Oplodnenie vajíčka: Prezentácia biológie

Úvod

Rozmnožovanie je základný prejav života, ktorý zabezpečuje zachovanie druhu, prenos dedičných vlastností a vznik nových druhov. Tento článok sa zameriava na proces oplodnenia vajíčka v kontexte rozmnožovania rastlín a živočíchov.

Rozmnožovanie rastlín

Rozmnožovanie rastlín sa delí na nepohlavné (vegetatívne) a pohlavné.

Nepohlavné rozmnožovanie rastlín

Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny, čo znamená, že nová rastlina je geneticky zhodná s materskou rastlinou. Medzi spôsoby nepohlavného rozmnožovania patrí:

• Rozmnožovanie bunkovým delením (jednobunkové rastliny)
• Poplazmi (jahoda)
• Odrezkami (vŕba, begónia)
• Podzemkami
• Hľuzami (zemiak)
• Cibuľkami (snežienka)

Pohlavné rozmnožovanie rastlín

Pohlavné rozmnožovanie zahŕňa splynutie dvoch gamét (pohlavných buniek). U vyšších semenných rastlín sa pohlavné orgány nachádzajú v kvetoch, kde sa vyvíjajú gaméty. Samičia pohlavná bunka - vajíčko - sa vyvíja v semenníku. Peľnice obsahujú peľové zrnká - samčie pohlavné bunky.

Rozmnožovanie živočíchov

Rozmnožovanie živočíchov sa delí na nepohlavné a pohlavné.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF

Nepohlavné rozmnožovanie živočíchov

Tento spôsob rozmnožovania je typický pre jednobunkovce a nižšie mnohobunkovce. Príkladom je rozdelenie materskej bunky na dva nové jedince. Nepohlavné rozmnožovanie nie je výhodné z hľadiska vývoja druhu, pretože nevedie k zvýšeniu genetickej variability. Všetci potomkovia sú geneticky identickí s materským jedincom, čo obmedzuje schopnosť druhu adaptovať sa na meniace sa podmienky prostredia.

Spôsoby nepohlavného rozmnožovania prvokov

• Mitotické delenie: Jadro aj cytoplazma bunky sa delia, čo vedie k vzniku dvoch dcérskych buniek. Najčastejšou formou je binárne delenie, kde sa materská bunka rozdelí na dve dcérske bunky, buď pozdĺžne (napr. bičíkovce, červenoočká) alebo priečne (napr. nálevníky).
• Polytómia: Jadro sa mnohonásobne rozdelí bez rozdelenia cytoplazmy, čo vedie k tvorbe mnohojadrových buniek, z ktorých sa neskôr oddelia jednojadrové dcérske bunky (napr. dierkavce a mrežovce).
• Pučanie: Nový jedinec vzniká z výbežkov na materskej bunke.

Nepohlavné rozmnožovanie mnohobunkových živočíchov

• Delenie materského organizmu: U živočíchov s vysokou regeneračnou schopnosťou, ako sú napr. mechúrniky a ostnatokožce, sa stretávame s delením materského organizmu na dve alebo aj viac častí. U polypovcov sa tento proces nazýva fisipária, u hviezdoviek a hadovíc reprodukčná autotómia.
• Pučanie (gemipária): Nový jedinec vyrastá z malej skupiny buniek na tele materského organizmu. Tento proces môže byť vonkajší (napr. u polypov) alebo vnútorný.

Pohlavné rozmnožovanie živočíchov

Nový jedinec vzniká z jednej oplodnenej bunky - zygoty, ktorá vzniká splynutím samčej a samičej pohlavnej bunky. Pohlavné bunky sa tvoria v pohlavných žľazách (gonádach). Samičie pohlavné bunky - vajíčka - sa tvoria vo vaječníkoch a samčie pohlavné bunky - spermie - v semenníkoch.

Gaméty

Existujú dva typy gamét:

• Samičia pohlavná bunka (makrogaméta, vajcová bunka, vajíčko) - štandardne väčšia, nepohyblivá bunka.
• Samčia pohlavná bunka (mikrogaméta, spermatická bunka, spermia) - štandardne menšia, pohyblivá bunka.

Obe gaméty vznikajú redukčným meiotickým delením a sú haploidné, teda obsahujú polovičný počet chromozómov. Ich splynutím vzniká diploidná zygota, ktorá je základom nového jedinca.

