Chov sliepok: Od výberu priestoru po zdravie prostaty a plodnosť

Chov sliepok je aktivita, ktorá prináša nielen čerstvé vajcia a kvalitné mäso, ale aj potešenie z domácich výrobkov. Je to skvelá voľba pre každého, či už s chovom len začínate alebo máte už bohaté skúsenosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na chov sliepok, od základných potrieb sliepok až po dôležité aspekty zdravia mužov a plodnosti.

1. Zabezpečenie vhodného priestoru pre sliepky

Prvým krokom k úspešnému chovu sliepok je výber vhodného priestoru, kde budú sliepky žiť. Ideálne je mať voľný výbeh, kde sa môžu prechádzať, škrabať zem a hľadať potravu. Chovné priestory by mali byť dôkladne zabezpečené pred predátormi, ako sú líšky a lasice, a zároveň by mali sliepkam poskytovať dostatok miesta. Pre každú sliepku sa odporúča plocha najmenej 1-1,5 štvorcového metra vo voliére.

1.1 Kurník: Základné požiadavky

  • Priestor: Sliepky potrebujú dostatočný priestor na pohyb, natiahnutie krídel a vykonávanie svojich prirodzených aktivít.
  • Vchod: Mal by byť dostatočne veľký, aby mohli prechádzať bez problémov a neboli nútené sa krčiť. Takéto pohodlné prechádzanie znižuje stres a zlepšuje ich pohodu. Môžete zvážiť aj viacero vchodov, čo pomáha znížiť riziko hádok medzi sliepkami.
  • Bidlá: Mali by mať šírku od 3 do 5 cm a zaoblené hrany, pričom ich výška by mala zodpovedať veľkosti vtákov.
  • Krytá podlaha: Mala by byť pokrytá suchým materiálom, ako sú drevené hobliny alebo slama, aby sliepky mohli pohodlne hľadať potravu a vykonávať popolenie (obzvlášť dôležité, keď je vonku mokro). Je dôležité pravidelne kontrolovať stav podlahy a podľa potreby materiál doplniť alebo vymeniť, aby ste zabezpečili hygienické a komfortné prostredie. Popolenie je spôsob, ako sa sliepky váľajú v popole alebo piesku.
  • Hniezdne búdky: Sliepky, ktoré znášajú vajcia, potrebujú tiché a uzatvorené boxy.
  • Zásobníky na krmivo: Sliepkam zabezpečte taktiež prístup k jedlu a vode priamo v ich kurníku.

1.2 Vonkajší priestor: Výbeh

  • Priestor: Plocha by mala byť dostatočne veľká, aby mali sliepky dostatočný výbeh.
  • Oplotenie: Ploty by mali byť v dobrom stave a poskytovať ochranu pred divou zverou.

2. Kvalitná strava pre zdravé sliepky

Kvalitná strava je základom pre zdravé a produktívne sliepky. Uistite sa, že vaše sliepky aj váš kohút jedia kvalitné jedlo. Kŕmna zmes by mala byť bohatá na bielkoviny, vitamíny a minerály. Bežné krmivo zahŕňa obilniny, ako sú pšenica a kukurica, spolu so slnečnicovými semienkami a ďalšími prísadami.

Vo voľnom výbehu sa sliepky živia nielen trávou, ale aj bobuľami, červami, slimákmi a rôznymi druhmi hmyzu, ktoré si samy ulovia. Takáto strava im poskytuje dôležité živiny a zároveň ich udržiava aktívne. Okrem toho sliepky môžu dopĺňať jedálniček o zvyšky zeleniny z kuchyne či hmyz, ktorý si nájdu vo výbehu. Vyhnite sa kŕmeniu sliepok pokazenými potravinami. Rovnako nie je vhodné, aby ich strava bola príliš jednostranná, napríklad ak im podávate priveľa pečiva.

