Otázka, ako strava ovplyvňuje dĺžku života, patrí medzi najčastejšie diskutované témy v oblasti zdravia a výživy. Od nepamäti sa ľudstvo snaží nájsť elixír života, a v modernej dobe vedci neustále hľadajú spôsoby, ako predĺžiť ľudský život prostredníctvom stravy a iných faktorov. Zatiaľ čo alchymisti hľadali magické recepty, dnešná veda sa opiera o dôkazy a štúdie, aby pochopila komplexný vzťah medzi tým, čo jeme, a ako dlho žijeme.
Úvod do problematiky stravovania a zdravia
V súčasnosti sa stretávame s množstvom protichodných informácií o tom, čo je zdravé a čo nie. Z hovädzieho mäsa máme obavy kvôli chorobe šialených kráv, bravčové a údeniny sú často spájané s vysokým obsahom tukov a potenciálnym obsahom antibiotík, a hydinové mäso môže obsahovať hormóny. Aj zelenina, ovocie a strukoviny sú vystavené cudzorodým látkam, a ani bioprodukty nie sú vždy úplne čisté. Táto záplava negatívnych správ môže viesť k dezorientácii a otázkam, čo si vlastne môžeme bezpečne naložiť na tanier.
Riziká a kontaminanty v potravinách
Realita je taká, že čisté prostredie na tejto planéte už prakticky neexistuje. Pesticídy, herbicídy, dusičnany, ťažké kovy, polychlórované bifenyly, ortuť a arzén z priemyselných hnojív kontaminujú pôdu, vodu a následne aj potraviny. MUDr. Igor Bukovský zdôrazňuje, že rastliny neobsahujú cholesterol, antibiotiká ani hormóny, ktoré sa používajú pri chove zvierat. Pesticídy a dusičnany v zelenine a ovocí sa dajú z veľkej časti odstrániť dôkladným očistením, ale v mäse sú cudzorodé látky uskladnené v tukovom tkanive a bunkách. Dokonca aj odporúčané rybie mäso môže obsahovať toxické chemické prímesi, ktoré môžu spôsobovať rakovinu, zlyhanie obličiek, poškodenie nervov a vrodené defekty.
Dôležitosť čerstvosti a minimalizácie spracovaných potravín
Internistka MUDr. Eva Kráľová radí, aby sme uprednostňovali čerstvé potraviny a minimalizovali konzumáciu dochucovaných a konzervovaných jedál. Mali by sme sa snažiť vyberať si potraviny označené ako "bio". Rýchly, "instantný" spôsob života, ktorý je dnes bežný, nie je z pohľadu lekárov ideálny. Do jedál sa pridáva až 700 druhov oficiálne povolených prísad, ako sú sladidlá, konzervačné látky, dochucovadlá, činidlá a farbivá, ktoré môžu podporovať vznik rakoviny. Častá konzumácia instantných prípravkov môže ohroziť zdravie. Glutamát sodný, bežné chuťové činidlo, môže u dospelých vyvolať bolesti hlavy, tlak na hrudníku, potenie a nepokoj, a pre deti do troch rokov je strava s glutamátom sodným striktne zakázaná kvôli možným neurologickým problémom.
Návrat k "prastrave"?
Niektorí odborníci navrhujú návrat k prirodzenej potrave praľudí, ktorá by mala zaručiť dlhovekosť. Táto "prastrava" zahŕňa mleté obilie, morské riasy, fazuľové struky, zeleninu, orechy a čerstvé ovocie, a vylučuje mäso, ryby, mlieko, vajíčka, syry, jogurty, tvaroh, chlieb, cestoviny, kyslú kapustu, marmeládu, kompóty, kakao, sirupy a ovocné šťavy (okrem citrónovej šťavy). RNDR. Emil Ginter však upozorňuje, že stredná dĺžka života praľudí sa pohybovala len okolo 20 až 30 rokov. Takéto zúženie spektra potravín môže viesť k nedostatku biologicky nevyhnutných živín.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv stravy na dĺžku života: Moderné štúdie
Vedci sa dlhodobo zaoberajú otázkou, ako strava ovplyvňuje dĺžku života. Každá potravina má vlastnosti a nutričné charakteristiky, ktoré ovplyvňujú metabolizmus a zdravie. Určiť optimálne množstvo jednotlivých skupín potravín a ich kombinácií je veľmi zložité. Nórski vedci vyvinuli model, ktorý sa snaží predpovedať, ako výber stravy ovplyvňuje predpokladanú dĺžku života. Tento model je metaanalýzou, ktorá zahŕňa výsledky už publikovaných štúdií, a preto pracuje s väčším množstvom dát a vykazuje väčšiu vierohodnosť.
