Oplodnenie vajíčka, zygota a proces vývoja

Zygota je prvotná bunka, ktorá vznikne splynutím dvoch pohlavných buniek - vajíčka a spermie. Je to úplne prvý útvar, prvé spojenie, ktoré sa po oplodnení vajíčka spermiou vytvorí a v tú chvíľu, z tejto jedinej bunky, vzniká nový život. Znalosť tohto úplne prvého diania krátko potom, čo ste počali, vám môže veľmi dobre načrtnúť, čo sa s vaším bábätkom deje v prvých okamihoch jeho vzniku.

Prvé hodiny existencie budúceho dieťaťa

Zygota už v tú chvíľu, keď sa spermia s vajíčkom spojí, má plný počet chromozómov (46), ktoré ste jej ako otec a matka budúceho dieťaťa odovzdali. Vďaka tomuto spojeniu má všetku dedičnú informáciu, s ktorou bude disponovať vaše budúce dieťa. Už v prvých hodinách po oplodnení je tak rozhodnuté o niektorých vlastnostiach vášho budúceho potomka.

Zygota sa následne delí na dva, následne štyri tzv. blastoméry (tak sa nazývajú bunky, ktoré vznikajú delením zygoty) a intenzívne sa delia ďalej, čím tvoria zárodok nového života.

Ryhovanie zygoty a vznik moruly

Tomuto procesu sa hovorí ryhovanie zygoty - bunka pri nej nemení svoj rozmer, stále je vo veľkosti pôvodného vajíčka, ale delí sa na ďalšie a ďalšie bunky, ktoré pri delení kopírujú svojej DNA.

Ryhovanie buniek zahŕňa tri alebo štyri cykly, počas ktorých sa vajíčko delí - v prvom vzniká dvojbunkové embryo, pri druhom štvorbunkové, po treťom delení sa morula skladá z ôsmich buniek a po štvrtom procese ryhovania vznikne z jedného spojenia vajíčka a spermie šesťnásťbunkový zárodok.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF

Tento proces sa v ženskom tele odohráva asi tri dni. Následne je toto bunkové zoskupenie, ktorému sa hovorí morula, zárodok budúceho bábätka, pripravené po cestovaní vajcovodom vstúpiť do maternice.

Cesta moruly do maternice a premena na blastocystu

Asi štvrtý deň po oplodnení sa vaša morula, ako môžeme nežne prezývať budúce bábätko, presunie do maternice. V tej dobe má morula ešte okolo seba nepriepustnú blanu, ktorá zohrala v oplodnení svoju podstatnú úlohu - táto takzvaná Zona pellucida totiž funguje ako vstupná brána k vajíčku - k oplodneniu pripúšťa len tie spermie, ktoré sú oplodneniaschopné a zdravé. Má na starosti tiež to, že zona pellucida bráni polyspermii - to znamená, že vajíčko oplodní iba jedna, a to tá najlepšia, spermia.

Po oplodnení vzniknuté rozdelené bunky chránia zárodok na ceste do maternice, kde končí ich úloha. Po doputovaní do maternice praskne a tým sa do vnútornej bunkovej masy moruly dostane veľké množstvo tekutiny a vznikajú veľké medzibunkové priestory vyplnené vodou, z ktorých sa nakoniec sformuje jednoliata dutina. Týmto okamihom sa morula mení v tzv. blastocystu.

Blastocysta a jej štruktúra

Blastocysta sa pohybuje voľne v maternici a vyživuje sa jej sekrétom. Vzniknutá dutina, ktorá sa nazýva blastocel, sa zväčšuje a následne sa blastocysta rozdelí na dve časti:

• tenká vonkajšia vrstva buniek tzv. trofoblastu, dáva vznik zárodočnej časti placenty.
• druhá skupina, ktorá sa nazýva embryoblast, v strede uložený blastomér, ktoré vytvoria telo budúceho bábätka.

Blastocysta voľne putuje maternicou a rýchlo naberá na objeme.