Nezabudnite im zabezpečiť dostatok čerstvej vody a doplniť krmivo o zdroj vápnika, o tzv. vápenný grit. Vápenný grit je dôležitý pre sliepky, pretože pomáha vytvárať silné a kvalitné vaječné škrupiny a podporuje zdravé kosti. V zime sa uistite, že ste z ich vody odstránili ľad a nepoužívajte na to chemikálie.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF

3. Chov s kohútom alebo bez neho

Ak plánujete chovať väčší počet sliepok, zabezpečte si zdravého a silného kohúta na párenie. Nemusí byť rovnakého plemena ako vaše sliepky, aby vajcia oplodnil. Ideálne je chovať 1 kohúta na každých 10 až 15 sliepok, čo zabezpečí rovnomerné oplodnenie vajec a zdravý chov. Vyberte si kohúta z osvedčeného chovného rodu. Počítajte s tým, že kohúty sú hlučné a niektoré plemená môžu byť pomerne agresívne. Vyberte si kohúta s pokojnejšou povahou, najmä ak máte deti. Ak chováte viacero generácií sliepok, dbajte na to, aby ste sa vyhli príbuzenskému kríženiu. Označte si kuriatka, aby ste mohli jednoducho rozlíšiť, ktoré sú príbuzné s kohútom.

3.1 Chov sliepok bez kohúta

Áno, sliepky môžete chovať aj bez kohúta. Sliepky budú znášať vajcia aj bez neho, pretože na samotné kladenie vajec kohút nie je potrebný - len nebudú oplodnené. Kohút však môže byť užitočný pri ochrane kŕdľa a udržiavaní poriadku medzi sliepkami, ale ak vám ide len o vajíčka, kohút nie je nutný.

3.2 Koľko sliepok pre začiatočníka?

Pre začiatočníka sa odporúča začať s 3 až 6 sliepkami. Sliepky sú spoločenské vtáky a prirodzene sa cítia najlepšie v skupine. Tento počet je ideálny na zvládnutie základných potrieb a starostlivosti. S týmto počtom sliepok bez problémov zabezpečíte vajíčka pre štvorčlennú rodinu. Budete mať pravidelný prísun vajec, takže ich nemusíte nakupovať v obchode a máte istotu, že vajcia sú čerstvé a kvalitné. Menšia skupinka umožňuje začínajúcemu chovateľovi rýchlo sa naučiť základy chovu a lepšie porozumieť ich správaniu.

3.3 Zmiešavanie plemien sliepok

Mať na dvore rozmanité farebné kuriatka môže byť na pohľad veľmi príjemné, no pri výbere plemien je dôležité zvážiť ich temperament a schopnosť prispôsobiť sa rôznym teplotám. Udržať v rovnakom kurníku plemená vhodné do chladného aj teplého podnebia môže byť náročné.

3.4 Poznajú sliepky svojich majiteľov?

Áno. Dokážu rozpoznať svojho majiteľa, pretože si dobre pamätajú ľudské tváre. Keď ich kŕmite každé ráno, vytvárate puto, ktoré vnímajú. Môžu to prejaviť rôznymi spôsobmi, ako je jemné dotýkanie zobákom, sledovanie vašich pohybov, a podobne. Sledujte ich reč tela a spoznáte ich spôsob, ako vám prejavujú svoju náklonnosť.

Prečítajte si tiež: Otehotnenie a ovulácia: Dôležité informácie

Sliepky dokážu nadväzovať vzťahy nielen medzi sebou navzájom, ale aj so svojimi ľudskými opatrovateľmi.

3.5 Chov sliepok v obytnej zóne

Áno, chov sliepok v obytnej zóne je možný, ale závisí to od miestnych nariadení a pravidiel. V mnohých mestách a obciach sú stanovené podmienky, ako napríklad maximálny počet sliepok, zákaz chovu kohútov kvôli hluku, alebo minimálna vzdialenosť kurníka od susedných pozemkov. Pred začiatkom chovu si preto overte miestne predpisy, aby ste si zabezpečili legálny a bezproblémový chov. Taktiež je potrebné, aby ste chov sliepok oznámili na príslušnom úrade. Ignorovanie tohto kroku by vás mohlo vystaviť problémom, najmä ak dôjde k prepuknutiu vtáčej chrípky.

