Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj predškolského vzdelávania v obci Klátova Nová Ves a jej pridružených obciach, s dôrazom na materskú školu v Klátovej Novej Vsi.
Počiatky obce a osídlenie
Obec Klátova Nová Ves vznikla na prelome 13. a 14. storočia. Najstaršia písomná zmienka o dedine Klátov v podobe „Vyfolu sev nemutfolu“, v preklade „Nová Ves“, pochádza z roku 1317. Pôvodnými obyvateľmi Vyšného Klátova boli počas celého stredoveku Nemci. Hoci v 16. a 17. storočí do obce prichádzali Slováci, stále boli v menšine. Prevahu nadobudli až počas 18. storočia. Prvým známym feudálnym vlastníkom Klátova bol istý pán Hannus, po ňom zemania z Bašky a od roku 1382 mesto Košice. Poddanským majetkom Košíc zostala obec až do 19. storočia. Svedčí o tom aj jej maďarský názov „Felsotokes“, z ktorého bol v 20. storočí odvodený slovenský názov. Maďarské slovo „toke“ v preklade znamená „peň“, „klát“.
Pôvod našej rodnej obce Nemčice siaha do Praveku - do mladšej doby kamennej. Podľa knihy "Pravek severného povodia rieky Nitry" str. 23. V období 5000 - 4000 rokov pred naším letopočtom si človek postupne osvojil základy roľníckej civilizácie. Mladšiu dobu kamennú charakterizuje už obrábanie pôdy, pestovanie obilia, domestikácia zvierat, chov dobytka, stavba príbytkov, zakladanie osád, výroba nových typov kamenných nástrojov a najmä vznik hrnčiarstva. Archeologické pamiatky sa našli aj v chotári našej obci pri kopaní štrku na pozemok Od Vítkovského "Turec" ale majiteľ zatajil nález z obavy, že bude mať zastavený ďalší predaj štrku. V čase keď sa začali zbierať pamiatky obce, vyšlo najavo nálezište. Boli nájdené rôzne nádoby, z ktorých by sa bola mohla ustáliť doba ich pôvodu. Ďalšia nenahraditeľná škoda pamiatky našej obce je strata skamenelej časti kosti pravekého zvieraťa pri kopaní piesku šedej farby pochádzajúceho pravdepodobne zo staršieho obdobia štvrtohôr. Skamenelinu kosti našli: Albín Koma, Ján Škalák, František Žitňanský, pri kopaní piesku pod farskými roľami na ceste dvoranskej. Nález bol uložený v školskej zbierke nerastov, odkiaľ ho niektorý horlivý gymnazista vybral a odovzdal profesorovi Porubskému v Topoľčanoch, ktorý zbieral pre múzeum archeologické nálezy. Spomenutý nález sa pravdepodobne bude nachádzať v bojnickom múzeu. Ide nám len o pomenovanie nálezište obce Nemčice. Mapa číslo III. V spomenutej knihe znázorňuje nálezy z mladšej doby kamennej pod číslom 16. Mladšia doba kamenná v karpatskej doline sa delí na: starší, stredný a mladší neolit, ide o obdobia, ktoré sa od seba líšia časovo i kultúrne. Mladšia doba kamenná - neolit - cca 4500 do 2500 rokov pred naším letopočtom sa vyznačovala vznikom poľnohospodárstva, domácich remesiel, najmä hrnčiarstva, prechodom k usadenému spôsobu života, zmenami a zrýchleným vývojom spoločnosti. Najstaršou neolitickou kultúrou s charakteristickým druhom keramiky v severnom povodí rieky Nitry bola Volutová kultúra, pomenovaná podľa výroby nádob. Sídliska volutovej kultúry poznáme dodnes z katastrov týchto obcí: Klátová Nová Ves, Krasno, Bošany, Brodzany, Chrabrany, Jacovce, Behynce, Blesovce, Ludanice, Malé Uherce, Nemčice, a ďalších 14 obcí v severnom povodí Nitry.