Prečítajte si tiež: Otehotnenie a ovulácia: Dôležité informácie

Nidácia - zahniezdenie vajíčka v maternici

Asi počas šiesteho dňa vývoja zárodku vášho budúceho bábätka dôjde k prichyteniu celej blastocysty ku tkanivu, ktorá vystiela maternicu, a tam prebehne takzvaná nidácia - vajíčko sa tu zahniezdi.

Už siedmy deň života zárodok začína produkovať ľudský hormón choriogonadotropín čiže hCG1- ten sa dostáva do vašej krvi a vy prvýkrát môžete jeho hladinu merať a tým si svoje tehotenstvo overiť.

Prvý týždeň vášho budúceho bábätka vo vašom tele končí.

Video: Od spermie k pôrodu

Zrodenie nového života je jedným z najväčších zázrakov prírody. Tento proces sa začína oplodnením - spojením vajíčka a spermie - a pokračuje sériou biologických krokov, ktoré vedú k vzniku nového človeka.

1. U mužov sa spermie začínajú tvoriť v období puberty. Tento proces prebieha v špeciálnych telových štruktúrach, ktoré zabezpečujú optimálne podmienky na ich vývoj. U žien sa vajíčka vytvárajú už pred narodením. Vaječníky obsahujú približne 1 - 2 milióny nezrelých vajíčok, z ktorých počas života dozrie len niekoľko stoviek.
2. Počas ovulácie praskne dozretý folikul a vajíčko sa uvoľní do vajíčkovodu. V tele sa zvyšuje hladina progesterónu, ktorý pripravuje sliznicu maternice na prijatie embrya.
3. Oplodnenie prebieha vo vajíčkovode. Aby k nemu došlo, musí sa stretnúť dozreté vajíčko so životaschopnou spermiou v správnom čase. Z miliónov spermií sa k vajíčku dostane len niekoľko stoviek.
4. Zygota sa počas niekoľkých dní mení na blastocystu - zhluk buniek, ktorý sa následne zahniezdi v sliznici maternice. Tento proces trvá približne 5 - 7 dní od oplodnenia. Z blastocysty sa vyvinie embryo a placenta.

Oplodnenie je prvým krokom na ceste k zrodu nového života. Je to jemný, no nesmierne významný proces, ktorý si zaslúži pozornosť, rešpekt a pochopenie.

Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením

Tretí týždeň tehotenstva

Tretí týždeň tehotenstva je kľúčovým obdobím, keď dochádza k samotnému oplodneniu. Vajíčko sa stretáva so spermiou a vzniká zygota - prvá bunka nového života.

Stručné zhrnutie 3. týždňa

V tomto týždni dochádza k počatiu, aj keď žena ešte netuší, že je tehotná. V treťom týždni sa z vajíčka a spermie stáva zygota. Tá sa rýchlo delí na dve, štyri, osem a viac buniek. Tento proces sa nazýva mitóza. Bunky vytvárajú guľovitú štruktúru - morulu, ktorá sa neskôr zmení na blastocystu. Embryo je zatiaľ mikroskopické, menšie ako makové zrniečko. V tomto štádiu ešte ultrazvuk tehotenstvo nepotvrdí. Embryo je príliš malé na to, aby bolo viditeľné. Žena v tomto období ešte netuší, že v jej tele už prebieha nový začiatok. Väčšinou sa necítia žiadne konkrétne zmeny, pretože oplodnené vajíčko je ešte na ceste do maternice. Keďže žena ešte o tehotenstve nevie, emocionálne prežíva cyklus ako obvykle. Aj keď ešte o tehotenstve neviete, partnerova podpora je významná. Spoločný zdravý životný štýl, komunikácia a blízkosť posilňujú puto a pripravujú vás na nové obdobie. Tento týždeň je ideálny na to, aby sa žena aj partner začali zameriavať na psychickú prípravu. Aj keď ešte nie je možné vedieť o tehotenstve s istotou, nastavenie mysle na pozitívne očakávania a pokoj môže mať veľký význam.

