstvo. Po pôrode je zdravý imunitný a nervový systém matky veľmi dôležitý - vďaka omega-3 mastným kyselinám, ktoré spoločne s horčíkom zaručujú psychickú pohodu, mamičky zvládajú stresové situácie pri starostlivosti o bábätko lepšie. Produkt Moringa Premium prirodzeným spôsobom zvyšuje energiu tehotným ženám a ženám po pôrode a jej užívanie sa odporúča aj po pôrode na podporu produkcie materského mlieka. Pri vitamínových doplnkoch je dôležité pozerať na vstrebateľnosť.
Detská imunita a faktory, ktoré ju ovplyvňujú
Kýchanie, kašeľ, tečúci nos. Rodičom sa môže zdať, že ich deti niekedy idú z choroby do choroby a občas to tak aj naozaj je. Detský imunitný systém totiž ešte nie je plne vyvinutý, a tak ho vírusy a mikroorganizmy napádajú častejšie a jednoduchšie. Kolobeh chorôb sa zvykne rozbehnúť najmä po príchode do jaslí, škôlky či školy, kde je vyššia koncentrácia detí na relatívne malom priestore. Za normálnych podmienok nie je dôvod na poplach. Práve takýmto spôsobom sa prirodzená obranyschopnosť zoceľuje a učí bojovať s patogénmi priamo „na fronte”. Pre rodiča ani dieťa to nie je nič príjemné.
„Požičaná” imunita od matky
Krátko po narodení deti ešte nemajú plne fungujúci imunitný systém, čo však neznamená, že sú vydané patogénom na milosť. Ochrannú ruku nad nimi držia protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. Od príchodu na svet si dieťa formuje vlastnú imunitu, hoci tento proces nejaký čas trvá. O plne „vyzretej” obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14 a 17 rokom. (1)V prvých týždňoch a mesiacoch života si však dieťa imunitu v podstate „požičiava” od matky, hovoríme o takzvanej pasívnej imunite. Prijaté protilátky plnia svoju úlohu a chránia ho pred škodlivými mikroorganizmami, ale zároveň si začína budovať samostatný obranný systém. Dôležitý je aj spôsob, akým dieťa príde na svet. Pri prirodzenom pôrode v termíne dochádza k bezproblémovému prenosu prospešnej črevnej mikroflóry z matky na dieťa. Tá vytvára silný základ pre budovanie vlastného imunitného systému. Pri cisárskom reze k odovzdaniu prospešných baktérií nedochádza. Dieťa môže na svet prísť o niečo zraniteľnejšie a náchylnejšie na vznik rôznych chronických ochorení, napríklad astmy. (2) Aj u takýchto novorodencov však postupne dochádza k vývinu vlastnej imunity, najmä vďaka materskému mlieku, ktoré je bohatým zdrojom protilátok.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce detskú imunitu
Okrem prenosu črevnej mikroflóry a materského mlieka sú pri formovaní detskej imunity dôležité aj ďalšie faktory. Významnú úlohu hrá spánok. Práve pri odpočinku dochádza k budovaniu imunity, ale aj regenerácii po tom, čo vírusy alebo baktérie narobili škodu. To, ako dlho by malo dieťa spať, sa líši podľa veku:
- novorodenci do 1 roka - 12 až 17 hodín;
- batoľatá do 2 rokov - 11 až 14 hodín;
- predškoláci vo veku 3 až 5 rokov - 10 až 13 hodín;
- školáci vo veku 6 až 13 rokov - 9 až 12 hodín,
- starší školáci od 14 do 17 rokov - 8 až 10 hodín.
Dôležitá je aj čistota prostredia, v ktorom dieťa rastie. V ideálnom prípade by malo byť čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akémukoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé. Vývoj detskej imunity totiž do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný. Pri budúcom kontakte s patogénmi môže reagovať buď prehnane, alebo príliš slabo. (1) Netreba zabúdať ani na stres, najmä ten dlhodobý. Hoci deti ho nedokážu pomenovať tak jasne ako dospelí, pociťujú ho rovnako. Stres je pritom jeden z najvýraznejších záťažových faktorov pre imunitu počas celého života. (4) Zhoršený prospech, osamelosť, nezhody medzi rodičmi - všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú stres. Ak sa deti trápia v škôlke či škole, alebo kvôli problémom v domácnosti, môžu byť chorľavejšie. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.
Prečítajte si tiež: Práva dojčiacich matiek na Slovensku
Strava a vitamíny pre deti na imunitu
To, čo deti jedia, do veľkej miery ovplyvňuje zdravie črevného mikrobiómu. Unikátnu zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov lekári zvyknú označovať ako samostatný orgán, ktorý sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch. Práve prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Deťom ich možno naordinovať aj na tanieri. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. V menšej miere sa nachádzajú aj v klasickom mlieku, kyslých uhorkách či iných fermentovaných potravinách. (6) Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.