3.6 Ako zistíme, že je sliepka chorá?

Sliepky môžu byť choré, ak prestanú jesť alebo piť, sú menej aktívne, alebo sa izolujú od ostatných. Môžeme vidieť zmeny vo farbe a konzistencii ich výkalov, pokles počtu znášaných vajec, dýchacie problémy ako chrapčanie či kašeľ, kožné zmeny ako opuchy alebo začervenanie a tiež nepokojné správanie môže naznačovať, že niečo nie je v poriadku. Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, mali by ste sa poradiť s veterinárom.

3.7 Hygiena v chove sliepok

Aby ste Vaše sliepky udržiavali v neustálej hygiene, musíte tiež denne čistiť misku na vodu a krmivo, doplniť ich čerstvou vodou, vymeniť podstielku a upratať podlahu pod podstielkou. Bidlá v kurníku a vo výbehu by ste mali čistiť aspoň každých pár dní.

4. Zdravie prostaty u mužov

Zväčšená prostata trápi viac ako 40 % mužov starších ako 60 rokov. Čo za žľazu v mužskom tele je prostata, s tým by sa mali však oboznámiť aj mladí muži vo veku nad 40 rokov. Čo riadi prostata? Prečo je prostata taká dôležitá pre zdravie mužov? A ako si zdravie prostaty udržať?

Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením

4.1 Anatómia a funkcia prostaty

„Prostata sa nachádza hlboko v mužskej panve, pod močovým mechúrom a pred konečníkom,“ vysvetľuje doktorka Andrea Gnad, odborníčka na urológiu, andrológiu a sexuálnu medicínu. „Stredom prostaty prechádza močová rúra a do tejto časti močovej rúry ústia semenné mechúriky a semenovody.“ U mladých mužov má žľaza „asi veľkosť gaštanu“, hovorí doktorka Gnad. Avšak táto veľkosť nie je stála, vekom sa mení a v priebehu života muža môže „narásť do veľkosti mandarínky alebo dokonca grapefruitu“. „V priebehu rokov dôjde u každého muža k miernemu až výraznému zväčšovaniu prostaty, aj keď nezhubnému. To môže spôsobovať nepríjemné pocity pri močení.“

V mnohých prípadoch je zväčšenie prostaty nezhubné, ale napriek tomu spôsobuje mužom problémy. Prostatu možno chirurgicky zmenšiť len v prípade prítomnosti bolestivých symptómov alebo zjavných ťažkostí. „To zahŕňa odstránenie časti prostaty cez močovú trubicu (transuretálna resekcia prostaty).“ Zákrok sa vykonáva najmä vtedy, ak prostata extrémne tlačí na močovú trubicu, čo sťažuje močenie a spôsobuje opakované zápaly. „Zmenšenie prostaty medikamentóznou cestou je možné tiež, avšak toto sa spája s nástupom vedľajších účinkov, pretože účinkom liečby je blokácia tvorby testosterónu.

„Prostata slúži ako reprodukčný orgán,“ vysvetľuje urológ. „Enzýmy v sekréte, ktorý produkuje, umožňujú spermiám plávať a poskytujú energiu potrebnú na oplodnenie. Mužský ejakulát obsahuje spermie zo semenníkov, prostatický sekrét a semennú plazmu.“ Prostata má však aj dôležitú udržiavaciu funkciu - jeden z dôvodov, prečo sa pacienti s rakovinou, ktorým bola prostata plne odstránená, často sťažujú na inkontinenciu. „U žien sa o to, aby nedochádzalo k inkontinencii, stará svalstvo panvového dna. Muži majú prostatu a panvové dno, ale nie sú zvyknutí panvové dno používať. Po operácii môžu muži znovunadobudnúť kontinenciu prostredníctvom cieleného precvičovania panvového dna,“ hovorí doktorka Gnad.

4.2 Kedy navštíviť lekára?

Existujú príznaky, ktoré vyslovene poukazujú na ochorenie prostaty a rozhodne by ich mal odborne zhodnotiť lekár: zmenený ejakulát (napr. náhla nedobrovoľná strata hmotnosti. Tak ako ženy by si mali naplánovať návštevu gynekológa najneskôr so začiatkom menštruácie, muži by mali od 45. roku života absolvovať pravidelné preventívne prehliadky. Samozrejme, všetky tieto príznaky môžu mať rôzne príčiny a nemusia nevyhnutne súvisieť so závažným ochorením. Problémy je však vždy vhodné konzultovať s lekárom.