Na veľkolepých rozvalinách Trenčianskeho hradu je na vápencovom brale vyrytá najstaršia písomná pamiatka, historická nielen na pôde Slovenska, ale aj na území celej ČSSR vôbec. Nápis pochádza z roku 179 n. l., v slovenskom preklade znie takto: Víťazstvu cisárov (venovalo) vojsko , 855 vojakov druhej légie, ktoré táborilo v Langaríciu. Dal urobiť (Cons.?) tans, legát II. Pomocnej légie. Tento nápis bol tesaný na pamiatku víťazstva Rimanov nad Kvádmi, ktorí boli v týchto časoch obyvateľmi tejto časti Slovenska. Týmto je historicky dokázané, že pred príchodom Slovanov na slovenské územie, tu žili Kvádi, ktorých premohli Rimania a v II. Storočí n. l. v Trenčíne mali svoju vojenskú posádku, podľa knihy "Slovenské hrady" napísal Ľudovít Janota II. , vydanie str. 201 Okolo roku 400 prestal byť Dunaj skutočnou hranicu Rímskeho impéria, ktorého moc neustále klesal. Začínajú sa objavovať nové kmene a národy. Podunajskou nížinou sa prehnali Goti, Vandali, Huni. Vtedajší rímsky spisovatelia nazvali udatného vodcu Húnov Attilu (445-453) "Bičom božím", pustošili aj v oblasti patriacej Východorímskej (Byzanskej) ríše. Attila zomrel náhle (r. 453) a ríša i národ Hunov sa z dejinného javiska stratil. Pohltili ich mocné vlny sťahovania národov. Prítomnosť Slovanov v Podunajsku a v Potisi pod Attilovou nadvládou sa ustaľuje už v 5. storočí n. l. podľa knihy "Z dejín včelárstva na Slovensku" str. 23. Slovenské nálezy z hradištných podôb v severnom povodí rieky Nitry - podľa knihy " Pravek" str. 87. z 10 až 11 str. Nemčice - románsky kostol doložený do r. 1156 a stredoveký cintorín. Mapa č. 10 na str. 89 znázorňuje Nemčice pod č. 42. Nemčice vznikli pravdepodobne nemeckou kolonizáciou. Do roku 1264 bol majiteľom Koncha zvaný z rodu kumánskeho a po pretrhnutí jeho rodu kráľ Béla IV. Nemchich - dnes Nemčice zvanú zem daroval sudcovi Ivankovi - zemanovi , podľa výpisov z Národného múzea v Budapešti. Széchenyi - ho knihovne, Múzeum korút 14 - 16. Výpisy v slovenskom preklade sa pripojujú. Koncom 13. storočia od roku 1283 patrila obec Nemčice Matúšovi Čákovi podľa knihy Erich Fugedi - ho v knihe "Nitra megye betelepulése" , v preklade " Osídľovanie nitrianskej župy". Od Matúša Čáka pripadla obec korune, od 1389 synom Koňu, v 15 - 16 storočí Országhovcom a od roku 1481 znovu Széchenyi - ovcom. V r. 1590 ich dostali Forgách - ovci, 1709 - 1718 skonfiškované erárom, od ktorého ich odkúpila rodina Berényi - ovcov, 1733 vyženili Traun - Abenspergorovci, 1825 kúpili Erdodyovci a do roku 1945 vlastnili Stummerovci. (Historická dokumentácia o jestvovaní obce Nemčice po smrti kráľa Bélu IV.) Politický rozvrat, ktorý začal už na konci života Bélu IV. (zomrel 1290) dostupuje anarchia na najvyšší vrchol. Od počiatku vznikajú dve skupiny, oligarchov. Na čele skupiny ktorá išla s Nemcami bol Kýsecki z rodu Heder, nemeckého pôvodu, v druhej, v ktorej sa grupovali hlavne starouhorské rody, zaujal hlavne vedúce postavenie po roku 1274 rod Čákovcov. Títo odovzdali svoj pôvod od jedného z kmeňových vodcov rodu Arpádovej, Szabolcsa a volali sa podľa rodného hradu Čak v temešskej župe. Synovia Petra Čáka, Dominik a Matúš obdržali v r. 1272 od Štefana V. (1270 - 1272) Krušovce (M.M. 501). Matúš II. Syn Matúša I. má v držbe už v r. 1283 Topoľčany s Prašicami, Nemčicami a Jacovcami. Od roku 1275 zaujímali Čákovci najvyššie hodnosti v