Úvod
Imunitný systém je zložitý mechanizmus, ktorý chráni organizmus pred chorobami a infekciami. Jeho vývoj u detí je fascinujúci proces, ktorý sa začína už v prenatálnom období a pokračuje počas celého detstva a dospievania. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty vývoja imunitného systému u detí, od vrodenej imunity cez získanú imunitu až po vplyv faktorov ako dojčenie, prostredie a životný štýl.
Imunitný systém je komplexná sieť buniek, tkanív a orgánov, ktorá chráni telo pred škodlivými látkami, ako sú baktérie, vírusy, parazity a huby. Funguje ako štít, ktorý nepretržite monitoruje a bráni organizmus pred vonkajšími aj vnútornými hrozbami. Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť "učiť sa a adaptovať sa" novým podmienkam.
Vrodená (nešpecifická) imunita
Prirodzená imunita je prvá línia obrany organizmu proti infekciám. Tento typ imunity je prítomný u novorodencov a detí od narodenia. Je to systém, ktorý je už prirodzene prítomný v organizme a je schopný rozpoznať širokú škálu patogénov. Medzi hlavné komponenty prirodzenej imunity patria:
- Koža a sliznice: V ranom detstve sú koža a sliznice prvou líniou obrany proti inváznym patogénom. Ich úlohou je zabrániť vstupu cudzích látok do tela. Koža hrubne a stáva sa odolnejšou voči preniknutiu patogénov, zatiaľ čo sliznice vyvíjajú hrubšie vrstvy hlienu, ktorým zachytávajú patogény a obsahujú antimikrobiálne látky ako lyzozým.
- Zápalová odpoveď: Ide o rýchlu a nešpecifickú reakciu na poškodenie tkaniva alebo infekciu, ktorá vedie k aktivácii imunitných buniek a uvoľňovaniu zápalových mediátorov.
- NK bunky (prirodzení zabíjači): Kľúčovú úlohu v boji proti vírusovým respiračným infekciám (chrípka, RSV vírus) zohrávajú NK bunky.
- Fagocyty (makrofágy a neutrofily): Tieto bunky sú schopné pohlcovať a ničiť patogény prostredníctvom procesu nazývaného fagocytóza. Neutrofily sú najzastúpenejším typom bielych krviniek a hrajú kľúčovú úlohu v boji proti infekciám. Keď neutrofily detegujú patogén, prilipnú na vaskulárny endotel a migrujú smerom k miestu infekcie, aby patogén fagocytovali. Potom nasleduje apoptóza neutrofilov, aby sa zabránilo nadmernému zápalu.
Získaná (špecifická) imunita
Špecifická imunita sa vyvíja počas života organizmu. Je zodpovedná za špecifickú imunitnú odpoveď, ktorá sa vytvára po kontakte s určitým patogénom. Hlavnými komponentmi špecifickej imunity sú:
- T lymfocyty (T bunky): Zrejú v týmuse a sú zodpovedné za bunkovú imunitnú odpoveď. Existujú dva podtypy T lymfocytov: tie s α/β T bunkovými receptormi (TCRs) a tie s γ/δ TCRs. Prvý podtyp migruje do týmusu na maturáciu a vytvára TCR+ T-lymfocyty CD4+ T-lymfocyty (Th1, Th2 a Th17a Treg) alebo CD8+ T-lymfocyty (cytotoxické T-lymfocyty CTLs), ktoré sú neskôr schopné rozpoznávať antigény.
- B lymfocyty (B bunky): Zrejú v kostnej dreni a sú zodpovedné za humorálnu imunitnú odpoveď, ktorá zahŕňa produkciu protilátok. Počas zrenia B buniek prebieha proces génového prestavovania, ktorý im umožňuje produkovať rozmanitý repertoár B bunkových receptorov (BCR), ktoré môžu rozpoznať široké spektrum cudzích antigénov.
Humorálna a bunková imunitná odpoveď
- Humorálna imunitná odpoveď: Nazýva sa tiež protilátkami-mediovaná imunitná odpoveď, pri humorálnej imunitnej odpovedi sa B bunky aktivujú a produkujú protilátky, ktoré sú schopné viazať sa na cudzie antigény a zničiť ich.
- Bunková imunitná odpoveď: Bunková imunitná odpoveď sa zakladá na aktivácii T buniek, ktoré majú schopnosť rozpoznať a zničiť bunky infikované vírusmi alebo inými intracelulárnymi patogénmi. Tieto bunky sa nazývajú cytotoxické T bunky (CTL) a ich hlavnou úlohou je zabíjať bunky infikované patogénom. Okrem toho existujú aj pomocné T lymfocyty (Th), ktoré pomáhajú aktivovať a koordinovať bunkovú imunitnú odpoveď.
