Pôrod je jedným z najvýznamnejších momentov v živote ženy a výber správnej pôrodnice je kľúčový pre zabezpečenie pozitívnej skúsenosti. Pôrodnica Bratislava - Antolská patrí medzi vyhľadávané zariadenia na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad skúseností, hodnotení a dôležitých informácií, ktoré môžu pomôcť budúcim mamičkám pri rozhodovaní.
Skúsenosti mamičiek s pôrodnicou Antolská
Pozitívne hodnotenia a odporúčania
Mnohé mamičky, ktoré rodili v pôrodnici Antolská, zdieľajú pozitívne skúsenosti. Vyzdvihujú najmä profesionalitu a odbornosť lekárov a sestier.
- Profesionalita a odbornosť personálu: Mamičky oceňujú, že lekári a sestry sú kvalifikovaní a vedia poskytnúť adekvátnu starostlivosť počas celého pôrodného procesu.
- Ľudský prístup: Mnohé ženy si pochvaľujú milý a empatický prístup personálu, ktorý im bol oporou počas náročných chvíľ.
- Snaha o prirodzený pôrod: Pôrodnica sa snaží podporovať prirodzený priebeh pôrodu, no v prípade komplikácií vie rýchlo a efektívne reagovať, napríklad sekciou.
- Dostatočná informovanosť: Prvorodičky oceňujú, že im personál trpezlivo vysvetľuje všetky potrebné informácie týkajúce sa prebaľovania, dojčenia a kúpania.
- Atmosféra na oddelení: Znížený počet pôrodov v porovnaní s minulosťou prispieva k lepšej atmosfére a väčšiemu priestoru pre individuálny prístup.
- Dostupnosť JIS: Prítomnosť jednotky intenzívnej starostlivosti pre novorodencov (JIS) je pre mnohé mamičky dôležitým faktorom, ktorý im dáva pocit bezpečia.
- Nadštandardná starostlivosť: Niektoré mamičky mali možnosť využiť nadštandardnú izbu, kde mali súkromie a individuálnu starostlivosť.
Príkladom pozitívnej skúsenosti je príbeh mamičky, ktorá rodila v decembri 2024: "Odporucam vsetkymi desiatimi rodit na Antolskej :) Rodila som v decembri 2024. Nepostupoval mi pôrod, takze nakoniec to skoncilo sekciou. Tym, ze sme pobudli v nemocnici takmer 6 dni, vystriedalo sa u mna niekolko smien lekarov a sestier. Na nikoho nic zle povedat nemozem, vsetci boli profesionalni a starali sa o nas. Usiel sa mi nadstandard, bola som sama s babatkom a vyhovovalo mi to. Velka vdaka patri Mudr. Novakovej a Mudr. Strbovej, ktore ma riesili na sale pocas sekcie. Tiez ocenujem to, ze mi vsetko ako prvorodicke vysvetlili - prebalovanie, kojenie, kupanie. Velmi rada spominam na sestricku Hanku na sestonedeli - mlada, uzasna sestricka, velka opora. A takisto na sestricku Betku, ktora mi bola na porodnom boxe oporou. Velmi ludsky pristup. Tym, ze porodov kvoli Borom kde vsetci idu je tam teraz menej ako kedysi je tam aj lepsia atmosfera urcite a viac casu vysvetlit veci. Rozhodovala som sa podla toho ze je tam aj JIS, keby sa cokolvek dialo. Odporucam Antolsku a keby som este mala dieťa, idem opat tam. Dakujem za vsetko. ❤️"