Časté otázky v 3. týždni tehotenstva

• Môžem už teraz zistiť, že som tehotná? Väčšinou ešte nie. Embryo je príliš malé a hCG hormón sa začne tvoriť až po uhniezdení v maternici, čo nastane až v 4. týždni.
• Aké príznaky môžem cítiť po oplodnení? Väčšinou ešte žiadne.
• Je už teraz určené pohlavie bábätka? Áno, pohlavie závisí od chromozómu, ktorý nesie spermia - X alebo Y.
• Môžem užívať lieky, ak ešte neviem, že som tehotná? Niektoré lieky môžu byť rizikové.
• Čo môžem urobiť pre podporu počatia? Ak plánujete otehotnieť, sledujte pravidelnosť svojho menštruačného cyklu a zvážte použitie ovulačných testov. Tie vám môžu pomôcť určiť, kedy nastáva najvhodnejší čas na počatie, teda kedy dochádza k ovulácii.

Samotný proces oplodnenia

Aby mohlo dôjsť k oplodneniu, musí spermia preniknúť k vajíčku v čase ovulácie. Ovulácia, teda uvoľnenie zrelého vajíčka, je u každej ženy veľmi individuálna a súvisí jednak s dĺžkou menštruačného cyklu a jednak s dĺžkou samotnej menštruácie. Zvyčajne nastáva približne medzi 10. a 18. dňom cyklu. Vajíčko je už zrelé, tzv. Graafov folikul, ktoré sa vydáva na cestu vajcovodom smerom do maternice. Počas pohlavného styku sa najaktívnejšia spermia, poháňaná bičíkom, spojí s vajíčkom a dôjde k oplodneniu. Behom preniknutia spermie do vajíčka, spermia vylučuje enzýmy, ktoré jej pomáhajú vniknúť jednoduchšie do vajíčka. Niekedy sa však môže stať, že skutočne k oplodneniu vajíčka dôjde i dvomi alebo tromi spermiami, čo znamená vážne poškodenie plodu. Takéto tehotenstvo buď končí potratom plodu, alebo sa narodí dieťa s veľmi závažnými vývojovými vadami, ktoré sú často nezlučiteľné so životom.

Potom, ako dôjde k spojeniu vajíčka a spermie, spája sa aj genetický materiál otca a matky. Vajíčko je tak kompletne oplodnené a pomaly sa začína presúvať do maternice. Toto obdobie sa nazýva zygota. Vajíčko sa začína deliť na množstvo buniek, ktoré sa zároveň zmenšujú a spájajú, pričom postupne vzniká útvar podobný moruši, tzv. morula. Vajíčko sa dostáva do maternice, kde sa začína uhniezďovať.

V maternici vzniká dutinka, v ktorej sa tvorí tekutina. Práve vďaka tejto tekutine dochádza k rozdeleniu moruly na dve časti. Jedna časť, tzv. trofoblast, je vonkajšia vrstva buniek. Vnútorná časť, ktorá vzniká týmto delením, je tzv. vnútorná bunková hmota, čo je predstupeň embrya. Takto rozdelené vajíčko, ktoré pozostáva z vonkajšej a vnútornej hmoty oddelených tekutinou, sa odborne nazýva blastocysta. Všetky bunky blastocysty sú v tomto štádiu rovnaké.

V tento deň sa blastocysta zdokonaluje a dotvára, ukončuje delenie na dve časti. Behom tohto dňa sa blastocysta prilepí na stenu maternice. Tento deň sa ukončuje uhniezdenie vajíčka v maternici. Trofoblast už úplne prilieha k stene maternice a začína produkovať hormón hCG (ľudský chóriový gonadotrin), ktorý udržuje aktivitu žltého telieska.

Uhniezdenie vajíčka

Proces uhniezďovania vajíčka v maternici je relatívne komplikovaná a komplexná záležitosť. Uhniezdenie vajíčka v maternici je veľmi dôležité, pretože iba v prípade, že k uhniezdeniu dôjde, je možné považovať oplodnenie vajíčka ženy spermiou muža za začiatok tehotenstva. Mnoho budúcich rodičov sa domnieva, že v okamihu, ako dôjde k nechránenému pohlavnému styku, stačí len čakať, kedy sa dominantné vajíčko ženy stretne s najrýchlejšou a dominantou spermiou muža. A to značí začiatok tehotenstva.

