Čierny kašeľ, známy aj ako pertussis alebo divý kašeľ, je vysoko infekčné respiračné ochorenie, ktoré postihuje dýchacie cesty a spôsobuje silné záchvaty kašľa. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis. Hoci sa tradične považuje za detské ochorenie, čierny kašeľ sa vyskytuje aj u dospelých a môže mať závažné následky, najmä u starších ľudí a osôb s chronickými ochoreniami. Najúčinnejším prostriedkom v prevencii čierneho kašľa je očkovanie. Imunita získaná očkovaním alebo prekonaním ochorenia však časom klesá, preto je preočkovanie dospelých dôležité.
Čierny kašeľ: Pohľad do minulosti a súčasnosti
Čierny kašeľ spôsoboval epidémie už v dávnej minulosti. Všetko sa zmenilo až v roku 1930, keď bola vyvinutá vakcína na čierny kašeľ. Približne v 50. rokoch minulého storočia viaceré krajiny (vrátane bývalého Československa) zaviedli povinné očkovanie. Napriek tomu čierny kašeľ nikdy úplne nezmizol a početnosť jeho výskytu dokonca dlhodobo stúpa. Závažný priebeh čierneho kašľa môže viesť k veľmi nebezpečným komplikáciám ako sú zápal pľúc alebo dýchavičnosť. Predovšetkým infekcie u veľmi malých detí, ale aj u seniorov alebo ľudí s chronickými pľúcnymi chorobami , môžu končiť až fatálne. Malé epidémie čierneho kašľa sa majú tendenciu opakovať v približne 3 až 5-ročných cykloch. Zvýšené počty prípadov čierneho kašľa sa zvyknú na Slovensku cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť.
Prečo je očkovanie dospelých proti čiernemu kašľu dôležité?
Očkovanie proti čiernemu kašľu má význam aj v dospelosti. Medzi ľuďmi koluje častý mýtus, že nákaza čiernym kašľom sa týka len detí. Opak je však pravdou. Ľudia, ktorí majú z minulosti proti čiernemu kašľu očkovanie alebo priamo prekonali čierny kašeľ, nie sú proti reinfekcii imúnni do konca života. Po niekoľkých rokoch sa ochrana aktívnou imunizáciou oslabuje, a aj oni sa môžu čiernym kašľom nakaziť. Priebeh choroby je u nich ale menej závažný, obzvlášť u predtým očkovaných dospelých čierny kašeľ môže prebehnúť mierne a nemusí byť vôbec diagnostikovaný. Prechodený čierny kašeľ považovaný za bežnú infekciu týchto ľudí nejako zásadne neohrozuje.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo je očkovanie dospelých proti čiernemu kašľu dôležité:
- Ochrana seba samého: Imunita získaná očkovaním v detstve časom slabne. Preočkovanie v dospelosti pomáha obnoviť ochranu pred ochorením a znižuje riziko nákazy a komplikácií.
- Ochrana zraniteľných osôb: Dospelí, ktorí sú v kontakte s novorodencami, dojčatami a osobami s oslabenou imunitou, by mali byť preočkovaní, aby ich chránili pred nákazou. Čierny kašeľ je pre tieto skupiny obzvlášť nebezpečný a môže mať vážne následky.
- Zníženie šírenia ochorenia: Očkovanie dospelých prispieva k zníženiu šírenia čierneho kašľa v populácii a chráni tak celú komunitu.
Kedy sa nechať preočkovať?
