Očkovanie je kľúčová téma v medicíne, ktorá sa študentom venuje v rôznych fázach ich štúdia. Cieľom je poskytnúť im komplexné znalosti o princípoch očkovania, typoch vakcín, indikáciách, kontraindikáciách a vývoji vakcín.
Očkovanie ako súčasť medicínskeho vzdelávania
Počas štúdia medicíny sa téma očkovania preberá v niekoľkých predmetoch:
- Imunológia: Študenti sa učia o mechanizme fungovania imunitného systému, princípe vakcinácie, druhoch vakcín a ich vývoji. Vakcinológia je súčasťou imunológie, takže študent medicíny si prejde aj touto časťou - typy vakcín, aké sú medzi nimi rozdiely, indikácie, kontraindikácie, vývoj vakcín, princíp, na ktorom vakcíny účinkujú.
- Infektológia a epidemiológia: Preberajú sa konkrétne ochorenia, proti ktorým sa očkuje, očkovacie kalendáre, kontraindikácie a komplikácie.
- Mikrobiológia: Študenti sa oboznamujú s mikroorganizmami, proti ktorým vakcíny chránia.
- Pediatria: Očkovanie je veľmi praktická téma, keďže ide o povinné očkovania detí. Princípy očkovania a očkovací kalendár je ako jedna samostatná štátnicová otázka z pediatrie.
- Verejné zdravotníctvo: Rieši sa epidemiologický význam vakcinácie a očkovacie programy.
Výsledkom je, že absolvent medicíny má základný prehľad o vakcínach, princípoch a povinnom očkovaní.
Rôzne pohľady na očkovanie
Očkovanie je téma, ktorá vyvoláva rôzne názory a diskusie. Je dôležité pozrieť sa na ňu z rôznych uhlov pohľadu.
Bezpečnosť očkovania
Na Slovensku používané vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech a Moderna sú založené na technológii mRNA. Technológia mRNA nie je nová, je známa a používaná v medicíne už niekoľko desiatok rokov v sľubnom vývoji vakcín proti niektorým infekčným ako aj onkologickým ochoreniam. Keď sa vakcínou proti SARS-CoV-2 dostane mRNA (obsahuje úsek kódujúci S-proteín vírusu SARS-CoV-2) informácia do svalovej bunky, tá vyrobí kópie S-proteínu vírusu, tým sa následne stimuluje vlastná komplexná imunita (protilátková, bunková a špecifické cytokínové spektrum). Potom sa mRNA degraduje (v priebehu niekoľkých hodín) a je vylúčená z tela.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Vektorové vakcíny - ako sú vakcíny od spoločnosti AstraZeneca, Johnsson & Johnsson či vakcína Sputnik V - nesú genetickú informáciu o spike proteíne vírusu SARS-CoV-2 prostredníctvom vektoru, ktorým je inaktivovaný adenovírus. Po aplikovaní do ľudského organizmu sa spustí ten istý mechanizmus ako pri mRNA vakcíne a stimuluje sa komplexná imunitná odpoveď. Rýchla výroba vakcín spočíva v urýchlení vývoja a administratívneho procesu registrácie. Na testovaní bezpečnosti a účinnosti v 3 fázach klinického skúšania nebolo nič skrátené ani urýchlené.
Pre bežného človeka je nepodstatné, ktorým typom vakcíny sa nechá očkovať, lebo všetky vakcíny majú podobnú bezpečnosť a účinnosť. Očkovať sa treba dať tou vakcínou, ktorá je dostupná, v dvoch dávkach u dvojdávkových vakcín. Vedľajšie účinky sa nijak neodlišujú od iných vakcín. Medzi najčastejšie patria napr. bolesti hlavy, svalov, bolestivosť a opuch v mieste vpichu alebo zvýšená teplota; ustúpia v priebehu niekoľkých hodín, maximálne dvoch dní.