Potom, čo splynú vajíčko a spermia, vzniká bunka - zygota, ktorá putuje cez vajcovody do maternice. Počas migrácie sa bunka viackrát delí. Po prvom delení vzniká tzv. morula (blastomér), ktorá obsahuje 8 buniek a zachováva 23 chromozómov matky a 23 chromozómov otca. Ďalším delením už vajíčko obsahuje 16 buniek, počas migrácie sa oddeľuje trofoblast (z neho sa následne tvorí placenta) a postupne sa vo vajíčku vytvára jadro - blastula. Vajíčko sa už v tomto štádiu prichýta na maternicu a mení sa na blastocystu, ktorá sa delí na vonkajšiu a vnútornú časť. Blastocysta sa zrastá s maternicou. Tento proces trvá zhruba 7 dní, kým sa začne vajíčko stabilne uhniezďovať. V tomto štádiu je stále otázne, či sa vajíčko stabilne uhniezdi. Ak sa začne produkovať hCG hormón, je zrejmé, že oplodnené vajíčko sa v maternici úspešne uhniezdilo. Celý proces uhniezďovania vajíčka, vrátane migrácie a nidácia, trvá približne 13 - 14 dní.

Ontogenetický vývin

Ontogenetický vývin - ontogenéza - je komplexný proces, ktorý zahŕňa všetky fázy života organizmu od jeho začiatku až po koniec. Tento vývin sa u pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, vrátane človeka, začína tvorbou pohlavných buniek, pokračuje oplodnením a vývojom nového jedinca, a končí smrťou. Ontogenéza zahrnuje obdobia rastu, dozrievania, reprodukcie a nakoniec aj starnutia.

Aby sme pochopili celý tento vývin, musíme sa vrátiť na úplný začiatok, kde sa tvorba nového jedinca začína procesom tvorby pohlavných buniek, tzv. gametogenézou. Pohlavné bunky, mužské spermie a ženské vajíčka, majú polovičný (haploidný) počet chromozómov ako telové (somatické) bunky - u človeka je to 23 chromozómov. Splynutím spermie a vajíčka sa obnovuje diploidný stav (46 chromozómov), čo umožňuje špeciálne delenie jadra nazývané meióza. Gaméty sa tvoria v pohlavných orgánoch a ich vývoj vedie k vytvoreniu nového jedinca. Keď hovoríme o vzniku pohlavných buniek z hľadiska ontogenetického vývinu človeka, zvykne sa toto obdobie nazývať pojmom proontogenéza (progenéza) (gr. Proontogenéza (vývin pohlavných buniek a oplodnenie vajíčka spermiou)

Prenatálne obdobie

• Embryonálny vývin (1.-8. týždeň)
  • Blastogenéza (1.-2. týždeň)
    • zygota (1. deň)
    • morula (3.-4. deň)
    • blastocysta (5.-7. deň)
    • zárodkový štít (8.-14. deň)
  • Skorá organogenéza (3.-8. týždeň)
    • zárodkové listy (3. týždeň)
    • primitívne orgány (4. týždeň)
    • zárodok - embryo (5.-8. týždeň)
• Fetálny vývin (9.-38. týždeň)

Princípom vývinu pohlavných buniek je redukcia počtu chromozómov na polovicu v procese meiózy. Pred meiózou dochádza k zmnoženiu DNA (v S-fáze), takže každý chromozóm je zložený z dvoch chromatíd (2c). Potom sa počas I. meiotického delenia páruju homologické chromozómy, vymenia si úseky DNA (crossing-over) a po rozdelení bunky vzniknú dve dcérske bunky s polovičným (haploidným) počtom (n) chromozómov, ale stále s dvojnásobným množstvom DNA (2c). V II. meiotickom delení dochádza k rozdeleniu aj týchto dvojchromatidových chromozómov, takže každá z dcérskych buniek získa len po jednej kópii DNA (1c).