Pohlavné rozmnožovanie prvokov

U prvokov, ktoré sú jednobunkové organizmy, sa pohlavné rozmnožovanie tiež deje, ale trochu iným spôsobom ako u mnohobunkových živočíchov.

Prečítajte si tiež: Otehotnenie a ovulácia: Dôležité informácie

• Gametogamia: Prvok (napríklad améba alebo bičíkovec) dokáže vytvoriť špeciálne pohlavné bunky, ktoré nazývame gaméty. Tieto gaméty sú menšie, špecializované bunky, ktoré sa vytvoria buď tak, že sa prvok rozdelí na viaceré malé časti, alebo ich jednoducho uvoľní. Tieto gaméty potom hľadajú iné gaméty z iných prvokov, aby sa spojili. Keď sa dve gaméty (samčia a samičia) stretnú, splynú do jednej novej bunky, ktorá má kombinovanú genetickú informáciu od oboch rodičov. Izogamia je splynutie dvoch tvarovo a veľkostne rovnakých pohlavných buniek (izogaméty), zatiaľ čo anizogamia je splynutie dvoch tvarovo a veľkostne odlišných buniek (anizogaméty).
• Gamontogamia: Samotné dospelé bunky vystupujú v pozícii samčej a samičej bunky, a teda špecializované gaméty tu nie sú. Príkladom tohto procesu je napr. konjugácia u nálevníkov, pri ktorej sa dva jedince dočasne spoja a vymenia si genetický materiál. V tomto procese si každý jedinec rozdelí jadro na dve, z ktorých jedno (micronucleus, migratórne jadro) putuje do druhého jedinca. Po výmene tieto nové jadrá splynú s pôvodným jadrom v každom jedincovi, čím sa obnoví genetická informácia.

Pohlavné rozmnožovanie mnohobunkových živočíchov

Prebieha vždy ako oogamia. Pri oogamii sa samičia pohlavná bunka (vajíčko) spája so samčou pohlavnou bunkou (spermiou). Vajíčka sú nepohyblivé a väčšie, zatiaľ čo spermie sú malé a pohyblivé.

Pohlavné žľazy

Pohlavné bunky sa spravidla vyvíjajú v pohlavných žľazách: spermie v semenníkoch (testis) a vajíčka vo vaječníkoch (ovarium). U niektorých živočíchov, napríklad u hubiek, vznikajú spermie a vajíčka v mezoglei, pričom spermie sú vodou prenášané k vajíčkam, ktoré oplodňujú.

Gonochorizmus a hermafroditizmus

Podobne, ako to je v prípade jedno- a dvojdomých rastlín, aj živočíchy môžu byť z hľadiska tvorby pohlavných orgánov a buniek dvoch typov:

• Rôznopohlavné (gonochorizmus): Samčie a samičie pohlavné bunky sa tvoria v rôznych jedincoch.
• Obojopohlavné (hermafroditizmus): Samčie a samičie pohlavné bunky sa tvoria v jednom jedincovi. Hermafroditizmus môže prebiehať dvoma spôsobmi: postupný hermafroditizmus znamená, že jedinec je najprv samcom a neskôr sa stáva samicou, alebo naopak (napr. niektoré morské slimáky, ryby klauny). Súčasný hermafroditizmus znamená, že vajíčka a spermie sa tvoria naraz, pričom existujú genetické mechanizmy, ktoré zabraňujú samooplodneniu (napr. ploskulice, dážďovky, slimák záhradný, niektoré mechúrniky). Hermafroditizmus predstavuje ekologickú adaptáciu, ktorá sa vyskytuje v prípadoch, keď je populácia riedka alebo keď živočíchy majú obmedzenú pohyblivosť či parazitický spôsob života.

Partenogenéza

Partenogenéza je osobitný spôsob rozmnožovania, pri ktorom nový jedinec vzniká z neoplodneného vajíčka. Tento typ rozmnožovania sa vyskytuje u vírnikov, kôrovcoch, niektorých druhov hmyzu (napr. vošky) a rýb. Partenogenéza umožňuje živočíchom rýchlo vytvárať potomstvo bez potreby oplodnenia, čo môže byť výhodné v stabilnom prostredí s dostatkom zdrojov.