Je dôležité si uvedomiť, že vakcína sa ešte používa iba krátku dobu, preto to nie je možné presne vyhodnotiť. Aj tým, čo prekonali infekciu SARS-CoV-2 odporúčame dať sa zaočkovať, vzhľadom na to, že doposiaľ nie je jednoznačné, aká spoľahlivá je a koľko trvá postinfekčná imunitná ochrana. Pri očkovaní sa odporúča odstup minimálne 2 týždne po prekonaní ochorenia (štyri týždne po nástupe infekcie resp. príznakov alebo štyri týždne od prvého PCR pozitívneho výsledku u tých, ktorí sú bez príznakov).
Mýty o očkovaní
Asi najznámejším a najškodlivejším mýtom o očkovaní je tvrdenie, že vakcíny spôsobujú autizmus. Nemalú „zásluhu“ na tom má britský gastroenterológ Andrew Wakefield. Ten totiž v prestížnom vedeckom časopise Lancet v roku 1998 publikoval štúdiu, kde na prípadoch ôsmich detí dokazoval vzťah medzi autizmom a vakcínou proti osýpkam, ktorá je súčasťou MMR vakcíny, t. j. trojvakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
„Všetko, čo doktor Wakefield dokazoval vo svojej štúdii, sa ukázalo ako vymyslené - vrátane prezentovaných nálezov u detí. V nasledujúcich rokoch dokonca vysvitlo, že na realizáciu štúdie dostal Wakefield 400 000 britských libier od právnickej firmy, špecializujúcej sa na vymáhanie pohľadávok pre rodiny detí so zdravotným postihnutím, o ktorom boli rodičia presvedčení, že ho spôsobilo očkovanie. Po zverejnení tohto zásadného konfliktu záujmov 10 z 13 Wakefieldových spoluautorov stiahlo svoje spoluautorstvo z článku. Štúdiu stiahol aj časopis Lancet. Stále sa dá nájsť online, ale má cez text veľké písmená RETRACTED (stiahnutá),“ objasnila docentka Alexandra Bražinová.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Niektorí zvyknú očkovaniu dávať za vinu globálny nárast onkologických ochorení. „Žiadna štúdia však doposiaľ nepreukázala, že očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny,“ ubezpečuje docentka Bražinová. „Naopak, niektoré konkrétne očkovacie látky účinkujú ako prevencia voči ochoreniam, ktoré vedú k vzniku rakoviny.
Niektorí rodičia sa obávajú, že imunitný systém detského organizmu nedokáže čeliť toľkým vakcínam a už vôbec nie kombinovaným vakcínam, ktorými sa naraz očkuje proti viacerým chorobám. Domnievajú sa, že viacero vakcín môže imunitný systém ich dieťaťa preťažiť a zvýšiť tak riziko vzniku vedľajších účinkov. „Je to zbytočná obava. Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov, napokon dieťa je neustále vystavované množstvu mikroorganizmov. Schopnosť imunitnej odpovede je daná množstvom B-lymfocytov v krvi a schopnosťou produkovať protilátky. Pri počte 107 B-lymfocytov v jednom mililitri krvi má dieťa teoretickú kapacitu odpovedať asi na 10 000 vakcín kedykoľvek.
Iní rodičia operujú s tvrdením, že očkované deti majú v porovnaní s neočkovanými deťmi viac alergických, autoimunitných a respiračných ochorení. „Tento mýtus vyvrátili viaceré štúdie publikované v renomovaných medicínskych časopisoch. Jedna z nedávno uverejnených konštatuje, že ,neexistujú dôkazy, že očkovanie zvyšuje riziko alergií ani u vysokorizikových ľudí (s rodinným výskytom alergie)‘,“ ubezpečuje docentka Bražinová. To isté podľa nej platí pre respiračné ochorenia - očkovaním sa ich výskyt dokonca rapídne znižuje. „Taktiež je vedecky potvrdené, že vakcíny nespôsobujú autoimunitné ochorenia.
Niektorí očkovanie vyhodnocujú ako zbytočné riziko, bez ktorého sa dnes predsa zaobídeme. Podľa nich nemá zmysel naďalej očkovať deti proti ochoreniam, ktoré u nás takmer vymizli. Veď predsa stačí, aby sa dbalo na riadnu hygienu a všade fungovala kanalizácia, a nákazlivé ochorenia sa tak nebudú šíriť, nie? Pozor, ide o ďalší blud. „Treba si uvedomiť, že tie ochorenia u nás takmer vymizli práve preto, že systematicky očkujeme.
