Názorové odlišnosti sú prirodzenou súčasťou spoločnosti a nevyhnutne sa prejavujú aj v oblasti výchovy detí. Škoda len, že sa čoraz viac vyostrujú, až tak, že sa potom dávajú veci do zlých súvislostí. Tento článok sa zameriava na problematiku rozdielnych prístupov k výchove, s dôrazom na rešpektovanie odlišností a hľadanie spoločnej cesty pre blaho dieťaťa. Nejde o hľadanie vinníkov, ale o snahu pochopiť rôzne perspektívy a nájsť inšpiráciu pre vlastný rodičovský prístup.
Rešpektovanie odlišných rodičovských filozofií
Áno, máme tu viac smerov, viac rodičovských filozofií, ale prečo sa jednoducho nerešpektovať? Prečo útočiť na všetko, čo je nové, iné, než bolo zaužívané posledných 60 rokov? A rodičov nazývať „odtrhnutými od reality“, „oklamanými modrým koníkom“, „zgooglovanými“, skrátka pobláznenými chudákmi? Ži a nechaj žiť.
Súčasná doba prináša množstvo informácií a rôznych prístupov k výchove. Rodičia sa tak môžu rozhodovať na základe vlastných preferencií a presvedčení. Je dôležité si uvedomiť, že neexistuje jeden univerzálny správny spôsob výchovy a každý rodič sa snaží pre svoje dieťa to najlepšie.
"Bio" prístup a kritika
Áno, sú matky, ktoré sa vzopreli pravidlám posledných desaťročí. Požiadavkám svojich detí v prvých rokoch vychádzajú v ústrety, tak ako to radia aj odborné vedecké štúdie, vychádzajúce z dlhoročných skúmaní. Deti dojčia na požiadanie - neraz kdekoľvek a akokoľvek dlho, spia s nimi v posteli, nosia ich v šatkách, nosičoch, nešetria objatiami, prejavmi lásky. Je na tom niečo zlé? Áno, sú matky, ktoré svojim deťom nedávajú sladkosti, ktoré čítajú etikety na potravinách, ktoré chcú minimalizovať chemikálie v potravinách a kupujú bio. Nemali by sme to robiť všetci?
Často sa stretávame s kritikou rodičov, ktorí preferujú takzvaný "bio" prístup k výchove. Tento prístup sa zameriava na prirodzené potreby dieťaťa, ako je dojčenie na požiadanie, spoločné spanie, nosenie a obmedzovanie sladkostí a chemikálií v strave. Kritici často argumentujú, že takýto prístup vedie k rozmaznanosti a neschopnosti dieťaťa prispôsobiť sa realite.
Prečítajte si tiež: Diéta a viera v detských omaľovánkach
Minulosť a súčasnosť: Zmena v zložení potravín
Áno, v minulosti sa nerobila veda okolo jednej piškótky či čokoládky. Ale piškótka v minulosti obsahovala normálne vajíčko a čokoládka zasa kakao, žiadne náhrady či škodlivý palmový tuk. V minulosti sa potraviny nedelili na bio a nebio, pretože väčšina ľudí si vlastné bio dopestovala v záhradkách. Fungovalo domáce poľnohospodárstvo a neboli sme toľko odkázaní na dovoz striekaného ovocia a zeleniny zo zahraničia, neraz z opačného konca planéty. Sú matky, ktoré si toto všetko uvedomujú a správajú sa podľa toho. Pre niekoho nekonvenčne, pretože sa postavili zaužívaným pravidlám. A potom sú matky, staré matky, a dokonca lekári, ktorí ich za to kritizujú. Ale prečo ich to irituje? Ako im ubližuje matka, ktorá chce pre svoje dieťa niečo iné? Nastavuje im zrkadlo niečoho, pred čím chcú oni zatvoriť oči? Kde zostal rešpekt, akceptovanie inakosti? Ži a nechaj žiť.
Je dôležité si uvedomiť, že zloženie potravín sa v priebehu času výrazne zmenilo. V minulosti boli potraviny menej spracované a obsahovali menej umelých prísad. Dnes je bežné, že potraviny obsahujú náhrady, škodlivé tuky a iné látky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na zdravie. Rodičia, ktorí sa snažia obmedziť tieto látky v strave svojich detí, tak robia z presvedčenia o ich škodlivosti.
Hon na "biomatky"?