Neoténia

Neoténia je jav, pri ktorom živočích dosiahne pohlavnú zrelosť už v larválnom štádiu, teda ešte pred tým, než sa úplne vyvinie do dospelého jedinca. To znamená, že larva sa môže rozmnožovať, aj keď ešte neprešla všetkými štádiami vývinu. Tento fenomén sa vyskytuje u niektorých druhov mnohoštetinavcov, obojživelníkov (napr. axolotl).

Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením

Pohlavné znaky

Pohlavné znaky u živočíchov zohrávajú kľúčovú úlohu v ich reprodukčnom správaní a vo výraznom odlišovaní samcov od samíc, čím prispievajú k vzniku pohlavnej dvojtvárnosti (sexuálny dimorfizmus).

Primárne pohlavné znaky

Sú priamo spojené s rozmnožovacím systémom. Patria sem pohlavné žľazy, ako sú vaječníky u samíc a semenníky u samcov, ktoré produkujú gaméty - vajíčka a spermie. K primárnym znakom patria aj vývody týchto žliaz a prídavné žľazy, ktoré vylučujú látky potrebné pre oplodnenie alebo vývin zárodku.

Sekundárne pohlavné znaky

Zahŕňajú rôzne morfologické, anatomické a behaviorálne charakteristiky, ktoré prispievajú k rozmnožovaciemu úspechu, ale nie sú priamo spojené s oplodnením. Patria sem adaptácie na prichytenie samičky pri kopulácii (napr. predný pár nôh potápnika), pomocné orgány na prechovávanie vajíčok a mláďat (napr. vak u vačkovcov), alebo špeciálne orgány na prenos spermií, ako sú gonopódia u žralokov. Zvláštnu úlohu medzi sekundárnymi znakmi zohráva sfarbenie peria alebo srsti, ktoré slúži na prilákanie partnerov alebo zastrašenie konkurentov. Okrídlenosť a bezkrídlosť môžu byť tiež sekundárnymi pohlavnými znakmi, napríklad u niektorých druhov hmyzu, kde tieto vlastnosti súvisia s reprodukčnými úlohami a líšia sa medzi pohlaviami alebo kastami. Sekundárne znaky môžu zahŕňať aj signálne charakteristiky, ako sú pachové žľazy, ozdobné perie samcov vtákov, parohy u samcov cicavcov či sfarbenie samcov rýb v období neresu. Tieto znaky môžu byť trvalé alebo dočasné, objavujúce sa len počas obdobia rozmnožovania (napr. svadobné tance, sezónne zmeny sfarbenia).

Vývin sekundárnych pohlavných znakov je u stavovcov ovplyvňovaný hlavne steroidnými hormónmi, zatiaľ čo u hmyzu sú tieto znaky väčšinou determinované priamo geneticky.

Vajíčko

Vajíčko má zvyčajne guľovitý tvar a patrí medzi najväčšie bunky v tele organizmu. Vo vnútri sa nachádza cytoplazma (nazývaná aj ooplazma), ktorá obsahuje mitochondrie a kvapôčky žĺtka. Žĺtok slúži ako zdroj výživy a stavebný materiál pre vyvíjajúci sa zárodok (embryo). Množstvo žĺtka vo vajíčku sa líši u rôznych živočíchov.

Podľa toho, koľko žĺtka vajíčko obsahuje a ako je v ňom rozložené, delíme vajíčka na:

• Oligolecitálne a izolecitálne: Obsahujú málo žĺtka, ktoré je rovnomerne rozložené po celej cytoplazme (napr. ježovky).
• Mezolecitálne a heterolecitálne: Žĺtok je koncentrovaný na jednom konci - vegetatívny pól (napr. obojživelníky).

Oplodnenie (fertilizácia)

Je proces, pri ktorom dochádza k splynutiu gamét opačného pohlavného typu, konkrétne vajíčka a spermie. Tento proces vedie k vytvoreniu zygoty, čo je oplodnené vajíčko.

U živočíchov rozlišujeme dva spôsoby oplodnenia:

• Vonkajšie oplodnenie: K splynutiu gamét dochádza mimo tela matky (vodné bezstavovcov, rýb a obojživelníkov).
• Vnútorné oplodnenie: Gaméty splývajú vo vnútorných pohlavných orgánoch matky (väčšina suchozemských bezstavovcov, drsnokožce, plazy, vtáky, cicavce).