V detskom jedálničku by nemali chýbať ani vitamíny pre detskú imunitu, spolu s minerálmi a ďalšími mikroživinami. Vitamín C podporuje bunky imunitného systému, zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky. (7) Vitamín D nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody. (8) Zinok je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Nájdeme ho vo všetkých druhoch mäsa, ale aj v strukovinách, mliečnych výrobkoch, vajíčkach, tekvicových semiačkach, kešu orieškoch a mandliach. (9) Selén sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu. Ak ho bunky nemajú dostatok, nemusia škodcov zachytiť včas, prípadne na ich prítomnosť reagujú neadekvátne silným zápalom. Najviac selénu obsahujú brazílske para orechy, potom tuniak, sardinky, hovädzia pečeň, hydina, vajíčka či hnedá ryža. (10)
Vplyv kolektívu na detskú imunitu
Mnoho detí si zo škôlky či školy donesie domov okrem zážitkov a známok aj chorobu. Stačí, že spolužiak vo vedľajšej lavici kýcha a nakazená môže skončiť polovica triedy. Práve predškolský a školský vek je časom, kedy je detská imunita vystavená poriadnej záťažovej skúške. Stretáva sa s novými druhmi patogénov, s ktorými v domácom prostredí ešte nemala skúsenosť. Po nástupe do jaslí, škôlky či školy si rodičia môžu všimnúť, že ich dieťa je častejšie choré. Ide však o prirodzenú súčasť budovania imunity. Obranyschopnosť potrebuje priamy kontakt s patogénmi, aby ich lepšie rozoznávala a neskôr aj neutralizovala. To sa však nezaobíde bez boľavého hrdla, nádchy či prechladnutia. Ak si dieťa domov donesie respiračné ochorenie, je nevyhnutné zmierňovať príznaky a postupovať v súlade s odporúčaním lekára.
Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa - alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami. (11) Odborník na základe krvných a ďalších laboratórnych testov určí, či má dieťa poruchu imunitného systému a nastaví potrebnú liečbu, aby nedochádzalo k dlhodobému vyčerpávaniu organizmu. Riešením vždy nie sú ani antibiotiká. Jednak zaberajú iba pri bakteriálnych infekciách, nie pri bežných vírusových respiračných ochoreniach. Pri nadmernom užívaní však môže mať dieťa v budúcnosti problém s ich účinnosťou. Upozorňuje na to aj Štátny ústav kontroly liečiv. Nesprávne užívanie antibiotík urýchľuje proces odolnosti bakteriálnych druhov voči liečbe. (12)
Keď sa teda dieťa nabudúce vráti zo školy s boľavým hrdlom a zvýšenou teplotou, pristupujte k situácii s rozvahou. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o prirodzenú reakciu imunitného systému.
Vitamín D a dojčenie
Vitamín D patrí medzi najznámejšie a zároveň najdôležitejšie živiny. Zohráva kľúčovú úlohu v mnohých procesoch v tele - od imunity až po stav kostí. Ale aký význam má práve počas dojčenia? Ovplyvňuje len dieťa, alebo aj matku? A má zmysel ho v tomto období dopĺňať?
Dopĺňanie vitamínu D pri dojčení je podľa odborníkov dôležité. Má niekoľko účinkov na zdravie a prispieva k udržaniu zdravých kostí či k správnemu fungovaniu imunitného systému. Preto je nevyhnutný pre matku aj dieťa. Vitamín D sa síce nachádza aj v materskom mlieku, no bežná denná dávka (10 až 50 mikrogramov, teda 400 až 2 000 IU), ktorú ženy zvyčajne užívajú, nestačí na pokrytie potrieb dojčeného dieťaťa. Počas kojenia zároveň stúpa aj potreba vitamínu D aj u matky a preto majú dojčiace ženy podľa vedcov vyššie riziko nedostatku vitamínu D. Experti odporúčajú zvýšiť denný príjem vitamínu D u dojčiacej ženy, ideálne po dohode s lekárom. Zároveň by malo aj dieťa denne užívať vitamín D vo forme kvapiek - najčastejšie v dávke 400 IU. Dostatočný príjem déčka je totiž kľúčový pre zdravie matky aj dieťaťa - preto je dôležité zabezpečiť ho u oboch.
Účinky vitamínu D pri dojčení
- Udržanie silných kostí u matky aj dieťaťa: Vitamín D prispieva k normálnej hladine vápnika v krvi a tým aj k udržaniu zdravých kostí a zubov. Bábätká majú približne 300 kostí, ktoré sú mäkké, postupne sa zrastajú a v dospelosti ich počet klesá na 206. Aby sa však kosti správne vyvíjali, spevňovali a plnili svoju funkciu, organizmus potrebuje dostatok vitamínu D. Suplementácia déčkom je kľúčová aj u matky. Materské mlieko síce obsahuje vitamín D, ale zvyčajne v príliš malom množstve na to, aby pokrylo potreby dieťaťa. Vedci však zistili, že keď matka počas dojčenia užíva vyššie dávky vitamínu D, zvyšuje sa aj jeho množstvo v mlieku. Hoci štúdie ukazujú, že zvýšený príjem vitamínu D u matky môže zabezpečiť jeho dostatočné množstvo aj pre dieťa prostredníctvom materského mlieka, vysoké dávky by ste nemali užívať bez konzultácie s lekárom alebo pediatrom. Predávkovanie vitamínom D totiž môže byť nebezpečné. Rovnako je dôležité, aby vitamín D dostávalo aj samotné dieťa, avšak len na základe odporúčania a pod dohľadom pediatra.