Imunitný tréning
Trénovaná imunita je koncept, ktorý sa vzťahuje na schopnosť nešpecifického imunitného systému „pamätať si“ stretnutia s určitými patogénmi, toxínmi alebo očkovacími látkami.
Prečítajte si tiež: Kľúčový štart do života
Vývoj imunitného systému v rôznych vekových obdobiach
Prenatálne obdobie
Počas niekoľkých mesiacov po počatí je dieťa ovplyvnené maternálnym IgG, ktoré sa postupne znižuje v priebehu prvých mesiacov. C-proteíny prítomné za fyziologických podmienok v plode neutralizujú protilátku a ochraňujú plod pred imunitným systémom matky.
Faktory, ktoré znižujú transport protilátok cez placentu zahŕňajú koncentráciu celkového IgG u matky, najmä nad 15 g/L, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, maláriu placenty a HIV infekciu matky.
Novorodenecké obdobie
V prvých mesiacoch života dieťa chránia protilátky od matky pred mikroorganizmami, s ktorými sa matka stretla v minulosti. Po narodení počet materských protilátok klesá. Štúdie sa líšia v polčasovom živote celkového sérového IgG, ale v priemere sa pohybuje od 24 do 30 dní. Okolo štvrtého mesiaca života začínajú stúpať celkové koncentrácie IgG u detí: v tomto okamihu prevyšuje produkcia IgG u dieťaťa spotrebu materského IgG.
Novorodenci majú obmedzenú schopnosť produkovať neutrofilné siete a tvoriť hydroxylové radikály. Novorodenecké neutrofily však produkujú nízke hladiny L-selektínu na povrchu bunky a Mac-1 (CD11b/CD18), čo obmedzuje ich schopnosť migrovať k miestu infekcie (až o polovicu).
Dojčenské a batolivé obdobie
Počas tohto obdobia dochádza k pozvoľnému dozrievaniu imunitného systému. Najskôr dozrievajú zložky nešpecifickej imunity. Postupne klesá koncentrácia materských imunoglobulínov. Vzhľadom na pomalý nástup vlastnej tvorby imunoglobulínov a zaroveň poklesu hladín materských okolo 4 až 6 mesiaca sa vyskytuje tzv. prechodná hypogamaglobulinémia (pokles hladín imunoglobulínov).
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a zdravie dieťaťa
Predškolský vek
Ich imunitná odpoveď je už dokonalejšia. V porovnaní s dospelými im ale chýba tzv. imunologická pamäť, pretože ich IS sa ešte nestretol s mnohými patogénmi. Nie je potrebné sa u škôlkarov báť prechodných nachladení. Ich imunita sa musí vycvičiť. S nástupom do kolektívu prichádzajú časté choroby a s nimi aj rodičovské obavy, ktoré sú však vo väčšine prípadov zbytočné. Oslabená imunita detí nie je žiadna pohroma a s najväčšou pravdepodobnosťou je len dočasná. Radí Adrián Doboly, odborník na imunitu z biotechnologického laboratória Natures: Každý si pestuje svoju vlastnú zoologickú záhradu patogénov. Vo väčších kolektívoch sa tento „zverinec“ intenzívne vymieňa, čoho následkom je zvýšená chorobnosť a detské choroby neraz poriadne vytrápia aj dospelých. Do hry vstupujú aj stresové faktory a únava spojené s dochádzkou do materskej či do základnej školy. Tie tiež nahlodávajú schopnosť imunitného systému brániť sa. Riziko choroby a dočasne oslabenej imunity však nie je dôvodom, aby sme dieťa do kolektívu nedávali.
Školský vek
Ich bunková a veľká časť humorálnej imunity pracuje už efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG, IgA). Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už slušnú imunologickú pamäť. V období 6-12 rokov je imunitný systém už dobre pripravený. Deti sú schopné efektívne odpovedať na väčšinu infekcií aj na vakcíny. Špecifická imunita je už v tomto veku dobre formovaná a schopnosť tvoriť pamäťové bunky je efektívna.