Ďalší hon na bosorky? Kto si všíma mediálnu prestrelku na tomto poli, zrejme postrehol, že takzvané „biomatky“, ak máme prebrať označenie kritikov, neútočia. Robia si naďalej po svojom, bez ohľadu na to, kto čo o nich hovorí. Dokonca tak, že začínajú spájať navzájom nesúvisiace veci: „Biomatkám“ a ich vzťahovej výchove pripisujú všetky neduhy dnešných detí. Pretože áno, sú deti, ktoré sa nevedia pozdraviť, poďakovať, poprosiť. Dokonca také, ktoré sa nevedia usmiať. Sú deti, ktoré sa boja ísť do obchodu na prízemí vlastného paneláku, sú deti, ktoré sa bijú, hádžu o zem, ktoré sa boja sadnúť bez prilby na bicykel, ktoré sa boja prekročiť čiaru detského ihriska, nieto aby slobodne behali po lese. Určite tomu tak nie je. Už len z hľadiska čísel - táto skupina rodičov je na Slovensku stále v menšine, a počet detí, voči ktorých správaniu sú výhrady, niekoľkonásobne prevyšuje počet detí všetkých „biomatiek“. V histórii sa už stalo veľa omylov, keď sa všetky neduhy pripisovali istej skupine ľudí, ktorá sa niečím odlišovala. Došlo to až do krajností, keď sa v stredoveku upaľovali bosorky (či vedci, napríklad Giordano Bruno), v minulom storočí sme tu mali holokaust. Veríme, že debaty o výchove detí až do takých krajností nezájdu (i keď podľa niektorých komentárov na sociálnych sieťach získa občas človek pochybnosti), je však potrebné zamyslieť sa otvorene nad tým, prečo to dnes v našej spoločnosti vyzerá tak, ako vyzerá.
Je neopodstatnené obviňovať "biomatky" zo všetkých problémov dnešných detí. Problémy s správaním, nedostatok sociálnych zručností a strach sa vyskytujú u detí z rôznych rodinných prostredí a nie sú výlučne spojené s "bio" prístupom k výchove. Hľadanie vinníka v jednej konkrétnej skupine rodičov je zjednodušujúce a neprispieva k riešeniu problémov.
Hľadanie príčin problémov dnešných detí
Všetci chceme to isté. Prečo sú mnohé deti také, aké sú? Preto, že ich matky nosili a dojčili? Preto, že ich vypočuli, keď sa na niečo sťažovali namiesto toho, aby ich okríkli, prípadne dali facku, lebo dieťa nemá čo odvrávať? Nie je to náhodou preto, že mnohí ich rodičia si nevedia poradiť sami so sebou, a prenášajú to aj na deti? Pozor, hovoríme o určitej skupine rodičov ako takej, nie tej, ktorá je „bio“, prípadne „nebio“. Skrátka o skupine dospelých, ktorí z rôznych príčin podľahli dnešnej dobe, naháňajú sa za peniazmi a životné hodnoty si nechávajú diktovať lacným bulvárom, celebritami a reklamami. Dospelých, ktorí svoje deti učia, že podstatné je mať bohatstvo, najlepší mobil, najdrahšie tenisky. Vtedy je človek „niekým“. Čudujete sa potom, že sa také dieťa nepozdraví ani nepoďakuje? Prípadne že nemá záujem sa hýbať, zlepšovať, spoznávať prírodu, vlastné možnosti? Načo, keď to má všetko v ruke v najnovšom smartfóne? Ak sú tu ešte deti, ktoré sú vysmiate, nebojácne, zamažú sa v blate, prípadne si idú s kamarátmi zahrať futbal alebo skrývačky niekam do terénu, tak to je vďaka inému prístupu, ktorý k nim zvolili ich rodiča. Rodičia, ktorým nevyhovuje dnešný konzum a komercia, naprogramovaných sedem dní v týždni medzi kanceláriou, krúžkami a nákupnými centrami.
Prečítajte si tiež: Ako zabaviť dieťa počas choroby: Kreatívne hry
Príčiny problémov dnešných detí sú komplexné a multifaktoriálne. Môžu zahŕňať vplyv konzumného životného štýlu, nedostatok času venovaného deťom, prenášanie problémov rodičov na deti a uprednostňovanie materiálnych hodnôt pred emocionálnymi. Dôležitú úlohu zohráva aj vplyv médií a sociálnych sietí, ktoré môžu skresľovať vnímanie reality a viesť k porovnávaniu sa s ostatnými.