Ďalšia mamička, ktorá strávila v nemocnici týždeň kvôli vyvolávanému pôrodu, taktiež vyjadrila spokojnosť: "Na Antolskej som kvôli vyvolavanemu pôrodu a následnej hospitalizácii s bábätko strávila týždeň. V pondelok 27.1. som bola prijatá na vyvolanie pôrodu kvôli tehotenskej cukrovke. Zvolili myslím veľmi šetrný spôsob. V pondelok zaviedli balónik aby pripravili krcok, v utorok nasadili tabletky na vyvolanie kontrakcií. Niektorým ženám zaberú dve, ja som potrebovala 6. Pravidelne kontrolovali ozvy, krcok, môj všeobecný stav. Pôrod sa večer veľmi rýchlo spustil, na boxe som rodila 40 min. Pôrodná asistentka, milá mladá žena, bola skvelá, jasné inštrukcie, podpora, vysvetlenie k možnostiam polohovania, liekov od bolesti. Celkovo pôrodný tím super. Po pôrode 2 h bonding, manžel bol celý čas pri mne. Na oddelení šestonedelia bolo tiež všetko super. Striedajú sa tu viaceré sestry a lekári, niektorí vám môžu byť sympatickejší oni menej, ale celkovo boli všetci milí, nápomocní, korektný prístup, nemám čo komu vytknúť. Môžem jedine chváliť. Kvôli Borom tu je aktuálne výrazne menej rodičiek, tak tu vládne veľká pohoda na celom oddelení. Nemala som ani nadštandard, ale na izbe som bola sama a cítila som, že je o mňa nadštandardne postarané. Takže Antolskú odporúčam všetkými desiatimi. Takže sa nestresujte tlačenkou na Bory, poďte rodiť na Antolskú."
Negatívne skúsenosti a kritika
Napriek mnohým pozitívnym ohlasom, niektoré mamičky zaznamenali aj negatívne skúsenosti. Tieto sa týkajú najmä:
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF
- Komunikácia a prístup niektorých členov personálu: Niektoré ženy sa stretli s necitlivým alebo neprofesionálnym správaním, čo negatívne ovplyvnilo ich prežívanie pôrodu.
- Nedostatok informácií a ignorovanie potrieb: Niektoré mamičky sa cítili ignorované a nedostali dostatok informácií o priebehu pôrodu a starostlivosti o dieťa.
- Rutinné zákroky a obmedzenia: Niektoré ženy kritizovali rutinné zákroky, ako napríklad zákaz pitia počas pôrodu, ktorý nie je v súlade s odporúčaniami WHO.
- Nedostatočná podpora dojčenia: Niektoré mamičky sa sťažovali na nedostatočnú pomoc a rady pri dojčení.
- Organizačné problémy a dlhé čakanie: Niektoré ženy mali negatívnu skúsenosť s dlhým čakaním na vyšetrenia a s organizačnými nedostatkami.
Jedna z mamičiek, ktorá sa dlho snažila o dieťa, zdieľa veľmi negatívnu skúsenosť: "Antolsku nikdy v zivote Nieco o mne, snazili sme sa 4 roky, kym sme sa odhodlali na umele oplodnenie. Super, s Bozou pomocou, pomocou lekarov, kortikosteroidov, injekcii, infuzii na znizenie imunity sa nam podarilo a otehotnela som. Boli to tazke roky, ale velmi sme sa tesili. Poradne na antolskej som zacala klasicky, tusim v 36tt. Hned na prvej poradni som bola 4 hodiny. So snizenou imunitou, pocas pandemie v rusku. Ale bola to moja chyba, kedze poucenie na epiduralku som musela pockat. Byvame dalej od Antolskej, tak naco ist domov a vratit sa. Nevadi teda. Ved ja vydrzim vsetko a mam vysoky prach nervoveho zrutenia sa. 