Úvod
Vstup dieťaťa do vzdelávacej inštitúcie predstavuje významnú udalosť v živote rodiny a samotného dieťaťa. Prvé kroky socializácie v prostredí materskej školy sú ovplyvnené rôznymi faktormi, pričom kľúčovým je spolupráca rodiny a materskej školy. Táto spolupráca zabezpečuje jednotnosť výchovného pôsobenia a umožňuje úspešnú adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Okrem toho, dôležitú úlohu zohráva aj socioekonomické prostredie rodiny, ktoré ovplyvňuje vývin detskej osobnosti a jeho budúci životný štandard. Tento článok sa zameriava na analýzu vplyvu diéty, spolupráce rodiny a materskej školy, ako aj socioekonomického statusu rodiny na rozvoj dieťaťa.
Spolupráca Rodiny a Materskej Školy
Význam Spolupráce
Participácia rodičov a učiteľov na vzájomnej spolupráci pôsobí priaznivo na rozvoj dieťaťa. Súčasné chápanie spolupráce úzko súvisí so spoločensko-politickými zmenami. Demokratizácia a zrovnoprávnenie rodinných vzťahov, pluralizácia rodinných štruktúr a výchovných postupov prispeli k súčasnej modernej rodine. V súčasnej edukačnej praxi zaznamenávame výrazný obrat v prístupe k spolupráci, pretože sa pozornosť sústreďuje na rodiča a jeho potreby v rámci edukácie dieťaťa. Zmeny v pohľade na spoluprácu môžeme nazvať aj prechodom od tradičného modelu (rodič ako „klient“) k súčasnému modelu (rodič ako „partner“). Je nutné hovoriť o modernej a progresívnej škole, vo vzťahu k otvorenosti v spolupráci s dieťaťom a rodičmi. Aktívna účasť rodičov na školskej pôde je považovaná ako kľúč k budúcemu úspechu dieťaťa. Vzťahy medzi materskou školou a rodičmi sú súčasťou školského života a predstavujú mnoho pozitívnych aspektov pre rozvoj dieťaťa, v neposlednom rade ovplyvňujú aj samotného učiteľa a rodiča.
Rodičia považujú za najvýznamnejší impulz pre spoluprácu osobné stretnutie s učiteľom ešte pred vstupom dieťaťa do materskej školy. Rovnako podstatným determinantom spolupráce sa javí vzájomná dôvera, ústretové jednanie, otvorená komunikácia, neformálne typy spolupráce, t.j. pravidelný rozhovor s učiteľom, príležitostné stretnutia s ostatnými rodičmi, zapojenie rodičov do školských akcií. Spoluprácu determinujú odlišné prístupy rodičov, ktoré sú kreované osobnými skúsenosťami so školským prostredím, socioekonomickým statusom rodiny, ako aj osobnostným naladením rodiča pre kooperáciu, angažovanosť, komunikáciu. Materské školy sa v najväčšej miere snažia vytvárať nové formy spolupráce, aby inšpirovali rodičov k aktivite v rámci diania materskej školy. Učitelia sú otvorení porozumieť rodičom a ich mysleniu. Súčasťou práce učiteľa je spolupráca s rodičmi, ktorá je regulovaná vnímavou zdatnosťou. Rodičia chápu spoluprácu ako prostriedok spoločného porozumenia, v kontexte tolerancie kultúrnych odlišností. Aktívna participácia rodičov na kooperácii so vzdelávacou inštitúciou zlepšuje správanie dieťaťa, rovnako pozitívne vplýva aj jeho úspešnosť.