Model pracuje s odhadom, ako sa mení dĺžka života v súvislosti s konzumáciou ovocia, zeleniny, celých zŕn, rafinovaných obilnín, orechov, strukovín, rýb, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov, červeného mäsa, spracovaných mäsových produktov, rýb, bieleho mäsa, rastlinných tukov a cukrom sladených nápojov. Výskumníci zistili, že mladý dospelý človek si môže predĺžiť dĺžku života o viac ako desať rokov prechodom z typicky západného spôsobu stravovania na "optimalizovanú stravu", ktorá zahŕňa vyšší príjem celozrnných produktov, zeleniny, ovocia, orechov a obmedzenie konzumácie červeného a priemyselne spracovaného mäsa. Čím skôr sa so zmenou začne, tým väčší efekt sa dosiahne.
Kľúčové zistenia a odporúčania
- Strukoviny, celé zrná a orechy: Dlhodobá konzumácia väčšieho množstva týchto potravín má najväčší vplyv na dĺžku života.
- Rastlinná strava: Konzumácia rastlinnej stravy, najmä v ranom veku, je spojená s predĺžením života až o 10 rokov.
- Čím skôr, tým lepšie: Zmena stravy v mladšom veku má väčší vplyv na predĺženie života.
- Západná strava vs. optimálna strava: Prechod zo západnej stravy (bohatej na spracované potraviny, červené mäso, mliečne výrobky, tuky a cukry) na optimálnu stravu môže predĺžiť život o 10 rokov, ak sa začne od 20. roku života.
- Uskutočniteľná diéta: Aj "polcestná" diéta, ktorá je stredom medzi západnou a optimálnou stravou, môže predĺžiť život o 7 percent alebo viac.
Dôležitosť vyváženosti a opatrnosti
Pri posudzovaní vplyvu konzumácie mäsa na zdravie je dôležité brať do úvahy obe strany mince. Mäso je dobrým zdrojom živín, ako sú vitamíny A, B, D a K, meď, chróm, kyselina listová, železo, horčík, draslík, selén a zinok. Niektoré výskumy ukazujú výhody stravovania na báze vysokého obsahu bielkovín, ktoré zahŕňa mäso.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala spracované mäso ako karcinogény skupiny 1. Priemyselne spracované mäso sa konzervuje solením, vytvrdzovaním, fermentáciou, údením alebo inými procesmi, ktoré zvýrazňujú jeho chuť. Ak sa rozhodneme zahrnúť mäso do jedálnička, je dôležité dodržiavať niekoľko tipov:
- Obmedziť príjem: Týždenne by sme mali zjesť maximálne dve porcie červeného mäsa (bravčové, hovädzie alebo teľacie) a spracované mäsové produkty by sme mali konzumovať len raz týždenne, a to v porcii, ktorá nepresahuje 50 gramov.
- Zdravé úpravy: Odporúča sa pečenie, dusenie alebo varenie mäsa, aby sa znížil obsah nasýtených tukov.
- Výber druhu mäsa: Hovädzie mäso je dobrým zdrojom bielkovín a železa, ak je chudé a dobre spracované.
Vegetariánstvo a vegánstvo
Vegetariánstvo, teda strava s vylúčením len mäsa, ale ponechaním ostatných živočíšnych produktov, je považovaný za jeden z najvhodnejších stravovacích spôsobov. Vegánska strava získala vysoké skóre v kategóriách Najlepšia strava pre diabetes a Najlepšia strava zdravá pre srdce v rebríčku stravovania US News and World Report.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Nadmerné solenie a jeho vplyv na dĺžku života
Nadmerné solenie patrí medzi hlavné znaky nezdravého životného štýlu. Dosáľanie jedál pri stole skracuje dĺžku života o viac než dva roky u mužov a u žien o rok a pol. Ľudia, ktorí si jedlo vždy dosáľali, mali o 28 percent vyššie riziko predčasného úmrtia než ľudia, ktorí tak nerobili alebo robili len občas. Zhruba 70 percent príjmu sodíka v západnej populácii pochádza zo spracovaných a vopred pripravených potravín, pričom 8-20 percent pochádza zo soli pridanej do jedla na stole krátko pred jeho konzumáciou.
