Očkovanie detí je celosvetovo uznávané ako jeden z najúčinnejších nástrojov prevencie proti infekčným ochoreniam. V Rakúsku, podobne ako v mnohých iných krajinách, sa táto téma neustále vyvíja a vyvoláva diskusie o právach, povinnostiach a slobode jednotlivca v kontexte verejného zdravia. Tento článok sa zameriava na historický kontext povinného očkovania, súčasnú situáciu v Rakúsku a výzvy spojené s udržiavaním vysokej zaočkovanosti.
Historický pohľad na povinné očkovanie
História povinného očkovania na území Slovenska, ktoré bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, nám poskytuje cenný kontext pre pochopenie súčasných postojov a výziev. Prvé právne predpisy zavádzajúce povinné pravidelné očkovanie detí proti infekčným ochoreniam, spolu so správno-právnymi sankciami za ich porušenie, boli prijaté osemdesiat rokov po objave vakcíny Edwardom Jennerom.
Očkovanie ako štátna záležitosť v Uhorsku
Uhorský zákon ustanovil, že očkovanie sa má vykonávať v každej obci raz ročne. Tento zákon obsahoval aj sankčné ustanovenia, ktoré trestali nedostatočné vykonanie očkovania alebo nedodržanie obozretnosti pri manipulácii s očkovacou látkou.
Novelizácia zákona z roku 1887
Novelizácia zákona v roku 1887 priniesla niekoľko dôležitých zmien:
- Lekár musel posúdiť úspešnosť očkovania.
- Školská dochádzka bola podmienená predložením očkovacieho certifikátu.
- Deti museli byť preočkované.
- Očkovanie sa vykonávalo na miestach so zvýšenou koncentráciou ľudí (sirotince, domovy seniorov).
- Pri epidémiách bolo možné nariadiť povinné preočkovanie dospelých, najmä tých, ktorí boli nákazou najviac ohrození.
Za porušenie týchto povinností hrozili zákonným zástupcom napomenutia, pokuty alebo tresty odňatia slobody.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Povinné očkovanie proti záškrtu počas vojnového Slovenského štátu
V roku 1942 bola zavedená zákonná očkovacia povinnosť proti záškrtu (z. č. 71/1942 Sl.z.). Vakcínu objavil Emil von Behring, prvý nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Za porušenie tohto zákona hrozili osobám povinným starať sa o deti pokuty, ktoré sa v prípade nevymožiteľnosti menili na tresty odňatia slobody.
Úmrtnosť na záškrt v tom čase vykazovala vzostupnú tendenciu, a preto sa očkovanie považovalo za dôležitý prostriedok na zníženie úmrtnosti. Skúsenosti ukázali, že tam, kde sa očkovanie zaviedlo, úmrtnosť na záškrt sa podstatne znížila.
Povojnové obdobie a ďalšie právne úpravy
Po druhej svetovej vojne boli prijaté ďalšie zákony, ktoré upravovali boj proti prenosným chorobám a zavádzali ochranné opatrenia proti tuberkulóze (zákon č. 60/1948 Zb. a zákon č. 61/1948 Zb.). V roku 1952 bol vydaný zákon č. 4/1952 Sb.
Súčasná situácia v Rakúsku
V Rakúsku nie je očkovanie povinné, ale pediater je povinný na očkovanie upozorniť a odporučiť ho. Rodičia ho však môžu odmietnuť. Tento rozdiel medzi nepovinným a dobrovoľným očkovaním spočíva v tom, že lekár je povinný očkovanie odporučiť. Rozhodnutie o očkovaní alebo neočkovaní nemá vplyv na nič, napríklad na prijatie do škôlky alebo školy.
Ak dieťa ochorie na infekčnú chorobu, proti ktorej sa očkuje, je to potrebné nahlásiť pediatrovi a do škôlky/školy. Škola potom vyvesí oznam, že sa v nej vyskytujú osýpky, mumps a pod.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Nárast ochorení v dôsledku nedostatočnej zaočkovanosti
V Rakúsku sa množia prípady chorôb, ktoré boli už roky na ústupe, ako napríklad záškrt, osýpky a čierny kašeľ. Dôvodom je nedostatočná zaočkovanosť. Rakúsky zväz výrobcov vakcín vyzýva kompetentných, aby zefektívnili očkovacie programy a zintenzívnili osvetu. Počet registrovaných prípadov ochorenia medziročne stúpol až o 450 percent, čím dosiahol úroveň zo 60. rokov, keď sa s očkovaním začalo.
Generálny tajomník zväzu výrobcov vakcín Olivier Jankowitsch konštatuje, že Rakúsko má aktuálne najnižšiu mieru zaočkovanosti proti záškrtu v Európe - len 84 percent. Pritom už zaočkovanosť pod 95 percent nezabezpečuje kolektívnu imunitu.
Postoj ministerstva zdravotníctva
Rakúske ministerstvo zdravotníctva uvádza, že očkovanie je jedným z najdôležitejších a najúčinnejších preventívnych opatrení v medicíne. Očkovaní ľudia sa vo všeobecnosti chránia pred príslušným ochorením. Okrem toho detskú obrnu, hepatitídu typu B alebo osýpky možno eliminovať pri vysokej miere zaočkovanosti. Pandémia COVID-19 dokázala, že očkovanie zachraňuje životy.