Adolescencia
Významná je aj puberta, kedy sa u časti detí stretávame s dysbalanciou rovnováhy IS. Práve v období puberty veľa detí mieri do imunologických ambulancií. Obdobie, keď možno prvýkrát hovoriť o dozretom imunitnom systéme, sa začína až po desiatom roku života, pričom plnú funkčnosť dosiahne vo veku dieťaťa 13-18 rokov. To, ako sa vybuduje opora imunitného systému, závisí od genetiky jednotlivca a vplyvov prostredia, ktorým sa dieťa vystaví. Pozoruhodné napríklad je, že môže zavážiť aj počet súrodencov, s ktorými vyrastá, keďže množstvo choroboplodných zárodkov sa násobí ich počtom. Skúsenosti niektorých rodičov i pediatrov ukazujú, že ak je častejšie chorý starší súrodenec, ktorý navštevuje škôlku, imunita mladšieho má náročnejší imunitný tréning, z ktorého neskôr ťaží.
Faktory ovplyvňujúce vývoj imunity
Spôsob pôrodu
Dôležitý je aj spôsob, akým dieťa príde na svet. Pri prirodzenom pôrode v termíne dochádza k bezproblémovému prenosu prospešnej črevnej mikroflóry z matky na dieťa. Tá vytvára silný základ pre budovanie vlastného imunitného systému. Pri cisárskom reze k odovzdaniu prospešných baktérií nedochádza. Dieťa môže na svet prísť o niečo zraniteľnejšie a náchylnejšie na vznik rôznych chronických ochorení, napríklad astmy. Aj u takýchto novorodencov však postupne dochádza k vývinu vlastnej imunity, najmä vďaka materskému mlieku, ktoré je bohatým zdrojom protilátok. Zaujímavosťou je, že deti, ktoré prešli pôrodnými cestami, majú vrodenú silnejšiu imunitu - benefitujú z vystavenia baktériám z vaginálneho prostredia i kože matky. Dedičstvo týchto imunitných faktorov sa však časom stráca a na dôležitosti získava špecifická, adaptívna, imunita, ktorá dozrieva postupne a silnie tým, ako sa stretáva a učí rozpoznávať konkrétne patogény.
Dojčenie
Materské mlieko je jedinečná potravina, rôznorodá v zložení a prispôsobená potrebám novorodenca. Výlučné dojčenie do 6 mesiacov a dojčenie spolu s tuhou stravou do 2 rokov je dnes štandardom podľa WHO. Dojčenie je prospešné ako pre matku, tak pre dieťa a v ranom detstve predstavuje jednoznačne najlepší zdroj výživy.
Prečítajte si tiež: Posilnenie imunity u detí: Skúsenosti s výživovými doplnkami
V materskom mlieku sa nachádza niekoľko zložiek, ktoré ovplyvňujú vývoj imunitného systému. Stále sa objavujú nové látky a interakcie. Aj keď sa v materskom mlieku nachádzajú všetky triedy imunoglobulínov, IgA sa považuje za najdôležitejší. Sekrečný IgA (IgAs) sa produkuje a transportuje do ľudského mlieka mliečnou žľazou z proteolytického štiepenia sérového IgA.
Kolostrum je prvým mliekom, ktoré dojčiaca matka ponúka novorodencom. Vyrába sa v prvých dňoch života a v malom množstve; obsahuje vysokú koncentráciu imunoglobulínov, najmä IgAs, trofické faktory pre gastrointestinálny trakt ako je TGF-β, okrem bielkovín. Táto odlišná zložka je dôležitá pre kontinuitu prenosu pasívnej materskej imunity na novorodenca.
Prostredie a expozícia mikroorganizmom
Frekventované infekcie v prvých rokoch života pomáhajú vytvoriť pamäťové T a B bunky, ktoré zabraňujú opakovanému infikovaniu alebo chorobe spôsobenej bežnými patogénmi. Tým sa imunitný systém dieťaťa pripravuje a zvykne si reagovať na nové patogény. Deti, ktoré prekonávajú bežné infekcie, často rozvíjajú silnejšiu imunitnú odpoveď. Je normálne, ak dieťa zažíva 6-8 infektov dýchacích ciest ročne, hlavne počas prvých rokov života, keď je imunitný systém stále vo vývoji.
Vývoj detskej imunity do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný. Pri budúcom kontakte s patogénmi môže reagovať buď prehnane, alebo príliš slabo. V ideálnom prípade by malo byť čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akémukoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé.
Každý si pestuje svoju vlastnú zoologickú záhradu patogénov. Vo väčších kolektívoch sa tento „zverinec“ intenzívne vymieňa, čoho následkom je zvýšená chorobnosť a detské choroby neraz poriadne vytrápia aj dospelých.