Preočkovanie proti čiernemu kašľu je možné aj v dospelosti - obvykle kombinovanou vakcínou naraz s očkovaním proti tetanu a záškrtu, ktoré sa podstupuje v 30 rokoch veku a následne každých 15 rokov. Posilňujúca dávka očkovania na čierny kašeľ je odporúčaná každému dospelému minimálne 1x za život. Výhodné pre dospelých môže byť preočkovanie spoločnou vakcínou proti čiernemu kašľu a tetanu. Ideálnym z hľadiska načasovania je potom obdobie, kedy sa človek plánuje stať rodičom. Okrem rodičov je preočkovanie na čierny kašeľ tiež odporúčané ľuďom, ktorí v rámci svojej profesie pracujú s najmenšími deťmi. Preočkovanie proti čiernemu kašľu v dospelosti sa môže vykonať kedykoľvek počas roka. Ochorenie sa totiž šíri celoročne, nie sezónne ako napríklad chrípka. Nie je preto dôležité, v akom konkrétnom mesiaci je dávka podaná.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Očkovanie proti čiernemu kašľu v tehotenstve
O očkovaní proti čiernemu kašľu je vhodné uvažovať aj počas tehotenstva (v 27.-36. týždni tehotenstva). Jeho cieľom je ochrana tehotnej ženy, ako aj dieťaťa v prvých týždňoch po pôrode. Očkovať sa môže nechať tehotná žena medzi 27.-36. týždňom tehotenstva. Protilátky vytvorené v tele matky sa prenášajú cez placentu do tela bábätka. Tento proces sa nazýva pasívna imunizácia. Ochrana, ktorú matka dieťatku poskytne, trvá približne 2 až 3 mesiace, potom jej účinnosť postupne klesá. To je dôvod, pre ktorý sa prvá dávka proti čiernemu kašľu podáva už v 3. mesiaci života dieťaťa.
Ako funguje vakcína proti čiernemu kašľu?
Všeobecný princíp, na ktorom vakcíny fungujú, je stimulácia imunitného systému k tvorbe vlastných ochranných protilátok. Vakcína nášmu telu „ukáže“, čo sa nachádza vo vonkajšom svete, a naše telo na to zareaguje vytvorením protilátok. Čierny kašeľ je vyvolaný baktériou Bordetella pertussis. Naše telo sa s danými látkami počas očkovania stretne, vytvorí protilátky a imunita si ich zapamätá. V dnešnej dobe sa proti čiernemu kašľu používajú acelulárne vakcíny. Ide o veľmi šetrný typ vakcíny, ktorý má 85% účinnosť. Predtým v minulosti boli na čierny kašeľ dostupné aj celulárne vakcíny, postupne sa od nich ale prešlo práve na acelulárne vakcíny, ktoré sú veľmi šetrné a to aj za cenu toho, že predtým používané očkovanie proti čiernemu kašľu malo vyššie účinnosť a získaná imunita po očkovaní vydržala dlhšie.
Prečo rastie množstvo nakazených čiernym kašľom?
Medzi ľuďmi koluje mýtus, že čierny kašeľ je ochorenie minulosti a ochorieť naň v dnešnej dobe je raritné. Opak je však pravdou. Hlavným dôvodom je pokles ľudí zaočkovaných proti čiernemu kašľu. Slabnutie efektu očkovania - vakcína proti čiernemu kašľu neposkytuje ochranu na celý život. Vďaka globalizácii (cestovanie, migrácia) relatívne klesá zaočkovanosť populácie proti čiernemu kašľu. Baktérie Bordetella vedia vďaka adaptácii lepšie prekonať ochranu pred infekciou, ktorú poskytuje očkovanie. Covid-19 zmenil aj počty nákaz čiernym kašľom.
Možné vedľajšie účinky po očkovaní proti čiernemu kašľu
Očkovanie proti čiernemu kašľu je bezpečné. Tak ako pri každej vakcíne či lieku, aj pri očkovaní na proti čiernemu kašľu sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky. V porovnaní s rizikom, ktoré predstavuje nákaza čiernym kašľom pre telo, sú tieto prejavy zanedbateľné.