Stanovisko virológa
Virológ zo Slovenskej akadémie vied Boris Klempa upokojuje, že nemusíme mať obavy z nejakého veľkého pandemického šírenia týchto ochorení, pretože voči nim už dlhodobo existujú účinné očkovania. Ak ale bude trend šírenia týchto ochorení narastať, bude to stále viac zaťažovať zdravotný systém, ktorý sa tomu bude musieť prispôsobiť.
Európsky imunizačný týždeň
Európsky imunizačný týždeň (EIW) sa každoročne koná s cieľom podporiť povedomie o očkovaní ako o prevencii infekčných ochorení a ochrany života. EIW poukazuje na význam dosiahnutia vysokej úrovne zaočkovanosti. Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie od 50. rokov 20. storočia. Zaočkovaná populácia vytvára určitú ochrannú bariéru prostredníctvom ochranných protilátok, čo zabraňuje šíreniu infekčných ochorení v komunite.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizol alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, mnohokrát aj smrteľných infekčných ochorení. S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou.
Príklad čierneho kašľa
Alarmujúca je aktuálna situácia s čiernym kašľom v susednom Česku. Počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Česká republika pristúpila k mimoriadnym dodávkam vakcín, lebo eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Na Slovensku sa epidemiologická situácia nepretržite monitoruje.
Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že sa aj v našej krajine budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie veľakrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky, a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že sa takýto chorý človek dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie.
Čierny kašeľ je bakteriálne ochorenie postihujúce pľúca a dýchacie cesty. Choroba sa šíri podobne ako chrípka alebo kovid - teda prostredníctvom kvapôčok, ktoré nakazený človek vykašliava. Ochorenie môžu šíriť aj ľudia, ktorí nemajú viditeľné príznaky. Liečba čierneho kašľa je pomerne náročná, spočíva v cielenej antibiotickej a podpornej liečbe. Proti ochoreniu sa po prvýkrát očkuje v treťom mesiaci. Posilňujúcu dávku dostane dieťa v šiestom a v dvanástom mesiaci života. Prvé preočkovanie je v šiestom roku života dieťaťa, druhé preočkovanie v 13. roku života. Najlepšou ochranou detí je očkovanie matiek počas tehotenstva.
Situácia s osýpkami
Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale tiež v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, vo Francúzsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky.
Diskusie o povinnom očkovaní a ústavnosti
Na Slovensku poslankyňa Národnej rady (NR) SR Ľudmila Mušková tvrdí, že pripravovaná novela vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorá ustanovuje podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, je protiústavná, pretože povinné očkovanie definuje v očkovacom kalendári, ktorý nemá normatívnu povahu. Podľa jej slov, Ústava SR stanovuje, že práva a slobody je možné obmedzovať len zákonom, nie podzákonným aktom - teda vyhláškou.
Mušková tiež skonštatovala, že pokiaľ sú v zákone definované sankcie za neočkovanie detí, štát by mal tiež zaviesť možnosť odškodniť ľudí, u ktorých sa vyskytli nežiaduce dôsledky očkovania presahujúce bežnú reakciu.
Problémy s povinným očkovaním proti COVID-19 v Rakúsku
Februárový termín začiatku povinného očkovania proti COVIDU-19 bol v Rakúsku v ohrození. Rakúska vláda v novembri oznámila, že očkovanie bude povinné od 1. februára. Úrady mali pravidelne porovnávať register pacientov so zoznamom očkovaných a potom vyzývať neočkovaných na vakcináciu. Prvá takáto kontrola bola naplánovaná na 15. marca, odkedy malo zároveň neočkovaným hroziť pokuta až do výšky 3 600 eur.
Podľa spoločnosti ELGA GmbH zabralo dlhšiu dobu predovšetkým zohľadnenie výnimiek z povinnej vakcinácie v očkovacom registri. Z povinnosti mali byť podľa návrhu vyňatí vyliečení z COVIDU-19, deti do 14 rokov, tehotné ženy či osoby, pre ktoré by očkovanie predstavovalo zdravotné riziko.
Návrh zákona o povinnom očkovaní, ktorému predtým vyjadrili podporu štyri z piatich rakúskych parlamentných strán, čelil kritike v pripomienkovom konaní aj z hľadiska ochrany osobných údajov. Podľa organizácie ARGE Daten opatrenie prelamuje niekoľko tabu: Napríklad to, že neočkovaní budú stíhaní len na základe automatickej rešerše v databáze a nie po individuálnom posúdení.
Odpor voči očkovaniu a protesty
V mestách po celom Francúzsku sa zišli odporcovia očkovania, aby odsúdili zámery prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý vyhlásil, že chce naštvať ľudí odmietajúcich očkovanie proti covidu-19 sprísnením obmedzení ich občianskych slobôd. V Paríži protestujúci prevzali Macronovu formuláciu a skandovali „naštveme vás“.
Vo Viedni protestovali desaťtisíce odporcov protipandemických opatrení. Demonštrácia prebiehala prevažne pokojne, avšak neskôr došlo i k viacerým zatknutiam. Polícia odhadla počet účastníkov na 40-tisíc. Protestujúci mali pri sebe transparenty so zvyčajnými heslami týkajúcimi sa napríklad plánovaného povinného očkovania proti koronavírusu a upozorňovali na seba zvukom kravských zvoncov, klaksónov a píšťaliek.