Oko, ten zázračný orgán, ktorý nám umožňuje každý deň otvoriť oči a vidieť svet okolo nás. Je zdrojom potešenia, ale aj rozčarovaní. V dobe pred zrkadlami nás šetrilo, no dnes sa nám stáva spoločníkom pri každodennom sebapozorovaní. Hovorí sa, že oko je oknom do duše, a pohľad do očí druhého človeka nám môže prezradiť viac, než si myslíme.
Komunikácia očami: Univerzálny jazyk
Oko je mocný nástroj komunikácie. Niekedy zbabelo klopíme zrak, aby sme skryli svoje hriechy, inokedy sa zase dívame priamo do očí, aby sme prenikli do mysle druhého. Medzi dvomi ľuďmi môže prebehnúť rýchla a priaznivá komunikácia očami, náznak porozumenia, či dokonca obdivu. Sú to slastné okamihy, ktoré nám umožňuje len oko - v momente si môžeme vymeniť balík informácií, uzavrieť tichú dohodu, zjednotiť postup, naznačiť záujem. A to všetko bez slov!
Je to vrcholné splynutie duší a najuniverzálnejší spôsob komunikácie, lebo reč oka ovládajú všetky národy. Nič sa nemusí prekladať, ide to bleskovo. Pravda, niekto sa naučí „klamať telom“, teda aj okom. Ale - oklame len sám seba. Príjemné je totiž, keď sa človek môže každému pozrieť rovno do očí. Je to základná forma slobody, ktorú si udeľujeme sami sebe.
Obmedzenia zraku: Medzi rozprávkou a realitou
Niekedy však prichádzajú obmedzenia zraku zvonku: nesmieš sa na niečo pozerať, nesmieš si niečo čítať, neobzrieš sa, lebo skamenieš, nepozrieš sa na niečo, lebo oslepneš a podobne. Poznáme to z rozprávok, ale aj z reality. Niet sa čo čudovať, očami sa dá uraziť. V súčasnosti už zľudovený pojem „Orwellovo oko“, ktoré, samo neviditeľné, sleduje, špicľuje a dovidí všade, zasa naháňa strach. Božie oko, ktoré sa symbolicky stvárňuje v trojuholníku na nebesiach, by tiež malo naháňať strach, ale už ho ľudia neberú až tak vážne.
Oko ako lekársky hlásnik: Signály tela
Oko je aj „očko“ ľudského organizmu. Hlásia sa mu rôzne neduhy, ako zvýšený cholesterol, tlak, cukrovka a iné. Lekári často dokážu z pohľadu do očí diagnostikovať zdravotné problémy.
Prečítajte si tiež: Falošné správy o očkovaní
Inšpirácia pre umelcov: Od literatúry po architektúru
Oko inšpirovalo mnohých umelcov. Známy výrok „Oko za oko“ dali napríklad do názvov svojich románov mnohí spisovatelia sveta. Náš Peter Jaroš bol vtipnejší, keď nazval svoju knihu Nemé ucho, hluché oko. Zaujímavé je, že Eliška Kaplicky nazvala svoj dokumentárny film o manželovi architektovi Janovi Kaplickom Oko nad Prahou.
Kaplického projekt národnej knižnice, ľudovo zvaný chobotnica, tiež pripomína oko, vlastne niečo ako už spomínané božie oko: obsahuje aj veľké oblé okno v trojuholníkovom tvare. Tam mali mať návštevníci božský pocit pohľadu na panorámu Prahy.
Hĺbka pohľadu: Utopiť sa v očiach
Fascinácia, očarenie… Áno, v očiach sa dá aj utopiť. Pri veľkej láske zohráva hĺbka oka významnú úlohu - človek sa dokáže celý ponoriť do zraku milovanej osoby. Je tu však aj jedno zázračné príslovie: „Čo oči nevidia, to srdce nebolí“. Keby sme všetko videli, asi by sme to neuniesli.
Atak na oči: Televízna obrazovka a realita
Aj tak sa už na oči vyvíja veľký atak. To, čo by nikdy nemali v takej koncentrácii vidieť, sa im servíruje denne cez televíznu obrazovku. Tragédie, mučenie, mŕtvoly, vojny, hlúpe tváre, utrpenie… Psychika človeka nebola stavaná na taký nápor, na takú koncentrovanú masáž mozgu horormi. Oko takto mení človeka, robí z neho väčšieho cynika.