krajine. Peter Čák bol palatínom, Matúš pokladníkom, Ugrin krajským sudcom. Základ rodovej moci v severozápadnom Uhorsku položil najmä Matúš a Štefan. Peter Čák dostáva už v roku 1275 od kráľa hrad Trenčín a neskoršie hodnosť palatína. V tomto roku bol jeho brat Štefan trenčianskym županom. Na skutočného oligarchu s mocou takmer kniežacou sa vyvinul až Petrov syn Matúš a stal sa známym pod menom Matúš Čák trenčianský. Po otcovi zdedil Komárno a Senicu a bezdetný strýc Matúš mu poručil majetky Eperješ, Nemčice, Jacovce, a Tribut v Topoľčanoch. Jeho neskoršiej moci položil nepriamo základy sám Ondrej II. (1290-1301), ktorý využil starú nenávisť medzi Kysekovcami a Čákovcami. Gyárfás, István, A, jasz - kunok torténate …, v slovenskom preklade: Gyárfás István, Dejiny jász - Kumanovcov III. Diel po kr. 884 -1301. Vydané v roku 1873 na strane 304.Majetkové pomery kumanov: Hoci staré kmene kumanov - pôvodne boli všetci rodu zemanského, pri prvom osídlení získané zeme jednotlivých rodov ani pri prípadnom odštiepení nemohli sa stať predmetom kráľovského darovania, na čo už v XIII. Storočí nájdené stopy, že jednotliví kumanovskí zemani za verné služby, mimo odštiepených kumanovských stolíc, cestou darov , získali zemanské majetkové pôžičky, a že tieto majetkové pôžičky pri prípadnom odštiepení, alebo v prípade nevery späť na stranu koruny sa vrátili a znovu sa stali predmetom darovania pre hociktorého zemana v krajine, práve tak ako sa dialo so zemanskou slobodou "Székelyov Sékelov". Tak Béla IV. Belerovmu synovi Dalmoci Kolechoví, ďalej Cuchmech moravskému Itek a Tescech Byter kresťanským kumancom v župe tekovskej Hyzer, Buztech Pathokontelusk, Sylle, Colby a Vezeken majetky a časť zeme Rehosnycha nevedno, v ktorom roku daroval. Podobne v roku 1264 Koncha zvanému, pretrhnutím jeho kumanskému rodu , jeho v nitrianskej župe Nemchich - dnes Nemčice pri Topoľčanoch zvanú zem sudcovi Ivánkovi - zemanovi daroval s tou podmienkou, že právo odsúdenia zeme nemá, ale z nej plynúce dôchodky, za služby on a jeho potomci požívať majú. Z národného múzea v Budapešti, v Széchenyi - ho v knihovni vypísal a do slovenčiny preložil autor. Szentpátery Imre, zápisy o kritických dokumentoch kráľov z rodu Arpádovcov I. diel 1001 - 1270, 433 strana 1264. Kráľ Béla IV.
V katastri obce Klátova Nová Ves je viacero sídlisk z mladšej doby a neskorej doby kamennej. Osídlenie územia je z mladšej a neskorej doby bronzovej. Vykopávky dokladajú archeologické nálezy črepov lužickej kultúry. V lokalite Šance sa nachádza hradisko, zrejme zo staršej doby železnej. V obci sa našli aj črepy z mladšej doby železnej. V doline pod vrchmi Tríbeča nad potokom Vyčoma bolo staré slovanské osídlenie z čias Veľkomoravskej ríše.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Korene predškolskej výchovy v Klátovej Novej Vsi
Korene predškolskej výchovy siahajú v obci Klátova Nová Ves až do roku 1902, kedy barónka Augusta Haupt Stummerová zriadila súkromnú opatrovňu (óvodu) a vydržiavala ju pre všetky deti z obce. Opatrovňa bola umiestnená v súkromnom dome Alojza Friedla. Neskôr bola umiestnená v budove dnešného obecného úradu. Všetky náklady spojené s prevádzkou (údržba, platy vychovávateliek) hradila pani barónka. Táto detská opatrovňa zanikla pre vysoké náklady v roku 1920, keď sa stal majiteľom panstva Dr. Prvou riaditeľkou bola Antónia Dragulová rod.