Štúdia zo Švédska: Konzumácia mäsa a dĺžka života
Švédska štúdia ukázala, že vysoká konzumácia mäsa skracuje dĺžku života. Úmrtnosť v skupine s najvyššou konzumáciou mäsa (nad 117 gramov na deň) je o 21 percent vyššia, ako v skupine s najnižšou konzumáciou mäsa (pod 46 gramov na deň). Nový výskum ukazuje, že strava s vysokým obsahom tukov, dokonca aj krátkodobá, môže rýchlo ovplyvniť zdravie mozgu. Strava ovplyvňuje mozog oveľa viac, než si myslíme.
Dôvodom je znížená schopnosť mozgu prijímať glukózu. Táto nadmerná aktivita narúša, ako hipokampus spracováva pamäť - a to už po niekoľkých dňoch takejto stravy. Takýto typ stravy pripomína bežné západné nezdravé jedlo bohaté na nasýtené tuky - ako cheeseburgery či hranolky.
Počas štúdie dostávali myšie modely stravu s vysokým obsahom tukov pripomínajúcu mastné nezdravé jedlo pred začiatkom behaviorálnych testov. Už po 4 dňoch takejto stravy sa CCK interneuróny v pamäťovom centre mozgu stali abnormálne aktívnymi.
Zistenia zdôrazňujú, aké citlivé sú pamäťové okruhy na stravu a potvrdzujú dôležitosť výživy pri udržiavaní zdravia mozgu. Výskum tiež ukázal, že obnovenie hladín glukózy v mozgu upokojilo nadmerne aktívne neuróny a napravilo problémy s pamäťou u myší. Vedci zistili, že zásahy ako úprava stravy či farmakologické prístupy môžu byť účinné pri ochrane mozgu pred neurodegeneráciou spojenou s obezitou.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Výskum naďalej pokračuje, aby sa lepšie pochopilo, ako tieto na glukózu citlivé neuróny narúšajú mozgové rytmy podporujúce pamäť. Vedci plánujú otestovať, či by sa cielené terapie dali uplatniť aj u ľudí a ako by strava s vysokým obsahom tukov mohla byť faktorom pri Alzheimerovej chorobe.
Strava ovplyvňuje ostatných
Zdravá strava v kombinácii s primeraným pohybom, dostatočným spánkom a pozitívnym myslením môže zásadne ovplyvniť naše telesné i duševné zdravie a vzhľad nielen v prítomnosti, ale i v ďalekej budúcnosti. Každý z nás má vo svojich rukách, čo bude konzumovať. Presadzovať niečo nasilu ani v tomto smere nemá absolútne žiadny zmysel. Uvedomiť si treba aj to, že svojím stravovaním ovplyvňujeme zdravie budúcich generácií, veď deti sú expertmi na pozorovanie. Väčšinou platí, že to, čo jedia rodičia, konzumujú aj deti. Samozrejme, nie je to len o našich potomkoch, ale aj o ľuďoch, s ktorými trávime čas. Ako ich prirodzene motivovať k zdravej strave? Výbornou voľbou je aj snaha vytvoriť návšteve zdravé a chutné pokrmy či nápoje.
Jedlo neovplyvňuje len náš vzhľad, ale aj náladu. V jednej štúdii vedci zistili, že strava s vysokým glykemickým indexom (biele pečivo, sladké nápoje, sladkosti…) môže zhoršovať príznaky únavy a depresie. Naopak, zdravý pokrm, v ktorom je zastúpených dostatok všetkých dôležitých makro i mikroživín, zlepšuje naše duševné rozpoloženie. Primerané sebavedomie ide ruka v ruke so sebaláskou, ktorá ovplyvňuje náš osobný, rodinný i pracovný život. Máte pocit, že vaša sebaláska nie je na primeranej úrovni a radi by ste to zmenili? Začnite sa o seba starať, dajte seba na prvé miesto.