4.3 Prevencia problémov s prostatou

Rovnako ako ženy by si mali naplánovať návštevu gynekológa najneskôr po prvej menštruácii, aj muži by mali po dosiahnutí 45. roku života absolvovať pravidelné preventívne prehliadky.

  1. Pravidelné preventívne prehliadky: „V prípade dedičnej predispozície by mali muži absolvovať každoročné vyšetrenie prostaty po dosiahnutí 40. roku života, bežne je táto veková hranica 45 rokov. Interval vykonávania preventívnych prehliadok však môže lekár určiť individuálne v závislosti od hodnoty PSA. Táto hodnota meria prostatický špecifický antigén (PSA), biomarker v krvi. Ten produkuje prostata a jeho hodnota by nemala prekročiť určité hranice. Ak je hodnota nižšia ako 4, je zvyčajne všetko v poriadku. Ak je hodnota PSA veľmi nízka, testy stačí vykonávať každé 2 - 3 roky.“ Podľa lekárky je testovanie hodnoty PSA stále najmodernejšou existujúcou metódou: „Hodnota sa určuje odberom vzorky krvi v laboratóriu. Hodnota je jedným zo základných kameňov skríningu,“ vysvetľuje doktorka Gnad.
  2. Pozorovanie a dokumentácia: Podľa lekárky nie je dôležitá len absolútna hodnota PSA, ale aj priebeh hodnôt: „Meranie hodnoty PSA je snímka. Len kontinuálne pozorovanie krivky PSA, t. j. priebehu hodnôt, poskytuje dlhodobé informácie o zdraví. Úlohou lekára je tento priebeh sledovať.
  3. Palpačné vyšetrenie: Súčasťou návštevy urológa je aj krátke rektálne vyšetrenie. Na niekoľko sekúnd tu lekár za účelom nahmatania veľkosti prostaty vloží prst do konečníka. Doktorka Gnad: „Mnoho mužov považuje tento typ vyšetrenia za trápny a nepríjemný, ale môžem vás ubezpečiť, že takéto vyšetrenie nie je bolestivé a výsledok tohto vyšetrenia je stále dôležitým momentom skríningu rakoviny. Nie všetky typy rakoviny sa dajú rozpoznať podľa hodnoty PSA - niektoré sa dajú iba nahmatať.

Zdraviu (prostaty) za každých okolností poslúžia vyvážená strava a pravidelný pohyb. Konzumovať sa odporúča všetky potraviny, ktoré pozitívne vplývajú na hormonálnu hladinu a tým aj na zväčšovanie prostaty.

  • Zdravé tuky: Zvýšená konzumácia tukov má negatívny vplyv na ochorenia prostaty. Rozhodujúce však je, aký typ tuku človek konzumuje. Nasýtené živočíšne tuky zvyšujú riziko rakoviny, avšak nenasýtené tuky rastlinného pôvodu toto riziko znižujú. Mäso, obilniny a zemiaky sú najčastejším zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Množstvo tých zdravých tukov však obsahujú aj ryby, rastlinné oleje, orechy a avokádo.
  • Vláknina: Potraviny bohaté na vlákninu, ako sú ovocie, zelenina a celozrnné obilniny, znižujú riziko ochorenia prostaty.
  • Lykopén: Je rastlinný pigment, ktorý obsahujú paradajky (a tiež niektoré červené plody). Je to účinný antioxidant, bojovník proti voľným radikálom.
  • Fytoestrogény: Tieto rastlinné látky brzdia účinky estrogénov, ktoré produkuje organizmus. Spomaľujú rast prostaty. Ide o flavonoidy (napr. v cíceri, sóji a čaji) a lignany (napr. v obilných výrobkoch a ľanových semienkach).
  • Liečivé byliny: Na zmiernenie príznakov problémov s už zväčšenou prostatou sa používa osvedčená liečivá vŕbovka malokvetej: Vrchovatú čajovú lyžičku tejto bylinky stačí zaliať štvrť litrom vriacej vody, potom nechať päť minút lúhovať a následne si ráno a večer dopriať za šálku. Ďalšími užitočným bojovníkom z dielne prírody samotnej je serenoa plazivá alebo koreň žihľavy. Zdraviu prostaty údajne prospieva aj snacková pochúťka vo forme tekvicových semienok.