Okrem redukcie počtu chromozómov na polovicu dochádza počas vývinu pohlavných buniek aj k výraznej morfologickej diferenciácii: spermie sú najmenšie bunky ľudského tela (hlavička len 5 µm, bičík má asi 50 µm), nemajú prakticky žiadnu cytoplazmu a sú pohyblivé, zatiaľ čo vajíčko je najväčšia bunka tela (asi 100 µm), má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.

V závislosti od toho, či sa vyvíjajú mužské alebo ženské pohlavné bunky, hovoríme o:

• spermatogenéza (spermiogenéza) - vznik mužských pohlavných buniek - spermií
• oogenéza (ovogenéza) - vznik ženských pohlavných buniek - vajíčok (jedn. č. oocyt)

Spermatogenéza

Spermie vznikajú v mužských pohlavných orgánoch - semenníkoch. Optimálna teplota pre spermatogenézu je asi o 2 °C nižšia ako je telesná teplota, preto sú semenníky umiestnené v miešku mimo tela. Potrebná teplota je zabezpečená reguláciou krvného obehu a kontrakciou hladkej svaloviny pod kožou mieška. Spermatogenéza prebieha neustále od puberty až po starobu.

Spermie vznikajú z diploidných prvopohlavných buniek, ktoré sa nazývajú spermatogónie. Veľmi malé množstvo spermatogónií je prítomné v semenníkoch už pri narodení, ale tieto ostávajú až do puberty neaktívne. V puberte dochádza k ich aktivácii prostredníctvom folikulostimulačného hormónu (FSH), ktorý je produktom hypotalamo-hypofýzového komplexu, a následne mužského pohlavného hormónu testosterónu. Významnú úlohu zohráva stimulácia vmedzerenými Leydigovými bunkami. Aktivované spermatogónie sa mitoticky delia, čím sa zvyšuje ich počet.

Niektoré spermatogónie ostávajú v štádiu prekurzorických buniek, zatiaľ čo ostatné sa začnú vyvíjať na primárne spermatocyty (spermatocyty I. rádu) a vstupujú do meiózy. Ich jadrá sa zmenšujú a zahusťujú v súvislosti s tým, ako pokračuje delenie. Po I. meiotickom delení vznikajú z jedného primárneho spermatocytu dva sekundárne spermatocyty (spermatocyty II. rádu), ktoré už majú polovičné množstvo chromozómov, ale chromozómy sú tvorené dvomi chromatidami. Napokon po II. meiotickom delení vznikajú spermatidy s 23 jednochromatidovými chromozómami. Z každého primárneho spermatocytu tak vzniknú 4 spermatidy.

Spermatidy ďalej dozrievajú, ich cytoplazma sa predlžuje do žubrienkovitého tvaru a na jej konci vznikne bičík. Pri tomto procese majú veľký význam Sertoliho bunky, ktoré sa nachádzajú v stenách semenotvorných kanálikov. V ejakuláte o objeme 4-5 ml sa nachádza približne 400-500 miliónov spermií. Spermie môžu byť málo pohyblivé, morfologicky abnormálne alebo nezrelé, ich podiel by však nemal presiahnuť 15 %. Väčšie percento je považované za faktor znižujúci plodnosť. V súčasnosti dochádza k všeobecnému poklesu počtu spermií ako aj zvyšovaniu podielu abnormálnych foriem, čo súvisí s nezdravým životným štýlom (napr. fajčenie, alkohol, obezita). Spermia je najmenšia bunka ľudského tela. Jej telo sa skladá z 3 častí:

• hlavička spermie - nachádza sa tu najdôležitejšia organela - jadro, ktorá nesie polovicu genetickej informácie budúceho embrya
• krčok - stredná časť, v ktorej sa nachádzajú mitochondrie, zabezpečujúce energiu pre aktívny pohyb spermie
• bičík - má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov

V prednej časti hlavičky spermie sa nachádza tzv. akrozóm, ktorý obsahuje enzýmy umožňujúce spermii preniknúť cez obaly vajíčka.

