Vajcia sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy a patria medzi základné a biologicky cenné potraviny. Preto by nemali chýbať v detskom jedálnom lístku. Otázka, kedy môže dieťa jesť bielok, je jednou z najdôležitejších, ktorým čelia rodičia pri zavádzaní príkrmov. Vajíčka sú výborným zdrojom bielkovín, tukov, vitamínov (A, D, E, B12), minerálov (železa, jódu, fosforu) a aminokyselín, ktoré sú dôležité vo výžive detí. Zároveň bývajú obľúbené v ich jedálničku, ľahko sa prežúvajú a dobre sa pripravujú. Okolo vajíčok však často visí množstvo otáznikov, najmä kvôli potenciálnym alergickým reakciám.
Nutričná hodnota vajec
Vajcia majú veľmi vysokú výživovú hodnotu. Vaječný žĺtok a bielok sú zdrojom 13 % vysoko kvalitných bielkovín. Bielkoviny z vajíčok sú biologicky hodnotnejšie ako napríklad bielkoviny z mäsa, mliečnych alebo rastlinných výrobkov. Majú vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť. Vaječný žĺtok obsahuje 12 % tukov s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín. Vajcia sú aj hodnotným zdrojom vitamínov A, D, E, K a vitamínov skupiny B a karoténov. Lecitín v žĺtku, ktorého obsahujú vajíčka viac ako maslo, mlieko či kaviár, je potrebný pre činnosť nervových buniek a dokonca znižuje cholesterol.
Kedy začať s bielkom?
Relatívne donedávna sa v strave malých bábätiek podávalo do roka vajíčko iba oklieštene - iba žĺtok, bielok až po roku. Avšak posledné štúdie z roku 2016 ukazujú, že skoré zavedenie vajec - celých vajec - medzi 4. - 6. mesiacom života bolo spojené so zníženým rizikom vzniku alergie na vajcia. Kvôli zdravotným účinkom bielkovín z bielka, a najmä kvôli lepšej dostupnosti železa z celého vajca, odporúčajú nutriční špecialisti ponúkať celé vajíčko, teda obidve časti naraz.
Nutričná poradkyňa Evka Blaho z Jem iné odporúča zaradiť žĺtok do stravy už okolo 5 - 7 mesiaca, pretože má vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín omega - 3, ktoré sú potrebné na rozvoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy. S bielkom by bola o niečo opatrnejšia. Všeobecne sa odporúča zaradiť bielok až okolo roka, práve kvôli častej alergickej reakcii. Najnovšie štúdie však ukazujú, že čím skôr sa alergény zaradia do stravy, tým nižšie je riziko vzniku alergií.
Ak bábätko znáša žĺtok bez problémov, môžete skúsiť bielok po 9. mesiaci, najlepšie tuho uvarený alebo dobre tepelne upravený.
Prečítajte si tiež: Arašidy a deti: Čo potrebujete vedieť?
Ako zavádzať bielok do stravy dieťaťa?
Žĺtok by mal „do kontaktu“ s dieťaťom prísť po prvýkrát v menšom množstve. Nutričná poradkyňa odporúča štvrť, maximálne polovicu z uvareného vajíčka. Vajíčko uvarte natvrdo, vyberte žĺtok, pridajte k naparenej zelenine a rozmixujte. Na overenie, či vajce nespôsobuje alergickú reakciu, sa odporúča ponúkať ho v malých množstvách tri dni po sebe. Prvý deň veľmi malé množstvo, druhý a tretí deň o niečo viac. Počas týždňa môžeme podávať vajíčko pravidelne namiesto mäsa. Je potrebné striedať mäso, ryby, vajcia aj strukoviny, aby malo bábätko pokryté všetky zdroje železa, zinku, aj omega-3 mastných kyselín a iných dôležitých látok. Podľa výživových poradkýň do 8. mesiaca môžeme v jednej porcii podať tretinu až polovicu vajca, od 8. mesiaca môžeme množstvo postupne zvyšovať.
Bielok je štedrým zdrojom bielkovín, zatiaľ čo žĺtok obsahuje všetky tuky, nasýtené ale aj veľmi prospešné nenasýtené, plus vitamíny a minerálne látky. Niektoré bábätká môžu po konzumácii príkrmu len so žĺtkom vracať, no ak zjedia celé vajíčko, vracanie je menej pravdepodobné. Ak je totiž v príkrme viac žĺtka, ktoré je samo o sebe horšie stráviteľné (a je aj pomerne tučné), prípadne sa podáva s druhom zeleniny, ktorý je takisto ťažšie stráviteľný, môže to byť príčina, prečo bábätku nesadne príkrm. Nemusí to byť hneď o vajíčku ako takom. Ak však bábätko opakovane zvracia po konzumácii vajíčka, je treba myslieť na možnú alergiu na vajcia.
Vajíčko namiesto mäsa
Kvôli vysokému obsahu bielkovín a tukov nahrádza vajíčko v príkrmoch mäso. Znamená to, že ak jeden deň nedáte bábätku príkrm s mäsom, môžete mu pripraviť zeleninový príkrm s vajíčkom (bez mäsa).