Častým argumentom tých, ktorí sa stravujú nezdravo, je to, že zdravé potraviny sú drahé a nemôžu si ich dovoliť. Je to naozaj tak? Keď budete najbližšie porovnávať cenu zdravých a nezdravých produktov v obchode, skúste si ju prerátať na kilo. Garantujeme vám, že zistíte zaujímavé skutočnosti a argument, že zdravá strava je drahá, neobstojí. Ak si na tanier servírujeme zdravé jedlá, zvyčajne máme viac energie, čo sa prejaví napríklad aj na pracovnom výkone. Takisto sme menej často chorí, čiže sa vyhneme práceneschopnosti i kupovaniu liekov. Už len kvalitné raňajky nám pomôžu ušetriť v tom, že sa vyhneme kupovaniu sladkostí z firemného automatu. Pitie čistej vody namiesto sladkých limonád mesačne ušetrí takisto značné množstvo financií.
Nutrigenomika: Hra s génmi a personalizovaná výživa
Článkov o zdravej výžive je neúrekom, no mnohé z nich si protirečia. Ako sa v tom vyznať? Vedci sa zaoberajú účinkom stravy na molekulovej úrovni, konkrétne tým, ako súvisia naše gény s potravou. Vďaka ich práci by raz mohli byť zásady zdravého stravovania jasnejšie. Tento článok sa zaoberá vzťahom medzi genetikou a stravou, známym ako nutrigenomika, a jej potenciálnym vplyvom na naše zdravie.
Nutrigenomika alebo inak nutričná genomika je vedný odbor, ktorý sa venuje práve vzťahu medzi výživou, ľudskými génmi a následným vznikom ochorení. Deoxyribonukleová kyselina, v skratke DNA, sa nachádza takmer v každej jednej bunke nášho tela. Funguje ako „dátové úložisko“, v ktorom sa nachádzajú naše genetické informácie. Zároveň je v DNA zapísaná aj iná cenná informácia - genetické predispozície na mnohé typy ochorení. Ak už viete, aké ochorenie v budúcnosti hrozí, máte šancu sa mu vyhnúť. Prípadne pracovať na tom, aby ste toto riziko znížili. Informácie o zdravotných rizikách, predispozíciách k rôznym ochoreniam, o intoleranciách na potraviny a športových predispozíciách ponúka analýza DNA, ktorú môžete získať už aj na Slovensku.
Jedálniček na mieru
Každý z nás je iný a každý z nás má tiež inú genetickú výbavu. Na základe jej poznania je možné vyskladať jedálniček na mieru. Neexistuje totiž univerzálna diéta, ktorá by vyhovovala každému. Na základe nutrigenomického testovania je teda v praxi možné rozhodnúť o určitých stravovacích návykoch, ktoré pacientovi môžu pomôcť alebo naopak nebudú robiť dobre.
Priebeh nutrigenomických testov
DNA nutrigenomické testy sa vyhodnocujú z obyčajného výteru z úst. Vzorka sa posiela na laboratórny rozbor, pričom výsledky sú známe približne do týždňa.
FTO a obezita
Obezita patrí medzi chronické civilizačné ochorenia. Za jej vznikom stojí mnoho vonkajších faktorov, najmä zlá životospráva - nedostatok pohybu a nadmerný energetický príjem. Za jej vznikom však do veľkej miery stojí aj dedičnosť. Jedným z takýchto génov je gén pre FTO (fat mass and obesity associated protein). Presný spôsob, akým FTO pôsobí na rozvoj nadváhy doposiaľ nie je známy. Súvisí však s metabolizmom, výdajom energie a celkovou energetickou bilanciou, čo ovplyvňuje reguláciu adipozity, teda ukladanie tuku v organizme. FTO má vplyv na metabolizmus tukov a bielkovín. S tým súvisí aj rozvoj ďalších ochorení, ako je diabetes mellitus 2.
Vplyv stravy na gény a budúce generácie
Vedci, ktorí sa venujú nutrigenomike, predpokladajú, že nie len gény ovplyvňujú nami prijatú stravu, ale aj strava ovplyvňuje gény. Dokonca tvrdia, že nami konzumované jedlo môže ovplyvniť ešte aj naše vnúčatá. Aj na základe toho majú niektorí z nás väčšiu predispozíciu na rozvoj niektorých ochorení, napríklad rakoviny hrubého čreva. Je však nutné povedať, že štúdie doposiaľ prebehli len na zvieracích modeloch, ako sú včely.