Kombinovanie prístupov a hľadanie rovnováhy
V každej dobe - tej minulej i tej dnešnej - bolo niečo pozitívne. Kedysi bolo vo výchove veľa vecí lepších, než dnes, tak, ako je dnes veľa vecí lepších než v minulosti. Tak si to skúsme zobrať - z jednej aj z druhej doby. Je to lepšie ako sa deliť na dva tábory, stavajúce sa proti sebe. Všetkým nám predsa ide o to isté.
Namiesto polarizácie a vytvárania táborov je dôležité sa učiť jeden od druhého a kombinovať pozitívne prvky z rôznych prístupov k výchove. Je potrebné hľadať rovnováhu medzi uspokojovaním potrieb dieťaťa a nastavovaním hraníc, medzi prirodzenosťou a modernými poznatkami. Všetci rodičia majú spoločný cieľ - vychovať šťastné, zdravé a úspešné deti.
Súrodenecká žiarlivosť: prirodzený jav
Bol to malý anjelik, no po vašom príchode z pôrodnice sa z neho zrazu stalo ukričané a neposlušné dieťa? Čo robiť, ak si jedna ratolesť nevie zvyknúť na druhú? Všímajte si signály žiarlivosti a nezabúdajte na prevenciu, radí odborníčka.
Príchod nového súrodenca do rodiny je významnou udalosťou, ktorá môže vyvolať u staršieho dieťaťa žiarlivosť. Žiarlivosť je prirodzená reakcia na zmenu a pocit ohrozenia vlastnej pozície v rodine. Je dôležité si uvedomiť, že žiarlivosť nie je prejavom zlej povahy dieťaťa, ale signálom, že potrebuje viac pozornosti a uistenia o láske.
Prečítajte si tiež: Rozvoj zručností detí pomocou omaľovánok
Príprava na príchod súrodenca
Neexistuje absolútne vhodný vek na to, kedy je dieťa pripravené na príchod nového člena rodiny. Vo všeobecnosti sa však žiarlivosť prejavuje skôr u mladších detí, ktoré napríklad prekonávajú obdobie vzdoru.
Dieťa potrebuje váš čas. Najdôležitejšie je, aby sme drobca pripravili na to, že do rodiny pribudne mladší súrodenec, pre ktorého bude práve on vzorom, jeho ochrancom a kamarátom. Rodič by však nemal zabúdať na to najpodstatnejšie, aj keď to bude pri dvoch a viacerých deťoch náročnejšie. „Ak dieťa žiarli, jasne tým dáva najavo, že potrebuje čas vyhradený len preň samotné,“ vysvetľuje detská psychologička Mgr. Romana Mrázová.
Je dôležité pripravovať dieťa na príchod súrodenca už počas tehotenstva. Rozprávajte sa s ním o bábätku, ukazujte mu obrázky a videá, zapojte ho do príprav. Uistite ho, že ho budete ľúbiť rovnako ako doteraz a že bude mať v rodine dôležitú úlohu. Po príchode bábätka sa snažte venovať staršiemu dieťaťu individuálny čas a pozornosť.
Ako zvládať žiarlivosť
Ak dieťatko cíti, že je ľúbené a venujete sa mu, nebude mať dôvod žiarliť a akékoľvek príznaky by mali vymiznúť. Čo však, keď sa žiarlivosť medzi súrodencami stupňuje? Môže to viesť až k agresii staršieho dieťaťa k mladšiemu. „Treba mu ukázať, že sa naň hneváte, ale nie agresívne a určite ho netreba trestať. Najlepšie riešenia sú však preventívne a nie represívne. Preto venujte čas svojim deťom,“ hovorí odborníčka na detskú dušu.
Ak sa žiarlivosť prejavuje agresívnym správaním, je dôležité zasiahnuť a dieťaťu vysvetliť, že ubližovať mladšiemu súrodencovi nie je správne. Netrestajte ho, ale snažte sa ho pochopiť a pomôcť mu spracovať jeho pocity. Venujte mu viac pozornosti a uistite ho, že ho máte radi.