U väčšiny živočíchov, ktoré sa rozmnožujú vnútorným oplodnením, majú samce špecializované kopulačné orgány (napr. hemipenis u niektorých plazov, penis u cicavcov), ktorým prenášajú počas pohlavného aktu (kopulácia, coitus) spermie do tela samice.

Niektoré živočíchy, ktoré tiež využívajú vnútorné oplodnenie, nemajú kopulačné orgány. Namiesto toho samce vytvárajú spermatofory, čo sú akési nosiče spermií, ktoré umiestňujú buď na telo samice, alebo na miesto, kde ich samica neskôr vyzdvihne (napr. niektoré druhy hmyzu, pavúkov alebo mlokov).

Stratégie vývoja mláďat

Pri rozmnožovaní živočíchov existujú rôzne stratégie, ako sa mláďatá vyvíjajú a prichádzajú na svet.

• Oviparia: Samice kladú vajíčka, ktoré sa vyvíjajú mimo tela matky. Mláďatá sa vyliahnu z vajec, často až po určitom čase (väčšina vtákov, plazov, rýb a hmyzu).
• Viviparia: Mláďatá sa vyvíjajú priamo v tele matky a sú narodené živé, teda nie v podobe vajec. Matka poskytuje mláďatám živiny počas ich vývinu (väčšina cicavcov, niektoré druhy hadov a jašteríc, žraloky).
• Ovoviviparia: Vajíčka sa vyvíjajú a liahnu vo vnútri tela matky, ale mláďatá dostávajú výživu iba z vajíčka, nie priamo od matky.

Rodozmena (metagenéza)

Rodozmena (metagenéza) je termín označujúci životný cyklus rastlín (ale aj mnohých húb a niektorých živočíchov) charakterizovaný striedaním sa dvoch generácií odlišujúcich sa v prvom rade geneticky:

• Gametofyt (pohlavná generácia): S jedným súborom chromozómov (haploidný počet, n) v telových (somatických) bunkách.
• Sporofyt (nepohlavná generácia): S dvomi súbormi predstavujúcich homologické chromozómy (diploidný počet, 2n) v somatických bunkách.

Fúziou haploidných pohlavných buniek (samčej a samičej) vzniká diploidná zygota (2n). Tá sa delí mitoticky a je základom pre vznik mnohobunkového sporofytu. Na sporofyte sa po istom čase diferencujú výstrusnice (spórangiá), ktoré produkujú výtrusy procesom meiózy, čím sa redukuje počet chromozómov na polovicu (n). Tieto haploidné spóry sa ďalej delia mitoticky, čím tvoria základ mnohobunkového gametofytu.

Prvé suchozemské rastliny - ryniorasty - mali podobne ako ich predkovia rovnakotvarú (izomorfnú) rodozmenu. Sporofyt a gametofyt mali podobný tvar, líšili sa len počtom chromozómov (sporofyt 2n, gametofyt n) a tým, že na sporofyte vznikali výtrusnice a na gametofyte pohlavné orgány. U týchto rastlín si obidve generácie možno skutočne predstaviť ako samostatné rastlinky vo forme sporofytu alebo gametofytu.

Po prechode rastlín na pevninu však vývoj smeroval k redukcii niektorej generácie, výsledkom čoho bola rôznotvará (heteromorfná, anizomorfná) rodozmena. Tu už viac či menej jedna generácia bola závislá na druhej, predovšetkým vo výžive, pričom gametofyt a sporofyt si už možno predstaviť väčšinou len ako dve časti jednej a tej istej rastliny. Fylogenetický vývoj mal dva základné smery: u machorastov prevláda gametofytická generácia nad sporofytom a u ostatných vyšších rastlín je typickým prevládajúcim znakom rodozmeny sporofyt.

Extrémna redukcia gametofytu

Extrémna redukcia gametofytu krytosemenných rastlín je do počtu len niekoľko málo buniek. V prípade samičieho gametofytu ide o 7 buniek (zárodočný vak), samčí gametofyt je tvorený dokonca len 2-3 bunkami (peľové zrnko).