História a vývoj obce Klátova Nová Ves
Písomne je obec doložená v prvej písomnej zmienke z roku 1292 z obdobia panovania kráľa Ondreja III. Patrila tunajšej vetve Diviackovcov, neskôr mnohým zemepánom, ako Hunyadyovcom, Migazziovcom a Stummerovcom. V listine z 22. marca 1316 z obdobia panovania uhorského kráľa Karola sa spomína obec ako Hordouychech (Herdovič), ktorá sa nazývala aj Nova Villa. Nitrianska Kapitula potvrdzuje, že z jednej strany šľachtic Barleus, syn Baana, šľachtica z Diviak, za seba ako aj za synov brata, šľachtica Iruzlaa, a to za Dominika, Petra a Demetria, z druhej strany šľachtic Andrej, syn šľachtica Budmeria, tiež z Diviak, za seba ako aj za svojho brata Jána prehlásili, že si svorne rozdelili, a tak právne usporiadali vlastníctva či dedičné, či nadobudnuté, či predajné. Prepustili šľachticom Andrejovi a Jánovi, synom Budmeria, usadlosť Hordovič, ktorá sa teraz volá Nová Ves, ktorá pred tým bola obdarená kráľovským privilégiom. Pôvodný názov obce bol podľa neznámeho majiteľa Herdevicsa (1310), neskôr ako je uvedené v listine sa spomína obec už ako Nová Ves. Z druhej polovice 14. storočia je podľa zemepána Andreja Novoveského, prezývaného Thékes (Klát) pomenovanie obce Klátova Nová Ves.
Výhodná poloha na ceste zo Skýcova do Topoľčian a Trenčína prispela k tomu, že sa tu vyberalo v 15. storočí mýto. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, od konca 18. storočia sa rozšírila remeselná výroba, hlavne spracovanie kameňa a dreva. V roku 1884 skúpili väčšiu časť veľkostatkov v Klátovej Novej Vsi Haupt-Stummerovci, podnikateľská rodina z Moravy. Po I. svetovej vojne sa rozvinula výroba vápna a ťažba kameňa. Z obce viedla úzkokoľajná železnica na zvoz vyťaženého dreva, kameňa a vápna do Bošian.
Z pamiatok najviac upúta neobarokový kaštieľ s parkom z druhej polovice 18. storočia, renesančná tvrdza (hrádok) z druhej polovice 16. storočia, renesančný kostol z konca 18. storočia a budova rím.-kat. ľudovej školy z roku 1886, ktorú dal postaviť zemepán, barón Leopold Haupt-Stummer.
Janova Ves
Od roku 1295 patrila dedina s pôvodným názvom Horná Nová Ves Bošániovcom až do druhej polovice 19. storočia. Názov Janova Ves dostala podľa vlastníka Jána, syna Barleva z Bošian (v roku 1444 sa obec spomína ako Janova). Začiatkom 20. storočia postavili Haupt-Stummerovci na okraji dediny secesný kaštieľ. Dr. Edmund Nessner vybudoval v roku 1906 v okolí kaštieľa veľký dendrologický park. V chránenom území Breziny sa nachádzajú 300-ročné duby. K pamiatkam patrí aj kaplnka sv. Alojza. Od roku 1976 je obec Janova Ves pripojená ku Klátovej Novej Vsi.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Sádok
Pôvodný názov dediny je Chyzach, Chyzuch, Chizič, (Čížik), od r. 1413 Zárkofalva, 1443 Sadokpathaka, 1773 Sadok. Počiatky obce spadajú do obdobia pred rokom 1000. Pôvodne to bolo ostrožné sídlisko pravdepodobne z veľkomoravského obdobia. Prvá historická správa je z 29. novembra 1310, v ktorej sa uvádza, že majiteľ obce Chyzach, nobilis Rohman, daroval obec svojim adoptívnym synom Barleovi a Irizlaovi, pánom z Diviak.