😅🙏🏼 Na pouceni ma super poucila pani Doktorka o tom, ze kricat pri porode sa nesmie, lebo jento na facku a o jednej spisovatelke, ktora podla nej je iba sprosta vychodniarka, zaroven sa ma pytala, ze dufa, nie som z vychodu. HAHAHA. No, som pani Doktorka. Veru, som. Tak ostala ticho a ostala byt velmi vazna. Dalsie poradne, sklamania. Aj ked som mala zazmluvneneho mladeho Doktora, nebudem pisat jeho meno, nechcel ma vziat na sukromne poradne, pritom 2 kamosky braval. Aj ked som ponukla, ze zaplatim nad ramec, len aby som so sizenou imunitou nemusela cakat hodiny. Neuspesne. Pekne som cakala cca 2-3 hodiny, kedze mi museli sledovat prietoky. Velmi, ale velmi lutujem, ze po tychto skusenostiach nesla do inej nemocnice. Okolo 16:30 mi odtiekla voda, v tom momente, som zacala citit bolest, ale bolo to uplne v pohode. Prisla som, vysetrila ma jedna mlada kocka, ktora mi oznamila, ze do 24 hodin od odtecenia pv MUSIM porodit. Ok teda. 😊👍🏼 Otvorena na 1 prst. Isla som na standardnu izbu, pomohla mi brutalne mila sanitarka, aj mi bolo cudne, ale podakovala som sa jej aj 3x.🙏🏼 Na izbe mi sestricka oznamila, aby som ich volala, ked budem mat 5 minutove kontrakcie. Tusim bolo okolo 10 hodin vecer, ked sa to uz stupnovalo, a mala som pravidelne 5 minutove kontrakcie. Dali ma na pasy a hohooooo, maminka vy mate dost sipne kontrakcie, idem volat Doktorku. Vysetrila ma, bola velmi zlata, ale ze stale na 1 prst. Nevadi teda, dala mi 2 cipky a ze ked viem, nech si pospim. Bolesti sa stupnovali, ja som pocitala sekundy, ake su dlhe, s akymi prestavkami a zaspala som. 🤦🏻♀️ Rano ma budila sestricka, dala mi kanilu a dala mi pasy. Kontrakcie 0. 😑 Rano vizita. Nic sa nepytali, ibaze ci mam zazmluvneneho lekara. Ano? Tak Vas on vysetri. Ok. 👍🏼😊 Doktor prisiel a pytal sa, ako sa mam. Hovorim mu, ze nemam ziadne kontrakcie. Dobre, neskor pridem. 😏 Prisiel okolo 13:00. Pyta sa, ako som na tom, ale kontrakcie opat nic, tak ma opat nevysetril. Ja som uz zacinala mat nervy, nemohla som pit, ani jest odkedy som do nemocky prisla. Maleho som necitila. Zacinala som sa bat a zacinala som stracat pocit bezpecia. Spolobyvajuce kocky obskakovali ostatni lekari, dali im jest, pit. A ja smadna, hladna. Ale vsak dobre. Uz to vydrzim. Ved pomaly sa blizime k 24h. Kocky uz tiez nechapali, co sa deje, preco ma ignoruju, a mali uz aj ony nervy. Presne o 16:00 prisiel Dr, NO TAK CO? Podte vysetrim Vas. Otvorena na 1 prst. A on ze dobre, dam Vam cipky (ktore som dostala este v noci). No, vyliezla som z kozy, postavila som sa pred neho, a povedala som NIE. Povedala som mu, ze NIE, pan Doktor, velmi pekne Vas prosim, urobte mi cisarsky rez co najskor, pretoze som vycerpana, hladna, smadna, mam nervy, necitim maleho (na pasy ma davali pravidelne, ozvy boli dobre), voda mi neustale tecie s krvou. Tak, povedal dobre. Nie je to standardny postup, ale dobre. 🙏🏼 NO, KONECNE! 🙏🏼Prisla som na salu, kde ma isli pripravit, vobec som nevedela, co so mnou budu robit, ale vsak iba som sledovala, bola ticho a spolupracovala som. Teda… Snazila som sa. Hovori mi sestricka, aby som dala od seba nohy. Ze mi ide dat kateter. Nepocula som ale dobre, v tom hluku na porodnej sale, pytam sa prosim? Ona ze, no, dajte od seba nohy, ako pri sexe. 😳 Ja neviem, ale v tych 3 sekundach som ostala obarena, druha sestra mi svojou laktou dala od seba nohy, ja v este vacsom soku som sa pozrela na sanitara, ktory sa smial na tom super vtipe pri hladeni do mojho rozkroku a v tom momente do mna doslova zatlacila ten kateter, bezcitne, nahle. Zeny. Ja takto ponizena som sa v zivote necitila. 