Ak sa výtrusy sporofytu tvarovo od seba nelíšia, hovoríme o rovnakovýtrusovej (izospórickej) rodozmene. Takéto výstrusy majú napr. prasličky (rod Equisetum). Ak sa výtrusy rozlišujú tvarom, hovoríme o rôznovýtrusovej (heterospórickej) rodozmene.

Nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie rastlín

Zatiaľ čo zo živočíchov sa nepohlavne rozmnožujú len vývojovo najnižšie druhy, z rastlín sa mnohými spôsobmi nepohlavne rozmnožujú aj vyššie rastliny. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny, čiže z buniek, ktoré vznikli mitotickým delením a dcérske rastliny tak majú rovnakú genetickú informáciu ako materská rastlina.

Niekedy sa možno stretnúť s termínom vegetatívne rozmnožovanie, ktoré vo svojej podstate označuje taký spôsob nepohlavného rozmnožovania, ktorý súvisí s vegetatívnymi orgánmi rastlín (koreň, stonka, listy). Keďže vývojovo nižšie skupiny rastlín nemajú typické rastlinné orgány, je u nich vhodnejšie hovoriť len o nepohlavnom spôsobe rozmnožovania. Tieto termíny sa často ľubovoľne zamieňajú.

Význam nepohlavného rozmnožovania

Bez možnosti nepohlavného rozmnožovania by mnoho rastlinných druhov, ktoré vznikli medzidruhovým krížením alebo zmnožením vlastného chromozómového súboru, nemohlo existovať. Takéto rastliny majú problémy pri tvorbe pohlavných buniek počas meiózy - nedochádza u nich k správnej konjugácii homologických chromozómov a ich rozchode v anafáze I. meiotického delenia, čoho výsledkom sú neživotaschopné gaméty.

Pohlavné rozmnožovanie rastlín

Pri pohlavnom rozmnožovaní sa nová rastlina vyvinie zo zygoty, ktorá vznikla splynutím dvoch diferencovaných pohlavných buniek, gamét − samčej gaméty spermatozoidu, pri kvitnúcich rastlinách peľového zrnka, so samičou gamétou vajcovou bunkou. Počet chromozómov jadra pri redukčnom delení − meióze − sa zredukuje na polovičný, haploidný, takže obidve gaméty majú haploidný počet chromozómov.

Peľové vrecúško

Peľové vrecúško, ktoré obsahuje peľotvorné pletivo, vzniká v peľnici tyčinky a je dôležitou štruktúrou pre vývoj peľu. Rast peľového vrecúška je podporovaný vápnikom a bórom (nevyhnutné pre správnu štruktúru a funkciu peľového vrecúška) a fytohormónmi (stimulujú rôzne procesy spojené s rastom a vývojom peľu).

Tvar a veľkosť peľových zŕn je rôzny, ale je ustálený a charakteristický pre každý rastlinný druh. Vonkajšia vrstva − exina − je hrubšia, kutinizovaná, vnútorná vrstva − intima − je tvorená tenkou, bezfarebnou pektínovou blankou. Zrelé peľové zrnko je jednobunkové s haploidným jadrom (zvyšné 3 bunky po meiotickom delení degradujú). Toto jadro ešte prekonáva ďalšie mitotické delenie, čím vzniká vegetatívna (protáliová) bunka a rozmožovacia (generatívna) bunka. Jadro generatívnej bunky sa ešte raz rozdelí, čím vzniknú dve samčie neobrvené bunky (spermácie). Proces týchto dvoch delení prebieha najčastejšie pri klíčení peľového zrnka na blizne, ale výnimočne môže aj pred klíčením, a vtedy je peľové zrnko trojbunkové (horcovité, hluchavkovité).

Vajíčko rastlín

Vajíčko sa vytvára v semenníku piestika, s ktorým je prepojené vajíčkovou šnúrou (pútkom), obsahujúcou cievny zväzok. Je to mnohobunkové diploidné pletivo s pomerne komplikovanými štruktúrami a obalmi, v ktorom sa diferencuje tzv. zárodočný miešok s vajcovou bunkou. Obaly na vrchole vajíčka nezrastajú úplne, ale dovoľujú prechod klíčiaceho peľového zrnka dovnútra k samotnej vajcovej bunke − porogamia. Medzi nahosemennými a krytosemennými rastlinami existujú rozdiely, čo sa týka vývinu a stavby zárodočného mieška ako aj samotnom procese oplodnenia.