Nielen počas tohto mesiaca, ale počas celého roka sa v rámci podpory zdravia mužov koná mnoho kampaní, ktoré vyzývajú mužov, aby o seba patrične dbali. #movember je každoročná novembrová kampaň, v rámci ktorej si muži na celom svete nechávajú narásť fúzy a bradu, aby tak zvýšili povedomie o dôležitých otázkach týkajúcich sa zdravia mužov. V spojení s novembrom sa fúzy a brady - alebo v angličtine „mustache“ - stávajú slovnou hračkou v podobe výrazu „Movember“ a ponúkajú hravý podnet, ako prehovoriť. Pretože fakt, že sa bude hovoriť nahlas, bude chrániť a zachraňovať životy. Tri štvrtiny všetkých samovrážd totiž spáchajú muži, problémy s duševným zdravím sú pre nich tabu a rakovina prostaty zostáva často diagnózou, ktorá nie je diagnostikovaná.

5. Odďaľovanie otehotnenia a plodnosť

Odďaľovanie otehotnenia nikdy nebolo jednoduchšie a ani sociálne prijateľnejšie ako dnes. Je to však správne?

5.1 Dôležité fakty o odďaľovaní otehotnenia

Pri rozhodovaní o neskoršom pôrode je potrebné zvážiť tri fakty: zdravie dieťaťa, možnosť otehotnieť vo vyššom veku a tiež finančnú záťaž. Rodičia majú morálnu povinnosť poskytnúť svojmu dieťaťu čo najlepší štart do života. Avšak, deti narodené matkám starším ako 35 rokov a otcom starším ako 45 rokov majú štatisticky väčšie riziko vzniku genetických porúch a ochorení ako je schizofrénia a autizmus.

U starších rodičov je tiež väčšia pravdepodobnosť, že budú potrebovať asistovanú reprodukciu ako je IVF, ktorá sa ale často spája s predčasnými pôrodmi či s nízkou pôrodnou hmotnosťou detí. Metóda oplodnenia pri IVF s mrazenými vajíčkami spočíva v aplikácii intracytoplazmatickej injekcie spermií (ICSI), kedy sa spermie vstrekujú do vajíčka. ICSI môže tiež zvýšiť riziko vrodených chýb u detí. Používanie ICSI je tiež bežnejšie u starších mužov, kde je horšie motilita (pohyblivosť) spermií.

U detí narodených prostredníctvom IVF sa v neskoršom veku častejšie eviduje riziko výskytu kardiovaskulárnych a metabolických ochorení. Ak si budúci rodičia dajú zmraziť spermie, či vajíčka ešte v mladšom veku, môžu znížiť niektoré riziká v súvislosti s vyšším vekom, nevyhnú sa však rizikám súvisiacim s IVF.

Science Alert uvádza, že štatisticky má problémy s počatím jeden zo siedmych párov. Pričom práve vek budúcich rodičov je v tomto prípade dôležitým faktorom. Pre ženu, ktorá chce vo veku okolo 40 rokov podstúpiť umelé oplodnenie prostredníctvom IVF, šanca na úspech sa vyjadruje približne v hodnote 10-ich percent. U starších žien sa navyše ráta aj so skutočnosťou, že už produkujú menej vajíčok, takže pri umelom oplodnení bude zrejme potrebné absolvovať viac sérií stimulácie, čo môže byť v konečnom dôsledku mimoriadne nákladné.

5.2 Kedy teda začať?

Vedecké údaje sú jasné. Podľa vedcov najideálnejší vek pre splodenie dieťaťa je závislý od biologických hodín, a v tomto prípade je to pre ženy menej ako 35 rokov a pre mužov menej ako 40 rokov. Viac ako 75 percent mladých ľudí podceňuje vplyv veku na plodnosť mužov a žien, ale len 27 percent lekárov o tom diskutuje s pacientmi vo veku 18 až 34 rokov, ktorí chcú odložiť založenie rodiny na neskôr, a to najmä zo sociálnych dôvodov.

tags: #oplodnenie #zeny #psom