Genetika a životný štýl: Komplexný pohľad na zdravie
Poznanie toho, ako sme geneticky predurčení na spracovanie určitých živín a náchylní na rozvoj niektorých ochorení, je nepochybne cennou informáciou. Avšak zdravie človeka pozostáva z komplexu rôznych faktorov. Okrem genetiky hrá veľkú rolu to, čo jeme, či máme dostatok pohybu a spánku.
Dna: Ochorenie kráľov a genetika
Dna alebo ochorenie kráľov je vážne ochorenie kĺbov a mäkkých tkanív, ktoré sprevádza zvýšená hladina kyseliny močovej v tele. Dna sa v stredoveku označovala za „ochorenie kráľov“ či „ochorenie bohatých“, pretože sa spájala s nadmernou konzumáciou mäsa a alkoholu, ktoré si predtým mohli dovoliť len majetnejší ľudia a šľachtici. Presná príčina dny bola objavená ale až neskôr.
Príčina a riziká dny
Príčinou dny je ukladanie kryštálov kyseliny močovej (urátov) v tele. Ide o metabolické ochorenie spôsobené nedostatočnosťou enzýmu ureáza, ktorý pomáha premeniť relatívne nerozpustnú kyselinu močovú na vysoko rozpustnú látku. Pokiaľ tento enzým nefunguje ako má, dochádza k hromadeniu kyseliny močovej v tele a k jej kryštalizácii. Kryštály kyseliny močovej sa usádzajú najmä v kĺboch a šľachách, ale môžu sa ukladať aj vo vnútorných orgánoch, predovšetkým v obličkách. V týchto miestach môžu uviaznuť a svojím ostrým hrotom sa zabodávať, čím spôsobujú mnoho komplikácií. Dna je veľmi závažné ochorenie, ktoré prináša riziko mnohých ďalších zdravotných problémov vrátane zápalu kĺbov, cukrovky 2.typu, vysokého krvného tlaku a cholesterolu, metabolického syndrómu, srdcovo-cievnych chorôb a ochorení obličiek.
Príznaky a diagnostika dny
Toto ochorenie sa pritom nemusí dlho prejaviť, pretože dna spočiatku prebieha postupne a mnohokrát bez akýchkoľvek príznakov. Prvými príznakmi dny sú väčšinou bolesti a opuchy kĺbov, ktoré sa postupne zosilňujú. Mnoho ľudí ale nevie aj celé roky, že trpí dnou, a pritom majú vysokú hladinu kyseliny močovej v tele.
Vzhľad k tomu, že mnoho pacientov nepociťuje žiadne príznaky, sa pre diagnostiku dny používa laboratórne vyšetrenie hladiny kyseliny močovej v krvi. Pravidelným meraním kyseliny močovej sa dá navyše lepšie predchádzať ochoreniu dna a prípadným komplikáciám.
Genetika a životný štýl pri vzniku dny
K nedostatočnosti enzýmu urikáza, ktorý rozkladá kyselinu močovú na rozpustnú látku a pomáha ju vylučovať z tela, došlo v priebehu evolúcie. Z tohto dôvodu je dnes toto nebezpečné ochorenie pomerne časté. Na vzniku dny sa síce podieľa aj genetika, ale omnoho vyššou mierou k ochoreniu prispieva nevhodný životný štýl - najmä nezdravý jedálniček, nedostatok pohybu a nadmerná spotreba alkoholu. Diéta pri dne by sa mala dodržiavať len za predpokladu, že ju odporučil lekár na základe zdravotného stavu a laboratórneho vyšetrenia hladiny kyseliny močovej. Skladbu diéty je ďalej dôležité konzultovať s odborníkom na liečebnú výživu, teda s nutričným terapeutom (špecialistom) alebo dietológom. Diétu pri dne nie je vhodné dodržiavať preventívne bez odporúčania odborníka, pretože pri nej môžu chýbať niektoré dôležité živiny a nemusí byť nutrične vyvážená. Neuvážené dodržiavanie tejto diéty môže nakoniec priniesť viac škody ako úžitku.
Princípy diéty pri dne
Hlavným princípom diéty pri dne je obmedzenie konzumácie potravín bohatých na puríny. Puríny sú zlúčeniny v niektorých potravinách a ich odpadovým produktom je kyselina močová. Medzi najbohatšie zdroje purínov v strave patrí červené mäso, mastné výrobky, vnútornosti, niektoré ryby a morské plody, strukoviny, huby a kakao.