Prejavy čierneho kašľa
Z hľadiska prejavov čierny kašeľ nie je len čiernym, ale skutočným chameleónom. Symptómy sa premieňajú podľa toho, kto je pacientom, či bol predtým očkovaný alebo či trpí súčasne nejakým chronickým ochorením.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
- Prejavy: Na začiatku čierny kašeľ vyzerá ako katar dýchacích ciest alebo bežné respiračné ochorenie. V tejto fáze má totiž čierny kašeľ príznaky ako kýchanie, nádcha,mierne pokašliavanie. Infekčnosť: Práve počiatočné obdobie čierneho kašľa s miernymi príznakmi je tým, kedy je chorý najnákazlivejší pre ďalších ľudí vo svojom okolí.
- Prejavy: Paroxyzmálna čiže záchvatovitá fáza čierneho kašľa - prichádzajú silné záchvaty dráždivého kašľa obvykle najprv v noci a následne aj počas dňa. Pacient sa po záchvate kašľa často zajaká kvôli problémom nadýchnuť sa. To vyvoláva typický kokrhavý zvuk na konci kašľania, ktorý je často ukazovateľom čierneho kašľa u detí. Pri ťažkom priebehu záchvaty čierneho kašľa sprevádza krátke apnoe (neschopnosť sa nadýchnuť).
- Prejavy: Počas obdobia zotavovania sa z čierneho kašľa pomaly klesá sila záchvatov a ich početnosť. Niekedy prejavy aj úplne vymiznú, ale vyliečený pacient stále zostáva veľmi náchylný k iným respiračným ochoreniam.
Typický záchvatovitý kašeľ a zajakavé nadychovanie detského lekára rýchlo upozorní, že ide o niečo vážnejšie ako bežné prechladnutie. Avšak nie každý chorý také príznaky má. Predtým očkovaní dospelí alebo deti, ktorí sú proti rozvoju čierneho kašľa stále aspoň čiastočne chránení, nemusia typické prejavy vôbec mať. Čierny kašeľ u nich prebehne mierne bez toho, aby sa prišlo na to, že nejde o prechladnutie alebo chrípku. Suchý kašeľ môžu tiež považovať za infekciu Covidom-19 alebo napríklad aj za prejav dlhotrvajúceho postcovidového syndrómu.
Závažný až život ohrozujúci priebeh čierneho kašľa hrozí u novorodencov a malých novorodencov dojčiat do jedného roka. Najmenšie bábätká čierny kašeľ zásadne ohrozuje, pretože ešte nevedia odkašliavať. Hlavne u dojčiat do 6 mesiacov sa tak kašeľ vôbec nemusí objavovať. U bábätka ale môže dochádzať ku krátkym zástavám dychu, ktoré pre nich môžu byť až život ohrozujúce. Ďalšou častou potenciálne život ohrozujúcou komplikáciou je rozvoj zápalu pľúc. Hlavnou ochranou novorodencov v prvých mesiacoch života pred čiernym kašľom je očkovanie mamičky v tehotenstve, pretože bábätko chránia jej protilátky. Neskôr už začína nastupovať ochrana po očkovaní dieťaťa, s nedokončenou očkovacou schémou ale riziko nákazy a ťažkého priebehu čierneho kašľa dieťaťu stále hrozí. Aj z toho dôvodu je ďalšou dôležitou ochranou dieťaťa to, aby sa jeho najbližší rodinní príslušníci nechali preočkovať.
Pacienti s dlhodobými dýchacími ťažkosťami sa po prekonaní čierneho kašľa spravidla nevrátia k svojmu „predvolenému“ zdravotnému stavu, ale aj po vyliečení čierneho kašľa sa ich základné ochorenie spravidla zhoršuje. Navyše sú práve oni vo väčšom riziku rozvoja následných komplikácií, najmä závažného zápalu pľúc alebo pravostranného srdcového zlyhania.