😔 Vypol sa mi mozog. Ta druha sestra isla so mnou na salu, kazala sa mi vyzliect do naha a sadnut si s kateterom na vozik. Potom som si sadla na postel, kde mi kazala, ako handre zagulatit chrbat. Snazila som sa, ako som len vedela, ale nebola spokojna, tak svojim celym predlaktim mi tlacila rameno dole, a kricala, ci nechapem, co mi hovori. 🥺 Na tretikrat mi pichli konecne spinal. Ja som bola uplne v soku, zeny. Nebola som zvyknuta na takyto pristup. Lahla som si teda, a asi zle, pretoze ma seklo niekde, kedze som citila dost silnu bolest od chrbtice, cez pluca do klucnej kosti. Aj som pani Doktorke hovorila, tak ma ubezpecila, ze je to normalne. Potom som ledva dychala, sliny som mala v hrtane, nevedela som kaslat, kvoli spinalke. Hovorim jej opat, ze sa mi nejak tazko dycha, ona ze je to v poriadku. 😊 Ja neviem, ako dali tu zelenu plachtu, aj vtipkovali, ze Vam ju dame na hlavu, ja ze dobre. Som si myslela, ze vtipkuju. No nie, ja neviem, ako ju dali, ja som strop nevidela, iba ked som sa pozrela hore nabok, som videla okienko, viete, kde sa meraju deti. Hlavou som sa snazila tu plachtu dat prec z mojho nosa. Velakrat prisla Doktorka a upravila tu plachtu, ale furt sa dostala do mojej tvare. Nic som si nehovorila, iba, ze mam to prezit a v tom momente som zapocula synceka, ako place. 😭😭😭 Tak som plakala aj ja, vtedy ma nezaujimalo, ci sa dusim, ci viem dychat, proste tie slzy stastia… Neopisatelny pocit.Po cisarskom klasika. Trasenie sa (to bolo zabavne 😄). Vycerpanost. A velmi nepohodlne bolo, ze som nemohla dvihat hlavu + zaseknuty nerv. 🤦🏻♀️ Dalsi den ma dali na nohy, bol to masaker, naha pred kockami som sla do kupelne, sestra pri mne drzi sacok s mocom. V kupelni, ked som sa ledva vedela sprchovat, mala som EXTREMNE SILNE bolesti (infuziu som si pytala pravidelne, ale kvoli mojmu psychickemu stavu nezabrala), ale bola som ticho, ani raz som nebola hystericka, sestra z nicoho nic zo mna vytrhla kanilu. A odisla. Ani bu. Ani ba. 😳🥺 Nevedela som, co ma boli najviac, pomaly som sa vratila na izbu, obliekla si koselu a sadla. A pozerala pred sebou. Ziadne endorfiny vo mne. Ziadna radost a stastie. Nic. Bola som nema, bez nalady, a chut zit. V tom momente kricali, ze Matiaaaskoooo, uz mi ho aj doniesli. Nesla som von. 😔 Tak prisla sestra, no, kde ste mamina, tu mate syna a mozte ist na svoju izbu (vybrala som si nadstandard). Prvu noc odkedy som mala syna, som poprosila novorodenecke sestry, ci by neboli take laskave, a postrazit maleho, kedze necitim sa este dobre, mala som fakt extremne bolesti. Akurat pozerali nejake video na mobile, a povedali mi, ze ony nie su tu od toho, aby strazili dieta, kedze ony nemaju mlieko. Tak som sa otocila a odisla. S placom som volala rodinu na vychode, aby prisli, aby mi pomohli, lebo ja to doma nedam. A predstavte si, vtedy akurat vlada nariadila, ZE POTREBUJU PAPIER, ked chcu odist zo svojho okresu. 