Súrodenecká rivalita
„Prečo on dostal takú hračku a ja nie? Aj ja chcem. Mami, ja budem prvá pri aute, pusti ma. Nedávaj mi tú hroznú čiapku, daj ju bratovi….“ Iba hŕstka z mnohých príkladov súrodeneckej rivality. Tento pojem určite pozná každý z vás. Či už ju vidíte medzi vlastnými deťmi, alebo ste rivalitu “pestovali“ ako dieťa voči súrodencom. V prvom rade by ste mali vedieť, že ide o absolútne prirodzený jav spojený s vývojom ľudskej osobnosti. Dôležitá je však, aby ju rodičia vedeli “ukočírovať“. „Keď rodičia deťom pomôžu správne a spravodlivo riešiť konflikty medzi nimi, pomôže to k ich lepšiemu vzťahu a tiež k tomu, aby konflikty lepšie dokázali zvládať aj v dospelosti,“ ozrejmuje detská psychologička. Práve nesprávne zvládnuté riešenie situácií a súbojov medzi súrodencami môže v budúcnosti ovplyvniť nielen vzťah dieťaťa s rodičom, ale so samotným súrodencom.
Súrodenecká rivalita je bežný jav, ktorý sa prejavuje súťažením o pozornosť rodičov, hračky a iné výhody. Je dôležité, aby rodičia zasahovali do konfliktov medzi súrodencami spravodlivo a pomáhali im riešiť ich problémy. Učte ich, ako sa navzájom rešpektovať a ako sa dohodnúť.
Rozhovor s psychologičkou
Viac o žiarlivosti medzi deťmi ako takej sme sa porozprávali s detskou psychologičkou Mgr. Romanou Mrázovou.
Ako sa prejavuje žiarlivosť dieťaťa na súrodenca najčastejšie? S čím ste sa stretli v praxi?
Žiarlivosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Najčastejšie tak, že sa dieťa snaží strhnúť na seba pozornosť a to akýmkoľvek spôsobom. Buď je agresívne, prehnane plačlivé a precitlivelé, je vzdorovité alebo robí rôzne "opičky". Časté je aj to, že sa dieťa regresne na vývinovú úroveň mladšieho súrodenca. To sa deje vtedy, keď dieťa nadobudne pocit, že rovnaké prejavy, ktoré zaberajú na získanie pozornosti u mladšieho súrodenca, pomôžu aj jemu. Tiež sú časté neurotické prejavy v správaní- napríklad dieťa zbieralo neviditeľné špinky a nechcelo ich pustiť z ruky. Môžu sa tiež objaviť problémy so spánkom a zaspávaním alebo pomočovanie.
Existuje vôbec vhodný vek dieťaťa, kedy príjme nového súrodenca ľahšie? Prejavuje sa žiarlivosť skôr u mladších alebo starších detí?
Žiarlivosť sa prejavuje skôr u mladších detí. Viacmenej je najviac problematické asi obdobie vzdoru dieťaťa, čo je približne medzi tretím a piatym rokom. Psychickú ujmu mu to určite nespôsobí, ide skôr o nejaké prekleňovacie obdobie, kedy si dieťa overuje, či ho rodičia ľúbia rovnako aj napriek tomu, že prišiel nový súrodenec. Keď dieťa ubezpečíme svojou pozornosťou, tak príznaky žiarlivosti postupne vymiznú. Zrejme je to individuálne a závisí aj od povahy dieťaťa, či bude žiarliť, alebo nie…
Ako v tomto citlivom období pristupovať k dieťaťu? Vysvetliť mu, že príde do rodiny súrodenec zrejme treba skôr, už v tehotenstve…
Áno, samozrejme treba ho na to pripravovať už počas tehotenstva. Deti si však neuvedomujú racionálne dôsledky úplne, preto aj napriek príprave, sa môže stať, že bude žiarliť. Jedna kolegyňa situáciu okolo detskej žiarlivosti tak úsmevne prirovnala k situácii, kedy si máme predstaviť, že jedného dňa príde manžel domov a povie manželke: „Zlatko, toto je taká teta, ktorá odo dnes bude s nami bývať, ale neboj sa, budem ťa ľúbiť rovnako ako doteraz." Je to také trefné na predstavenie si toho, ako sa asi naše dieťa cíti, keď prichádza nový súrodenec. Je to veľmi zaťažujúca situácia, a preto by si rodičia mali vedieť efektívne rozdeliť čas tak, aby si vedeli vyhradiť aj čas výhradne na staršie dieťa. Snažíme sa totiž vyhovieť potrebám oboch detí, babätko však "zhltne" oveľa viac nášho času, a preto často kombinujeme strávený čas s oboma deťmi. Ak dieťa žiarli, jasne tým dáva najavo, že potrebuje čas vyhradený len preň samotné. Pokiaľ ide o žiarlivosť, ktorá nie je spojená s príchodom nového súrodenca, treba nájsť, kde problém vzniká. Často sa to stáva tým, že rodičia porovnavajú alebo uprednostňujú druhého súrodenca. Dieťa sa tak cíti menejcenné a odstrkované a často sa prejavy žiarlivosti ešte zhoršia.