Výživa a životný štýl
Poskytnutie deťom zdravej a pestrej stravy je kľúčové. Zaraďte do ich denného jedálnička ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, zdroje bielkovín (napr. ryby, hydina, fazuľa) a zdravé tuky (olivový olej, repkový olej, avokádo). Tento typ výživy poskytuje živiny potrebné pre rast a podporu imunitného systému. Dôležitou súčasťou imunitného systému je črevná mikroflóra, respektíve trávenie. Preto je také dôležité, čo deti jedia. Treba dbať na príjem vitamínov, minerálov a ďalších potrebných výživových zložiek, najlepšie priamo zo stravy, teda nespoliehať sa len na výživové doplnky. Kľúčové je zvýšiť príjem vitamínu C, ale aj vitamínu D a iných zložiek. Významné sú látky, ktoré buď podporujú tvorbu a rozmnožovanie takzvaných dobrých baktérií v čreve, alebo im dodávajú energiu. V strave dieťaťa by preto nemali chýbať kyslomliečne výrobky ako živý jogurt, kefír, acidofilné mlieko či nakladaná kapusta. Ak je nevyhnutné podávať antibiotiká a lieky proti horúčke, treba pridať aj kvalitné probiotiká. Užitočná je aj vláknina. Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.
Pravidelná mierna fyzická aktivita je vynikajúcim prostriedkom na posilnenie tela detí. Hranie sa vonku, prechádzky, cyklistika a iné športové aktivity sú skvelým spôsobom, ako zostať zdravý a tráviť čas s rodinou.
Spánok hrá kľúčovú úlohu v regenerácii tela. Dostatočný spánok je dôležitý pre zdravie vášho dieťaťa. Dlhodobý stres môže oslabiť imunitný systém. Pomôžte dieťaťu zvládať stres tým, že mu ponúknete emocionálnu podporu, čas na oddych a hranie. Trávenie času vonku a obklopenie prírodou môže podporiť duševné a fyzické zdravie dieťaťa.
Spánok
Práve pri odpočinku dochádza k budovaniu imunity, ale aj regenerácii po tom, čo vírusy alebo baktérie narobili škodu.
- Novorodenci do 1 roka - 12 až 17 hodín
- Batoľatá do 2 rokov - 11 až 14 hodín
- Predškoláci vo veku 3 až 5 rokov - 10 až 13 hodín
- Školáci vo veku 6 až 13 rokov - 9 až 12 hodín
- Starší školáci od 14 do 17 rokov - 8 až 10 hodín
Stres
Hoci deti ho nedokážu pomenovať tak jasne ako dospelí, pociťujú ho rovnako. Stres je pritom jeden z najvýraznejších záťažových faktorov pre imunitu počas celého života. Zhoršený prospech, osamelosť, nezhody medzi rodičmi - všetko sú to situácie, ktoré vyvolávajú stres. Ak sa deti trápia v škôlke či škole, alebo kvôli problémom v domácnosti, môžu byť chorľavejšie. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.
Podpora imunitného systému u detí
Posilnenie imunity vášho dieťaťa si nevyžaduje zložité kroky. Zavedenie niekoľkých zdravých návykov môže výrazne zlepšiť fungovanie imunitného systému. Na podporu imunity treba myslieť nielen nárazovo v čase sezónnych infekcií, ale aj preventívne počas celého roka. Ideálne je dbať na primeraný pitný režim a spánok, obmedzenie stresu a dostatok ovocia a zeleniny v strave. Niektoré vitamíny a minerály organizmus nevie vyrobiť, iné nedokáže zo stravy dostatočne využiť. Vtedy sa netreba obávať siahnuť po doplnkoch výživy.
- Zdravá strava: Poskytnite deťom zdravú a pestrú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a zdroje bielkovín.
- Pravidelná fyzická aktivita: Podporujte pravidelnú fyzickú aktivitu, ako je hranie sa vonku, prechádzky a športové aktivity.
- Dostatočný spánok: Zabezpečte, aby vaše dieťa malo dostatok spánku, pretože spánok hrá kľúčovú úlohu v regenerácii tela.
- Zvládanie stresu: Pomôžte dieťaťu zvládať stres tým, že mu ponúknete emocionálnu podporu a čas na oddych.
- Hygiena: Naučte deti hygiene rúk pred a po každom jedle, po hraní sa vonku a po použití toalety.
- Očkovanie: Pravidelné očkovanie pomôže imunitnému systému vášho dieťaťa zostať pripravený bojovať proti nebezpečným patogénom.