🤣🤣🤣 Otec volal policajtom, a oni mu oznamili, ze JA MAM VYBAVIT PAPIER, ZE SOM RODILA. Tak som cupitala na recepciu a poprosila sestru, ci nebola laskava mi dat nejake potvrdenie. Ona ze jasne, nieco vybavi, ale musi sa opytat od vrchnej sestry. Po hodine cca, prisla za mnou na izbu vrchna sestra, a zacala. To vy ste chceli papier? No, takto, ja tu nie som od toho, aby som vypisovala taketo papiere. (zdvila ukazovak) Co ona bude pisat taketo papiere. Ozvala sa moja spolubyvajuca, ze nevymyslela som to ja. ❤️ Ju to nezaujima, budem mat prepustaciu spravu, ked odidem. 😄 Dobre, iba 6 hodin je cesta na zapad autom. Nemala som uz ani nervy.V noci, ked som dokazala spat, tak som mala velmi zive nocne mory, budila som sa spotena a mala som zimnicu. Nohy som mala opuchnute ako slon, no nikto to neriesil a nikto mi nevysvetlil, ze je to ok po porode. Rano o 6 tej prisla sestra, s fraxikom v ruke, nic, ze dobre rano, iba ze, preco nemam rusko? Hovorim, ze som spala. Odisla. Dalsi den, uz to islo so mnou psychicky aj fyzicky dole vodou. Rano som sa zobudila s tym, ze mi je velmi zle. Mala som velmi opuchnute nohy, tocila sa mi hlava, bolo mi na vracanie, tak som ledva isla za sestrickami, a skoro s placom a s velkym strachom, som sa opytala, ci by nebola taka laskava mi odmerat tlak, lebo sa necitim dobre. Ona: Mamina, to je v poriadku, je to normalne, chodte na izbu a dajte si biely jogurt. Tak som isla teda s placom uz. Prisaham Bohu, ako nejaka nocna mora. A pri odchode samozrejme nikto mi nepomohol s babatkom a s vajickom, ani s kuframi. Manzel na izbu prist nemohol.Co sa tyka mna, ja som upadla do poporodnej depresie a mala som panicku poruchu, kvoli ktorym som musela uzivat aj antidepresiva. Nic pekne. Uz som ale uplne v poriadku a som rada, ze v skratke som Vam mohla napisat moj pripad. Dakujem Antolska za svojho synceka a za to, ze sme u Vas prezili, ale nikdy viac. Dakujem aj tym Doktorom a sestrickam, ktori ma brali, ako cloveka, a nie ako spinavu handru."
Ďalšia mamička, ktorá rodila v apríli 2022, mala zmiešané pocity: "Rodila som v tejto pôrordnici prvýkrat v roku 2012, kedy som nemala príliš dobrú skúsenosť (aj keď samotný pôrod bol rýchly a bezproblémový nevyhla som sa xy nepríjemným rutinným zákrokom a konfliktým sestričkám). Ďalšie dva pôrody som sa preto rozhodla absolvovať v Hainburgu, kde som bola veľmi spokojná. Plánovala som tam porodiť aj svoje 4 dieťa, no okolnosti to zariadili tak, že som sa na poslednú chvíľu rozhodla ísť rodiť na Antolskú. Vedela som presne čo pri pôrode potrebujem a naopak, čo neznesiem. V čase kedy som do nemocnice prišla zrovna nebolo veľa pôorodov a atmosféra bola veľmi fajn. Do nemocnice som prišla s odtekajúcou vodou ale s takmer žiadnymi kontrakciami. Normálne by som ešte čakala doma, ale mala som + streptokoka, tak som sa pomaly poberala do pôrodnice. Vedela som, že kontrakcie ešte nie sú dostatočné čo zhodnotil aj doktor a na obed mi povedal, že mi ráno pomôžu s vyvolaním, ak neporodím. Ja som mu povedala, že si idem pospať lebo som málo spala, ale keď sa zobudím, tak si pôrod vytancujem a do