Strava by mala byť rozdelená do 5 - 6 menších porcií v pravidelných intervaloch (približne po 2 až 3 hodinách). Dôležitú rolu hrá aj spôsob prípravy jedál. Vhodné je varenie, dusenie na pare, pečenie v rúre bez tuku, pečenie v alobale alebo príprava pomocou teplovzdušnej fritézy. Nevhodné je naopak smaženie, grilovanie a fritovanie na väčšom množstve tuku.
Obmedzenie tukov a pitný režim
Navyše sa odporúča znížiť celkový príjem tukov a preferovať v jedálničku tuky s obsahom nenasýtených mastných kyselín (kvalitné rastlinné oleje, orechy, olivy, avokádo) na úkor tukov s obsahom nasýtených mastných kyselín (maslo, sadlo, slanina, tučné údeniny, tučné mäso a tučné mliečne výrobky). Dôležité je dodržiavať aj dostatočný pitný režim - ideálne aspoň 30 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti. Najvhodnejším nápojom je pitná voda alebo ovocný čaj, naopak nevhodné sú alkoholické nápoje. Dobré je obmedziť aj konzumáciu kávy.
Povolené a zakázané potraviny pri dne
V rámci diéty pri dne nie je nutné vyradiť z jedálnička všetky potraviny s vyšším obsahom purínov, ale omnoho dôležitejšie je strážiť si celkový príjem purínov v strave. Diéta pri dne by nemala prekročiť príjem 400 mg purínov za deň. Kvôli vysokému obsahu purínov sa odporúča jesť mäso len raz denne a bielkoviny čerpať skôr z iných zdrojov (mlieko a mliečne výrobky, vajcia, obilniny). Pri akútnom záchvate dny je nutné dodržiavať úplne bezmäsitú diétu a do odznenia príznakov vyberať len potraviny s nízkym obsahom purínov.
Vhodné potraviny pri dne
Základ stravy pri dne tvorí zelenina, ovocie, obilniny (najlepšie celozrnné), mliečne výrobky, vajcia, zdravé tuky a rastlinné oleje. V menšom množstve je možné zaradiť chudé mäso, ryby a občas aj strukoviny.
Príklady receptov vhodných pri dne
- Šakšuka: Na panvici orestujeme paradajky, papriku a koreniny. V zmesi vytvoríme dieru a rozbijeme do nej vajíčko. Zakryjeme pokrievkou a varíme do stuhnutia vajíčka.
- Zapekané zemiaky so zeleninou: Zemiaky uvaríme a nakrájame. Zmiešame s mrkvou, okoreníme a zalejeme vajíčkom rozšľahaným v mlieku. Zapečieme so syrom.
- Šalát z cvikly a cottage syra: Cviklu nakrájame a zmiešame s cottage syrom, kukuricou a cibuľkou.
- Cestoviny s tekvicovou omáčkou: Cestoviny uvaríme a zmiešame s omáčkou z tekvicového pyré, mlieka a mozzarelly.
- Pečené mäso so zeleninou v alobale: Mäso a zeleninu zabalíme do alobalu s bylinkami a olejom a pečieme v rúre.
Účinky diéty pri dne
Jedálniček pri dne kontroluje príjem purínov v strave a pomáha znížiť koncentráciu kyseliny močovej v organizme. To vedie k zmierneniu alebo ústupu príznakov spojených s dnou a pridruženými komplikáciami. Úpravu jedálnička je ale dôležité kombinovať s pravidelným pohybom a celkovo so zdravým životným štýlom. Častým problémom je nízky príjem bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie, udržanie svalovej hmoty a celkovo pro správne fungovanie organizmu. Dôvodom je obmedzenie konzumácie živočíšnych potravín bohatých na puríny (mäso, mäsové výrobky, ryby, morské plody). Bielkoviny je preto dôležité čerpať z iných zdrojov, ako sú mliečne výrobky, vajíčka, orechy a celozrnné obilniny.
Genetika, výživa a personalizovaný prístup: Cesta k optimálnemu zdraviu
Myšlienka, že naša genetická výbava ovplyvňuje to, ako reagujeme na rôzne potraviny a živiny, nie je nová. Nutrigenomika, veda zaoberajúca sa vzťahom medzi génmi a výživou, prináša nové možnosti pre personalizovanú výživu.