Vitamíny a minerály pre podporu imunity
- Vitamín C: Podporuje bunky imunitného systému a zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky.
- Vitamín D: Nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody.
- Zinok: Je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Nájdeme ho vo všetkých druhoch mäsa, ale aj v strukovinách, mliečnych výrobkoch, vajíčkach, tekvicových semiačkach, kešu orieškoch a mandliach.
- Selén: Sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu. Ak ho bunky nemajú dostatok, nemusia škodcov zachytiť včas, prípadne na ich prítomnosť reagujú neadekvátne silným zápalom. Najviac selénu obsahujú brazílske para orechy, potom tuniak, sardinky, hovädzia pečeň, hydina, vajíčka či hnedá ryža.
Ďalšie spôsoby podpory imunity
- Probiotiká: Podporujú zdravú mikroflóru v črevách, ktorá hrá dôležitú úlohu vo fungovaní imunitného systému. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. V menšej miere sa nachádzajú aj v klasickom mlieku, kyslých uhorkách či iných fermentovaných potravinách.
- Kolostrum: Je mimoriadne bohaté na imunoglobulíny, laktoferin, cytokiny a široké spektrum vitamínov a biominerálov.
- Extrakty z rastlín: Extrakty z bazy čiernej, med, aloe, extrakt z pelargónie, extrakt z echinacey, cesnak, cibuľa alebo laktoferín môžu tiež podporiť imunitu.
Oslabená imunita u detí
Za oslabenú imunitu u dieťaťa môže byť zodpovedných mnoho faktorov. Patria sem okrem iného: nezdravá strava a súvisiace nedostatky (napr. nedostatok vitamínu D, nedostatok vitamínu C, nedostatok železa alebo zinku), ako aj nedostatok pohybu (najmä pohybu vonku), stres, ktorý batoľa prežíva, nedostatok dostatočného množstva a kvality spánku a dokonca aj užívanie určitých liekov (napr. antibiotická liečba). Znížená imunita postihuje aj deti, ktoré sú vystavené cigaretovému dymu, ako aj tie, ktoré sú vystavené znečisteniu životného prostredia.
- Časté infekcie - deti ochorejú viac ako 8-krát do roka.
O oslabenej imunite môžeme hovoriť až vtedy, ak trpí častými a závažnými infekciami, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami alebo hospitalizáciu. Signálom, že imunita je oslabená, je aj väčší počet ochorení ročne, ak zasahujú aj dolné dýchacie cesty, dieťa stráca chuť do jedla, je málokrvné alebo celkovo neprospieva.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Pozornosť je potrebné zvýšiť vtedy, ak je vaša ratolesť chorá pričasto. O chronickej infekcii hovoríme spravidla vtedy, ak napadne dieťa viac ako päťkrát v priebehu 6 mesiacov. V takom prípade vám pediater môže odporučiť návštevu imunológa - alergológa, prípadne sa na to môžete opýtať sami. Riešením vždy nie sú ani antibiotiká. Jednak zaberajú iba pri bakteriálnych infekciách, nie pri bežných vírusových respiračných ochoreniach. Pri nadmernom užívaní však môže mať dieťa v budúcnosti problém s ich účinnosťou.
Imunitný systém ako prepojený celok
Imunitný systém je prepojený. Napríklad slizničná imunita, imunita kože a čriev sú stále časti jedného systému. Imunitný systém sa učí. Preto podávanie tabletiek s probiotikami mení aj priebeh ochorení, ktoré sa prejavujú na celkom iných miestach tela ako v čreve. Probiotiká pôsobia preventívne voči niektorým infekciám. Najviac dokumentovaná je preventívna funkcia probiotík v infekciách tráviaceho traktu - baktérie, vírusy, plesne.
"Moje" a "cudzie"
Imunitný systém bráni „vlastné“ a odstraňuje „cudzie“. Robí to na bunkovej úrovni - každá bunka má pre imunitný systém rozpoznateľné alebo neznáme vlastnosti. Podľa toho imunitný systém rozpozná neželané látky a zbavuje sa ich. Tento proces sa deje v črevách, na koži, v pľúcach, v krvi… Okrem rozpoznania cudzorodých látok musí imunitný systém triediť, ktoré z týchto látok je „povolené“ pustiť do tela. Spravidla ide o potravu - tá je síce cudzorodou látkou, telo ju však potrebuje na prežitie.