Diagnostika a liečba čierneho kašľa
Na začiatku má čierny kašeľ príznaky podobné prechladnutiu - nádcha, vysoká teplota, chrapot, bolesť hrdla, kýchanie. Bohužiaľ, nemizne ako prechladnutie. Približne po 14 dňoch sa začnú objavovať záchvaty dusivého kašľa, ktoré môže sprevádzať vracanie hlienu, bronchospazmus, krvácanie z nosa alebo krvácanie do kože, očných spojiviek alebo mozgu. Po záchvate zvyčajne nasleduje hlasný zajakavý, chrčivý dych. Komplikácie čierneho kašľa môžu zahŕňať zápal pľúc, dehydratáciu, kŕče, dýchavičnosť, zlomeniny rebier alebo krátku zástavu dýchania. Čierny kašeľ nereaguje dobre na bežné antitusiká (lieky proti kašľu). Správnu diagnózu môže stanoviť lekár na základe výterov, krvných testov a metódy PCR.
Rovnako ako iné bakteriálne infekcie je pre liečbu čierneho kašľa nevyhnutné nasadiť antibiotiká. Dôležité je začať s podávaním antibiotík čo najskôr. V 1. a 2. fáze čierneho kašľa antibiotiká nemajú schopnosť tlmiť záchvaty kašľa, dokážu ale znížiť nákazlivosť ochorenia. Aj keď je zahájená u čierneho kašľa liečba antibiotikami, je nutné aspoň 5 dní chorého izolovať. V prípade čierneho kašľa karanténa tohto typu chráni ostatných v čase, keď ešte nie je infekčnosť dostatočne potlačená. Antibiotiká na čierny kašeľ lekár volí spravidla zo skupiny makrolidov. Baktérie Bordetella pertusis našťastie nevytvára proti týmto antibiotikám rýchlo rezistenciu. Hladina C-reaktívneho proteínu je jednoduchý a efektívny marker bakteriálnych infekcií. Dokáže preto dať odpoveď na otázku, či je nutné nasadiť antibiotiká alebo nie. CRP test na čierny kašeľ ale nie je dostatočne vypovedajúci, lekár na určenie diagnózy preto využíva kultiváciu baktérie Bordetella pertusis zo steru od pacienta, určenie baktérie pomocou PCR alebo stanovenie protilátok proti tomuto pôvodcovi v krvi pacienta. Liečba čierneho kašľa spočíva najmä v užívaní antibiotík. Tie sa musia podať včas - ihneď na začiatku ochorenia. Okrem toho je dôležitý dostatočný príjem tekutín a zvlhčovanie vzduchu; hlieny prítomné v dýchacích cestách možno odstrániť pomocou sprejov s morskou vodou.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Prevencia je kľúčová
Prevenciou čierneho kašľa môže byť očkovanie. Deti sa povinne očkujú proti čiernemu kašľu v prvom roku života a následne sa v 5 a 10 rokoch preočkujú kombinovanými vakcínami.
Baktérie vyvolávajúce čierny kašeľ nie sú príliš odolné voči vonkajším vplyvom, riziko prenosu infekcie tak môžu znižovať bežné hygienické návyky - časté umývanie rúk, pravidelné vetranie, a predovšetkým vyhýbanie sa kontaktu s chorou osobou.
Očkovací kalendár na Slovensku
Očkovanie proti čiernemu kašľu je v Slovenskej republike dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Rodičom odporúčame postupovať v súlade s platným očkovacím kalendárom. Odkladanie očkovania na neskorší vek by v neodôvodnených prípadoch mohlo zbytočne zvýšiť riziko nákazy.
Základná očkovacia schéma zahŕňa 3 dávky očkovacej látky, ktorú dostávajú deti v rámci hexavakcíny približne do konca 1. roka života. Prvá dávka sa podáva od 9. týždňa, druhá dávka približne v 4. mesiaci a tretia dávka v 6. mesiaci. Následné preočkovanie deti potom čaká v 6. roku a druhé preočkovanie v 13. roku. Svoj očkovací kalendár si dospelí musia strážiť sami. Niekedy sa preto na nejaké to preočkovanie zabudne.