Význam spolupráce rodiny a materskej školy spočíva aj vo včasnej intervencii. Vzájomná kooperácia umožňuje zisťovať špeciálne potreby dieťaťa, ktoré sa môžu prejaviť v adaptačnom období. Ich správna identifikácia uľahčuje začlenenie dieťaťa do materskej školy, zahŕňa úpravu podmienok prostredia, činností, prístupu. Prvotným podnetom pre spoluprácu je prístup učiteľa, ktorý z časti determinujú individuálne dispozície pre učiteľskú rolu. Učiteľ by mal neustále rozvíjať svoju kooperatívnu kompetenciu, prostredníctvom ktorej aktivizuje rodičov k nájdeniu partnerského vzťahu k školskému prostrediu. Partnerský vzťah primárneho a sekundárneho činiteľa rozvoja osobnosti dieťaťa umožňuje vytváranie pozitívnych väzieb. Ústretový prístup učiteľa k rodičom utvára kvalitnú a efektívnu spoluprácu.
Kompetencie učiteľov materských škôl zahŕňajú: pedagogickú gramotnosť a pedagogickú komunikáciu, predvídanie a plánovanie činností, organizáciu vzdelávacieho procesu, spoluprácu, aktívne reakcie na zmeny, tvorivosť. Spolupráca vedie k zlepšeniu sebavedomia, spokojnosti so svojou prácou, sebaúcte učiteľa. Komunikácia učiteľa s rodičom by mala byť zrozumiteľná, vecná, bez odborných a cudzích slov, s citlivým prístupom a rešpektom, nedirektívna, nekritická, ale dôverná, rozhovor musí byť efektívny, pripravený, konkrétny, pohotový, pozitívny. Komunikácia medzi učiteľom a rodičom je posilňujúcim alebo oslabujúcim faktorom spolupráce. Spolupráca v materskej škole má kľúčové špecifikum, t.j. každodenný osobný kontakt učiteľa a rodiča.
Prečítajte si tiež: Úlohy odborného zamestnanca MŠ
Bariéry Spolupráce
Charakter a význam spolupráce v materskej škole oslabujú viaceré elementy, ktoré súvisia so školským i rodinným prostredím. Ako prvé je nesprávne presvedčenie rodičov, že materská škola nie je podstatná, veď dieťa sa v nej iba „hrá“. Už v materskej škole sa tvorí a formuje vzťah k učeniu a komplexne ku škole, čo sprevádza dieťa po celý život. Materská škola vplýva na školskú pripravenosť dieťaťa. Spoluprácu učiteľa a rodičov v súčasnosti ovplyvňuje zaneprázdnenosť rodičov. Sporadické a slabé zapojenie rodičov do fungovania školských zariadení je možné označiť za jednu z bariér spolupráce. Medzi hlavné príčiny pasivity rodičov, vo vzťahu k spolupráci s materskou školou, patrí neochota obetovať svoj čas na zlepšenie obojstranného partnerstva, t.j. rodičia vnímajú spoluprácu ako nutnosť, ktorej vyhraňujú miesto na informatívnych stretnutiach, ako napr. rodičovské združenie. Účasť rodičov na plánoch školy či spoločných akciách je alarmujúco nízka. Neúspešnosť spolupráce môže byť spôsobená aj zmenou intímnych väzieb v rodinách, ktoré sú ovplyvnené využívaním mobilov a technológií, kultúrou, zvýšenou zložitosťou vzťahov, rolí, funkcií, čo v konečnom dôsledku komplikuje spoluprácu.