Očkovanie ako podpora imunity
Očkovanie v tehotenstve predstavuje významnú ochranu matky a plodu, zároveň poskytuje ochranu novorodencovi v prvých týždňoch až mesiacoch života, keďže jeho imunitný systém nedokáže adekvátne reagovať na infekcie (kritické okno zraniteľnosti novorodenca pred začiatkom očkovania).
Očkovanie tehotnej ženy zabezpečuje imunitnú ochranu matky, pretože sa zvyšuje jej odolnosť voči infekciám a znižuje sa riziko prenosu na plod a neskôr novorodenca. Vyvoláva tvorbu protilátok, ktoré sa môžu prenášať na plod cez placentu, po pôrode cez materské mlieko a kolostrum. Toto zabezpečuje imunitu dieťaťu v ranom veku a hoci koncentrácia protilátok v jeho tele postupne klesá, môžu cirkulovať na rôznych úrovniach až do veku 6 mesiacov.
Všeobecne sa odporúča tehotným ženám očkovať sa proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu (počas III. trimestra, v prípade tejto kombinovanej vakcíny najlepšie podľa CDC medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva) a proti chrípke (v akomkoľvek štádiu tehotenstva, aj po pôrode).
Ochrana proti čiernemu kašľu
Čierny kašeľ (pertussis) je vysoko infekčné vážne ochorenie, nebezpečné pre našich najmenších, najmä novorodeniatka, ktoré ešte nemôžu byť očkované, aby si proti infekcii vyvolanej baktériou Bordetellou pertussis mohli vytvoriť protilátky. Ochorenie postihuje dýchacie cesty a prejavuje sa silnými záchvatmi kašľa. Novorodenci, predčasne narodené deti a neočkované deti do 1 roka sú najohrozenejšou skupinou v prípade čierneho kašľa. Čierny kašeľ môže pre nich predstavovať vážne ochorenie a viesť ku komplikáciám (podľa ÚVZ SR zápalu pľúc, trvalému poškodeniu mozgu, zlomeninám rebier z kašľa, problémom s dýchaním) vyžadujúcim si hospitalizáciou. V niektorých prípadoch môžu skončiť úmrtím.
Hlavná hygienička odporúča práve v tejto súvislosti na základe zváženia zdravotného stavu pre tehotné očkovanie - a to v 26. až 30. týždni tehotenstva. „Vytvorené protilátky sa následne prenesú do dieťaťa cez placentu a to potom chránia prvé mesiace po narodení, a tak sa preklenie čas, kým si dieťa začne budovať svoju vlastnú imunitu očkovaním,“ ubezpečil aj imunológ Miloš Jeseňák. Ak by sa u nich objavil čierny kašeľ, mal by mať nie tak závažný priebeh.
Vakcínu však môžete dostať aj po pôrode - môže vás chrániť pred infekciou čiernym kašľom a znížiť tak možnosť prenosu infekcie na vaše dieťa.
Ak máte doma malé bábätko, vedzte, že očkovanie proti čiernemu kašľu sa povinne vykonáva tromi dávkami hexavalentnej (šesťzložkovej - aj proti záškrtu, tetanu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym nákazám) očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa, pričom prvá dávka sa podáva najskôr v prvom dni 10. týždňa života.
Ochrana proti chrípke
Ďalšie očkovanie, ktoré tehotná žena môže absolvovať v rámci ochrany seba, plodu či budúceho novorodenca - je očkovanie proti chrípke. Odporúča ho tiež ÚVZ SR. Ako sme spomínali vyššie, môže sa podať kedykoľvek počas tehotenstva, keďže tehotné ženy sú vysokorizikové pri ochorení na chrípkovú infekciu.
V istej štúdii sa zistil maximálny prenos protilátok na deti narodené matkám, ktoré boli očkované aspoň 1 mesiac pred pôrodom, v inej potvrdili 63 % zníženie laboratórne potvrdených prípadov chrípky u dojčiat do 6 mesiacov veku po očkovaní žien ešte počas tehotenstva a o 48 % nižšia pravdepodobnosť hospitalizácie súvisiacich s chrípkou u novorodencov.
Podobne ako pri chrípke a čiernom kašli, dieťatko môžete v súčasnosti chrániť aj očkovaním proti COVID-19. Výskum totiž preukázal, že protilátky vytvorené očkovacou látkou sa preniesli cez placentu aj do tela novorodenca, k dojčaťu sa tiež dostali cez materské mlieko počas obdobia dojčenia. Zároveň očkovanie znižuje riziko prenosu nákazy, riziko úmrtia, ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie.
#
tags: #nespecificka #imunita #pediatria #wikiskripta