Otázka, od ktorého veku môže byť dieťa samostatné, je komplexná a vyvoláva mnoho diskusií. Rodičia sa často pýtajú, či existuje nejaký zákon, ktorý by túto situáciu upravoval. Je ich dieťa dostatočne zrelé na to, aby zostalo doma bez dozoru? Ako zabezpečiť jeho bezpečnosť a pohodu?
Individuálna záležitosť
Názory na túto vec sa rôznia. Kým jedni sú vo výchove zástancami opatrnosti nadovšetko a dozerajú na každý krok svojich ratolestí, iní volia benevolentnejší prístup s tým, že chcú u detí pestovať samostatnosť a zodpovednosť od útleho veku. Správna by ale opäť mala byť „zlatá stredná cesta“. Tú veľa rodičov hľadá veľmi ťažko. Často sa tak stretávame s jedným alebo druhým prípadom. Zodpovednosť za zdravie, bezpečnosť a život maloletých detí je však v ich rukách! Nešťastie sa späť už zobrať nedá…
Veľa rodičov túto dilemu rieši aj prostredníctvom internetových fór, na ktorých hľadajú radu, v akom veku je pre dieťa ideálny čas pre prvý pobyt vonku bez dozoru, prípadne s kamarátmi rovnakého veku. Je to individuálne. Zvážiť treba veľa okolností (v prvom rade vek dieťaťa, bydlisko - dedina verzus veľkomesto), či sa dá na neho spoľahnúť, či dodržiava vopred určené pravidlá a dohody, či príde na čas domov, vzdialenosť kam ide, na aký čas a pod….) a tiež mieru samostatnosti a zodpovednosti, ku ktorým je dieťa vedené od malička.
Zákon a dohľad nad maloletými
Slovenská legislatíva nepredpisuje presný vek, od ktorého môže dieťa zostať samé doma. Žiaden zákon neupravuje to, ako staré dieťa a na ako dlho je možné nechať samé doma. Zákon o rodine však rodičom ukladá povinnosť zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu a zdravie dieťaťa. Je na rodičoch, aby posúdili, akým spôsobom túto starostlivosť zabezpečujú, vždy s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.
V prípade, ak rodič nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť, musí sa zariadiť tak, aby bola táto starostlivosť zabezpečená iným spôsobom, napríklad pomocou starých rodičov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dehydratáciou u dojčiat
Podľa slovenského práva sa na otázku, či môže byť 17-ročné dieťa samé doma chápe v kontexte zákonného dozoru. Napriek tomu, že u dieťaťa vo veku 17 rokov je sebestačné, je stále potrebné dbať na jeho dohľad. Pri dĺžke absencie siedmich dní sa odporúča aspoň periodickejší dozor dospelého - nie iba telefonické hovory a prítomnosť staršej osoby. Táto situácia ale závisí od konkrétnej situácie a konkrétnych okolností. Záleží na zrelosti dieťaťa, jeho schopnosti postarať sa o seba a na množstve rôznych faktorov. Bez dlhšieho rozhodovania však platí, že by mal byť zabezpečený adekvátny dozor. Ak sa mu niečo stane, nesie dozor zodpovednosť, lebo stále je maloletý.
Zrelosť a zodpovednosť dieťaťa
Rozhodnutie, či nechať dieťa samé doma, by malo byť vždy založené na zrelosti a zodpovednosti konkrétneho dieťaťa, nie len na jeho veku. Deti dozrievajú postupne a každé je iné. Je dieťa dostatočne zodpovedné a dokáže splniť to, čo sľúbilo? Zodpovednosť môže ukázať aj v plnení maličkostí. Ako reaguje v nečakaných situáciách? Ak dieťa podľahne panike už pri banálnej prekážke, ešte nie je pripravené osvojovať si samostatnosť. Sledujte jeho správanie v situáciách, v ktorých vystupuje zo zóny komfortu. Pozná pravidlá bezpečnosti? Má dobrý úsudok a vie odhadnúť dôsledky svojho konania?
Odporúčané časové úseky podľa veku
Hoci neexistuje zákon, ktorý by presne určoval, koľko času môže dieťa stráviť samé doma, existujú orientačné odporúčania:
- Do 10 rokov: Dieťa by nemalo byť samé doma dlhšie ako 60 až 90 minút.