- Podpora imunitného systému: Vitamín D prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému. Klinické štúdie (2020) potvrdili, že jeho nedostatok zvyšuje riziko častejších infekcií, autoimunitných ochorení a alergických reakcií u detí. Nedostatok vitamínu D však môže oslabiť imunitu nielen u dieťaťa, ale aj u dojčiacej matky. Znížená obranyschopnosť u matky znamená väčšiu náchylnosť na infekcie a choroby, čo môže negatívne ovplyvniť aj starostlivosť o dieťa. Aj tieto fakty dokazujú dôležitosť prijímania vitamínu D u oboch.
- Možné zníženie výskytu popôrodnej depresie: Vedci predpokladajú, že rozvoj popôrodnej depresie môže súvisieť aj s hladinou vitamínu D u matky. Vo výskume, ktorý skúmal 120 žien zistili, že až 53 % žien trpiacich popôrodnou depresiou malo nízku hladinu vitamínu D s hodnotou pod 20 ng/ml.
Koľko vitamínu D pri kojení?
Denná dávka vitamínu D pri dojčení je podľa odborníkov 400 - 600 IU (10 mikrogramov), no v mnohých prípadoch nemusí stačiť pre pokrytie dostatočnej hladiny vitamínu D pre matku aj bábätko. V niektorých prípadoch (napríklad pri nedostatku vitamínu D u matky alebo pri jeho zníženom vstrebávaní) sa preto denná dávka pri kojení môže zvýšiť na 2000 IU. Nejde však o univerzálne odporúčanie pre každú ženu - vhodné dávkovanie závisí od individuálnych potrieb, aktuálneho zdravotného stavu a hladiny vitamínu D. Je preto veľmi dôležité poradiť sa so svojím lekárom alebo pediatrom.
Vedľajšie účinky a príznaky nedostatku vitamínu D
Pri užívaní vitamínu D počas dojčenia je tiež podstatné nájsť správnu rovnováhu - nedostatok môže predstavovať riziko, no príliš vysoké dávky tiež nie sú bezpečné. Nadmerné množstvo vitamínu D bez konzultácie s odborníkom môže viesť k predávkovaniu a spôsobiť zvýšenú hladinu vápnika v krvi - hyperkalcémiu. To sa môže prejaviť únavou, nepokojom, nechutenstvom alebo tráviacimi ťažkosťami. Kvôli tomu odborníci odporúčajú, aby najmä vyššie dávky vitamínu D boli vždy konzultované s lekárom či pediatrom.
Príznaky nedostatku vitamínu D u dojčiacich žien:
- svalová slabosť,
- bolesti kostí,
- opakované zlomeniny,
- zvýšená únava,
- oslabená imunita,
- pravdepodobnosť popôrodnej depresie,
- zvýšené riziko krivice u bábätiek.
Doterajšie vedecké štúdie nepreukázali dostatočné dôkazy, že by vitamín D výrazne ovplyvňoval kvalitu alebo množstvo materského mlieka.
Ako najlepšie doplniť vitamín D pri dojčení?
Vitamín D sa v tele tvorí vďaka pôsobeniu slnečného žiarenia na pokožku. Môžete ho získať aj z niektorých potravín. V našich klimatických podmienkach však tieto potraviny často nestačia na doplnenie dostatočného príjmu déčka. Ak kojíte, zvážte dopĺňanie vitamínu D výživovými doplnkami, najmä počas chladnejších mesiacov, keď je slnečného žiarenia menej.
Nástup do škôlky a imunita
Letné mesiace sú na konci a nejedna mamička už začína rozmýšľať nad tým ako jej dieťa zvládne nástup do kolektívu a čo všetko musí zariadiť. Niektoré sa už tešia ako si doobeda oddýchnu a budú si môcť v kľude vypiť kávu alebo zbehnúť s kamarátkou na obed. Treba sa však pripraviť na to, že po nástupe do kolektívu bude Vaše dieťa prvé mesiace viac doma ako v škôlke alebo jasliach.
Čo je imunita a dá sa ovplyvniť?
Imunita je schopnosť organizmu udržať si vnútornú rovnováhu za akýchkoľvek okolností. Má viacero funkcií a jednou z nich je práve ochrana pred rôznymi mikroorganizmami (vírusy, baktérie) a infekciami. Vývin imunitného systému ovplyvňuje genetika a aj faktory vonkajšieho prostredia. Jednoznačne môžeme povedať, že ochrannú funkciu po pôrode má dojčenie bábätka. Materské mlieko obsahuje mnohé dôležité látky, ktoré zabezpečujú ochranu bábätka a zabezpečujú dozrievanie jeho imunitného systému.
#