Nachádza sa tu neskororománsky kostol z polovice 13. storočia, neskoršie prestavaný v gotickom slohu. Je zasvätený Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov. Oltár pochádza z roku 1772. V kostole je na pravej strane lode krypta miestneho zemepána Bacskádyho s kmenným príklopom z r. 1656. Na ľavej strane lode je krypta rodiny Gosztonyiovcou z Krnče ukrytá pod podlahou. Pod kazateľnicou je ukrytá krypta rodiny Huszárovcou. Okolo kostola bolo objavené radové pohrebisko z 11. storočia s platňami z 12 - 14. stor. Obec je dlhodobo pričlenená ku Klátovej Novej Vsi.
Materská škola v Klátovej Novej Vsi dnes
Prevádzka materskej školy je od 6,30 hod. Materská škola v Klátovej Novej Vsi je dvojtriedna. Sídli v jednoposchodovej budove v spoločnom areáli so ZŠ. Každá trieda má vlastný vchod, šatňu, spálňu a umývarku. V obidvoch triedach bola realizovaná kompletná rekonštrukcia. Vybavené sú novým nábytkom, ktorý je rozmiestnený tak, aby vytváral centrá. Na oknách sú žalúzie. Podlaha je pokrytá špeciálnym kobercom. Hračky a pomôcky sú poukladané v skrinkách tak, aby mohli deti na ne dosiahnuť. V každej triede sa nachádza interaktívna tabuľa, notebook, tlačiareň, CD prehrávač. Pri triede majú učiteľky šatňu spojenú so skladom učebných pomôcok. MŠ disponuje aj samostatnom telocvičňou, ktorá je zariadená telovýchovným náradím a náčiním.
Základné školy v okolí
Pre úplnosť informácií uvádzame aj prehľad niektorých základných škôl v okolí:
Základná škola Ul. sv. Už v roku 1948 sa začína písať história našej školy. Bola založená výnosom Povereníctva školstva, neskôr bola škola reorganizovaná a premenovaná na II. Osemročnú strednú školu. V školskom roku 1975/76 sa škola nasťahovala do nových priestorov modernej budovy, v ktorej sídli až dodnes. 1. apríla 2002 získala škola právnu subjektivitu. V regióne Levíc je škola známa pod neoficiálnym názvom “2. Základná škola”. Od 1. júla 2009 bola menovaná zriaďovateľom Mesto Levice do funkcie riaditeľky školy PaedDr. Marta Botková a svoju funkciu vykonáva dodnes. Priority našej školy sú výučba cudzích jazykov a podpora medzinárodných stykov.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Základná škola Ul. sv. Naša škola, aj keď už má 100 rokov, nezostarla. Od jej otvorenia prešla mnohými zmenami, rekonštrukciami. Tieto zmeny boli vždy uskutočňované s túžbou ísť dopredu, prispôsobiť žiakov, ale aj učiteľov novým požiadavkám doby. Veď vývoj je zmena. Škola je situovaná v mestskom prostredí, neďaleko sútoku Hrona, Ipľa a Dunaja. Kúpeľné, hraničné mesto, ktoré je obklopené krásnou prírodou južného Slovenska, poskytuje mnohé možnosti kultúrneho, športového, ako i historického vyžitia. Sme škola priateľská k deťom, učiteľom a rodičom. Záleží nám na spokojnosti všetkých. Vytvárame stimulujúce prostredie pre rozvoj prirodzeného nadania a rôznorodosti talentov žiakov, učiteľov.
Základná škola v Dolných Orešanoch bola otvorená v roku 1961. Je to škola s rodinnou atmosférou, lokalizovaná v krásnom podhorskom prostredí Malých Karpát. Vďaka tejto polohe využívame každú možnosť na pohyb žiakov vonku, či už v rámci veľkých prestávok alebo v rámci vyučovania telesnej výchovy, ale aj iných predmetov. Škola má štandardne vybavené triedy, avšak v každej triede sa nachádza interaktívna tabuľa alebo interaktívny dotykový monitor. Súčasťou školy je aj multifunkčné ihrisko a malá telocvičňa.