- 11 až 12 rokov: Dieťa môže byť samé doma približne 3 hodiny.
- 13 až 14 rokov: Deti v tomto veku už zvládnu byť samy aj vo večerných hodinách.
- 15 až 17 rokov: Dieťa si osvojuje čoraz viac samostatnosť a v prípade potreby zvládne byť samo aj cez noc.
Trestnoprávna zodpovednosť rodiča
Ak rodič zanedbá svoju povinnosť a dieťaťu sa osamote niečo stane, môže niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Môže ísť v konečnom dôsledku o naplnenie skutkovej podstaty ublíženia na zdraví z nedbanlivosti. V extrémnych prípadoch môže ísť o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu opustenia dieťaťa. Ak rodič vystaví dieťa nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, hrozí mu trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
Praktické rady pre rodičov
Ak sa rozhodnete nechať dieťa samé doma, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
Prečítajte si tiež: Kreatívne knižky a vek detí
- Postupnosť: Začnite s krátkymi časovými úsekmi a postupne ich predlžujte. Nechajte dieťa samé 15 či 30 minút na ihrisku či na chalupe a zistite ako reaguje.
- Komunikácia: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo ho čaká, a ako sa má správať v rôznych situáciách. Prejdite si pravidlá. Vy samy svoje dieťa poznáte najlepšie. Po návrate si vytvorte pár minút čas na spoločný rozhovor. Pre dieťa je aj pár minút osamote obrovskou výzvou.
- Bezpečnosť: Uistite sa, že dieťa pozná dôležité telefónne čísla (záchranná služba, polícia, hasiči) a vie, ako ich použiť.
- Kontakt: Nechajte dieťaťu kontakt na seba alebo na inú dôveryhodnú osobu. Povedzte dieťaťu, na koho sa má obrátiť, ak si nebude vedieť rady. V tomto prípade sú dobrí susedia naozajstný poklad.
- Informujte susedov: Zaklopte pre istotu susedom alebo známym, ktorí sú v okolí. Je dobré, ak niekto vie, že je dieťa samo doma.
- Dôvera: Prejavte dieťaťu dôveru. Najdôležitejšie je, aby ste vy samy boli v pohode. Ste vystresovaná, nervózna a plná obáv? Dieťa bez ohľadu na vek bude cítiť, že sa bojíte vytiahnuť päty z domu a bude reagovať na váš strach.
Reálne príbehy a situácie
Príkladom môže byť príbeh Zuzany, matky 10-ročného Janka, ktorá má obavy nechať syna samého doma. Zuzana si uvedomuje, že jej správanie je kontraproduktívne. Nakoniec kamarátkam prezradila, z čoho pramenia jej najväčšie obavy: „Keď mal Janko tri roky, nechtiac ma zabuchol na balkóne. Dvere mi nevedel otvoriť, on plakal a ja s ním. Ani neviem, ako sa mi podarilo zliezť z druhého poschodia. Už som to viac nechcela zažiť,“ priznáva. Stále nie je pripravená nechať Janka samého.
Na druhej strane, existujú aj situácie, kedy rodičia nemajú inú možnosť, ako nechať staršie dieťa samé doma, napríklad kvôli práci v trojzmennej prevádzke alebo v zahraničí.
Samostatnosť a domáce práce
S domácimi prácami môžete začať dokonca ešte skôr, než dieťa nastúpi do škôlky. Dvojročné dieťa si už vie spojiť viacero súvislostí. Zároveň má tendenciu opakovať všetko, čo vidí, čo môžete využiť pozitívnym smerom. Keď sa mu podarí niečo samému, uvidíte, ako podrastie od hrdosti. Spočiatku dieťaťu pri všetkom asistujte. Motivovať k domácim prácam ho môžete aj formou hry, kto skôr nahádže do boxu všetky hračky. Hrdému škôlkarovi sa pomaly rozširuje pole pôsobnosti. Vetu „Ja sám!“ budete pravdepodobne počuť častejšie. V tomto veku už niektoré domáce práce škôlkar zvládne spraviť aj bez dozoru dospeláka. Pri niektorých veciach je ešte stále nevyhnutná asistencia. Škôlkar síce zvládne vložiť špinavú bielizeň do práčky, no radšej buďte pri ňom. Inak môžete mať obľúbené biele tričko zafarbené od červenej ponožky. Čerstvý školák vám už výrazne môže pomôcť s domácimi prácami. V porovnaní s menším dieťaťom možno už nebude mať v sebe taký entuziazmus, no na druhej strane už mnohé činnosti výborne ovláda. Občas sa síce stretnete s prevrátenými očami či inou formou protestu, no s pokojným svedomím naňho delegujte niektoré činnosti. Vaše dieťa nie je žiadny drobec. V okolitom svete sa vie celkom pekne zorientovať a je pripravené prevziať na seba väčšiu zodpovednosť. Ak vidíte, že dieťa vyslovene nejakú činnosť neznáša, skúste spoločne nájsť takú, ktorá mu bude lepšie vyhovovať.