Vedľajšie účinky očkovania
Tak ako všetky lieky, aj vakcíny môžu mať vedľajšie účinky. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- Bolesti hlavy
- Bolesti svalov
- Bolestivosť a opuch v mieste vpichu
- Zvýšená teplota
Tieto vedľajšie účinky zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých hodín až dvoch dní. Závažnejšie vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé.
Očkovanie ako prevencia
Očkovanie je najspoľahlivejšia forma prevencie pred infekciou a vážnym priebehom ochorenia. Očkovaním chráni študent a zdravotnícky pracovník seba, pacientov, kolegov, svojich blízkych a ďalších ľudí v osobnom kontakte. Je to spôsob, ako navodiť dlhodobo prirodzenú obranu organizmu voči ochoreniu COVID-19. Vakcína aktivuje v tele tvorbu špecifických protilátok a bunkovú imunitu. Vakcína chráni zaočkovaného človeka do veľkej miery pred infekciou a takmer na 100% pred závažným priebehom a úmrtím.
História očkovania: Príklad pravých kiahní
Určite ste už počuli o pravých kiahňach. Ak nie, tak vedzte, že ak existuje niečo také ako panteón najobávanejších a najsmrteľnejších ochorení, pravé kiahne - nazývané aj variola - v ňom majú viac než len čestné miesto. Toto mimoriadne infekčné ochorenie, ktoré sužovalo ľudstvo celé tisícročia, dokázalo totiž usmrtiť až štvrtinu nakazených. (Mimochodom, práve variola, ktorá sa vinou španielskych conquistadorov v 16. storočí dostala aj do Ameriky, vykynožila - s nemalým prispením európskych dobyvateľov - takmer celú civilizáciu Mayov, Aztékov a Inkov.)
Hoci majú pravé kiahne podľa odhadov len v 20. storočí na svedomí 300 miliónov obetí, čo je mimochodom niekoľkonásobne väčšie číslo, ako sa zvykne pripisovať obom svetovým vojnám dokopy, dnešní medici toto ochorenie poznajú len z učebníc. V 60. rokoch minulého storočia totiž Svetová zdravotnícka organizácia prijala program celosvetovej eradikácie varioly, založený na očkovaní, a vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. Výsledok? V roku 1977 bol v Somálsku zaregistrovaný posledný prirodzený výskyt varioly na svete. Práve systematické očkovanie vo všetkých krajinách sveta prispelo k tomu, že WHO mohla v roku 1980 vyhlásiť pravé kiahne za vyhubené ochorenie. Krátko nato sa tak ustúpilo aj od povinného očkovania proti nim.
Očkovanie v lekárňach
Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško sa stretol s vedením Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, aby prediskutovali aktuálny stav príprav na spustenie certifikačného vzdelávania farmaceutov k výkonu očkovania v lekárňach. Dekan Farmaceutickej fakulty UK prof. Ján Klimas potvrdil pripravenosť fakulty na spustenie certifikačnej prípravy farmaceutov. „Lekáreň je miesto, kde sa pacient stretáva s farmaceutom, často ako prvým zdravotníkom, ktorému zverí svoj problém. Dnes tu spolu s pánom ministrom chceme ukázať, že očkovanie v lekárni je prirodzeným pokračovaním tejto starostlivosti: je dostupné, bezpečné a postavené na jasných štandardoch.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško ocenil pripravenosť fakulty aj farmaceutickej komunity. „Môžem potvrdiť, že rezort finalizuje potrebné kroky na umožnenie akreditácie certifikačnej prípravy pre farmaceutov. Prevencia musí byť ľuďom bližšie - nielen v ambulanciách, ale aj v lekárňach. Farmaceuti sú najdostupnejší zdravotníci, viac ako 2/3 európanov má dostupnosť najbližšej lekárne do 5 minút. Kompetencie farmaceutov je potrebné rozšíriť tak, ako je to v iných krajinách EÚ. Slovensko sa už roky borí s nízkou zaočkovanosťou proti chrípke, a práve lekárne môžu byť miestom, ktoré to pomôže zmeniť.