Opelenie

Opelenie je proces prenesenia peľového zrnka na bliznu piestika. Pri pohlavnom rozmnožovaní je rastlina opelená buď peľom z toho istého kvetu − samoopelenie (autogamia), alebo peľom z iného kvetu tej istej alebo inej rastliny toho istého druhu − cudzoopelenie (alogamia).

Autogamia je typická pre rastliny, ktoré majú obmedzený prístup k opeľovačom alebo rastú v izolovaných podmienkach, kde je krížové opelenie (alogamia) menej pravdepodobné.

Cudzoopelivé rastliny opeľuje hmyz, vietor alebo vtáky. Samoopelenie je nežiadúce, preto sú rastliny fylogeneticky prispôsobené tak, aby sa mu čo najviac zabraňovalo. Niektorým rastlinám, napr. jabloniam, blizny a peľnice v tom istom kvete nedozrievajú naraz, takže sa môžu opeliť len peľom z iného kvetu. Iné rastliny, napr. prvosienka jarná (Primula veris), majú na jednej rastline kvety s krátkymi tyčinkami a dlhými čnelkami a na inej rastline s dlhými tyčinkami a krátkymi čnelkami. Hmyz prenáša peľ z peľníc dlhých tyčiniek na blizny dlhých čneliek a naopak, teda vždy do kvetov iných jedincov.

Oplodnenie rastlín

Po zachytení zrnka toto začína klíčiť a prerastať pletivom čnelky a semenníka do zárodočného mieška. Splynutím peľového zrnka s vajcovou bunkou − oplodnenie − sa z vajíčka vývoja semeno. Semená hromadia veľké množstvo fosforu, aby zabezpečili energiu a genetický materiál potrebný pre klíčenie a rast novej rastliny. Z obalov vajíčka sa vyvinie obal semena − osemenie, z oplodnenej vajcovej bunky sa vyvinie diploidný zárodok (embryo), centrálne diploidné jadro zárodočného mieška sa u krytosemenných rastlín po splynutí s jednou spermáciou mení na triploidný endosperm (zásobné pletivo semena).

Semená môžu vznikať aj z neoplodnenej vajcovej bunky − partenogeneticky − napr. pri jastrabníku a alchemilke, alebo z buniek zárodočného mieška.

Reprodukčné orgány ženy

Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca.

Vaječníky (ovaria)

Sú párové žlazy veľkosti slivky. Ich funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a v produkcii ženských pohlavných hormónov estrogénov. Činnosť vaječníkov je cyklická. V kôrovej vrstve vaječníkov dievčaťa sa už pri narodení nachádza asi 700 000 nezrelých vajíčok (folikulov). Ich počet sa postupne zmenšuje a do nástupu puberty ich zostáva asi 300 000.

Vajíčkovod (tuba uterina)

Je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou. Je to asi 13 cm dlhá rúra, ktorej steny tvorí hladká svalovina. Vajíčkovod začína lievikovito rozšíreným koncom s prstovitými výbežkami (fimbriae tubae), ktorý obklopuje vaječník a vyúsťuje v rohoch maternice.

Maternica (uterus)

Je orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie - nidáciu - oplodneného vajíčka a na celý embryonálny vývin nového jedinca.

Maternicu tvoria:

• Telo
• Dno
• Krčok

Stenu maternice tvoria 3 vrstvy:

• Vnútorná vrstva (endometrium) - sliznica, ktorá sa cyklicky pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka
• Stredná vrstva (myometrium) - tvorená hladkou svalovinou
• Vonkajšia vrstva (parametrium) - väzivová

Sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami, cieľom ktorých je pripraviť vhodné podmienky na prijatie odplodneného vajíčka. Čas od prvého dňa jednej periódy po prvý deň nasledujúcej sa nazýva menštruačný cyklus. Menštruačný cyklus sa objavuje s nástupom puberty (asi vo veku 12-13 rokov), kedy žena vstupuje do obdobia plodnosti, a končí tzv. menopauzou (asi vo veku 45-55 rokov). Priemerná dĺžka menštruačného cyklu ženy je 28 dní, ale v jeho trvaní sa môže vyskytovať aj značná individuálna variabilita v rozmedzí 21 až 45 dní, ktorá je stále vnímaná ako normálna.

tags: #oplodnenie #vajicka #prezentacia