Samostatnosť vonku
O škôlkaroch samých vonku nemôže byť ani reči. Uvažovať teda v akom veku pustiť dieťa samé von môžeme len u školákoch najskôr okolo druhého ročníka ZŠ. Ak má dieťa staršieho súrodenca, môžete ich spočiatku púšťať von samých spolu. Väčší dohliadne na toho menšieho napríklad ako doprovod zo školskej družiny domov.
Záleží aj od už spomínaného bydliska. Na dedine, kde je menší ruch a pohyb áut môže dieťa na ihrisko vybehnúť aj skôr, či hrať sa u susedov s kamarátmi na dvore. Niečo iné je to v meste plnom rôznych nástrah. Tu odporúčame vek posunúť na 11-12 rokov. Rozhodujúca je aj doba pobytu dieťaťa samého vonku. Zo začiatku jednoznačne zvoľte kratšie časové úseky (na hodinu, hodinku a pol), neskôr aj na dlhšie.
Prečítajte si tiež: Dieťa v turistickom nosiči
Prvý kľúč
Rovnako čas na prvý kľúč od bytu, či domu je vhodný len u zodpovedného školáka okolo 11-12-teho roku života. Opäť ide o individuálnu záležitosť, ktorú musí dobre zvážiť rodič. Najlepšie si pozná svoje dieťa a vie, či môže niečo vyparatiť počas ich neprítomnosti, alebo je natoľko zodpovedné, že sa na neho môžu bez problémov spoľahnúť.
Mobilný telefón
Staré známe: „Dôveruj, ale preveruj!“ - tu platí dvojnásobne. Využiť moderný spôsob kontroly, či je doma alebo vonku všetko naozaj tak, ako má byť a ako ste sa s dieťaťom dohodli, je viac ako potrebné. Aspoň spočiatku, kým sa vybuduje spoľahlivá dôvera medzi vami aj v tomto smere. Miera samostatnosti a zodpovednosti narastá vekom! Rozmenené „na drobné“, čím je dieťa staršie, tým aj nároky na neho kladené, čo sa týka samostatnosti a zodpovednosti môžu byť a aj majú byť vyššie.
Dôležitosť rozvoja samostatnosti od malička
Samostatnosť je potrebné budovať odmalička - s touto vlastnosťou sa dieťa nerodí. Podľa vývinových psychológov je 1. Dieťa je bezmocné a jeho najbližší sa oň starajú, zabezpečujú všetky jeho potreby - nielen tie základné (jedlo, pitie, plienka) - ale napĺňajú aj dostatočný fyzický a sociálny kontakt, ktorý je nevyhnutný pre jeho ďalší vývin. Postupne sa však dieťa stáva nezávislejším od svojho okolia, lepšie manipuluje s predmetmi a tiež sa zlepšuje jeho komunikačná schopnosť, čím sa čoraz lepšie dorozumieva s ostatnými. Toto všetko spôsobuje, že chce poznávať svet a s každým úspechom sa prehlbuje jeho viera vo vlastné schopnosti. Úlohou rodičov je povzbudzovať ho a zabezpečiť mu primerané bezpečie. V prvom rade sa musia sami rodičia vyrovnať s tým, že ich dieťa sa stáva samostatnejšie. Ak sa cítia previnilo, že dieťa upratuje, odkladá hračky, je potrebné, aby sa zamysleli. Frázy: „ešte je malé, nech si užije detstvo“ nie sú namieste. Niekedy rodičia zabúdajú na to, že ich deti sú už dostatočne veľké. Akoby otcovia a mamy zabudli prejsť do „ďalšej“ fázy.