Ak je účelom kooperácie iba podpora dieťaťa, aby sa adaptovalo na požiadavky materskej školy, potom môžeme hovoriť o absencii motivácie pre rodičov k spolupráci. Rodičia musia vnímať, že ich aktívna účasť na dianí inštitucionálnej výchovy napomáha riešiť školské problémy, zároveň umožňuje vznik priateľských štruktúr medzi rodičmi, ktoré sú charakteristické vzájomnou podporou. Ako významné úskalia úspešnej spolupráce rodiny a materskej školy sa javia prekážky, spôsobené odlišným hodnotovým kódexom rodiny. Učitelia sú sklamaní a frustrovaní zo spolupráce s rodičmi. Podľa učiteľov sú rodičia demotivovaní, neochotní, bez záujmu. Medzi bariéry spolupráce zaraďujú sociálno-ekonomické podmienky rodiny, ktoré môžu prispieť k vzniku ľahostajného postoja učiteľov k rodinám s nižším socioekonomickým statusom, t.j. rodič nie je rovnocenným partnerom pre učiteľa. Vzniká priepasť medzi domovom dieťaťa a školským prostredím. Nedostatočné interakcie sú spôsobené pasivitou a nezáujmom zo strany rodičov. Naopak, ani veľmi aktívny rodič nie je považovaný za vhodného adepta na efektívnu spoluprácu, z dôvodu kladenia nadmerných požiadaviek na prácu učiteľa. Najvýraznejšou bariérou spolupráce z pohľadu učiteľov je tichá nespokojnosť rodičov. Učiteľ nemá možnosť zistiť, z čoho nespokojnosť pramení, čo v konečnom dôsledku ohrozuje jeho pozíciu a meno v spoločenskom ponímaní. Spoluprácu sťažujú stále nové požiadavky na učiteľskú rolu, aj keď učiteľ môže prikladať spolupráci významné miesto v hodnotovom rebríčku (pri časovej tiesni je učiteľ nútený venovať obmedzený čas rodičom i vzájomnej spolupráci).
Rodičia detí materských škôl sa snažia nadväzovať dôveryhodné, až osobné vzťahy s učiteľom. Medzi súčasné bariéry spolupráce patrí postoj rodiča a jeho neochota spolupracovať. Rodičia definujú vzťah s učiteľom ako asymetrický, pretože pedagóg disponuje cennými a odbornými informáciami. Rodičia zdôrazňujú potrebu cítiť sa bezpečne, keď zdieľajú informácie o sebe, svojom súkromí, svojej rodine. Reálna prax ukazuje odlišné skúsenosti v spolupráci. Každý učiteľ a prístup k spolupráci je výsledkom jedinečnosti osobnosti, t.j. signifikantný vplyv má osobné postavenie priorít a hodnôt. Medzi bariéry spolupráce patria odlišné pedagogické a rodičovské prístupy. Oddelená sféra vplyvu je typická pre rodiča, ktorý prenecháva výchovu a vzdelávanie dieťaťa na vzdelávaciu inštitúciu, pretože on už svoju „prácu“ odviedol. Na druhej strane stojí učiteľ, ktorý presadzuje seba ako hlavného aktéra edukácie, odmieta prítomnosť a participáciu rodiča na edukačnom procese.
Vplyv Socioekonomického Statusu Rodiny
Socioekonomický Status a Rozvoj Dieťaťa
V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa: vzťahy v rámci rodiny, kultúra jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa. Rodinné prostredie ovplyvňuje vnútornú stabilitu rodiny ako základňu emocionálnej atmosféry rodinného prostredia, spôsob života rodiny, v ktorom sa odráža vzťah rodiny k rôznym otázkam spoločenského života, vzťah k práci, k povolaniu, k obliekaniu, bývaniu, ako sa členovia rodiny správajú doma, aký majú vzťah k sebe, k vlastnému rozvoju, vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny, materiálne podmienky pre záujmovú činnosť, pre prípravu detí do školy a pod. Rodinné prostredie môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život.
Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania. Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca. Kultúrny kapitál rodiny (vzdelanie a kultivovanosť rodičov) sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností. Ekonomický kapitál spočíva v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium. Sociálny kapitál pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch, resp.
Prečítajte si tiež: Štatistiky osamelých rodičov
Kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Sociálny kapitál označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž. Rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu. Sociálne rozvrstvenie spoločnosti sa premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca. Ovládanie materinského jazyka je predpokladom lepšieho výkonu v škole. Deti z anglicky hovoriaceho rodinného prostredia dosahovali lepšie výsledky v školách, kde sa používala angličtina ako komunikačný nástroj.
Jazykový kód aj kultúrny a sociálny kapitál, musíme chápať ako významné a špecifické determinanty školskej úspešnosti žiaka. V súčasnej dobe sa stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí. V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov.
Chudoba a Jej Vplyv
Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa. Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania).
Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné). V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti. Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.
Socioekonomický Status a Vzdelanie
Životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania. Rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom). Existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd.