Ale oko by chcelo čosi viac - chcelo by sa pozerať na široké obzory, na zeleň lúky, na hladinu mora, na hviezdne nebo, na pekné domy, na pôvab trhoviska… Jednoducho na krásu. Žiaľ, neraz sa musí pozerať aj na dno pohárika a potom vidí dvojmo a stráca orientáciu. Trpí. Niekedy ho zasa začne ničiť strašný zelený zákal, alebo slepota. Skrátka, oko sa má čoho báť a dosť sa v živote natrápi. Niekedy možno sníva o tom, aby ho niekto už čím skôr zatlačil…
Prečítajte si tiež: Porucha príjmu potravy: Inšpiratívny príbeh Elišky Bučkovej
Potreba oddychu: Roleta viečka
Oko musí mať teda aspoň občas úplný pokoj, aby načerpalo energiu. Má plno roboty. Okrem toho, že musí stráviť všetko to zlé, čo vidí, je aj nositeľom krásy, vyznávačom krásy a stvoriteľom krásy. Má preto určité výsady. Ono, ako jediný ľudský orgán, sa môže v prípade potreby oddeliť od okolia - spustí si roletu viečka a celý jeho človek tým pádom dáva najavo: Nie som tu! Dajte mi pokoj! Mám všetkého dosť, musím si pospať.
Eliška Kaplicky a odkaz Jana Kaplického
Eliška Kaplicky Fuchsová, vdova po vizionárskom architektovi Janovi Kaplickom, sa stará o odkaz jeho tvorby. Minulý rok mal premiéru film Oko nad Prahou o Kaplického snahe postaviť kontroverznú a nechcenú Národnú knižnicu v Prahe, na ktorom sa podieľala producentsky aj Eliška Kaplicky. Po úspechu v pražskom DOX-e sa teraz preniesla výstava o jeho živote a diele s názvom Vlastnou cestou do bratislavského múzea Danubiana. Opäť pod patronátom oboch dám. Ani boja o postavenie knižnice sa ešte nevzdali.
Kaplický odišiel z Československa po roku 1968 a krátko na to založil spoločnosť Future Systems. Počas jeho londýnskeho pôsobenia bola spolu s ním aj Eva Jiřičná, ktorá bola svedkom tvorby väčšiny z jeho 450 projektov. Zrealizovaná bola však len malá časť. Okrem niekoľkých výnimočných stavieb zanechal asi tisíc modelov lietadiel, kolekcie oblečení a návrhy šperkov, ktoré sa vyrábajú dodnes. Nič ho však neovplyvnilo tak ako boj o postavenie Národnej knižnice v Prahe, súťaž vyhral v roku 2006. „Bol to vrchol jeho kariéry a po rokoch návrat do Českej republiky,“ povedala pre HN Kaplický. Kaplický, ktorá bola s ním práve v etape jeho života, keď ju tvoril, sa spolu s ním podieľala aj na „bojoch“ o jej záchranu. Krátko po súťaži sa totiž proti postaveniu postavil prezident Českej republiky Václav Klaus, pražský primátor Pavel Bém, riaditeľ Národnej galérie Milan Knížak a iní. Ani po viac ako piatich rokoch knižnica nestojí.
Budúcnosť Kaplického projektov
„Stavbu knižnice je stále možné zrealizovať a postavit bez akýchkoľvek rozpakov, ale bez účasti a podpory štátu to nie je možné. Pokiaľ bude prezident tvrdiť, že vlastným telom bude brániť jej postaveniu, tak sa stavba nezrealizuje,“ vysvetľuje Jiřičná. Aj preto pred časom vznikol Nadačný fond pre knižnicu, ktorej členkami Správnej rady sú aj Jiřičná aj Kaplický. „Naša úloha ako členiek v nadačnom fonde, ktorý sa teraz nanovo oživuje, je, že sa chceme postarať o odkaz rodiny Kaplických,“ povedala Kaplický pri aktuálnej návšteve Bratislavy.
Kaplického projekty dnes patria jej a podľa Jiřičnej sú všetky stále zrealizovateľné, môžu však nastať vlastnícke problémy alebo budú potrebné nové dohody s konkrétnymi klientmi, pre ktorých boli navrhnuté.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa