Očkovanie detí je dôležitá téma, ktorá rezonuje v spoločnosti a vyvoláva množstvo otázok a diskusií. Na Slovensku sa očkovanie detí proti COVID-19 stalo realitou od júna 2021. Najprv bolo realizované očkovanie detí vo veku 12 - 18 rokov a neskôr bola spustená registrácia na očkovanie aj pre najmladšiu vekovú kategóriu od 5 rokov. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi očkovania detí, vrátane skúseností zdravotníkov, priebehu po očkovaní, vplyvu na imunitu a ďalších relevantných otázok.
Skúsenosti s očkovaním detí
MUDr. Petra Siváková z Nemocnice AGEL Bánovce sa podelila o svoje skúsenosti s očkovaním detí od 12 rokov, ktoré prebiehalo od septembra do decembra. Rodičia, ktorí prichádzali s deťmi na očkovanie, boli už pevne rozhodnutí, pretože sami očkovanie absolvovali alebo sa dali zaočkovať spolu s dieťaťom. Lekárka sa nestretla s obavami, skôr s otázkami, na ktoré po zodpovedaní nemali rodičia pochybnosti.
Samotné deti zvládali očkovanie bez problémov, pretože aplikácia vakcíny je takmer bezbolestná, ak sa robí správne. Po podaní vakcíny sa v čakárni vyskytli ľahké a krátkodobé predkolapsové stavy, ktoré zdravotníci vedia zvládnuť. Po druhej dávke sa lekárka pýtala na reakcie po očkovaní a stretla sa len s očakávanými a veľmi ľahkými reakciami, ako bolesť v mieste podania, krátkodobá únava a ľahko zvýšená teplota.
Vplyv očkovania na detský organizmus a imunitu
Veľkou témou v súvislosti s vakcináciou detí proti koronavírusu je, že detský organizmus je stále vo vývoji a je ťažké predpokladať, aké reakcie vyvolá vakcína z pohľadu dlhodobého vývoja. MUDr. Siváková vysvetľuje, že detský organizmus je stále vo vývoji a imunita má svoj špecifický vývoj, dozrievanie nastáva v 5. roku života. Vakcína nespôsobuje poruchu vývoja dieťaťa, je veľmi špecifická a navodzuje veľmi dobrú imunitnú odpoveď práve u detí, ktoré promptne a veľmi efektívne reagujú a tvoria kvalitnú imunitnú odpoveď po očkovaní.
V týchto dňoch sa pripravuje spustenie očkovania proti COVID-19 aj u detí od 5 rokov, v zníženej dávke. Lekárka zdôrazňuje, že nemá žiadnu lekársku vedeckú informáciu o vplyve očkovania proti COVID-19 a akéhokoľvek očkovania na plodnosť.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Očkovanie a kolektívna imunita
V prvej vlne pandémie boli deti postihnuté koronavírusom zo všetkých vekových skupín najmenej, závažný priebeh malo naozaj minimum detí. Ďalšie vlny pandémie a hlavne nové mutácie už zasahujú podstatne viac aj najmladšiu vekovú kategóriu. Očkovanie detí má dva dôležité aspekty: ochranu dieťaťa a začlenenie detí do tvorby kolektívnej imunity, a teda zabránenie stáleho šírenia v populácii ako takej.
MUDr. Siváková uvádza príklad zo svojej rodinnej praxe, kde jej 8-ročný syn zo školy mal COVID-19, ale bol takmer bezpríznakový. Nikto zaočkovaný sa nenakazil, iba najmladšia neočkovaná dcéra, ktorá mala našťastie tiež len veľmi ľahký priebeh. Lekárka z pohľadu matky nechce mať choré dieťa (na čokoľvek) a mať chorobu, ktorej sa dá predchádzať očkovaním. Preto svoje deti očkuje aj nepovinnými vakcínami.
Princíp očkovania a riziká
Očkovanie slúži na ochranu pred infekčnými chorobami. Funguje ako pomôcka, ktorá pomáha imunitnému systému naučiť sa zareagovať v prípade, že by sa stretol s vážnou infekciou. Obranný systém si tak akoby vyskúša, ako sa brániť. Vakcíny obsahujú antigény, ktoré simulujú útok baktérií a vírusov na telo a vyvolávajú imunitnú reakciu.