Oogenéza

Vajíčka vznikajú v ženských pohlavných orgánoch - vaječníkoch. Na rozdiel od spermií, ktoré vznikajú až v puberte a tvoria sa neustále až do smrti, je najviac vajíčok v tele dievčaťa prítomných pri narodení (asi 700 000). Odvtedy sa ich počet neustále znižuje a nové už nevznikajú. Medzi 16-25 rokmi je ich asi 150 000, medzi 26-35 rokmi asi 50 000, medzi 36-45 rokmi asi 34 000 a po menopauze (asi 45-55 rokov) vymiznú všetky. Vo vaječníku sa nachádzajú nezrelé vajíčka, ktoré postupne definitívne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu.

Z prvopohlavných buniek vznikajú diploidné oogónie, ktoré sa mitoticky množia do spomínaného počtu asi 700 000. Akonáhle ustane ich mitotická aktivita, vstupujú do meiózy. To je ďalší dôležitý rozdiel oproti spermiám, resp. spermatogóniám, ktoré sa meioticky začínajú deliť až v puberte. I. meiotické delenie oogónií však zastane v štádiu profázy I. (v diploténnom štádiu) a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Takéto štádium bunky sa nazýva primárny oocyt (oocyt I. rádu). Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu, počas ktorej sa v ňom ukladajú zásobné látky potrebné pre výstavbu vaječných a zárodočných obalov budúceho embrya a tiež ako zdroj energie. Tým dochádza, opačne ako v prípade spermií, k zväčšovaniu cytoplazmy.

Zároveň sa primárne oocyty obaľujú okolitým tkanivom a spolu s ním vytvárajú primárny folikul. Primárne folikuly dozrievajú v pravidelných mesačných intervaloch počas ovariálneho cyklu, kedy dochádza k rastu a dozrievaniu niekoľkých primárnych folikulov a vzniku Graafovho folikulu. Zároveň s uvoľnením vajíčka z Graafovho folikulu (ovulácia) dochádza k ukončeniu I. meiotického delenia a vzniku dvoch nerovnocenných buniek - veľkého sekundárneho oocytu (oocytu II. rádu) a malého pólového telieska. Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia gonadotropné hormóny predného laloku hypofýzy a tiež pohlavné hormóny, ktoré produkujú vaječníky.

Druhé meiotické delenie nastane až v čase oplodnenia vajíčka spermiou, po ktorom vzniká už zrelé vajíčko - ootida (ovum), a ďalšie pólové teliesko. Niekedy sa rozdelí ešte aj prvé pólové teliesko, ale keďže ani jedno pólové teliesko prakticky nemá nijakú cytoplazmu, všetky zanikajú.

Keďže vajíčko "dozrie" až po oplodnení spermiou, čo je už definované ako zygota, u človek sa prakticky so zrelým vajíčkom nikdy nestretávame. Rovnako sa nestretávame s ľudským vajíčkom ako so samostatnou bunkou - vždy je buď súčasťou folikulu (primárneho alebo Graafovho), na ktorom je priamo závislé, alebo sú bunky na jeho povrchu potrebné k samotnému oplodneniu spermiou (tzv. vrstva cumulus oophorus - lat. corona radiata).

Samotné oplodnenie

Spermie sa po pohlavnom akte - koitus (lat. coitus = pohlavný, sexuálny styk, súlož) - dostávajú cez pošvu a maternicu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 1-2 dni. Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre následné oplodnenie vajíčka - kapacitácia spermií. Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné. Pohybu spermií napomáha aj sekrét vajíčkovodu, tvorba ktorého je zvýšená práve ku koncu folikulárnej fázy ovariálneho cyklu.

K vajíčku sa dostáva iba 300-500 spermií z počiatočného počtu 200-300 miliónov, a len 1 spermia oplodňuje vajíčko. Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka. Súčasne vajíčko reaguje tzv. oplodňovacou reakciou, ktorá zabráni prieniku ďalších spermií. Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ v štádiu oocytu II. rádu. Krátko na to dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie.