Základná škola Ul. pohraničná 9 v Komárne je školou s dlhoročnou tradíciou, zameraná na rozvíjanie tvorivého a samostatného prístupu žiakov, ktorá ich pripravuje na úspešný život. Je školou rodinného typu, s individuálnym prístupom ku každej rodine a každému žiakovi. Vedenie školy podporuje snahu učiteľov o osobitý a priateľský vzťah s každým žiakom. Je školou pre všetkých, poskytujúca starostlivosť nielen bežným, ale aj nadaným, integrovaným žiakom, žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Základná škola Klátova Nová Ves je plnoorganizovaná dedinská škola. Od 2.stupňa sme spádovou školou pre deti z celej doliny. Do programu Zelená škola sa aktívne zapájame od roku 2013. Deťom sa venujeme i v popoludňajších hodinách v rámci krúžkovej činnosti. Pripravujeme rôzne podujatia nielen pre žiakov našej školy, ale i širokú verejnosť. Snažíme sa o vytváranie pozitívnej klímy v škole a tvorivé rozvíjanie detí po všetkých stránkach ich osobnostného rozvoja. Každé dieťa môže byť v škole šťastné, slobodné, tvorivé, zodpovedné, múdre a každý rodič môže byť spokojný so vzdelávaním a výchovou svojho dieťaťa. V procese výchovy má škola v záujme pripraviť deti pre ich osobný a profesijný život. Cieľavedome a systematicky rozvinúť ich emocionálnu inteligenciu. Viesť ich k zodpovednému prístupu k životu, k správnym hodnotám, k sebaovládaniu v náročných situáciách, k spoznávaniu seba samého, s cieľom dôverovať si, vytvoriť si hodnotový rebríček, v ktorom sú vzťahy a ľudia v popredí, schopnosť motivovať druhých, aktívne organizovať prácu aj zábavu, spolupracovať, byť užitočný pre druhých.
Základná škola na Dudovej ulici je najstaršou sídliskovou školou v bratislavskej Petržalke a svoju prevádzku začala 1. septembra 1977. Naša škola stojí vo veľmi peknej časti Petržalky. Je obklopená zeleňou a v bezprostrednom susedstve s lesíkom. Neustále sa snažíme priestor školy, ale aj jej okolie zlepšovať a upravovať tak, aby sa u nás každý cítil príjemne. Multifunkčné ihrisko, nová bežecká dráha, workoutové ihrisko a senzorický chodník umožňujú žiakom viesť aktívny životný štýl. Zároveň slúžia v popoludňajších hodinách aj širokej verejnosti. V škole máme kompletne zariadenú dielňu. Deti v nej aktívne pracujú s drevom na hodinách techniky, ale aj počas mimoškolských aktivít.
Základná škola Dravce je plnoorganizovanou školou s ročníkmi 1 až 4. Školu navštevuje v súčasnosti 60 žiakov z obcí Dravce, Bukovinka a Čenčice. Naša škola je školou, v ktorej žiaci majú možnosť získať nielen vedomosti, ale svojou šikovnosťou pôsobiť na rôznych podujatiach a reprezentovať školu. Základná škola Dravce sa nachádza v okrese Levoča.
Súkromná materská škola Horné Naštice je modernou vidieckou materskou školou s pozitívnou socio-emocionálnou atmosférou, ktorú deti navštevujú s radosťou, kde majú istotu a bezpečie a môžu prežívať plnohodnotné detstvo, bohaté na zážitky, skúsenosti a nadobúdané vedomosti. V spolupráci s partnermi vytvárame také podmienky, ktoré deťom v maximálnej miere napomôžu k získavaniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií, schopností a zručností. Naše deti pripravujeme na úspešný vstup do základnej školy a na ďalšie začlenenie sa do modernej spoločnosti. Odbornosťou, profesionalitou a obrovskou dávkou ľudskosti pedagogických zamestnancov poskytujeme nadštandard v predprimárnom vzdelávaní.
Chceme byť materskou školou, ktorá vníma deti celostne a vytvára pre nich bezpečné a rešpektujúce prostredie, v ktorom sa učia mať dobré vzťahy. Deti sa u nás slobodne rozvíjajú a so záujmom spoznávajú svet. Pomáhame im objaviť, že svet je dobré miesto, ktoré potrebuje, aby nám na ňom záležalo. Venujeme úsilie budovaniu komunity s inkluzívnou kultúrou, v ktorej je každý vítaný, v ktorej si navzájom pomáhame a spolupracujeme.