Prečítajte si tiež: Odborný pohľad na starostlivosť o predčasne narodené deti
Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov. Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon. Príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole. Nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania. Deti s dobrými učebnými predpokladmi, z rodín s nízkym socioekonomickým statusom, ktoré dosahovali v piatich rokoch úroveň detí so stredným alebo vysokým statusom, skĺzli z dobrých výkonov do horších do ôsmeho roku života.
Socioekonomický status vysoko ovplyvňuje výsledky žiaka, aj keď iné rodinné faktory (emocionálna klíma, interakcie v rodine, skúsenosti a gramotnosť) môžu významne ovplyvňovať jeho výsledky v škole. Príjem môže zohrávať úlohu len v podmienkach extrémnej chudoby, za špeciálnych podmienok a v útlom veku dieťaťa. Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz. Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkávajú.
Záškoláctvo a Rodina
Záškoláctvo je neospravedlnená neprítomnosť - absencia z vyučovania bez vedomia rodičov (resp. zákonných zástupcov) alebo s vedomím rodičov. Niektoré príčiny záškoláctva je potrebné hľadať v rodine. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže rodičom pomôcť hľadať nové alebo efektívnejšie výchovné štýly pri problémoch ich dieťaťa, ktoré nechodí riadne do školy. Ak rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, oznámi riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má rodič dieťaťa trvalý pobyt. V prípade, že je rodičovi poskytovaný prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku a dieťa si neplní riadne povinnú školskú dochádzku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie štátnych sociálnych dávok vydá rozhodnutie, ktorým určí osobitného príjmcu pre prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa.
Vzdelanie Rodičov a Budúce Vzdelanie Detí
Je známe, že socioekonomický status rodiny má výrazný vplyv na dieťa, na jeho súčasný aj budúci životný štandard. Napriek tomu, že všetky deti navštevujú viac-menej tú istú školu, v ich výsledkoch existujú nerovnosti. Ak majú rodičia vysokoškolské vzdelanie, je vysoká pravdepodobnosť, že ich dieťa tiež dosiahne vysokoškolské vzdelanie. Naopak u detí, ktorých rodičia majú nízke vzdelanie, je táto šanca minimálna. Vplyv rodinného prostredia je mimoriadne silným faktorom pri rozhodovaní sa o budúcom štúdiu. Informovanosť žiakov významne ovplyvňuje ich rozhodovanie sa pre alebo proti ďalšiemu štúdiu. Ak sa žiaci už na strednej škole dozvedia, čo všetko štúdium prináša a koľko stojí, chcú väčšinou ďalej študovať. Platí to predovšetkým pre tých študentov, ktorých rodičia nemajú vysokoškolský diplom.
Študenti z rodín, v ktorých rodičia nemali akademické vzdelanie, chceli aj po skončení workshopov ďalej pokračovať v štúdiu na univerzite, na rozdiel od svojich spolužiakov pochádzajúcich z rovnakého rodinného prostredia, ktorí sa workshopov nezúčastnili. Informácie, ktoré dostali, ich zjavne presvedčili a posilnili ich túžbu ďalej študovať. Rovnako takmer 42 percent účastníkov workshopov pochopilo, že s vysokoškolským diplomom sa znižuje riziko nezamestnanosti, v porovnaní s 31 percentami tých, ktorí sa ich nezúčastnili. Aké ďalšie prepojenia medzi vzdelaním rodičov a budúcim vzdelaním ich detí existujú? V rodinách deti nedostávajú dostatok intelektuálnych podnetov, nevedú sa podnetné rozhovory, chýbajú knihy, a podobne. Deti rodičov s akademickým vzdelaním dostávajú takéto informácie od nich a vo všeobecnosti ich dokážu aj viac oceniť. Rodičia väčšinou smerujú svoje deti na takú životnú dráhu, s akou majú oni sami skúsenosti. Informácie o výhodách a financovaní štúdia môžu zásadne znížiť odlišnosti v študijných zámeroch založených na rozdieloch vo vzdelaní rodičov.