Cholesterol vo vajíčkach - je nebezpečný?
Vajíčka, hlavne žĺtky, majú síce vysoký obsah cholesterolu, ale obsahujú aj iné látky, ktoré majú na hladinu cholesterolu v krvi opačný vplyv, tvrdia výživové poradkyne v publikácii Začíname s príkrmami. Ide o kartenoidy a fosfolipidy, ktoré zamedzujú vstrebávaniu cholesterolu a tukov do tela, zvyšujú v krvi dobrý (HDL) cholesterol, podporujú tvorbu žlčových kyselín a majú protizápalový a antioxidačný účinok. Tým sa riziko ochorenia srdca a ciev znižuje.
Cholesterol je dôležitý pri tvorbe bunkových membrán, niektorých hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín potrebných na trávenie tukov. Podľa Americkej pediatrickej akadémie sa neodporúča obmedzovať príjem cholesterolu do dvoch rokov dieťaťa. Rizikový sa však pri každodennej konzumácii vajec ukazuje skôr nadbytok bielkovín alebo nedostatok niektorých nevyhnutných látok. Ak napríklad dieťa odmieta mäso a ryby a chce len vajíčka, o bielkoviny a vitamíny D a B12 nebude ochudobnené.
Prečítajte si tiež: Kedy začať s zubnou pastou pre deti?
Surové vs. tepelne upravené vajíčka
Vajíčko musí byť vždy dôkladne tepelne spracované, bielok i žĺtok musí byť tuhej konzistencie, pretože vajíčka patria medzi rizikové potraviny, v ktorých sa môže nachádzať salmonelóza. Pozor by sme si mali dávať na surové vajíčka napríklad v zmrzline. Presný vek, od kedy môžeme deťom podávať napríklad vajíčko namäkko, nie je určený.
Prepeličie vajíčka
O prepeličích vajíčkach panuje predstava, že obsahujú menej cholesterolu a viac vitamínov a minerálov ako slepačie. No pri porovnaní 1 g prepeličieho a slepačieho vajíčka zistíme, že prepeličie vajíčka obsahujú viac celkového, LDL aj HDL cholesterolu. Ak jedno slepačie vajce nahradíme 4-5 prepeličími, cholesterolu, tukov, aj energie prijmeme viac. Takisto nie je pravda, že by obsahovali prepeličie vajíčka viac vitamínov a minerálov.
Vajíčka pre lepší vývoj mozgu
Štúdia, ktorú viedla Lora Iannotti z Brown School, Washington University ukázala, že kŕmenie detí vajíčkom zlepšuje vývoj a funkciu ich mozgu. Konkrétne výskum ukázal, že konzumácia jedného vajca denne počas šiestich mesiacov výrazne zvyšuje hladinu cholínu a DHA kyseliny v mozgu detí, látok, ktoré sú veľmi dôležité pre zdravie mozgu.
Vajíčka proti podváhe a pre lepší rast
Výskum realizovaný v júni priniesol výsledky, že vajíčko denne podporuje rast detí a zabraňuje podváhe, či zakrpatenému vzhľadu. Dojčatá, ktoré dostávali denne jedno vajce vo veku 6 až 9 mesiacov, mali vyššiu hladinu dôležitých živín, napríklad vitamínu B12, v krvi ako deti, ktoré nekonzumovali vajcia pravidelne.
Možné alergické reakcie
Vaječný bielok obsahuje proteíny, ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu. Z tohto dôvodu sa bielok odporúča zaviesť až po 12. mesiaci. Niektoré štúdie však ukazujú, že postupné zavádzanie bielka medzi 6.-9. mesiacom môže znížiť riziko alergie.
Prečítajte si tiež: Kuskus v detskej výžive
Alergie na potraviny sa najčastejšie objavujú v prvých rokoch života. Tráviaci systém dieťaťa sa v tomto období len vyvíja, a preto môže reagovať citlivejšie na niektoré zložky stravy. Bielok obsahuje špecifické proteíny, ako je ovomucoid a ovalbumin, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie. Všeobecné odporúčania pediatrov uvádzajú, že bielok by mal byť do stravy zaradený po prvom roku života dieťaťa, keď je tráviaci systém lepšie pripravený spracovávať zložité bielkoviny.
Zaradenie bielku do jedálnička dieťaťa vyžaduje starostlivú prípravu a sledovanie. Bielok by mal byť podaný v malej dávke, vždy tepelne upravený, a reakcie dieťaťa by mali byť pozorne sledované. Alergia na bielok je relatívne bežná u malých detí, ale väčšina detí z nej v priebehu rokov vyrastie. Medzi najčastejšie príznaky alergie patrí vyrážka, ekzém, zažívacie ťažkosti, opuch pier alebo dýchacie ťažkosti.
Čo robiť, ak má dieťa alergiu na bielok?
Ak má vaše dieťa alergiu na bielok, nie je nutné úplne vylúčiť vajcia z jedálnička. V niektorých prípadoch môže byť dieťa alergické iba na surový bielok, ale dobre toleruje tepelne upravené vajcia, napríklad v pečive.