Ak dôjde k súčasnému oplodneniu dvoch dozretých vajíčok (dvomi rôznymi spermiami), narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá. Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať. Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikajú oddelením a samostatným vývinom blastomér. Takéto dvojčatá majú oddelený ako amniový, tak aj choriový vak. Výnimočne môže dôjsť aj k rozdeleniu blastocysty alebo zárodkového prúžku, a potom majú dvojčatá spoločnú placentu alebo dokonca aj amniovú dutinu. Ak však nedôjde k úplnému oddeleniu zárodkového prúžku, vznikajú siamské dvojčatá.

Prenatálny vývin

Prenatálny vývin je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty. Prenatálne obdobie vývinu človeka prebieha v maternici, preto ho nazývame vnútromaternicový (intrauterinný) vývin. Prenatálnym vývinom človeka sa zaoberá embryológia.

Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní). V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred odplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).

Rozdeľuje sa na 2 fázy:

• embryonálny vývin (od oplodnenia prvých 8 týždňov) - vyvíja sa zárodok (embryo)
• fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu) - vyvíja sa plod (fetus)

V organizme gravidnej matky sa zvyšuje ventilácia pľúc, pretože telo potrebuje viac kyslíka pre seba aj pre plod. Rovnako sa zvyšuje funkcia obličiek, ktoré musia spracovať zvýšené množstvo odpadových látok. Mení sa aj látková premena (metabolizmus), aby sa zabezpečil dostatok živín pre rast a vývoj plodu. Obdobie embryonálneho vývinu je charakteristické kvalitatívnymi a relatívne rýchlymi zmenami, ktoré sú veľmi citlivé na pôsobenie škodlivých činiteľov, ako sú chemické látky (lieky, alkohol), ionizujúce žiarenie (niektoré lekárske vyšetrenia), stres. Negatívne faktory môžu vyvolať potrat (abortus) alebo vznik vrodených vývinových chýb. Príčinami vzniku vrodených chýb sa zaoberá vedná disciplína teratológia.

Od vrodených vývinových chýb treba odlišovať vrodené genetické ochorenia, ktorých podstata je v genetickej informácii plodu, a ich prejav je nezávislý od podmienok tehotenstva.

Prvý týždeň embryonálneho vývinu

Embryonálny vývin začína charakteristickým mitotickým delením oplodneného vajíčka, pričom medzi jednotlivými bunkami sú hlboké brázdy - brázdenie (ryhovanie) zygoty. Jedno delenie prebieha približne raz za 24 hodín a celkový objem vajíčka sa počas ryhovania nezväčšuje kvôli tomu, že stále je prítomná zona pellucida. Jednotlivé bunky sa nazývajú blastoméry.

V čase, keď embryo pozostáva z 32 buniek, časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula). V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast. Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.

Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice. Povrchové bunky trofoblastu sa spájajú medzi sebou a vytvárajú mnohojadrový útvar - syncytiotrofoblast, ktorý postupuje ďalej do endometria a zároveň so sebou vťahuje aj blastocystu. Vrstva samostatných buniek trofoblastu, ktorý prilieha k embryu, sa nazýva cytotrofoblast. V tejto fáze sa mení aj sliznica endometria, v ktorom sa zmnožia cievy a zvyšuje sa aktivita žliazok.

Počas zahniezdenia embrya pravdepodobne viacero mechanizmov zabezpečuje potláčanie imunitnej reakcie matky (protizápalové faktory, maskovanie antigénov vrstvou mukoproteínu, zvýšená lokálna hladina progesterónu). Implantácia zároveň spúšťa v mnohojadrovom trofoblaste syntézu choriongonadotropínu (hCG), ktorý zastavuje dozrievanie ďalších folikulov, resp. dáva signál žltému teliesku, aby nezaniklo a ďalej produkovalo progesterón.

#

tags: #oplodnenie #vajicka #zygota