V extrémnych prípadoch môže dieťa mladšiemu súrodencovi aj ublížiť - zhodiť ho na zem, pohryznúť a podobne. Ak sa niečo podobné udeje, ako postupovať?
V takých extrémnych prípadoch je dobré vyhľadať odbornú pomoc, kde psychológ pomôže rodičom ako zvládať podobné situácie a tiež ako zmeniť prístup k nemu, aby sa také situácie neopakovali. Treba mu ukázať, že sa naň hneváte, ale nie agresívne a určite ho netreba trestať. Najlepšie riešenia sú však preventívne a nie represívne. Preto venujte čas svojim deťom.
Žiarlivosť je v súrodeneckom vzťahu takmer vždy - od detstva až po dospelosť. Môžeme to nazvať aj rivalitou. Je to normálne a zdravé medzi súrodencami?
Rivalita medzi súrodencami, hlavne v nižšom veku, je úplne prirodzeným javom. Prirodzene bojujú jednak o pozornosť rodičov a jednak sa trénujú v riešení konfliktov a v zdravej súperivosti. Keď rodičia deťom pomôžu správne a spravodlivo riešiť konflikty medzi nimi, pomôže to k ich lepšiemu vzťahu a tiež k tomu, aby konflikty lepšie dokázali zvládať aj v dospelosti.
Čo by ste ešte mohli dodať k súrodeneckému vzťahu…?
Súrodenecký vzťah je rovnako dôležitý pri vývoji dieťaťa ako aj vzťah rodič-dieťa. Dokonca nás ovplyvňuje aj poradie narodenia. Týmto súrodeneckým konšteláciám sa venuje adleriánska psychológia. Hovorí o tom, že poradie narodenia nás predurčuje k určitým povahovým črtám.
Problémy v škole a uzavretosť dieťaťa
Ahojte. Vcera moj syn doniesol pokarhanie triednym ucitelom za porusovanie sk. poriadku, bola som prekvapená, pretože pred týždnom som bola na rodicovskom a pani ucitelka mi povedala, ze je zivsí a na hodinách casto vyrusuje, ale nie je to az take vazne. Synovi kazdý den dohováram, nech sa správa slusne, nech nie je za triedneho sasa a zabavaca no marne. CO mám robit? Syn je piatak boli sme aj na vysetrenia na hyperaktivitu, no nic sa nepotvrdilo. Syn je velmi uzavretý, ked sa ho opýtam ako v skole , stale povie dobre. Doma je poslusný, problemy s nim nie su. Svoje priestupky v skole zatlka, k nicomu sa neprizna. Ako to má riesit?? Bojim sa, ze bude mat vo vyssích rocnikoch dvojku zo správania. Poradte, ako syna povzbudit, aby sa mi otovril a nezatlkal vsetko. Zatial má zakaz PC a vreckového, no on je taký flegmatik, na vsetko povie len dobre. Som uz zufala….
Problémy v škole, ako napríklad porušovanie školského poriadku, môžu byť pre rodičov stresujúce. Je dôležité zistiť príčinu tohto správania. Môže ísť o nudu, potrebu pozornosti, problémy s učením alebo iné faktory. Komunikácia s učiteľom a psychológom môže pomôcť odhaliť príčinu a nájsť vhodné riešenie.
Uzavretosť a komunikácia
Ak je dieťa uzavreté a nekomunikuje o svojich problémoch, je dôležité budovať dôverný vzťah a vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a bude sa môcť otvoriť. Pýtajte sa ho na jeho pocity, počúvajte ho bez posudzovania a snažte sa ho pochopiť.
Tresty a motivácia
Tresty, ako je zákaz PC a vreckového, nemusia byť vždy účinné. Je dôležité nájsť spôsob, ako dieťa motivovať k zlepšeniu správania. Môžete ho odmeňovať za dobré správanie, chváliť ho za úspechy a podporovať ho v jeho záujmoch.
tags: #omalovanka #ukricane #dieta