Skutočné riziká očkovania sú veľmi nízke. Bežné sú krátke nepríjemnosti ako začervenanie na mieste vpichu či mierne zvýšená teplota, ktoré odznejú v priebehu niekoľkých hodín alebo dní. Riziká je možné znížiť tým, že budete počúvať rady lekára a neočkovať, keď je dieťa choré alebo má chronické problémy s imunitným systémom.
Očkovanie a predškolské zariadenia
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok, alebo deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované.
Zaočkovanosť na Slovensku
Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých kontrolovaných ročníkoch narodenia. Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95%, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 15. mesiaci života a preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. a 13. roku života.
K poklesu zaočkovanosti pod 95 % mohli prispieť obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou COVID-19 či celosvetovo rastúca váhavosť v očkovanie, prípadne obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania.
Imunitný systém a očkovanie
Imunitný systém je zložitý obranný mechanizmus, ktorý chráni pred útokmi škodlivých mikroorganizmov a cudzími látkami. Imunitný systém dieťaťa sa po narodení postupne vyvíja. V prvých mesiacoch života je dieťa chránené protilátkami, ktoré sa do jeho krvného obehu dostali z tela matky.
Frekvencia ochorení v predškolskom veku závisí aj od toho, ako má dieťa už v tom čase vyvinutý imunitný systém. Deti v školskom veku majú spravidla to najhoršie obdobie z hľadiska chorobnosti a budovania imunitného systému už za sebou.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Ak má imunitný systém fungovať dobre, je dôležitá celková rovnováha: ako fyzická, tak i tá duševná. Imunitná reakcia sa odvíja od kombinácie prospešných a škodlivých mikroorganizmov v črevách. Dobrým pomocníkom, podporujúcim zdravú mikroflóru v črevách, sú probiotiká.
Úroveň imunitného systému dieťaťa súvisí aj s tým, akú má stravu, v akom prostredí žije, a či niekto v okolí fajčí. Ak dieťa žije vo vysoko znečistenom prostredí alebo niekto v domácnosti fajčí, jeho primárna obrana je poškodená.
Schopnosť dieťaťa reagovať na potenciálne nebezpečné mikroorganizmy sa automaticky zníži aj vtedy, ak nemá dostatok niektorých mikroživín. Vitamín D podporuje nielen zdravý rast dieťaťa, ale aj jeho imunitný systém.
Posilňovanie imunitného systému
V jesenných a zimných mesiacoch je potrebné posilňovať imunitný systém detí. Veľmi dobrým spôsobom je bylinná medicína. Echinacea zabraňuje vzniku a vývoju ochorenia, zmierňuje jeho prejavy, skracuje čas liečby. Určite ste počuli o priaznivom vplyve čučoriedok a iných bobuľovín na zdravie. Baza čierna tiež obsahuje antioxidanty nazývané polyfenoly.
Koreň kozinca je doslova nabitý prospešnými flavonoidmi, ktoré majú silné antioxidačné vlastnosti. Hlavným prínosom užívania výťažkov z kozinca je adaptogén, prírodná látka, ktorá reguluje vplyv stresu a únavy na telo.
Vitamín D3, vitamín B12, vitamín C a zinok sú dôležité pre podporu imunity.
Mýty a fakty o očkovaní
Vakcínam sa tiež občas pripisuje, že spôsobujú vznik chronických ochorení, ako je diabetes alebo v prípade MMR vakcín autizmus. Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus.
Rodičia vyjadrujú aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Názory odborníkov
Očkovanie je najúčinnejšia prevencia pred viacerými život ohrozujúcimi infekciami. Očkovanie nespôsobuje autizmus, ide o poruchu vývinu mozgu s vysokou genetickou predispozíciou. Vakcíny sa používajú na prevenciu infekčných chorôb, ale budúcnosť patrí vakcínam na prevenciu a liečbu rakoviny, diabetu a iných neinfekčných chorôb.