Naša genetická výbava nás bezpečne odlišuje od každého zo siedmich miliárd ľudí na planéte. A gény sú naozaj mocné. Ešte pred narodením sú predurčené nielen naše vzhľadové a povahové vlastnosti, ale aj predispozície k niektorým chorobám. To isté platí o fungovaní nášho metabolizmu a biochemických reakciách, ktoré v ľudskom tele neustále prebiehajú. Gény tak ovplyvňujú sklony k ukladaniu energie do tukových zásob, hospodárenie s jednotlivými živinami, energetický výdaj tela pri aktivite aj v pokoji a dokonca aj chuťové preferencie konkrétneho človeka! To, že rôzne jedálničky a spôsoby stravovania fungujú na každého človeka inak, je pomerne známa vec. Ešte donedávna platilo, že ak vás zaujala nejaká diéta, museli ste na vlastnom tele vyskúšať, či práve na vás bude účinkovať a či vám bude vyhovovať.
Štúdia dvojčiat: Potvrdenie individuálnych reakcií na stravu
V roku 2018 dokonca prebehol veľký výskum pod vedením vedcov z londýnskej King's College a lekárskej fakulty na Harvarde. Štúdia zahŕňala 700 jednovaječných dvojčiat a 400 ďalších osôb a skúmala ich telesné reakcie na konzumáciu rôznych druhov potravín. Výsledky potvrdili, že rôzni ľudia reagujú na rovnakú stravu veľmi odlišným spôsobom. Z toho vyplýva, že skutočne neexistuje jeden spôsob stravovania, ktorý by fungoval na všetkých rovnako.
Genetický test: Kľúč k jedálničku na mieru
Vďaka genetickému testu je možné zostaviť jedálniček na mieru vášmu metabolizmu. Princíp je pomerne jednoduchý. Podstúpite genetický test, ktorý prezradí, ako presne funguje váš metabolizmus, na aké potraviny máte alergie či intolerancie, ku ktorým vážnym ochoreniam máte vrodené predispozície a ďalšie informácie.
Mýty o výžive
Teórie o výžive sú plné nezmyslov a mnohé z nich sú také bežné, že ich je ťažké vyvrátiť.
Mýtus č. 1: Jedzte veľa malých jedál počas dňa
Často sa tvrdí, že by ste mali jesť niekoľko malých jedál po celý deň, aby ste si udržali výkonný metabolizmus. Štúdie však s tým tvrdení jednoznačne nesúhlasia. Uznávaný americký odborník na výživu Kris Gunnars hovorí, že 3 jedlá denne majú rovnaký účinok na celkové spálené kalórie, ako keď si doprajete 6 a viac menších jedál za deň.
Mýtus č. 2: Mali by ste jesť viac obilnín
Celozrnné potraviny sú v podstate základom zdravej stravy, no vplyvom šťachtenia za posledné desaťročia ich výživová hodnota klesla. Odborníci upozorňujú, že „nová pšenica” je o oveľa menej výživnejšia, ako pôvodné odrody.
Mýtus č. 3: Vyhnite sa vaječným žĺtkom
Stále veríte teórii, že by ste sa mali vyhýbať vajíčkam, pretože zvyšujú cholesterol v krvi? Je pravda, že žĺtko obsahuje veľké množstvo cholesterolu. Lenže kým žĺtko obsahuje asi 200 mg cholesterolu, bielko má naopak v sebe 1 700 mg lecitínu, ktorý cholesterol napomáha odbúravať.
Mýtus č. 4: Nízkotučné potraviny sú užitočné
Ak výrobcovia odstránia z výrobku chuť, stratí sa z neho aj chuť, objem a štruktúra. A čím to nahradia? Cukrom, kukuričným sirupom s vysokým obsahom fruktózy, škrobmi a rôznymi arómami na doplnenie chuti.
Mýtus č. 5: Sacharidy sú naj zdrojom kalórií
Ak ste chudí a vás metabolizmus je v poriadku, potom vám tieto odporúčania potravinovej pyramídy neublížia. Lenže ak máte nadváhu, diabetes, či nejaký metabolický problém, môže byť takéto stravovanie pre vás dokonca nebezpečné.
#