večera porodím. Prišlo im to úsmevné, chápem :) Ale svoje teplo dobre poznám a skutočne to bolo tak, ako som povedala. Po zobudení som sa najedla a potom začala tancovať a do 20min. mi začali už tie "pravé" kontrakcie, pri ktorých som zo skúsenosti vedela, že sa otváram. Potom to už išlo rýchlo. Medzitým doktora vystriedala MUDr. Adriána Koleková a PA Lenka Kardošová. Týmto obom veľmi pekne ďakujem za rešpektjúci prístup a minimálne zasahovanie do bezproblémoveho pôrodu presne tak, ako som si to predstavovala. Rodila som v nadštandardnom porôdnom boxe, poprosila som o zhasnutie veľkého svetla čo nebol problém. V boxe bola aj pôrodná stolička, fitlopta a záves na pôrod v stoji. Zaujímalo by ma či sa vôbec tieto alternatívne polohy pacientkam ponúkajú alebo či pacientka z valstnej iniciatívy môže rodiť aj inak, ako tradične alebo je to inventár na okrasu. Každopádne ja som si chcela lahnúť, no chýbala mi možnosť oprieť sa v nohách, tak som súhlasila s vyložením nôh čo pre mňa nie je úplne ideálna poloha. Pôrod priebehal bez komplikácií a bol pomerne rýchly. Doktorku som upozornila, že si neprajem nástrih. Vraj by ho robila iba v opodstatnenom prípade. Natrhnutie bolo len vonkajšie cca 1cm. Odmietla som zašitie kvôli lepšiemu hojeniu (zo skúsenosti) a o týždeň sa rana komplet zahojila bez bolesti a komplikácií. Na Antolskej je ešte stále zakázané piť počas pôrodu čo je z hľadiska odporúčania WHO a svetovej praxe v západných krajinách nepochopiteľné (dokonca aj v Ružinovskej nemocnici to zakázané nie je), no ja som pila celý čas. Neviem či si to nevšimli a mala som len štastie, ale toto je niečo čo osobne potrebujem pre svoj pôrodný komfort. Pupočník nestrihli hneď po pôrode, chvíľu počkali ale mohlo by to byť aj dlhšie. Dieťa mi položili hneď na hruď a o…"
Dôležité aspekty tehotenstva
Týždne tehotenstva
Tehotenstvo je jedinečná cesta, ktorá trvá približne 40 týždňov a je rozdelená do troch trimestrov. Každý týždeň prináša nové zmeny a vývoj pre bábätko aj pre mamu.
- Prvý trimester (1. - 12. týždeň): Vznik a vývoj embrya, formovanie orgánov, ranné nevoľnosti a hormonálne zmeny.
- Druhý trimester (13. - 27. týždeň): Rast bábätka, prvé pohyby, viac energie pre mamu.
- Tretí trimester (28. - 42. týždeň): Príprava bábätka na pôrod, tlak v panve, intenzívne pohyby a kontrakcie.
Čo sledovať počas tehotenstva
- Ultrazvukové vyšetrenia: Dôležité pre sledovanie vývoja bábätka a odhalenie prípadných komplikácií.
- Pohyby bábätka: Prvé pohyby sú zvyčajne cítiť medzi 16. a 20. týždňom tehotenstva.
- Pravidelné prehliadky u lekára: Dôležité pre sledovanie zdravotného stavu mamy a bábätka.
Tipy a odporúčania pre tehotné ženy
- Výživa: Dôležitá je vyvážená strava bohatá na vitamíny a minerály.
- Cvičenie: Pravidelné cvičenie môže pomôcť zmierniť bolesti chrbta a zlepšiť celkovú kondíciu.
- Psychická pohoda: Dôležité je vyhýbať sa stresu a zabezpečiť si dostatok oddychu.
Prečítajte si tiež: Otehotnenie a ovulácia: Dôležité informácie
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
tags: #oplodnenie #mami #na #hotely #vydeo